ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Ivana Rumanu, v právnej veci žalobcu: X. I., F. S. právne zastúpeného JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom so sídlom Bratislava, Strojnícka 8, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu bývalého Colného riaditeľstva Slovenskej republiky v Bratislave číslo: 26308/2009 zo dňa 13. januára 2011, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/9/2011-52 zo dňa 21. februára 2012, jednomyseľne
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/9/2011-52 zo dňa 21. februára 2012 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného číslo: 26308/2009 zo dňa 13. januára 2011, ktorým žalovaný rozhodol tak, že potvrdil rozhodnutie Colného úradu Prešov zo dňa 20. marca 2009 číslo: 15158/2009-6292 o prepadnutí tovaru - spotrebiteľských balení liehu v celkovom množstve 636 ks v prospech štátu.
Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že vychádzajúc zo žalobných námietok skúmal, či správne orgány dostatočne zistili skutkový stav, či tento správne právne posúdili, či bol dodržaný procesný postup a či je dôvodná námietka o nepreskúmateľnosti rozhodnutia o zabezpečení tovaru - spotrebiteľských balení liehu 636 ks a dospel k záveru, že žalobca neodstránil pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru, lebo nebol riadne preukázaný pôvod a spôsob nadobudnutia tohto tovaru.
Krajský súd sa nestotožnil so žiadnou námietkou žalobcu, vyhodnotil ich ako neopodstatnené spoukazom na to, že žalobca ako fyzická osoba - podnikateľ, u ktorej sa nachádzali spotrebiteľské balenia liehu (ďalej aj „SBL“) žiadne konkrétne návrhy na vykonanie dokazovania nepredložil a bol povinný preukázať pôvod a spôsob ich nadobudnutia. Zamestnanci správcu dane mali oprávnenie zabezpečiť tovar a veci nevyhnutne potrebné na preukázanie skutočností pri správe daní a toto oprávnenie sa využije najmä vtedy, ak chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru alebo veci, ich množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s dovozom alebo nákupom. Aj keď žalobca preukázanie pôvodu a spôsobu nadobudnutia SBL preukazoval faktúrou č. 35/06/07 zo dňa 18.06.2007 od spoločnosti TATRA-el, s.r.o., správny orgán tento dôkaz spochybnil, pretože rozsiahlym dokazovaním dospel k záveru, že faktúra nebola vystavená platiteľom dane a teda zdaniteľné plnenie nebolo uskutočnené spoločnosťou uvedenou ako dodávateľ na danej faktúre, preukázané v súlade so zákonom č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu (ďalej len „zákon č. 105/2004 Z.z.“) a predmetnú faktúru nemožno považovať za právne relevantný dôkaz. Colný úrad vydal rozhodnutie o zabezpečení SBL z dôvodu, že mal dôvodné podozrenie o tom, že tovar súvisí s porušovaním daňových predpisov a zabezpečenie tovaru bolo potrebné na preukázanie skutočností pri správe dane z liehu. Žalobca na výzvu colného úradu uviedol, že žiadne iné dôkazy a doklady na potvrdenie spochybnených skutočností ako tie, ktoré predložil colnému úradu nemá, má ich zaúčtované v evidencii v súlade s právnymi predpismi a za tovar riadne zaplatil. Krajský súd konštatoval, že vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav a v rozhodnutí o zabezpečení spotrebiteľských balení liehu colný úrad jasne a zrozumiteľne formuloval dôvod zabezpečenia tovaru a pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru. Žalobca pochybnosti správcu dane neodstránil a neuniesol tak dôkazné bremeno.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/9/2011-52 zo dňa 21.02.2012 zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a Colného úradu Prešov, vec vráti žalovanému na ďalšie konanie a prizná mu náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania sa nestotožnil so skutkovými závermi krajského súdu, podľa ktorých nepreukázal pôvod a spôsob nadobudnutia liehu a s tým, že krajský súd dôsledne nerozlišuje medzi pôvodom tovaru a spôsobom jeho nadobudnutia. Pôvod tovaru (spotrebiteľských balení liehu) nebol v konaní sporný. Išlo o SBL slovenského výrobcu INTERVIN, s.r.o., Prietrž a rovnako je nesporné, že boli označené v súlade so zákonom č. 105/2004 Z.z. pravými slovenskými kontrolnými známkami, ktoré obsahovali všetky náležitosti požadované § 10 tohto zákona. Pôvod 636 ks SBL zn. Borovička, Run, Bratislavská vodka jemná, označených kontrolnou známkou KASICO, a.s., ROČ 10403001000400 je tak preukázaný a nachádzali sa v daňovom voľnom obehu. Spotrebiteľské balenia liehu nachádzajúce sa v daňovom voľnom obehu, označené kontrolnou známkou v súlade so zákonom je následne predmetom akejkoľvek dispozície nadobúdateľa liehu, či už ide o vlastnú spotrebu alebo ďalší predaj.
Pokiaľ ide o spôsob nadobudnutia SBL zastáva názor, že bol riadne preukázaný a odôvodňuje to tým, že v rámci daňového dozoru vykonaného colným úradom ich nadobudol podľa faktúry 35/06/2007 od právnickej osoby TATRA-el, s.r.o., Ružomberok. Výrobcom liehu je právnická osoba INTERVIN, s.r.o., Prietrž. Je nepochybné, že spoločnosť TATRA-el, s.r.o., bola osobou, ktorá bola na základe povolenia na predaj liehu v daňovom voľnom obehu vydaného Colným úradom Žilina pod ev. č. 607730600173 zo dňa 24.11.2006 oprávnená predávať lieh uvedený vo voľnom obehu a pre potreby správcu dane plniť povinnosť viesť evidenciu o predaji liehu podľa § 44a ods. 14 písm. e/ v spojení s ods. 15 zákona č. 105/2004 Z.z. Od takejto spoločnosti potom nakúpil zdanený lieh a nebolo spochybnené, že tovar bol dodaný a vystavená faktúra, ktorú žalobca uhradil, zaevidoval vo svojom účtovníctve. Na potvrdenie spôsobu nadobudnutia tovaru predložil colným orgánom faktúru č. 35/06/2007 zo dňa 18.06.2007, ktorá obsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti podľa § 71 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) a táto faktúra priamo dokazovala skutočnosť predaja SBL a jeho nákupu, išlo teda o preukázateľný účtovný záznam podľa § 31 ods. 1 písm. a/ zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve.
Odvolateľ vytýkal krajskému súdu, že jeho závery sú nesprávne a totožné so závermi colných orgánov, pretože vykonané dokazovanie nevedie k záveru, že nevedel preukázať spôsob nadobudnutia tovaru, ale vedie k tomu, že spoločnosť TATRA-el, s.r.o., Ružomberok si neplnila svoje zákonné povinnosti aneviedla riadne účtovníctvo, čo potvrdzuje aj sám žalovaný. Opätovne poukazuje na to, že skutkové zistenia sa opierali o svedeckú výpoveď nehodnoverného svedka Z. B. (zaznamenanú v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 10.08.2007, v rámci ktorej uviedol, že si nie je vedomý, že je konateľom spoločnosti TATRA-el, s.r.o., a že na konanie nesplnomocnil ďalšiu osobu), ktorá mala vyvrátiť ním predložený dôkaz -daňový doklad (faktúru), preukazujúci nadobudnutie liehu riadne a v súlade s právnymi predpismi. Hodnovernosť a pravdivosť svedeckej výpovede Z. B. (tak ako aj J. D.), ktorou popiera skutočnosti obchodovania s liehom je pochopiteľná preto, že sa podieľal na porušovaní právnych predpisov, v konečnom dôsledku znamenajúcich možný daňový únik. To, že bol Z. B. v čase vystavenia faktúry vo väzbe ešte nepreukazuje, že iné osoby nemohli vykonávať činnosti súvisiace s predajom tovaru na základe iných zmluvných vzťahov a ani absencia podpisu konateľa na dokladoch ešte neznamená, že osoba, ktorá dodala tovar a doklady, a ktorá prevzala peniaze, nekonala za obchodnú spoločnosť. Záver žalovaného, že v čase vystavenia faktúry dňa 18.06.2007 bol konateľ a spoločník daňového subjektu TATRA-el, s.r.o., vo vyšetrovacej väzbe a nesplnomocnil ďalšiu osobu, nemohol konať za spoločnosť a vystaviť predmetnú faktúru č. 35/06/07, je nesprávny a ničím neodôvodnený.
V tejto súvislosti tvrdil, že krajský súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil z dôvodov, ktoré zhrnul do týchto základných bodov: 1/ za formálne nesprávnosti vystavenej faktúry zodpovedá platiteľ, teda TATRA-el, s.r.o., 2/ skutočnosť, že žalobca nepozná osobu, od ktorej prevzal tovar - šoféra dodávkového auta ešte neznamená, že nedošlo k riadnemu nadobudnutiu tovaru v súlade s právnymi predpismi a nemôže byť dôkazom o „nepreukázaní spôsobu nadobudnutia liehu“, 3/ žalovaný a krajský súd vychádzajú z nepreukázaného tvrdenia, že faktúra nie je vystavená subjektom na nej uvedenom (TATRA-el, s.r.o.,), pretože sa na nej nenachádzal podpis B., pričom z ničoho nevyplýva, že na doklade nemohol byť podpis druhého konateľa, osoby poverenej valným zhromaždením, či inej splnomocnenej osoby - platiteľom dane je obchodná spoločnosť, nie konateľ, 4/ nemožnosť preverenia tejto spoločnosti nasvedčuje jej pochybným praktikám, a aj keď na základe povolenia na predaj liehu obchodovala s liehom na tuzemskom trhu, neplnila si svoje zákonné povinnosti, naopak žalobca nadobudol tovar označený pravými kontrolnými známkami, riadne za neho zaplatil a zaevidoval do svojho účtovníctva, 5/ argumentácia, že spoločnosť INTERVIN, s.r.o., odobrala na základe odberného poukazu 300.000 ks kontrolných známok pričom 289 761 ks nezúčtovala v kontexte danej veci neobstojí, pretože nie je preukázané, že tieto neboli riadne nalepené na SBL a uvedené do daňového voľného obehu so zaplatením spotrebnej dane. Rovnako nie je preukázané, či zvyšných „zúčtovaných“ 10 239 ks kontrolných známok sa nachádza práve na SBL, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok Krajského súdu v Prešove v celom rozsahu potvrdiť. K niektorým špecifickým námietkam v odvolaní uviedol, že vyjadrenia žalobcu v súvislosti s preukazovaním spôsobu nadobudnutia liehu v súlade so zákonom č. 105/2004 Z.z. na konci 3. a začiatku 4. strany odvolania z pozície žalobcu majú zrejme navodzovať domnienku, že preukazovanie spôsobu nadobudnutia liehu nie je pre daňové účely podstatné, o to viac už nie je relevantnou okolnosť preukázania zákonnosti nadobudnutia liehu - spotrebiteľských balení liehu. Poznamenáva, že pod zákonnosťou pôvodu SBL, resp. spôsobu ich nadobudnutia sa nebude pre účely zákona č. 105/2004 Z.z. rozumieť iba postup žalobcu pri samotnej kúpe SBL, ale vo všeobecnosti akékoľvek nakladanie s danými SBL žalobcom, jeho dodávateľom, či tretími osobami pred dodaním SBL žalobcovi. Dôslednosť zákona č. 105/2004 Z.z. na preukazovaní zákonnosti s nakladaním s liehom - SBL má svoje opodstatnenie a nekončí pri jeho uvedení do daňového voľného obehu výrobcom, naďalej predpisuje striktný režim s nakladaním s liehom aj po jeho uvedení do daňového voľného obehu, či už z fiškálnych dôvodov, pre evidenčné účely, alebo z dôvodu zachovania transparentnosti s nakladaním s liehom.
Žalobca z pozície svojho dôkazného bremena sa mohol liberovať, resp. zabrániť prepadnutiu tovaru ak by jednoznačne, bez pochýb a objektívne preukázal pôvod alebo spôsob nadobudnutia SBL v súlade so zákonom, poprípade skutočnosť, že zistené SBL pochádzajú od údajného dodávateľa TATRA-el, s.r.o., a bol pritom povinný preukazovať svoje tvrdenia bez akýchkoľvek pochybností a nejasností. To, žeprávnická osoba - spoločnosť TATRA-el, s.r.o., disponovala oprávnením na predaj liehu v daňovom voľnom obehu, že si neplnila účtovné povinnosti alebo to, že faktúra č. 35/06/2007 zo dňa 18.06.2007 spĺňala náležitosti účtovného záznamu a že si ju žalobca zaúčtoval z pozície premís dokazovania ešte neznamená (vzhľadom na všetky zistené skutočnosti v daňovom konaní), že je dôkazom toho, že ju skutočne aj spoločnosť TATRA-el, s.r.o., vydala, resp. že práve tento subjekt dodal SBL žalobcovi. Ak teda správca dane množstvom vykonaných dôkazných úkonov variantu dodania SBL, ktorej sa žalobca pridŕža, spochybnil (ak nie vyvrátil), tvrdenie žalobcu v predposlednom odseku 4. strany odvolania, že nie je povinný preukazovať tvrdenia správcu dane, vyznieva bezpredmetne. Žalovaný navyše dodáva, že právna úprava reaguje na riziká daňových únikov aj tým, že ukladá povinnosť daňovým subjektom (kupujúcim SBL) na požiadanie správcu dane preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu v súlade so zákonom. Aj takouto nepriamo uloženou povinnosťou daňovým subjektom (kupujúcim SBL) venovať zvýšenú obozretnosť pri nakladaní s liehom (napr. kúpou od osvedčených obchodných partnerov, preverovaním dodávateľov, ich zástupcov atď.) sa má dospieť k minimalizovaniu nekalých činností na trhu s liehom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a konanie mu predchádzajúce v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia vyvesené na úradnej tabuli a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk, najmenej 5 dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).
Z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu najvyšší súd zistil skutkový stav tak, ako je podrobne uvedený v rozsudku krajského súdu a z ktorého vyplýva nasledovné:
Colný úrad Prešov ako prvostupňový správny orgán vydal dňa 20. marca 2009 rozhodnutie č. 15158/2009-6292 o prepadnutí tovaru v prospech štátu - spotrebiteľského balenia liehu: a to 1/ BOROVIČKA, objem v litroch 1,0, 40% alkoholu, počet kusov SBL 302, 2/ RUN, objem v litroch 1,0, 40% alkoholu, počet kusov SBL 166 3/ BRATISLAVSKÁ VODKA JEMNÁ, objem v litroch 1,0, objem alkoholu 40%, počet kusov SBL 168, ktoré boli zabezpečené rozhodnutím Colného úradu Prešov zn. 49552/2007-6292 zo dňa 09.08.2007 (nadobudlo právoplatnosť dňa 14.09.2007), fyzickej osobe - podnikateľovi X. I. trvalý pobyt F., XXX XX S., ako vlastníkovi predmetného tovaru, pretože v konaní neboli odstránené pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru vzhľadom na skutočnosť, že vlastníkom nebol riadne preukázaný pôvod a spôsob nadobudnutia tovaru.
Na základe podaného odvolania žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 26308/2009 zo dňa 13. januára 2011 rozhodnutie Colného úradu Prešov podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) potvrdil.
Colné orgány zistili tieto skutočnosti: Dňa 08.08.2007 Colný úrad Prešov, SCÚ Poprad vykonal daňový dozor u žalobcu v mieste jeho podnikania a kontrolou skladových priestorov, garáží pri ulici Okružnej zistil, že v skladovom priestore - garáž č. 5290 skladuje uvedené SBL označené kontrolnými známkami, ktoré pravdepodobne unikli spoločnosti INTERVIN, spol. s r.o., Panská 13 (od 24. augusta 2006 Mierová 1), Bratislava. Žalobca na preukázanie pôvodu a spôsobu nadobudnutia predmetných balení predložil faktúru č. 35/06/07 zo dňa 18.06.2007, ktorou preukazoval nadobudnutie spotrebiteľských balení liehu od spoločnosti TATRA-el, s.r.o., Bernoláka 5158, 034 01 Ružomberok. Výrobcom SBL podľa etikiet bola právnická osoba INTERVIN, s.r.o., Prietrž. Colný úrad Prešov vykonal dokazovanie dožiadaním, miestnym zisťovaním, preveroval získané informácie prostredníctvom jediného spoločníka a konateľa spoločnosti TATRA-el, s.r.o., Z. B., ktorý uviedol, že mu meno spoločnosti TATRA-el, s.r.o., nič nehovorí, nevie že takáto spoločnosť vôbec existuje, ani že je konateľom nejakých spoločností, podpis na faktúre č. 0256/2007 nie je jeho, žiadne účtovné doklady mu odovzdané neboli, nikdyneobchodoval s alkoholom a ani nesplnomocnil žiadnu osobu, aby konala namiesto neho. Poprel teda akékoľvek obchodovanie so spotrebiteľskými baleniami liehu, resp. vyvíjania akejkoľvek podnikateľskej činnosti. Na preverenie boli predložené aj faktúry č. 33/05/07 zo dňa 29. mája 2007 a č. 29/04/07 zo dňa 10. apríla 2007, ktoré mali byť vystavené spoločnosťou TATRA-el, s.r.o. a faktúra č. 2007149 zo dňa 20. júna 2007, ktorú mal vystaviť daňový subjekt J. K. - E. - S., D., J., všetky faktúry vykazujú evidentné znaky zhody s preverovanou faktúrou č. 35/06/07 zo dňa 18.06.2007 (forma faktúry, príjmového dokladu, písmo, odstupy písma, ako aj veľkosť písma v hlavičke faktúry, zvýraznenie písma v rovnakých častiach faktúr...), avšak podľa bližšieho popisu predmetných faktúr je zrejmé, že boli vystavené rôznymi osobami, ktoré nemajú oprávnenie konať za dané spoločnosti. Dožiadaním boli preverované aj obchodné aktivity spoločnosti TATRA-el, s.r.o., Ružomberok, pričom bolo zistené, že táto spoločnosť na adrese jej sídla Bernoláka 5158/6 Ružomberok nesídli, od 15.01.2007 slúži ako daňový subjekt, ktorého identifikačné údaje zneužíva neznáma osoba a fiktívnymi účtovnými dokladmi pokrýva dodávky spotrebiteľských balení liehu vyrobených a označených kontrolnou známkou spoločnosti INTERVIN, spol. s r.o., Bratislava. Správne orgány dospeli k záveru, že majiteľ alebo držiteľ tovaru neodstránil pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 14a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. a neuniesol dôkazné bremeno, pretože vierohodne nepreukázal subjekt, ktorý dodal tovar a ani pôvod a spôsob jeho nadobudnutia.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (upravujúcej „Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“) preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného, ktorým bol žalobcovi s konečnou platnosťou prepadnutý tovar v prospech štátu.
Najvyšší súd z odvolania zistil, že žalobca neuvádza žiadne nové právne relevantné tvrdenia a ani nepredkladá, resp. nenavrhuje žiadne dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť rozsudku krajského súdu. Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa nesprávneho vyhodnotenia skutkových a právnych záverov prvostupňovým súdom, odvolací súd po tom, ako sa oboznámil s obsahom predloženého súdneho a administratívneho spisu dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je vecne správny a s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením, ktoré je úplné, výstižné, reagujúce na všetky námietky žalobcu, a preto nebude opakovať pre účastníkov konania známe fakty, a len na doplnenie dodáva.
V danej veci rozhodujúce je, či žalobca preukázal alebo nepreukázal právne relevantným spôsobom pôvod a spôsob nadobudnutia spotrebiteľských balení liehu ak tvrdí, že za jediný a vierohodný dôkaz považujú správne orgány skutočnosť, že doklad, t.j. faktúra č. 35/06/07 dňa 18.06.2007, bol vystavený osobou, konateľom a spoločníkom daňového subjektu TATRA-el, s.r.o., ktorý sa nachádzal vo vyšetrovacej väzbe a nesplnomocnil žiadnu osobu, aby konala namiesto neho, teda ako jediná oprávnená osoba nemohol za spoločnosť konať a doklad vystaviť. Naviac brat žalobcu vo svojej výpovedi uviedol, že osoby, od ktorých SBL prevzal nepozná, nevie ich identifikovať.
V rámci dokazovania vykonávaného v súlade s § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. správny orgán nestaval na nepodložených domnienkach, ale právne závery rozhodnutia podložil konkrétnymi dôkazmi, výpoveďami, listinami. Výpovedná hodnota dokladov predložených žalobcom bola spochybnená, preto v konaní neuniesol dôkazné bremeno (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.). Dôkazná povinnosť nie je na správcovi dane, ani na žalovanom, ale na žalobcovi. Colné orgány spochybnili dodanie tovaru daňovým subjektom TATRA-el, s.r.o., preto ak žalobca tvrdil, že tovar od neho nakúpil, bolo jeho povinnosťou skutočnosť, že tovar dodala osoba uvedená na predkladanej faktúre aj preukázať. Nestačí len preukázanie samotného daňového dokladu ako takého. Dokazovanie zo strany colného úradu slúži až nanáslednú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom.
Podľa § 14a ods. 3 veta prvá, veta tretia zákona č. 511/1992 Zb., ak majiteľ, alebo držiteľ tovaru, alebo veci, v lehote do 15 od právoplatnosti rozhodnutia o ich zabezpečení odstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru alebo veci, správca dane vydá rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení tovaru alebo veci. Ak majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo veci v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o ich zabezpečení neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru a veci, správca dane vydá rozhodnutie o prepadnutí tohto tovaru alebo veci v prospech štátu.
Podľa § 47 ods. 1 písm. i/ zákona č. 105/2004 Z.z., správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza, alebo ktorý sa u nej nachádzal, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s liehom ako s vlastným.
Rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti, žalovaný pri hodnotení dôkazov postupoval v medziach zákona a logického uvažovania, dôkazy hodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, v zmysle zásady zakotvenej v ustanovení § 2 zákona č. 511/1992 Zb. Vierohodnosť, správnosť a úplnosť dokladov - faktúry č. 35/06/07 zo dňa 18.06.2007, ktorou žalobca preukazoval nadobudnutie SBL od spoločnosti TATRA-el, s.r.o., bola spochybnená a vyvrátená, pretože subjekt uvedený na dokladoch nebol totožný so skutočným dodávateľom tovaru.
Postup a rozhodnutie správnych orgánov, ako aj krajského súdu, ktorý nezistil dôvod na zrušenie rozhodnutia pre nedostatočne zistený skutkový stav a nestotožnil sa ani s námietkou, že konanie bolo účelové, je správny a konformný so zákonom č. 511/1992 Zb. a zákonom č. 105/2004 Z.z.. Colné orgány vydali rozhodnutie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a je odôvodnené tak, že poskytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu ako vecne správny a v súlade so zákonom podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný