Najvyšší súd

3 Sžf 49/2009

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: F. V. s.r.o., K., proti

odporcom: l/ Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky Bratislava, Mierová č. 23, 815 11

Bratislava, 2/ Colný úrad Košice, Jiskrova č. 5, 040 02 Košice, o žiadosti navrhovateľa o

ustanovenie zástupcu z radov advokátov v konaní o žalobe navrhovateľa proti rozhodnutiam

odporcu č. 41283/2007-1410 zo dňa 16.08.2007, rozhodnutiu č. EX 1307/2002/KE-M/2/ZK

zo dňa 26.04.2007 a rozhodnutia č. 1486/2002 zo dňa 20.08.2002, o odvolaní navrhovateľa

proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č.k: 6S/118/2007-90 zo dňa 06.03.2009, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach  

č.k. 6S/118/2007-90 zo dňa 06. marca 2009   p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením Krajský súd v Košiciach nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Podľa výpisu z Obchodného registra zo dňa

06.03.2009 krajský súd zistil, že navrhovateľ je zapísaný ako spoločnosť s ručením

obmedzeným so základným majetkom 200 000,-- Sk a na jeho majetok nebol vyhlásený

konkurz. V odôvodnení sa konštatuje, že samotné daňové priznanie podávané navrhovateľom

ešte nepreukazuje, že navrhovateľ nemá iný majetok Pri posúdení dôvodnosti priznania

oslobodenia od súdnych poplatkov je potrebné zohľadniť aj výšku súdneho poplatku a krajský

súd má za to, že súdny poplatok 66 € podľa Položky 10 písm. a/ Sadzobníka súdnych

poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

v znení neskorších predpisov, nie je vysokým súdnym poplatkom. Preto súd návrhu  

na ustanovenie zástupcu z radov advokátov nevyhovel, keďže nie sú splnené predpoklady,

aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, podľa § 30 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej

len „OSP“) v spojení s § 138 OSP.

Proti uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie. V odvolaní podanom proti uzneseniu

v bode a) navrhovateľ uvádza, že bol odňatý svojmu zákonnému sudcovi a takýto postup súdu

hodnotí ako postup v rozpore s čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“)

a z uvedeného dôvodu považuje napadnuté uznesenie za nezákonné.

Navrhovateľ v bode b) namieta, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať

pred súdom z dôvodu, že krajský súd navrhovateľa neoboznámil s výpisom z obchodného

registra a neumožnil sa mu vyjadriť k nemu.

Uznesenie krajského súdu, ktorým bolo navrhovateľovi nepriznané ustanovenie

zástupcu z radov advokátov v predmetnom konaní navrhovateľ považuje za nesprávne

a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Podľa názoru navrhovateľa krajský súd

založil svoje rozhodnutie na jedinom dôkaze, a to výpise z obchodného registra a nevyvrátil

tvrdenia navrhovateľa, že žiadnymi finančnými prostriedkami nedisponuje. Navrhovateľ

poukazuje na to, že o oslobodenie od súdneho poplatku môže požiadať účastník konania,  

bez ohľadu na to či je fyzickou alebo právnickou osobou. Navrhovateľ uvádza, že majetok

stratil z dôvodu nezákonného konania štátneho orgánu a že majetok mu bol ulúpený

správkyňou konkurznej podstaty konajúcej pod dozorom a s vedomím konkurzného súdu.

Preto sa navrhovateľ domáha, aby štát prevzal na seba náklady spojene s konaním  

pred súdom. Nepriaznivú finančnú situáciu si navrhovateľ nespôsobil a táto nie je ani podcenením

podnikateľského rizika. Navrhovateľ odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnuté uznesenie

zrušil a vec vrátil na nové rozhodnutie krajskému súdu, alebo aby alternatívne napadnuté

uznesenie zrušil a zmenil tak, že pôvodnému návrhu vyhovie v celom rozsahu.

Najvyšší súd slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal

napadnuté uznesenie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP)

a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť, lebo navrhovateľ

nespĺňa podmienky pre postup súdu podľa § 30 OSP v spojení s § 138 OSP.

Podľa ustanovenia § 30 prvej vety OSP účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol

súdom oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu

na jeho žiadosť zástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov.

Podľa ustanovenia § 138 ods. 1 prvej vety OSP na návrh môže súd priznať účastníkovi

celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú

a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Dňa 29.10.2007 bol Krajskému súdu v Košiciach doručený návrh na začatie konania

v právnej veci navrhovateľa F. V. s.r.o., K., proti odporcom: 1/ Colné riaditeľstvo Slovenskej

republiky Bratislava, 2/ Colný úrad Košice, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí

odporcov. Navrhovateľ osobitnou žiadosťou došlou Krajskému súdu v Košiciach dňa

29.10.2007 požiadal o ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Navrhuje súdu, aby v

prípade, že žiadosti vyhovie, ustanovil za zástupcu advokáta JUDr. A. T., F., a to z dôvodu, že uvedený advokát v minulosti navrhovateľa v predmetnom správnom konaní zastupoval. Táto

právna vec bola v súlade s rozvrhom práce Krajského súdu v Košiciach na rok 2007 sp. zn.

Spr. 1770/06 pridelená na rozhodnutie senátu 6S v zložení: JUDr. E. B., JUDr. M. K.  

a JUDr. V. M.

Podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa § 3 ods. 3 zákona Č. 75712004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

predpisov zákonným sudcom je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde

a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie

o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia

určení rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie v senáte.

Z dôvodu dočasného pridelenia predsedníčky senátu JUDr. E. B. na Najvyšší súd

Slovenskej republiky (01.01.2009 – 30.06.2009) napadnuté uznesenie vydal predseda senátu

JUDr. M. K.

Preto s poukazom na vyššie uvedené nebolo porušené základné právo navrhovateľa

nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi, ku ktorému malo dôjsť v dôsledku vydania

uznesenia, ktorým nebolo vyhovené žiadosti navrhovateľa o pridelenie zástupcu z radov

advokátov, predseda senátu JUDr. M. K., ktorý je ako člen senátu zákonným sudcom

navrhovateľa.

Podľa ustanovenia § 121 OSP netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo

známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke

zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom

vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie.

Obchodný register vedie okresný súd v sídle krajského súdu, v danom prípade je

registrovým súdom Okresný súd Košice I, preto nebolo nutné dokazovať túto skutočnosť

ako známu súdu z jeho činnosti. Navyše obchodný register je verejne prístupný, každý má

právo do neho nahliadať a vedie sa aj v elektronickej forme.

Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia krajského súdu.

Odvolací súd ešte uvádza že navrhovateľ ako právnická osoba vznikol za účelom podnikania.

Riziko neúspechu, ktoré z podnikateľskej činnosti plynie, nemôže znášať štát. Pokiaľ by tomu

tak nebolo, potom by podnikateľské riziko každého podnikateľa prechádzalo na štát,  

keďže súdne poplatky sú príjmom štátneho rozpočtu, čo je neprípustné, pretože každý

podnikateľ podniká na vlastnú zodpovednosť (§ 2 ods. l Obchodný zákonník).

Odvolací súd po oboznámení sa s predloženým kompletným spisovým materiálom

krajského súd zistil, že dôvody uvádzane navrhovateľom nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Bolo potrebné vysporiadať sa s tým, či navrhovateľ

spĺňa podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 30 v spojení s § 138 ods. 1 OSP).

Skutočnosti, ktoré navrhovateľ uvádza v bode c) sú predmetom skúmania rozhodnutia vo veci

samej.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým navrhovateľovi

zástupcu z radov advokátov neustanovil, ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 10. decembra 2009

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková