Najvyšší súd
3 Sžf 46/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana
Rumanu a členiek senátu JUDr. Anny Elexovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD. v právnej veci
žalobcu: J. Š. - T., T., zastúpený: JUDr. J. G., advokát, D., proti žalovanému: Daňové
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, v konaní
o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I/228/12009-73532/2007/993169-r zo dňa
25.09.2007, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k.
21S/142/2007-35 zo dňa 25.11.2008, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline
č.k. 21S/142/2007-35 zo dňa 25. novembra 2008 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline č.k. 21S/142/2007-35 zo dňa 25.11.2008
zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. I/228/12009-73532/2007/993169-r zo dňa 25.09.2007, ktorým žalovaný potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu v Ružomberku č. 661/230/12978/07/Bys-X/128 zo dňa
09.05.2007, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2003 podľa § 44 ods. 6 písm. b/, bod 1 zákona č. 511/1992 Zb.
v platnom znení vo výške 195 568,-- Sk.
Krajský súd rozsudok zdôvodnil tým, že na podklade skutkového stavu zisteného
daňovými orgánmi dospel k záveru, že k predmetným zdaniteľným obchodom nedošlo,
keďže dodávateľ žalobcu Ing. M. nepreukázal nadobudnutie predmetného tovaru a následne
ho potom nemohol dodať žalobcovi a keďže správca dane následne vylúčil u žalobcu nárok na
odpočítanie DPH z faktúr od dodávateľa Ing. M. za dodávku polygrafického materiálu,
postupoval v zmysle zákona. Celkový rozdiel dane z pridanej hodnoty, ďalej len DPH, na
vstupe za zdaňovacie obdobie február 2003 je 195 568,-- Sk, keďže nebolo preukázané že
vecné plnenia fakturované spornými faktúrami boli žalobcovi dodávané od dodávateľa Ing.
M. M. – Ž., O.
Z vykonaného dokazovania pred daňovým orgánom vyplýva, že žalobca v konaní
ako dôkazy predložil predmetné faktúry, avšak nepredložil listinné dôkazy, ani neoznačil iné
dôkazy, ktoré by preukazovali, že predmetné dodávky boli zo strany Ing. M. M. – Ž., O., ako
dodávky tovaru skutočne pre žalobcu ako odberateľa fyzicky realizované. K zdaniteľným
obchodom na nákup a predaj tlačiarenským potrieb a papiera od daňového subjektu Ing. M.
M. – Ž., O., nedošlo, keďže zo zistení Daňového úradu Námestovo vyplýva, že uvedený tovar
dodávateľ žalobcu nenadobudol. Správca dane – Daňový úrad R. u žalobcu vylúčil DPH na
vstupe, za dodávky od Ing. M., keďže uvedené plnenia boli vylúčené na výstupe u daňovníka
Ing. M.. Ing. M. M. sa v konaní, ktoré boli voči nemu vedené neodvolal, ani neuplatnil
mimoriadny opravný prostriedok.
Krajský súd poukazujúc na ust. § 29 a nasl. zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len zákon
č. 511/1992 Zb.), podľa ktorého dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, aby dôkazmi,
ktoré by v daňovom konaní označil a predložil preukázal dôvodnosť svojich tvrdení,
konštatoval, že žalobca dôkazné bremeno v konaní pred daňovými orgánmi neuniesol
a nepreukázal, že plnenie fakturované Ing. M. M. – Ž., O., reálne fyzicky od dodávateľa Ing.
M. M. aj prevzal. Krajský súd uviedol, že nie je podstatná argumentácia žalobcu, že za
dodávku tovaru riadne zaplatil, keďže z tohto tvrdenia automaticky nevyplýva, že tovar bol
žalobcovi uvedeným subjektom aj reálne dodaný.
K námietke žalobcu, že dĺžka výkonu daňovej kontroly, s poukazom na ust. § 15
a nasl. Zákona č. 511/1992 Zb. nebola v súlade so zákonom, krajský súd uviedol, že daňová
kontrola tak, ako bola vykonávaná správcom dane bola v súlade so zákonom,
keďže nadriadený orgán správcu dane Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, pracovisko
Žilina, rozhodlo o predĺžení lehoty na vykonanie daňovej kontroly a to rozhodnutím
č. V/320/3516/2006/Hol dňa 22.09.2006 a žiadosti správcu dane vyhovelo a lehotu
na vykonanie daňovej kontroly u žalobcu predĺžilo do 27.04.2007.
