Najvyšší súd
3 Sžf 54/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana
Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a JUDr. Veroniky Poláčkovej v právnej
veci žalobcu: Ing. M. M., H., zastúpený advokátom: Mgr. P. K., J., proti žalovanému:
Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/228/4713-32715/2007/992025-r zo dňa
11.04.2007, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 21S/74/2007-53
zo dňa 21.10.2008, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline
č.k. 21S/74/2007-53 zo dňa 21. októbra 2009 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline zamietol žalobu žalobcu, ktorou
sa domáhal o preskúmania rozhodnutia žalovaného č. I/228/4713-32715/2007/992025-r
zo dňa 11.04.2007, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina II
č. 894/230/72864/06/Mik zo dňa 09.11.2006, ktorým prvostupňový správny orgán podľa
§ 35b ods. 1 písm. d/ zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, vyrubil žalobcovi
sankčný úrok v sume 77 211,-- Sk za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty, vyrubené platobným výmerom č. 894/2100/7595/2001/Bab zo dňa 20.11.2001 za zdaňovacie obdobie
tretí štvrťrok 2000 a štvrtý štvrťrok 2000.
V odôvodnení krajský súd uviedol, že správca dane na základe vykonanej daňovej
kontroly za zdaňovacie obdobie tretí štvrťrok 2000 a štvrtý štvrťrok 2000 vyrubil žalobcovi
dodatočný platobným výmerom č. 894/2100/7595/2001/Bab zo dňa 20.11.2001daň vo výške
62 267,-- Sk. Dodatočný platobný výmer nadobudol právoplatnosť 27.12.2001, preto bol
žalobca povinný zaplatiť vyrubenú daň do 07.01.2002. Podľa ustanovenia § 35b ods. 9 zákona
č. 511/1992 Zb. mohol potom správca dane sankčný úrok žalobcovi vyrubiť v päťročnej
lehote, teda do 31.12.2007. Správca dane rozhodnutím zo dňa 09.11.2006 vyrubil žalobcovi
sankčný úrok vo výške 77 211,-- Sk.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom uviedol,
že medzi účastníkmi konania je sporná aplikácia § 35b zákona č. 511/1992 Zb. a to najmä
začiatok plynutia lehoty na vyrubenie sankčného úroku. Podľa názoru žalobcu plynutie lehoty
na vyrubenie sankčného úroku je potrebné počítať odlišne od záveru, ktorý vykonal
prvostupňový súd. Začiatok plynutia päťročnej lehoty podľa § 36b ods. 1 zákona
č. 511/1992 Zb. je potrebné počítať odo dňa, kedy bol porušený osobitný zákon, ktorým je
v danom prípade zákon č. 289/1995 Z.z. Tento zákon bol porušení dňom, kedy si žalobca
uplatnil odpočet DPH so sporných faktúr. Žalobca si uplatnil odpočet DPH za zdaňovacie
obdobie tretí štvrťrok 2000 a štvrtý štvrťrok 2000. Vzhľadom na túto skutočnosť v zmysle
§ 35b ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. uplynula päťročná lehota na vyrubenie sankčného úroku
dňom 31.12.2005. Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že napadnuté druhostupňové
rozhodnutie nie je podpísané oprávnenou osobu – generálny riaditeľ daňového riaditeľstva,
subjekt označený v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu ku dňu vydania rozhodnutia
neexistoval, takže je zrejmé, že rozhodnutie, že rozhodnutie nemá náležitosti vyžadované
v § 30 ods. 2 písm. c/ zákona č. 511/1992 Zb. Na základe uvedených skutočností žiadal
odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť a zaviazať žalovaného na náhradu trov konania
a právneho zastúpenia.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný dňa 06.02.2009, vo vyjadrení
uviedol, že Krajský súd v Žiline v predmetnej veci rozhodol v súlade s platnými právnymi
predpismi, aplikoval a vykladal ustanovenia príslušných právnych predpisov správne a dospel
k správnemu rozhodnutiu vo veci. Tvrdenie žalobcu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci je preto neopodstatnené. Žalovaný
navrhuje, aby Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 21S/74/2007-53 zo dňa
21.10.2008 potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedených v odvolaní žalobcu
(§ 212 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 OSP) bez pojednávania (§ 250ja ods. 2 prvá veta OSP)
a podľa § 250ja ods. 3 druhá veta OSP v spojení s § 219 ods. 1, 2 OSP napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdil.
Najvyšší súd SR z administratívneho spisu zistil, že správca dane vykonal u žalobcu
ako daňového subjektu daňovú kontrolu DPH u daňových dokladov za prijaté zdaniteľné
plnenia. Jednalo sa o zdaňovacie obdobie tretí štvrťrok 2000 a štvrtý štvrťrok 2000.
Za základné daňové kontroly za uvedené obdobia bolo zistené, že žalobca si neoprávnene
uplatnil odpočet dane vo výške 62 267,-- Sk. správca dane zistil, že žalobca pri odpočte DPH
porušil ustanovenia § 20 ods. 2 písm. a/, c/ a d/ v nadväznosti na ustanovenia § 2 ods. 5
písm. m/ a f/ a § 20 ods. 3 zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov. Ďalej len zákon o DPH. Po prerokovaní protokolu o daňovej kontrole
s daňovým subjektom vydal správca dane dňa 20.11.2001 dodatočný platobný výmer na daň
z pridanej hodnoty č. 894/2100/75095/2001/Bab v zmysle § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona
č. 511/1992 Zb. a určil daňovému subjektu daň z pridanej hodnoty vo výške 62 267,-- Sk.
Určenú daň z pridanej hodnoty bol žalobca povinný zaplatiť do 30 dní odo dňa doručenia
dodatočného platobného výmeru na účet Daňového úradu Žilina II. Proti uvedenému
dodatočnému platobnému výmeru na DPH vo výške 62 267,-- Sk bolo možné podať
odvolanie v lehote 15 dní, daňový subjekt však sa proti rozhodnutiu neodvolal. Dodatočný
platobný výmer na DPH vo výške 62 267,-- Sk bol daňovému subjektu doručený dňa
07.12.2001 a 08.01.2002 sa stal dodatočný platobný výmer na DPH vykonateľný. Žalobca
určenú daň z pridanej hodnoty, ktorá mu bola určená dodatočným platobným výmerom
zo dňa 20.11.2001 vo výške 62 267,-- Sk nezaplatil. Správca dane rozhodnutím
č. 894/230/72864/06/Mik zo dňa 09.11.2006 vyrubil žalobcovi sankčný úrok v sume
77 211,-- Sk za nezaplatenie DPH v lehote splatnosti určenej správcom dane.
Z dôvodu podaného odvolania žalovaný rozhodnutím č. I/228/4713-
32715/2007/992025-r zo dňa 11.04.2007 potvrdil rozhodnutie správcu dane
č. 894/230/72864/06/Mik zo dňa 09.11.2006. Žalovaný v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia uviedol, že správca dane vyrubil sankčný úrok v lehote v súlade s ustanovením
§ 35b/ ods. 9 zákona č. 511/1992 Zb. s poukazom na to, že dodatočne vyrubená DPH
po kontrole bola splatná dňa 07.01.2002 a sankčný úrok bol vyrubený dňa 09.11.2006.
Správca dane vyrubil sankčný úrok v zákonom stanovenej päťročnej lehote. Z rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu je zrejmé z akej dlžnej sumy správca dane pri výpočte
sankčného úroku vychádzal. Správca dane ako aj žalovaný dospeli k záveru, že sankčný úrok
bol vyrubený v zmysle § 35b ods. 9 zákona č. 511/1992 Zb. Na základe podanej žaloby
Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 21S/74/2007 zo dňa 21.10.2008 žalobu zamietol
z dôvodu, že zhodne s názorom žalovaného dospel k záveru, že správca dane mohol vyrubiť
sankčný úrok do 31.12.2007. aj podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný vec správne
potvrdil, vo veci vydal zákonné rozhodnutie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
i s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 OSP).
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta- tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Žalobca nezaplatil daň z pridanej hodnoty vyrubenej dodatočným platobným
výmerom č. 894/2100/75095/2001/Bab zo dňa 20.11.2001 za zdaňovacie obdobie tretí
štvrťrok 2000 a štvrtý štvrťrok 2000 v lehote splatnosti určenej správcom dane a vo výške
určenej správcom dane.
Podľa § 35b ods. 9 zákona č. 511/1992 Zb. sankčný úrok nie je možné vyrubiť,
ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt daň, rozdiel dane, preddavok
na daň, alebo splátku dane podľa ods. 1 písm. a/ až g/ nezaplatil v lehote uvedenej
v rozhodnutí alebo v lehote ustanovenej týmto zákonom alebo osobitným zákonom.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že začiatok plynutia lehoty s ktorou zákon
spája zánik práva vyrubiť sankčný úrok je viazaný na vznik omeškania s platením dane
(v danom prípade dane z pridanej hodnoty vo výške 62.267,–Sk, vyrubenej dodatočným
platobným výmerom č. 894/2100/75095/2001/Bab zo dňa 20.11.2001, splatnej 07.01.2002).
Uvedené je v súlade s ust. § 30 ods. 1, prvá veta zák.č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov podľa ktorého ustanovenia v daňovom konaní možno ukladať daňovú povinnosť
alebo priznávať práva len rozhodnutím. Rozhodnutie o vyrubení dane malo konštitutívny
účinok.
Najvyšší súd zistil, že správca dane žalobcovi sankčný úrok vyrubil včas.
Najvyšší súd SR s poukazom na vyššie uvedené závery považoval námietky žalobcu
uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť
posúdenie veci v danej veci žalovaným krajským súdom, preto rozsudok krajského súdu
podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa § 246c ods. 1 veta
prvá OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP s poukazom na § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko v konaní nemal úspech.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 11. marca 2010
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková