3Sžf/5/2013

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu C. R., bytom L., proti žalovanému Colnému úradu Prešov, Kpt. Nálepku 4, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 07. októbra 2002 číslo: E-Z/VNÚ/2-5/02-1, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/23/2010-169 zo dňa 21.11.2012, jednomyseľne

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/23/2010-169 zo dňa 21. novembra 2012 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

Napadnutým uznesením Krajský súd v Prešove zastavil podľa § 250d ods. 3 O.s.p. konanie o žalobe žalobcu s odôvodnením, že v danej veci ide o konanie, pre ktoré zákon ukladá povinné právne zastúpenie advokátom. Žalobca nepreukázal, že v tomto konaní je zastúpený advokátom, ani nepreukázal, že sám má právnické vzdelanie. Súčasne žalobcovi vyplýva z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí žaloby (§ 42 ods. 3 O.s.p. a § 79 ods. 1 O.s.p.) aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie napadnuté a v čom vidí žalobca nezákonnosť rozhodnutia.

Uznesením zo dňa 03. apríla 2010 č. k. 3S/23/2010-145 krajský súd zbavil JUDr. Mikuláša Drobňáka, advokáta, so sídlom vo Vranove nad Topľou, M. R. Štefánika 873/204 povinnosti právne zastupovať žalobcu v tomto konaní. Zároveň odkázal žalobcu na podanie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci na Centrum právnej pomoci, Kancelária Humenné, ul. Mierová č. 4, P. O. BOX 32, 066 01 Humenné, v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia a uložil žalobcovi, aby po rozhodnutí Centra bezodkladne doložil súdu rozhodnutie o ustanovení právneho zástupcu. Taktiež ho poučil, že ak si v stanovenej lehote nepodá uvedenú žiadosť, bude súd predpokladať, že neodstránil vadu žaloby, ktorou je povinné právne zastúpenie a konanie v zmysle ustanovenia § 250d ods. 3 O.s.p. zastaví.

Centrum právnej pomoci, Kancelária Humenné, ul. Mierová č. 4, podaním informácie zo dňa 06. septembra 2012 súdu oznámilo, že žalobcova žiadosť o poskytnutie právnej pomoci mu bola doručená dňa 15. júna 2012. Rozhodnutím zo dňa 15. augusta 2012 sp. zn. N2002/12 mu nepriznalo nárok na poskytnutie právnej pomoci, keďže nespĺňa podmienku materiálnej núdze. Krajský súd súčasne zistil, že žalobca nedodržal súdom stanovenú 15 dňovú lehotu na podanie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci od doručenia výzvy. Výzvu prevzal dňa 24. apríla 2012. Žalobca doručil Centru žiadosť až 15. júna 2012.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca včas odvolanie. Namietal, že súd sa zameral na zmeškanie lehoty, ale vôbec neskúmal dôvodnosť tohto konania zo strany Colného úradu. Je tomu už 19 rokov, čo vydal Colný úrad rozhodnutie č. 0626203300924, kde podľa zákona platného v SR právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Súd sa taktiež v uvedenom exekučnom konaní nevysporiadal s tým, že od vydania exekučného príkazu č. E-Z/VNÚ/2-5/02-1 uplynula 10 ročná prekluzívna lehota, v ktorej má byť exekučné konanie nielen začaté, ale aj skončené v zmysle § 25 ods. 1, 2 zák. č. 274/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov (táto doba skončila dňa 07.10.2012).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 246 ods. 1 veta prvá O.s.p., § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 250ja ods. 3 posledná veta O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Preskúmaním vec najvyšší súd zistil, že krajský súd zastavil konanie kumulatívne z dvoch dôvodov. Neodstránenie vád žaloby spočívajúcich v absencii dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Druhým dôvodom je nedostatok povinného právneho zastúpenia advokátom v tomto konaní. Išlo o nedostatok procesných podmienok odstrániteľných, ktoré sa však súdom konajúcim v tejto veci nepodarilo pre nedostatočnú súčinnosť žalobcu odstrániť.

Obsahovo neurčitá žaloba bola podaná v roku 2006 na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou. Súd výzvou zo dňa 03.03.2006 predvolal žalobcu dňa 15.03.2006 na informatívny výsluch. Žalobca nepreukázal dôvod neúčasti ani ho bližšie neidentifikoval. Žalobca vady žaloby neodstránil ani na ďalšiu výzvu zo dňa 31.03.2006 už vo forme uznesenia s poučením o následkoch odmietnutia podania. V spise sa nachádzajú ďalšie procesné úkony súdov na odstránenie vád žaloby.

Uznesením č. k. 5S/1/2006-18 zo dňa 15.05.2006 bola stále ešte neurčitá žaloba postúpená Krajskému súd v Prešove na konanie v správnom súdnictve, ktorý uznesením č. k. 3S 23/2010-102 zo dňa 19.04.2010 vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby pod následkom zastavenia konania. Doručená dňa 23.04.2010. Žalobca požiadal o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov.

Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 3S/23/2010-106 zo dňa 13.05.2010 ustanovil žalobcovi pre toto konanie advokáta JUDr. Mikuláša Drobňáka, so sídlom vo Vranove nad Topľou, M. R. Štefánika č. 873/2004. Následne krajský súd vydal uznesenie č. k. 3S 23/2010-110 zo dňa 22.06.2010.

Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 07.10.2010 požiadal krajský súd o zbavenie povinnosti zastupovať žalobcu s odôvodnením, že listom zo dňa 28.06.2010 vyzval žalobcu C. R., aby sa v lehote 3 dní od obdržania výzvy dostavil do jeho advokátskej kancelárie a priniesol všetky písomnosti, ktoré mu slúžili ako podklad na podanie žaloby proti žalovanému. Upozornil ho, že bez týchto listín nemôže odstrániť vady žaloby v zmysle výzvy súdu. Žalobcovi dal aj kontakt na jeho mobilný telefón. Žalobca na jeho výzvu nereagoval a ani ho telefonicky nekontaktoval. Vzhľadom, že žalobca prejavuje nezáujem o vlastné právne veci, nemôže mu poskytnúť právne služby v danej veci.

Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 3S/23/2010-145 zo dňa 03.04.2012 zbavil advokáta Mikuláša Drobňáka povinnosti právne zastupovať žalobcu v tomto konaní. Vzhľadom na zmenu právnej úpravy § 30 O.s.p. zákonom č. 332/2011 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2012 súd odkázal žalobcu so žiadosťou o ustanovenie advokáta na Centrum právnej pomoci.

Na základe hore uvedených zistení senát najvyššieho súdu konštatuje, že súdy od podania neurčitej žaloby až do zastavenia konania vyvinuli značnú procesnú aktivitu za účelom, aby žalobca vady odstránil a zabezpečil si v danej veci zastupovanie advokátom. V zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR „každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde“. Súdna ochrana sa v správnom súdnictve poskytuje účastníkovi konania iba na návrh (žalobu). Žaloba musí spĺňať esenciálne náležitosti tak, aby súd mohol o nej riadne konať. Podaním riadnej žaloby účastník konania prejavuje vôľu, aby sa súd jeho záležitosťou zákonom upraveným spôsobom zaoberal. Odstránenie vád žaloby nemôže súd nahradiť vlastnou činnosťou. Rozsah spisu preukazuje, že súdy opakovane vykonali všetky procesné úkony, aby žalobcovi bola súdna ochrana poskytnutá. Najvyšší súd nezistil vady v procesnom postupe súdu prvého stupňa, preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

Marginálne v tejto veci senát poznamenáva, že podľa doterajšej judikatúry (uznesenia najvyššieho súdu 3 Sžf/80/2007, 5 Sžf/17/2008, 2 Sžf/5/2009, 2 Sžf/17/2011) je exekučná výzva, ktorej preskúmania sa domáhal žalobca takým procesným rozhodnutím, ktorým sa upravuje len vedenie exekučného konania a nie je základným rozhodnutím (exekučným titulom), ktoré podlieha preskúmaniu zákonnosti. Exekučným titulom a podkladom na vydanie exekučnej výzvy sú právoplatné a vykonateľné výmery alebo iné rozhodnutia, ktorými sa vyrubuje a ukladá povinnosť. Tie podliehajú prieskumu zákonnosti. Exekučná výzva ako procesné rozhodnutie v zásade nepodlieha prieskumu zákonnosti (§ 248 písm. a/ O.s.p). Pri takejto odbornej právnej otázke je nevyhnutnosť právneho zastúpenia, pretože právny názor smeruje proti konštantnej judikatúre. Podľa obsahu spisu žalobca právnu službu nevyužil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.