Najvyšší súd

3 Sžf 47/2009

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a členiek senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD. v právnej

veci žalobcu: J. Š. - T., T., zastúpený: JUDr. J. G., advokát, D., proti žalovanému: Daňové

riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, v konaní

o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I/228/12012-73532/2007/993169-r zo dňa

25.09.2007, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k.

21S/145/2007-36 zo dňa 25.11.2008, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline  

č.k. 21S/145/2007-36 zo dňa 25. novembra 2008   p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline č.k. 21S/145/2007-36 zo dňa 25.11.2008

zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. I/228/12012-73532/2007/993169-r zo dňa 25.09.2007, ktorým žalovaný potvrdil

rozhodnutie Daňového úradu v Ružomberku č. 661/230/13012/07/Bys-X/131 zo dňa

09.05.2007, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty  

za zdaňovacie obdobie máj 2003 podľa § 44 ods. 6 písm. b/, bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v platnom znení vo výške 155658,-- Sk, keď aplikoval ust. § 20 ods. 1, § 20a ods. 1 písm. c/,

v spojení s § 15 od 2 písm. a/ zák. č. 289/1995 Z.z. o DPH.

Krajský súd rozsudok zdôvodnil tým, že na podklade skutkového stavu zisteného

daňovými orgánmi dospel k záveru, že k predmetným zdaniteľným obchodom nedošlo,

keďže dodávateľ žalobcu Ing. M. nepreukázal nadobudnutie predmetného tovaru a následne

ho potom nemohol dodať žalobcovi a keďže správca dane následne vylúčil u žalobcu nárok na

odpočítanie DPH z faktúr od dodávateľa Ing. M. za dodávku polygrafického materiálu,

postupoval v zmysle zákona. Celkový rozdiel dane z pridanej hodnoty, ďalej len DPH,

vyrubený správcom dane za zdaňovacie obdobie máj 2003 je 155 658,-- Sk, keďže nebolo

preukázané že vecné plnenia fakturované spornými faktúrami boli žalobcovi dodávané od

dodávateľa Ing. M. M. – Ž., O. Daň uvedená v daňovom priznaní 39 743,-- Sk a daň zistená

správcom dane po kontrole 195 401,-- Sk.

Z vykonaného dokazovania pred daňovým orgánom vyplýva, že žalobca v konaní  

ako dôkazy predložil faktúry, avšak nepredložil iné listinné dôkazy, ani neoznačil dôkazy,

ktoré by preukazovali, že predmetné dodávky boli zo strany Ing. M. M. – Ž., O., ako dodávky

tovaru skutočne pre žalobcu ako odberateľa zrealizované. Správca dane – Daňový úrad

Ružomberok u žalobcu vylúčil DPH na vstupe, za dodávky od Ing. M., keďže uvedené

plnenia boli vylúčené na výstupe u daňovníka Ing. M.. Ing. M. M. sa v daňovom konaní, ktoré

bolo voči nemu vedené neodvolal, ani neuplatnil mimoriadny opravný prostriedok.

Krajský súd poukazujúc na ust. § 29 a nasl. zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní

a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len zákon č.

511/1992 Zb.), podľa ktorého dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, aby dôkazmi,

ktoré by v daňovom konaní označil a predložil preukázal dôvodnosť svojich tvrdení,

konštatoval, že žalobca dôkazné bremeno v konaní pred daňovými orgánmi neuniesol

a nepreukázal, že plnenie fakturované Ing. M. M. – Ž., O., reálne fyzicky od tohto dodávateľa

aj prevzal. Krajský súd uviedol, že nie je podstatná argumentácia žalobcu, že za dodávku

tovaru riadne zaplatil, keďže z tohto tvrdenia automaticky nevyplýva, že tovar bol žalobcovi

uvedeným subjektom aj reálne dodaný.

Poukazujúc na uvedené krajský súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného,  

ako aj správcu dane je zákonné a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca uvádzajúc, že sa domáha

podľa § 221 ods. 1 písm. h/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) zrušenia

napadnutého rozsudku, keďže krajský súd nedostatočne zistil skutkový stav, nesprávne

vyhodnotil a posúdil nároky, ktoré uplatnil proti žalobcovi žalovaný. Žalobca namietol,  

že nebol vypočutý k otázke dopravy sporného tovaru, ktorý mu mal byť dodaný  

od Ing. M., na pojednávaní sa zúčastnil len jeho právny zástupca, ktorý sa k uvedeným

otázkam vyjadroval sprostredkovane, v dôsledku čoho mohlo dôjsť k nepresnostiam. Žalobca

uviedol, že s odstupom času vyjadrovať sa k jednotlivým dodávkam je pre neho veľmi obtiažne, keďže objem jednotlivých dodávok tovarov boli taký, že dodávky bolo možné

previezť aj príležitostne aj s iným nákladom, dokonca na osobnom motorovom vozidle.

Žiadna právna úprava žalobcovi neukladá povinnosť vyčíslovať náklady na dopravu

a samotný žalobca buď využíval príležitostné možnosti, aby tovar mohol jednoducho odviesť

sám na osobnom motorovom vozidle, niekedy mu dopravu zabezpečoval Štefan Florek

z Kľačna, ktorý podľa žalobcu dopravu uskutočňoval tak, že ak po trase miesta podnikania

žalobcu prechádzalo vozidlo s iným nákladom, tak tovar adresovaný žalobcovi prepravil

príležitostne žalobcovi s inými dodávkami.

Žalobca uviedol, že nemá logiku, aby platil za tovar, ktorý by mu nebol dodaný.

Uviedol, že existencia platieb za tovar je zistiteľná z účtovníctva žalobcu, pričom uvádzal,  

že za tovar platil väčšinou v hotovosti. Uviedol, že pokiaľ sa týka realizácie dopravy nebohým

Štefanom Florekom z Kľačna, v tejto časti správca dane ako aj žalovaný vychádzali  

len z domnienok a určitých pochybností, pričom skutočnosť, že dôkazné bremeno v daňovom

konaní leží na daňovom subjekte a určité podozrenia musí vyvracať daňovník, považuje  

za princíp, ktorý nepochybne je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Žalobca zdôvodnil, že nemá žiaden vplyv na stav účtovníctva dodávateľa, prípadne  

na stav, akým spôsobom si jeho dodávateľ obstaral polygrafický materiál, ktorý žalobcovi

dodal. Žalobca uviedol, že tovar, ktorý mu bol dodaný kontroloval z hľadiska dodaného

množstva a za dodávku tovaru riadne hotovostným alebo bezhotovostným stykom zaplatil.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal

napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP)

postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP

a napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 OSP.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta-

tovanie dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 20 ods. 1 zák. č. 289/1995 Z.z., platiteľ môže odpočítať daň, ak zdaniteľné

plnenie prijme na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení,

a) pri ktorých vzniká daňová povinnosť podľa § 14,

b) ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37, 38 a 39,

c) pri ktorých nevzniká daňová povinnosť podľa § 14 ods. 2 písm. a/.

Podľa § 20a ods. 1 písm. c/ zákona č. 289/1995 Z.z., odpočítať daň podľa § 20 môže

platiteľ pri prijatom zdaniteľnom plnení, ak má daňový doklad alebo zjednodušený daňový

doklad, ktoré vyhotovil platiteľ.

Podľa § 15 ods. 2 písm. a/ zák. č. 289/1995 Z.z., daňový doklad musí obsahovať

obchodné meno, sídlo alebo trvalý pobyt, miesto podnikania, daňové identifikačné číslo

platiteľa, ktorý uskutočňuje zdaniteľné plnenie.

Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane,  

ktorý vedie daňové konanie.

Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane dbá, aby skutočnosti

rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom

viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 citovaného zákona ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky,

ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej

povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide

najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu

dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových

kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými

subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 citovaného zákona daňový subjekt preukazuje skutočnosti,  

ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,

hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu

daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií  

alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Odvolací súd z obsahu pripojeného administratívneho ako aj súdneho spisu dospel

k záveru, že správca dane rozhodol o vyrubení rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie  

máj 2003 vo vzťahu k faktúram od dodávateľa žalobcu Ing. M. M., O., pričom bol zistený

rozdiel dane vo výške 155 658,-- Sk   vo faktúrach:

- č. faktúry 23400122 dodávka papiera, výška ceny bez dane 80 770,-- Sk, 20% DPH

predstavovalo 16 154,-- Sk,

- č. faktúry 23400125, dodávka papiera, výška ceny bez dane 75 068,-- Sk, 20% DPH

predstavovalo 15 013,60 Sk,

- č. faktúry 23400128, dodávka tlačiarenských potrieb, výška ceny bez dane  

89 193,-- Sk, 20% DPH predstavovalo 17 838,60 Sk,

- č. faktúry 23400131, dodávka papiera, výška ceny bez dane 82 740,-- Sk, 20% DPH

predstavovalo 16 548,-- Sk,

- č. faktúry 23400132, dodávka papiera, výška ceny bez dane 81 006,-- Sk, 20% DPH

predstavovalo 16 201,20 Sk,

- č. faktúry 23400133, dodávka tlačiarenských potrieb, výška ceny bez dane  

84 894,-- Sk, 20% DPH predstavovalo 16 978,80 Sk,

- č. faktúry 23400134, dodávka tlačiarenských potrieb, výška ceny bez dane

106 910,-- Sk, 20% DPH predstavovalo 21 382,-- Sk,

- č. faktúry 23400135, dodávka tlačiarenských potrieb, výška ceny bez dane  

93 000,-- Sk, 20% DPH predstavovalo 16 942,-- Sk.

Celkový rozdiel dane na vstupe za zdaňovacie obdobie máj 2003 je 155 658,-- Sk,

z dôvodu, že nebolo v konaní preukázané, že vecné plnenia fakturované predmetnými

faktúrami boli žalobcovi vôbec dodané a že boli dodávané dodávateľom Ing. M. M. – Ž., O..

Ako vyplýva z vykonaného dokazovania pred správnym orgánom, žalobca v konaní

ako dôkazy predložil faktúry, ale nepredložil iné listinné dôkazy resp. neoznačil iné dôkazy,

ktoré by preukázali, že predmetné dodávky boli zo strany Ing. M. M. – Ž., O. ako dodávky

tovaru skutočne fyzicky realizované.

Zo zistení Daňového úradu Námestovo je preukázané, že k zdaniteľným obchodom –

nákup a predaj tlačiarenských potrieb a papiera, u dodávateľa žalobcu – daňového subjektu

Ing. M. M., T., nedošlo a preto neboli ani uznané nároky Ing. M. na odpočítanie dane na

vstupe, a zároveň z jeho daňovej povinnosti boli potom správne vylúčené všetky zdaniteľné

plnenia na výstupe, ktoré Ing. M. uplatnil aj voči kontrolovanému daňovému subjektu J. Š. –

T., R..

Ing. M. M., dodávateľ žalobcu sa v daňovom konaní, ktoré bolo voči nemu vedené

Daňovým úradom Námestovo neodvolal, ani neuplatnil mimoriadny opravný prostriedok.

Poukazujúc na uvedené skutočnosti, rozhodujúce v tomto prípade je, že dodávateľ

žalobcu Ing. M. M. – Ž., O. v samostatnom daňovom konaní nepreukázal nadobudnutie

tovaru, ktorý neskôr dodal žalobcovi a dodávku vyúčtoval spornými faktúrami.

Odvolací súd konštatuje, že pre účely ustanovenia § 20a zákona č. 289/1995 Z.z. je

nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej

súvislosti, teda aj vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením

a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia.  

Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH nepostačuje  

iba predloženie dokladov faktúr s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne

preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté  

od platiteľa DPH, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané,

že tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane

samotná existencia daňového dokladu, hoci by obsahoval všetky formálno-právne náležitosti.

Na podklade uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok

Krajského súdu v Žiline je vecne správny, správca dane vykonal vo veci dokazovanie   za účelom úplného zistenia skutočného stavu veci, pričom jednotlivé dôkazy vyhodnotil

jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a záver obsiahnutý v napadnutom rozhodnutí správcu

dane, ako aj v rozhodnutí žalovaného, je v súlade so zásadou logického myslenia. Na ťarchu

žalobcu v tomto prípade možno pripísať skutočnosť, že v konaní nepredložil ďalšie dôkazy,

ktorými by preukázal reálne odobratie tovaru, najmä dodacie listy, doklady o realizácii

dopravy. Rozhodujúcou v tejto veci je aj skutočnosť, že dodávateľ žalobcu nepreukázal

reálnosť spornej dodávky tovaru. Žalobca ako daňovník je zodpovedný za vierohodnosť,

správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo zoznamov vedených daňovým subjektom.

V danom prípade nebol preukázaný pôvod tovaru u dodávateľa žalobcu, resp. skutočnosť,  

či predmetný tovar dodávateľ žalobcu aj reálne nadobudol ako platca DPH, preto nebolo

možné v tomto konaní žalobcovi ako odberateľovi predmetného tovaru priznať DPH  

na vstupe.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku

Krajského súdu v Žiline č.k. 21S/145/2007-36 zo dňa 25.11.2008 a potvrdil ho ako vecne

správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 246c ods. 1 OSP v spojení  

s § 224 ods. 1 OSP a § 250k ods. 1 veta prvá OSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal v odvolacom

konaní úspech, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 03. decembra 2009

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková