Najvyšší súd
3 Sžf 47/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana
Rumanu a členiek senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD. v právnej
veci žalobcu: J. Š. - T., T., zastúpený: JUDr. J. G., advokát, D., proti žalovanému: Daňové
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, v konaní
o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I/228/12012-73532/2007/993169-r zo dňa
25.09.2007, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k.
21S/145/2007-36 zo dňa 25.11.2008, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline
č.k. 21S/145/2007-36 zo dňa 25. novembra 2008 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline č.k. 21S/145/2007-36 zo dňa 25.11.2008
zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. I/228/12012-73532/2007/993169-r zo dňa 25.09.2007, ktorým žalovaný potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu v Ružomberku č. 661/230/13012/07/Bys-X/131 zo dňa
09.05.2007, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie máj 2003 podľa § 44 ods. 6 písm. b/, bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v platnom znení vo výške 155658,-- Sk, keď aplikoval ust. § 20 ods. 1, § 20a ods. 1 písm. c/,
v spojení s § 15 od 2 písm. a/ zák. č. 289/1995 Z.z. o DPH.
Krajský súd rozsudok zdôvodnil tým, že na podklade skutkového stavu zisteného
daňovými orgánmi dospel k záveru, že k predmetným zdaniteľným obchodom nedošlo,
keďže dodávateľ žalobcu Ing. M. nepreukázal nadobudnutie predmetného tovaru a následne
ho potom nemohol dodať žalobcovi a keďže správca dane následne vylúčil u žalobcu nárok na
odpočítanie DPH z faktúr od dodávateľa Ing. M. za dodávku polygrafického materiálu,
postupoval v zmysle zákona. Celkový rozdiel dane z pridanej hodnoty, ďalej len DPH,
vyrubený správcom dane za zdaňovacie obdobie máj 2003 je 155 658,-- Sk, keďže nebolo
preukázané že vecné plnenia fakturované spornými faktúrami boli žalobcovi dodávané od
dodávateľa Ing. M. M. – Ž., O. Daň uvedená v daňovom priznaní 39 743,-- Sk a daň zistená
správcom dane po kontrole 195 401,-- Sk.
Z vykonaného dokazovania pred daňovým orgánom vyplýva, že žalobca v konaní
ako dôkazy predložil faktúry, avšak nepredložil iné listinné dôkazy, ani neoznačil dôkazy,
ktoré by preukazovali, že predmetné dodávky boli zo strany Ing. M. M. – Ž., O., ako dodávky
tovaru skutočne pre žalobcu ako odberateľa zrealizované. Správca dane – Daňový úrad
Ružomberok u žalobcu vylúčil DPH na vstupe, za dodávky od Ing. M., keďže uvedené
plnenia boli vylúčené na výstupe u daňovníka Ing. M.. Ing. M. M. sa v daňovom konaní, ktoré
bolo voči nemu vedené neodvolal, ani neuplatnil mimoriadny opravný prostriedok.
Krajský súd poukazujúc na ust. § 29 a nasl. zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len zákon č.
511/1992 Zb.), podľa ktorého dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, aby dôkazmi,
ktoré by v daňovom konaní označil a predložil preukázal dôvodnosť svojich tvrdení,
konštatoval, že žalobca dôkazné bremeno v konaní pred daňovými orgánmi neuniesol
a nepreukázal, že plnenie fakturované Ing. M. M. – Ž., O., reálne fyzicky od tohto dodávateľa
aj prevzal. Krajský súd uviedol, že nie je podstatná argumentácia žalobcu, že za dodávku
tovaru riadne zaplatil, keďže z tohto tvrdenia automaticky nevyplýva, že tovar bol žalobcovi
uvedeným subjektom aj reálne dodaný.
Poukazujúc na uvedené krajský súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného,
ako aj správcu dane je zákonné a žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca uvádzajúc, že sa domáha
podľa § 221 ods. 1 písm. h/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) zrušenia
napadnutého rozsudku, keďže krajský súd nedostatočne zistil skutkový stav, nesprávne
vyhodnotil a posúdil nároky, ktoré uplatnil proti žalobcovi žalovaný. Žalobca namietol,
že nebol vypočutý k otázke dopravy sporného tovaru, ktorý mu mal byť dodaný
od Ing. M., na pojednávaní sa zúčastnil len jeho právny zástupca, ktorý sa k uvedeným
otázkam vyjadroval sprostredkovane, v dôsledku čoho mohlo dôjsť k nepresnostiam. Žalobca
uviedol, že s odstupom času vyjadrovať sa k jednotlivým dodávkam je pre neho veľmi obtiažne, keďže objem jednotlivých dodávok tovarov boli taký, že dodávky bolo možné
previezť aj príležitostne aj s iným nákladom, dokonca na osobnom motorovom vozidle.
Žiadna právna úprava žalobcovi neukladá povinnosť vyčíslovať náklady na dopravu
a samotný žalobca buď využíval príležitostné možnosti, aby tovar mohol jednoducho odviesť
sám na osobnom motorovom vozidle, niekedy mu dopravu zabezpečoval Štefan Florek
z Kľačna, ktorý podľa žalobcu dopravu uskutočňoval tak, že ak po trase miesta podnikania
žalobcu prechádzalo vozidlo s iným nákladom, tak tovar adresovaný žalobcovi prepravil
príležitostne žalobcovi s inými dodávkami.
Žalobca uviedol, že nemá logiku, aby platil za tovar, ktorý by mu nebol dodaný.
Uviedol, že existencia platieb za tovar je zistiteľná z účtovníctva žalobcu, pričom uvádzal,
že za tovar platil väčšinou v hotovosti. Uviedol, že pokiaľ sa týka realizácie dopravy nebohým
Štefanom Florekom z Kľačna, v tejto časti správca dane ako aj žalovaný vychádzali
len z domnienok a určitých pochybností, pričom skutočnosť, že dôkazné bremeno v daňovom
konaní leží na daňovom subjekte a určité podozrenia musí vyvracať daňovník, považuje
za princíp, ktorý nepochybne je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Žalobca zdôvodnil, že nemá žiaden vplyv na stav účtovníctva dodávateľa, prípadne
na stav, akým spôsobom si jeho dodávateľ obstaral polygrafický materiál, ktorý žalobcovi
dodal. Žalobca uviedol, že tovar, ktorý mu bol dodaný kontroloval z hľadiska dodaného
množstva a za dodávku tovaru riadne hotovostným alebo bezhotovostným stykom zaplatil.
Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP)
postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP
a napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 OSP.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta-
tovanie dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 20 ods. 1 zák. č. 289/1995 Z.z., platiteľ môže odpočítať daň, ak zdaniteľné
plnenie prijme na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení,
a) pri ktorých vzniká daňová povinnosť podľa § 14,
b) ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37, 38 a 39,
c) pri ktorých nevzniká daňová povinnosť podľa § 14 ods. 2 písm. a/.
Podľa § 20a ods. 1 písm. c/ zákona č. 289/1995 Z.z., odpočítať daň podľa § 20 môže
platiteľ pri prijatom zdaniteľnom plnení, ak má daňový doklad alebo zjednodušený daňový
doklad, ktoré vyhotovil platiteľ.
Podľa § 15 ods. 2 písm. a/ zák. č. 289/1995 Z.z., daňový doklad musí obsahovať
obchodné meno, sídlo alebo trvalý pobyt, miesto podnikania, daňové identifikačné číslo
platiteľa, ktorý uskutočňuje zdaniteľné plnenie.
Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane,
ktorý vedie daňové konanie.
Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane dbá, aby skutočnosti
rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom
viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 29 ods. 4 citovaného zákona ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide
najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu
dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových
kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými
subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 29 ods. 8 citovaného zákona daňový subjekt preukazuje skutočnosti,
ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,
hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu
daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií
alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
Odvolací súd z obsahu pripojeného administratívneho ako aj súdneho spisu dospel
k záveru, že správca dane rozhodol o vyrubení rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie
máj 2003 vo vzťahu k faktúram od dodávateľa žalobcu Ing. M. M., O., pričom bol zistený
rozdiel dane vo výške 155 658,-- Sk vo faktúrach:
- č. faktúry 23400122 dodávka papiera, výška ceny bez dane 80 770,-- Sk, 20% DPH
predstavovalo 16 154,-- Sk,
- č. faktúry 23400125, dodávka papiera, výška ceny bez dane 75 068,-- Sk, 20% DPH
predstavovalo 15 013,60 Sk,
- č. faktúry 23400128, dodávka tlačiarenských potrieb, výška ceny bez dane
89 193,-- Sk, 20% DPH predstavovalo 17 838,60 Sk,
- č. faktúry 23400131, dodávka papiera, výška ceny bez dane 82 740,-- Sk, 20% DPH
predstavovalo 16 548,-- Sk,
- č. faktúry 23400132, dodávka papiera, výška ceny bez dane 81 006,-- Sk, 20% DPH
predstavovalo 16 201,20 Sk,
- č. faktúry 23400133, dodávka tlačiarenských potrieb, výška ceny bez dane
84 894,-- Sk, 20% DPH predstavovalo 16 978,80 Sk,
- č. faktúry 23400134, dodávka tlačiarenských potrieb, výška ceny bez dane
106 910,-- Sk, 20% DPH predstavovalo 21 382,-- Sk,
- č. faktúry 23400135, dodávka tlačiarenských potrieb, výška ceny bez dane
93 000,-- Sk, 20% DPH predstavovalo 16 942,-- Sk.
Celkový rozdiel dane na vstupe za zdaňovacie obdobie máj 2003 je 155 658,-- Sk,
z dôvodu, že nebolo v konaní preukázané, že vecné plnenia fakturované predmetnými
faktúrami boli žalobcovi vôbec dodané a že boli dodávané dodávateľom Ing. M. M. – Ž., O..
Ako vyplýva z vykonaného dokazovania pred správnym orgánom, žalobca v konaní
ako dôkazy predložil faktúry, ale nepredložil iné listinné dôkazy resp. neoznačil iné dôkazy,
ktoré by preukázali, že predmetné dodávky boli zo strany Ing. M. M. – Ž., O. ako dodávky
tovaru skutočne fyzicky realizované.
Zo zistení Daňového úradu Námestovo je preukázané, že k zdaniteľným obchodom –
nákup a predaj tlačiarenských potrieb a papiera, u dodávateľa žalobcu – daňového subjektu
Ing. M. M., T., nedošlo a preto neboli ani uznané nároky Ing. M. na odpočítanie dane na
vstupe, a zároveň z jeho daňovej povinnosti boli potom správne vylúčené všetky zdaniteľné
plnenia na výstupe, ktoré Ing. M. uplatnil aj voči kontrolovanému daňovému subjektu J. Š. –
T., R..
Ing. M. M., dodávateľ žalobcu sa v daňovom konaní, ktoré bolo voči nemu vedené
Daňovým úradom Námestovo neodvolal, ani neuplatnil mimoriadny opravný prostriedok.
Poukazujúc na uvedené skutočnosti, rozhodujúce v tomto prípade je, že dodávateľ
žalobcu Ing. M. M. – Ž., O. v samostatnom daňovom konaní nepreukázal nadobudnutie
tovaru, ktorý neskôr dodal žalobcovi a dodávku vyúčtoval spornými faktúrami.
Odvolací súd konštatuje, že pre účely ustanovenia § 20a zákona č. 289/1995 Z.z. je
nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej
súvislosti, teda aj vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením
a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia.
Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH nepostačuje
iba predloženie dokladov faktúr s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne
preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté
od platiteľa DPH, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané,
že tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane
samotná existencia daňového dokladu, hoci by obsahoval všetky formálno-právne náležitosti.
Na podklade uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok
Krajského súdu v Žiline je vecne správny, správca dane vykonal vo veci dokazovanie za účelom úplného zistenia skutočného stavu veci, pričom jednotlivé dôkazy vyhodnotil
jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a záver obsiahnutý v napadnutom rozhodnutí správcu
dane, ako aj v rozhodnutí žalovaného, je v súlade so zásadou logického myslenia. Na ťarchu
žalobcu v tomto prípade možno pripísať skutočnosť, že v konaní nepredložil ďalšie dôkazy,
ktorými by preukázal reálne odobratie tovaru, najmä dodacie listy, doklady o realizácii
dopravy. Rozhodujúcou v tejto veci je aj skutočnosť, že dodávateľ žalobcu nepreukázal
reálnosť spornej dodávky tovaru. Žalobca ako daňovník je zodpovedný za vierohodnosť,
správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo zoznamov vedených daňovým subjektom.
V danom prípade nebol preukázaný pôvod tovaru u dodávateľa žalobcu, resp. skutočnosť,
či predmetný tovar dodávateľ žalobcu aj reálne nadobudol ako platca DPH, preto nebolo
možné v tomto konaní žalobcovi ako odberateľovi predmetného tovaru priznať DPH
na vstupe.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku
Krajského súdu v Žiline č.k. 21S/145/2007-36 zo dňa 25.11.2008 a potvrdil ho ako vecne
správny.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 246c ods. 1 OSP v spojení
s § 224 ods. 1 OSP a § 250k ods. 1 veta prvá OSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal v odvolacom
konaní úspech, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 03. decembra 2009
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková