Najvyšší súd

3Sžf/5/2011

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu  

JUDr. Ivana Rumanu a členov   senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Gabriely

Gerdovej v právnej   veci   žalobcu: P. S. S. V. L. „v likvidácii“, so sídlom P., právne

zastúpený JUDr. F. B., advokátom, so sídlom Ž., proti žalovanému: Ministerstvo financií

Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, Bratislava, v konaní o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/017656/2006-961/515 zo dňa 02.06.2006, konajúc

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/346/2006-65 zo dňa

05. októbra 2010, jednomyseľne

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. 2S/346/2006-65 zo dňa 05. októbra 2010   p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

I.

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou  

sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/017656/2006-961/515  

zo dňa 02.06.2006, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu voči prvostupňovému

rozhodnutiu Správy finančnej kontroly vo Zvolene č. FZ-407/627/2006 zo dňa 27.03.2006,

ktorým bola podľa ustanovenia § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových

pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom   ku dňu 02.06.2006 (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z.z.“) žalobcovi uložená povinnosť odviesť

finančné prostriedky vo výške 5.035.106,- Sk za porušenie finančnej disciplíny, z dôvodu,  

že po vykonanej finančnej kontrole zameranej na použitie podpory poskytnutej zo štátneho

rozpočtu Slovenskej republiky bolo zistené, že pri čerpaní poskytnutých dotácií došlo

k porušeniu finančnej disciplíny.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že predmetné dotácie boli zo strany žalovaného

poskytnuté na bankové účty žalobcu, čo vyplýva i z účtovných dokladov žalobcu, kde boli

prijaté dotácie zúčtované. Preto neobstojí tvrdenie žalobcu, že nevedel o uzavretí zmlúv a ani

nevie, na aký účel boli predmetné dotácie použité. Predložené vyúčtovania založené

v administratívnom spise sú dôkazom použitia dotácií, ktoré podľa zmlúv boli uzavreté  

so žalobcom. V prejednávanom prípade bolo podstatné to, že dotácie boli preukázateľne

prijaté na účty žalobcu a ich prijatie bolo zaúčtované v účtovníctve žalobcu, voči ktorému

rozhodnutie žalovaného smerovalo. Ak by i zmluvy neboli platne uzatvorené, bolo

povinnosťou žalobcu vrátiť prijaté dotácie v kontrolovanom období. Pretože si žalobca túto

povinnosť nesplnil, porušil tým finančnú disciplínu podľa § 31 ods. 1 písm. b/ zákona  

č. 523/2004 Z.z.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, zároveň žiadal

priznať náhradu trov celého konania. Namietal, že prvostupňový súd sa nezaberal s námietkou

právnej neexistencie subjektu označeného v zmluvách o poskytnutí dotácií a len skonštatoval,

že finančné prostriedky boli poukázané na účet žalobcu. V prípade, ak by prvostupňový súd

dospel k záveru, že v zmluvách označený subjekt je právne totožný so žalobcom, následne  

by sa musel vysporiadať s ďalšou zásadnou námietkou, že zmluvy sú neplatné, pretože  

za žalobcu ich podpísal iba jeden člen výboru, hoci podľa výpisu z registra pozemkových

spoločenstiev žalobcu, na platnosť právneho úkonu, kde bola predpísaná písomná forma, bol

potrebný podpis dvoch členov. Prvostupňový súd mal teda rozhodnutie žalovaného zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, že v danom prípade nemôže ísť o povinnosť žalobcu

vrátiť finančné prostriedky z titulu porušenia finančnej disciplíny, ale že ide o povinnosť

vydať bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „O.z.“),

a to z titulu získania majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu alebo

plnením z neplatného právneho úkonu. S poukazom na ustanovenie § 107 ods. 1 O.z.  

je už nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný.

