Najvyšší súd
3Sžf/5/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ivana Rumanu a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Gabriely
Gerdovej v právnej veci žalobcu: P. S. S. V. L. „v likvidácii“, so sídlom P., právne
zastúpený JUDr. F. B., advokátom, so sídlom Ž., proti žalovanému: Ministerstvo financií
Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, Bratislava, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/017656/2006-961/515 zo dňa 02.06.2006, konajúc
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/346/2006-65 zo dňa
05. októbra 2010, jednomyseľne
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 2S/346/2006-65 zo dňa 05. októbra 2010 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
I.
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou
sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/017656/2006-961/515
zo dňa 02.06.2006, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu voči prvostupňovému
rozhodnutiu Správy finančnej kontroly vo Zvolene č. FZ-407/627/2006 zo dňa 27.03.2006,
ktorým bola podľa ustanovenia § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových
pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 02.06.2006 (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z.z.“) žalobcovi uložená povinnosť odviesť
finančné prostriedky vo výške 5.035.106,- Sk za porušenie finančnej disciplíny, z dôvodu,
že po vykonanej finančnej kontrole zameranej na použitie podpory poskytnutej zo štátneho
rozpočtu Slovenskej republiky bolo zistené, že pri čerpaní poskytnutých dotácií došlo
k porušeniu finančnej disciplíny.
Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že predmetné dotácie boli zo strany žalovaného
poskytnuté na bankové účty žalobcu, čo vyplýva i z účtovných dokladov žalobcu, kde boli
prijaté dotácie zúčtované. Preto neobstojí tvrdenie žalobcu, že nevedel o uzavretí zmlúv a ani
nevie, na aký účel boli predmetné dotácie použité. Predložené vyúčtovania založené
v administratívnom spise sú dôkazom použitia dotácií, ktoré podľa zmlúv boli uzavreté
so žalobcom. V prejednávanom prípade bolo podstatné to, že dotácie boli preukázateľne
prijaté na účty žalobcu a ich prijatie bolo zaúčtované v účtovníctve žalobcu, voči ktorému
rozhodnutie žalovaného smerovalo. Ak by i zmluvy neboli platne uzatvorené, bolo
povinnosťou žalobcu vrátiť prijaté dotácie v kontrolovanom období. Pretože si žalobca túto
povinnosť nesplnil, porušil tým finančnú disciplínu podľa § 31 ods. 1 písm. b/ zákona
č. 523/2004 Z.z.
II.
Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, zároveň žiadal
priznať náhradu trov celého konania. Namietal, že prvostupňový súd sa nezaberal s námietkou
právnej neexistencie subjektu označeného v zmluvách o poskytnutí dotácií a len skonštatoval,
že finančné prostriedky boli poukázané na účet žalobcu. V prípade, ak by prvostupňový súd
dospel k záveru, že v zmluvách označený subjekt je právne totožný so žalobcom, následne
by sa musel vysporiadať s ďalšou zásadnou námietkou, že zmluvy sú neplatné, pretože
za žalobcu ich podpísal iba jeden člen výboru, hoci podľa výpisu z registra pozemkových
spoločenstiev žalobcu, na platnosť právneho úkonu, kde bola predpísaná písomná forma, bol
potrebný podpis dvoch členov. Prvostupňový súd mal teda rozhodnutie žalovaného zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, že v danom prípade nemôže ísť o povinnosť žalobcu
vrátiť finančné prostriedky z titulu porušenia finančnej disciplíny, ale že ide o povinnosť
vydať bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „O.z.“),
a to z titulu získania majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu alebo
plnením z neplatného právneho úkonu. S poukazom na ustanovenie § 107 ods. 1 O.z.
je už nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný.
III.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/346/2006-65 zo dňa 05.10.2010
potvrdil a odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol. Uviedol, že námietky žalobcu
týkajúce sa označenia subjektu v predmetných zmluvách a podpísania zmlúv posúdil žalovaný
ako formálny nedostatok, ktorý nie je dôvodom na spochybnenie platnosti zmlúv. Uzatvorené
dohody o poskytnutí dotácií správny orgán vyhodnotil za platné, ich platnosť doteraz nikým
nebola spochybnená a ani neboli za neplatné vyhlásené (neexistuje o tom žiadne rozhodnutie
súdu, ktoré by musel správny orgán rešpektovať a správny orgán nie je príslušným
na vyhlásenie zmlúv za neplatné). Poskytovateľ dotácií pri ich poskytovaní a tiež i prijímateľ
dotácií pri ich prijatí postupovali podľa platnej zmluvy. Bývalý predseda bol oprávnený konať v mene žalobcu i podpisovať zmluvy a prípadné nedodržanie predpísanej písomnej formy
sa týka vnútornej záležitosti spoločnosti a nie je predmetom rozhodnutia. Formálny
nedostatok nemôže byť dôvodom, na to, aby nedošlo k zmluvnému plneniu. Rozhodujúcou
skutočnosťou pre posúdenie kontrolného zistenia sú jednoznačné dôkazy a to sú bankové účty
žalobcu, na ktoré boli poskytnuté dotácie prijaté a účtovné doklady, kde prijatie dotácií bolo
zúčtované. Tvrdenie žalobcu, že nič nevedel o uzavretí zmlúv je v rozpore so skutočnosťou
preukázanou dôkazovými materiálmi počas kontroly. Žalobca sa nemôže zbaviť
zodpovednosti za použitie poskytnutej dotácie, pretože nepostupoval v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Ak by šlo o neplatnosť zmlúv a tým by i prijatie dotácie bolo
bez zmluvného základu, žalobca mal vrátiť všetky prijaté dotácie v kontrolovanom období.
Spochybňovanie platnosti zmlúv žalobcom žalovaný považuje za účelové, pretože pri prijatí
dotácii žalobca postupoval tak, ako keby boli platné. Za neplatné ich považuje len v otázke
plnenia povinnosti vyplývajúcich z prijatia dotácií. Predložené vyúčtovania sú dôkazom
použitia dotácií, ktoré podľa zmlúv boli uzavreté so žalobcom. Podstatným v danej veci
je to, že dotácie boli preukázateľne prijaté na účty žalobcu a ich prijatie bolo zaúčtované
v účtovníctve žalobcu, voči ktorému smeruje rozhodnutie (peniaze neprijal iný právny subjekt
ani žiadna fyzická osoba). Tieto skutočnosti sú podrobne rozpísané v správe o výsledku
následnej finančnej kontroly a existujú písomné doklady ako sú bankové výpisy, účtovné
doklady o tom, že žalobca finančné prostriedky prijal na bankové účty a boli aj predmetom
jeho účtovníctva, nemôže sa preto zbaviť zodpovednosti za čerpanie dotácii. S týmto názorom
sa Krajský súd v Bratislave v rozsudku stotožnil. Žalobca bol povinný prostredníctvom
svojich orgánov zabezpečiť, aby ich použitie bolo v súlade so zmluvnými podmienkami
a právnymi predpismi. Nový predseda nemôže tvrdiť, že išlo o akciu súkromných osôb,
že žalobca o zmluvných transakciách nevedel, a že nie je jasné, kto ich použil. Zodpovednosti
by sa mohol zbaviť len v prípade, že by žiadne dotácie neprijal (napr. by boli prijaté
na súkromný bankový účet bývalého predsedu, ktorý podpisoval zmluvy a nebolo by o nich
účtované). Porušenie finančnej disciplíny považuje žalovaný za dostatočne preukázané
a zdôvodnené a uložené sankcie za opodstatnené. Právoplatné rozhodnutie zabezpečuje, aby
finančné prostriedky použité nad rámec oprávnenia, boli vrátené naspäť do štátneho rozpočtu
Slovenskej republiky a to od subjektu, ktorému boli v skutočnosti poskytnuté.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského
súdu a konanie mu predchádzajúce v zmysle § 246c v spojení s § 211 a nasl. O.s.p. bez
nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo vyhlásenie
rozhodnutia zverejnené na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, najmenej päť dní vopred, v senáte
rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011) a rozsudok verejne vyhlásil
(§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).
Z obsahu predloženého administratívneho spisu senát Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zistil, že na základe výnosu Ministerstva
pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo pôdohospodárstva“)
č. 307/1997-100 o poskytovaní dotácií zo štátneho rozpočtu v pôsobnosti ministerstva
pôdohospodárstva v znení neskorších zmien a doplnkov zo dňa 03.01.2002 a výnosu
č. 928/1/1999-100, ktorým sa vyhlasujú katastrálne územia patriace do jednotlivých
poľnohospodársky znevýhodnených oblastí sa ustanovuje výška podpory na ich obhospodarovanie v znení neskorších zmien a doplnkov uzavrelo ministerstvo
pôdohospodárstva, regionálny odbor Čadca, so žalobcom, ako účastníkom správneho konania,
zmluvy o poskytnutí dotácie v roku 1999 č. 504-0028/1999 zo dňa 15.03.1999,
č. 504-00050/1999 zo dňa 30.04.1999, č. 504-00208/1999 zo dňa 13.05.1999,
č. 504/00270/1999 zo dňa 22.09.1999 a v roku 2000 zmluvy o poskytnutí dotácie
č. 504-0004/2000 zo dňa 03.03.2000, č. 504-00083/2000 zo dňa 07.07.2000,
č. 504-00120/2000 zo dňa 12.09.2000, č. 504/00270/1999 zo dňa 22.09.1999, v roku 2001
zmluvy o poskytnutí dotácie č. 504-00064/2001 zo dňa 21.02.2001, č. 504-00138/2001 zo dňa
06.07.2001, č. 504-00201/2001 zo dňa 28.09.2000, v roku 2002 zmluvy o poskytnutí dotácie
č. 504-00049/2002 zo dňa 01.03.2002, č. 504-00134/2002 zo dňa 01.08.2002,
č. 504-00164/2002 zo dňa 01.10.2002, v roku 2003 zmluvy o poskytnutí dotácie
č. 504-00052/2003 zo dňa 13.03.2003, č. 504-00123/2002 zo dňa 04.07.2003
a č. 504-00152/2003 zo dňa 08.08.2003.
Vykonanou kontrolou bolo zistené, že účastník konania nespĺňal podmienky
na poskytnutie dotácie uvedené v § 5 výnosu ministerstva pôdohospodárstva č. 928/1/1999-
100 a taktiež ani podľa § 3 ods. l výnosu č. 3809/1/2000-100, č. 3485/1/2001-100
a č. 148/1/2003-100. Žalovaný mal vykonanou kontrolou zistené, že boli porušené
ustanovenia § 6 ods. 3 zák. č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších
predpisov, ktoré sa v nadväznosti na ust. § 37 ods. 3 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových
pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov posudzuje ako porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b/ uvedeného
zákona.
Žalovaný mal preukázané z vykonanej kontroly, že žalobca použil poskytnuté dotácie
spolu vo výške 5.035.106,- Sk, na ktoré nemal nárok a nevrátil ich do štátneho rozpočtu
Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov bola rozhodnutím Správy finančnej kontroly
Zvolen č. FZ- 407/627/2006 zo dňa 27.03.2006 uložená žalobcovi povinnosť odviesť finančné
prostriedky v uvedenej výške porušenia finančnej disciplíny na účet vedený v Štátnej
pokladnici.
Žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. MF/017656/2006-961/515 dňa 02.06.2006. Z odôvodnenia rozhodnutia
žalovaného vyplýva, že žalovaný dospel k záveru, že účastník konania je dostatočne
identifikovateľný nielen názvom, ale i číslom bankového účtu, na ktorý boli predmetné
dotácie poskytnuté.
Podľa § 31 ods. 1 písm. b/ zákona č. 523/2004 Z.z. porušením finančnej disciplíny
je poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde
k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov.
Podľa § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá
porušila finančnú disciplínu podľa odseku 1 písm. b), c) a d), je povinná odviesť finančné
prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny a zaplatiť penále vo výške 0,1% zo sumy,
v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý, aj začatý deň omeškania s úhradou
uloženého odvodu; ak právnická osoba alebo fyzická osoba sama zistí porušenie finančnej
disciplíny a odvedie finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny podľa
odseku 1 písm. b), c) a d) alebo ak sa porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b),
c) a d) zistí pri výkone kontroly a finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny vráti právnická osoba alebo fyzická osoba do dňa skončenia kontroly, správne
konanie sa nezačne.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Predmetom súdneho odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok Krajského súdu
v Bratislave č. k. 2S/346/2006-65 zo dňa 05.10.2010, ktorým prvostupňový súd zamietol
žalobu žalobcu, pričom najvyšší súd v rámci odvolacieho konania skúmal aj konanie, ktoré
mu predchádzalo najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými
námietkami uvedenými v žalobe, a z takto vymedzeného rozsahu, či vecne správne posúdil
zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. K úplným a dostatočným
dôvodom uvedeným v odôvodnení rozsudku krajského súdu, s ktorými sa najvyšší súd
stotožňuje (§ 219 ods.1 a 2 O.s.p.) a doplňuje nasledovne:
Poskytnuté peňažné prostriedky žalobcovi vo forme dotácií majú verejnoprávny
charakter a podliehali právnemu režimu zákona č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách.
Vzhľadom na to vrátenie dotácie do štátneho rozpočtu nepodlieha právnemu režimu
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka, ani premlčaniu podľa
§ 107 ods.1 Občianskeho zákonníka.
Zmluvy uzatvorené medzi žalobcom a Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej
republiky, na základe ktorých boli žalobcovi poskytnuté dotácie neboli vyhlásené súdom
za neplatné, preto neobstojí námietka žalobcu, že ako zmluvný subjekt bola v uvedených
zmluvách neexistujúca právnická osoba, a teda žalobca o uzatvorení uvedených zmlúv
nevedel. Dotácie boli poskytnuté na bankové účty žalobcu, preto ak sa žalobca domnieval,
že uvedené dotácie boli poskytnuté bez právneho dôvodu, mal povinnosť ihneď vrátiť
poskytnuté dotácie. Vyúčtovania, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise dokazujú,
že dotácie boli použité na základe zmlúv, ktoré boli uzavreté so žalobcom. Odvolací súd
sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu v tom, že podstatnou skutočnosťou bolo
to, že prijaté dotácie boli zaúčtované v účtovníctve žalobcu. Vykonanou kontrolou nemohla
byť určovaná zodpovednosť jednotlivých osôb, ani nemohlo byť posudzované, či bývalý
predseda pozemkového spoločenstva prekročil svoje právomoci. Bývalý predseda
pozemkového spoločenstva bol oprávnený konať za žalobcu a prípadné prekročenie jeho
právomoci je vnútorná záležitosť žalobcu, ktorá nie je predmetom preskúmavania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného. Žalobca predmetné dotácie nevrátil a kontrolou bolo zistené,
že žalobca nespĺňal podmienky na poskytnutie predmetných dotácií.
Prvostupňový súd správne uviedol, že námietky, ktoré uvádza žalobca (nesprávne
uvedené IČO a nesprávne označenie subjektu) nie sú podstatné pre posúdenie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, ktorý rozhodoval o nedôvodnom pridelení a použití finančných
prostriedkov žalobcovi a o ich nevrátení do štátneho rozpočtu. Prijatie dotácií bolo
jednoznačne preukázané v účtovníctve žalobcu a keďže žalobca nespĺňal podmienky
na poskytnutie dotácií a ani ich nevrátil naspäť do štátneho rozpočtu, porušil tým ustanovenie
§ 31 ods. 1 písm. b/ zákona č. 523/2004 Z.z.
Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,
po vyhodnotení námietok žalobcu a stanoviska žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nemal
úspech v odvolacom konaní právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 03. októbra 2011
JUDr. Ivan R U M A N A, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Emília Čičková