III.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/346/2006-65 zo dňa 05.10.2010

potvrdil a odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol. Uviedol, že námietky žalobcu

týkajúce sa označenia subjektu v predmetných zmluvách a podpísania zmlúv posúdil žalovaný

ako formálny nedostatok, ktorý nie je dôvodom na spochybnenie platnosti zmlúv. Uzatvorené

dohody o poskytnutí dotácií správny orgán vyhodnotil za platné, ich platnosť doteraz nikým

nebola spochybnená a ani neboli za neplatné vyhlásené (neexistuje o tom žiadne rozhodnutie

súdu, ktoré by musel správny orgán rešpektovať a správny orgán nie je príslušným  

na vyhlásenie zmlúv za neplatné). Poskytovateľ dotácií pri ich poskytovaní a tiež i prijímateľ

dotácií pri ich prijatí postupovali podľa platnej zmluvy. Bývalý predseda bol oprávnený konať v mene žalobcu i podpisovať zmluvy a prípadné nedodržanie predpísanej písomnej formy  

sa týka vnútornej záležitosti spoločnosti a nie je predmetom rozhodnutia. Formálny

nedostatok nemôže byť dôvodom, na to, aby nedošlo k zmluvnému plneniu. Rozhodujúcou

skutočnosťou pre posúdenie kontrolného zistenia sú jednoznačné dôkazy a to sú bankové účty

žalobcu, na ktoré boli poskytnuté dotácie prijaté a účtovné doklady, kde prijatie dotácií bolo

zúčtované. Tvrdenie žalobcu, že nič nevedel o uzavretí zmlúv je v rozpore so skutočnosťou

preukázanou dôkazovými materiálmi počas kontroly. Žalobca sa nemôže zbaviť

zodpovednosti za použitie poskytnutej dotácie, pretože nepostupoval v súlade so všeobecne

záväznými právnymi predpismi. Ak by šlo o neplatnosť zmlúv a tým by i prijatie dotácie bolo

bez zmluvného základu, žalobca mal vrátiť všetky prijaté dotácie v kontrolovanom období.

Spochybňovanie platnosti zmlúv žalobcom žalovaný považuje za účelové, pretože pri prijatí

dotácii žalobca postupoval tak, ako keby boli platné. Za neplatné ich považuje len v otázke

plnenia povinnosti vyplývajúcich z prijatia dotácií. Predložené vyúčtovania sú dôkazom

použitia dotácií, ktoré podľa zmlúv boli uzavreté so žalobcom. Podstatným v danej veci  

je to, že dotácie boli preukázateľne prijaté na účty žalobcu a ich prijatie bolo zaúčtované  

v účtovníctve žalobcu, voči ktorému smeruje rozhodnutie (peniaze neprijal iný právny subjekt

ani žiadna fyzická osoba). Tieto skutočnosti sú podrobne rozpísané v správe o výsledku

následnej finančnej kontroly a existujú písomné doklady ako sú bankové výpisy, účtovné

doklady o tom, že žalobca finančné prostriedky prijal na bankové účty a boli aj predmetom

jeho účtovníctva, nemôže sa preto zbaviť zodpovednosti za čerpanie dotácii. S týmto názorom

sa Krajský súd v Bratislave v rozsudku stotožnil. Žalobca bol povinný prostredníctvom

svojich orgánov zabezpečiť, aby ich použitie bolo v súlade so zmluvnými podmienkami  

a právnymi predpismi. Nový predseda nemôže tvrdiť, že išlo o akciu súkromných osôb,  

že žalobca o zmluvných transakciách nevedel, a že nie je jasné, kto ich použil. Zodpovednosti

by sa mohol zbaviť len v prípade, že by žiadne dotácie neprijal (napr. by boli prijaté  

na súkromný bankový účet bývalého predsedu, ktorý podpisoval zmluvy a nebolo by o nich

účtované). Porušenie finančnej disciplíny považuje žalovaný za dostatočne preukázané  

a zdôvodnené a uložené sankcie za opodstatnené. Právoplatné rozhodnutie zabezpečuje, aby

finančné prostriedky použité nad rámec oprávnenia, boli vrátené naspäť do štátneho rozpočtu

Slovenskej republiky a to od subjektu, ktorému boli v skutočnosti poskytnuté.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského

súdu a konanie mu predchádzajúce v zmysle § 246c v spojení s § 211 a nasl. O.s.p. bez

nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo vyhlásenie

rozhodnutia zverejnené na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, najmenej päť dní vopred, v senáte

rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011) a rozsudok verejne vyhlásil  

(§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).

Z obsahu predloženého administratívneho spisu senát Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zistil, že na základe výnosu Ministerstva

pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo pôdohospodárstva“)  

č. 307/1997-100 o poskytovaní dotácií zo štátneho rozpočtu v pôsobnosti ministerstva

pôdohospodárstva v znení neskorších zmien a doplnkov zo dňa 03.01.2002 a výnosu  

č. 928/1/1999-100, ktorým sa vyhlasujú katastrálne územia patriace do jednotlivých

poľnohospodársky znevýhodnených oblastí sa ustanovuje výška podpory na ich obhospodarovanie v znení neskorších zmien a doplnkov uzavrelo ministerstvo

pôdohospodárstva, regionálny odbor Čadca, so žalobcom, ako účastníkom správneho konania,

zmluvy o poskytnutí dotácie v roku 1999 č. 504-0028/1999 zo dňa 15.03.1999,  

č. 504-00050/1999 zo dňa 30.04.1999, č. 504-00208/1999 zo dňa 13.05.1999,  

č. 504/00270/1999 zo dňa 22.09.1999 a v roku 2000 zmluvy o poskytnutí dotácie  

č. 504-0004/2000 zo dňa 03.03.2000, č. 504-00083/2000 zo dňa 07.07.2000,  

č. 504-00120/2000 zo dňa 12.09.2000, č. 504/00270/1999 zo dňa 22.09.1999, v roku 2001

zmluvy o poskytnutí dotácie č. 504-00064/2001 zo dňa 21.02.2001, č. 504-00138/2001 zo dňa

06.07.2001, č. 504-00201/2001 zo dňa 28.09.2000, v roku 2002 zmluvy o poskytnutí dotácie

č. 504-00049/2002 zo dňa 01.03.2002, č. 504-00134/2002 zo dňa 01.08.2002,  

č. 504-00164/2002 zo dňa 01.10.2002, v roku 2003 zmluvy o poskytnutí dotácie  

č. 504-00052/2003 zo dňa 13.03.2003, č. 504-00123/2002 zo dňa 04.07.2003  

a č. 504-00152/2003 zo dňa 08.08.2003.

Vykonanou kontrolou bolo zistené, že účastník konania nespĺňal podmienky  

na poskytnutie dotácie uvedené v § 5 výnosu ministerstva pôdohospodárstva č. 928/1/1999-

100 a taktiež ani podľa § 3 ods. l výnosu č. 3809/1/2000-100, č. 3485/1/2001-100  

a č. 148/1/2003-100. Žalovaný mal vykonanou kontrolou zistené, že boli porušené

ustanovenia § 6 ods. 3 zák. č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších

predpisov, ktoré sa v nadväznosti na ust. § 37 ods. 3 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových

pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov posudzuje ako porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b/ uvedeného

zákona.

Žalovaný mal preukázané z vykonanej kontroly, že žalobca použil poskytnuté dotácie

spolu vo výške 5.035.106,- Sk, na ktoré nemal nárok a nevrátil ich do štátneho rozpočtu

Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov bola rozhodnutím Správy finančnej kontroly

Zvolen č. FZ- 407/627/2006 zo dňa 27.03.2006 uložená žalobcovi povinnosť odviesť finančné

prostriedky v uvedenej výške porušenia finančnej disciplíny na účet vedený v Štátnej

pokladnici.

Žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný

rozhodnutím č. MF/017656/2006-961/515 dňa 02.06.2006. Z odôvodnenia rozhodnutia

žalovaného vyplýva, že žalovaný dospel k záveru, že účastník konania je dostatočne

identifikovateľný nielen názvom, ale i číslom bankového účtu, na ktorý boli predmetné

dotácie poskytnuté.

Podľa § 31 ods. 1 písm. b/ zákona č. 523/2004 Z.z. porušením finančnej disciplíny  

je poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde  

k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov.

Podľa § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá

porušila finančnú disciplínu podľa odseku 1 písm. b), c) a d), je povinná odviesť finančné

prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny a zaplatiť penále vo výške 0,1% zo sumy,

v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý, aj začatý deň omeškania s úhradou

uloženého odvodu; ak právnická osoba alebo fyzická osoba sama zistí porušenie finančnej

disciplíny a odvedie finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny podľa

odseku 1 písm. b), c) a d) alebo ak sa porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b),

c) a d) zistí pri výkone kontroly a finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny vráti právnická osoba alebo fyzická osoba do dňa skončenia kontroly, správne

konanie sa nezačne.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Predmetom súdneho odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok Krajského súdu

v Bratislave č. k. 2S/346/2006-65 zo dňa 05.10.2010, ktorým prvostupňový súd zamietol

žalobu žalobcu, pričom najvyšší súd v rámci odvolacieho konania skúmal aj konanie, ktoré

mu predchádzalo najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými

námietkami uvedenými v žalobe, a z takto vymedzeného rozsahu, či vecne správne posúdil

zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. K úplným a dostatočným

dôvodom uvedeným v odôvodnení rozsudku   krajského   súdu, s ktorými sa   najvyšší súd

stotožňuje (§ 219 ods.1 a 2 O.s.p.) a doplňuje nasledovne:

Poskytnuté peňažné prostriedky žalobcovi vo forme dotácií majú verejnoprávny

charakter a podliehali právnemu režimu zákona č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách.

Vzhľadom na to vrátenie dotácie do štátneho rozpočtu nepodlieha právnemu režimu

bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka, ani premlčaniu podľa  

§ 107 ods.1 Občianskeho zákonníka.  

Zmluvy uzatvorené medzi žalobcom a Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej

republiky, na základe ktorých boli žalobcovi poskytnuté dotácie neboli vyhlásené súdom  

za neplatné, preto neobstojí námietka žalobcu, že ako zmluvný subjekt bola v uvedených

zmluvách neexistujúca právnická osoba, a teda žalobca o uzatvorení uvedených zmlúv

nevedel. Dotácie boli poskytnuté na bankové účty žalobcu, preto ak sa žalobca domnieval,  

že uvedené dotácie boli poskytnuté bez právneho dôvodu, mal povinnosť ihneď vrátiť

poskytnuté dotácie. Vyúčtovania, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise dokazujú,  

že dotácie boli použité na základe zmlúv, ktoré boli uzavreté so žalobcom. Odvolací súd  

sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu v tom, že podstatnou skutočnosťou bolo  

to, že prijaté dotácie boli zaúčtované v účtovníctve žalobcu. Vykonanou kontrolou nemohla

byť určovaná zodpovednosť jednotlivých osôb, ani nemohlo byť posudzované, či bývalý

predseda pozemkového spoločenstva prekročil svoje právomoci. Bývalý predseda

pozemkového spoločenstva bol oprávnený konať za žalobcu a prípadné prekročenie jeho

právomoci je vnútorná záležitosť žalobcu, ktorá nie je predmetom preskúmavania zákonnosti

rozhodnutia žalovaného. Žalobca predmetné dotácie nevrátil a kontrolou bolo zistené,  

že žalobca nespĺňal podmienky na poskytnutie predmetných dotácií.

Prvostupňový súd správne uviedol, že námietky, ktoré uvádza žalobca (nesprávne

uvedené IČO a nesprávne označenie subjektu) nie sú podstatné pre posúdenie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného, ktorý rozhodoval o nedôvodnom pridelení a použití finančných

prostriedkov žalobcovi a o ich nevrátení do štátneho rozpočtu. Prijatie dotácií bolo

jednoznačne preukázané v účtovníctve žalobcu a keďže žalobca nespĺňal podmienky  

na poskytnutie dotácií a ani ich nevrátil naspäť do štátneho rozpočtu, porušil tým ustanovenie  

§ 31 ods. 1 písm. b/ zákona č. 523/2004 Z.z.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,  

po vyhodnotení námietok žalobcu a stanoviska žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p.

v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nemal

úspech v odvolacom konaní právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 03. októbra 2011

JUDr. Ivan R U M A N A, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Emília Čičková