Poukazujúc na uvedené krajský súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného,
ako aj správcu dane je zákonné a žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca uvádzajúc, že sa domáha
podľa § 221 ods. 1 písm. h/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) zrušenia
napadnutého rozsudku, keďže krajský súd nedostatočne zistil skutkový stav, nesprávne
vyhodnotil a posúdil nároky, ktoré uplatnil proti žalobcovi žalovaný. Žalobca namietol,
že nebol vypočutý k otázke dopravy sporného tovaru, ktorý mu mal byť dodaný
od Ing. M., na pojednávaní sa zúčastnil len jeho právny zástupca, ktorý sa k uvedeným
otázkam vyjadroval sprostredkovane, v dôsledku čoho mohlo dôjsť k nepresnostiam. Žalobca
uviedol, že s odstupom času vyjadrovať sa k jednotlivým dodávkam je pre neho veľmi
obtiažne, keďže objem jednotlivých dodávok tovarov boli taký, že dodávky bolo možné
previezť aj príležitostne aj s iným nákladom, dokonca na osobnom motorovom vozidle.
Žiadna právna úprava žalobcovi neukladá povinnosť vyčíslovať náklady na dopravu
a samotný žalobca buď využíval príležitostné možnosti, aby tovar mohol jednoducho odviesť
sám na osobnom motorovom vozidle, niekedy mu dopravu zabezpečoval Š. F. z K., ktorý
podľa žalobcu dopravu uskutočňoval tak, že ak po trase miesta podnikania žalobcu
prechádzalo vozidlo s iným nákladom, tak tovar adresovaný žalobcovi prepravil príležitostne
žalobcovi s inými dodávkami.
Žalobca uviedol, že nemá logiku, aby platil za tovar, ktorý by mu nebol dodaný.
Uviedol, že existencia platieb za tovar je zistiteľná z účtovníctva žalobcu, pričom uvádzal,
že za tovar platil väčšinou v hotovosti. Uviedol, že pokiaľ sa týka realizácie dopravy nebohým
Š. F. z K., v tejto časti správca dane ako aj žalovaný vychádzali len z domnienok a určitých
pochybností, pričom skutočnosť, že dôkazné bremeno v daňovom konaní leží na daňovom
subjekte a určité podozrenia musí vyvracať daňovník, považuje za princíp, ktorý nepochybne
je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Žalobca zdôvodnil, že nemá žiaden vplyv na stav účtovníctva dodávateľa, prípadne
na stav, akým spôsobom si jeho dodávateľ obstaral polygrafický materiál, ktorý žalobcovi
dodal. Žalobca uviedol, že tovar, ktorý mu bol dodaný kontroloval z hľadiska dodaného
množstva a za dodávku tovaru riadne hotovostným alebo bezhotovostným stykom zaplatil.
Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP)
postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP
a napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 OSP.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta-
tovanie dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 20 ods. 1 zák. č. 289/1995 Z.z., platiteľ môže odpočítať daň, ak zdaniteľné
plnenie prijme na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení,
a) pri ktorých vzniká daňová povinnosť podľa § 14,
b) ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37, 38 a 39,
c) pri ktorých nevzniká daňová povinnosť podľa § 14 ods. 2 písm. a/.
Podľa § 20a ods. 1 písm. c/ zákona č. 289/1995 Z.z., odpočítať daň podľa § 20 môže
platiteľ pri prijatom zdaniteľnom plnení, ak má daňový doklad alebo zjednodušený daňový
doklad, ktoré vyhotovil platiteľ.
Podľa § 15 ods. 2 písm. a/ zák. č. 289/1995 Z.z., daňový doklad musí obsahovať
obchodné meno, sídlo alebo trvalý pobyt, miesto podnikania, daňové identifikačné číslo
platiteľa, ktorý uskutočňuje zdaniteľné plnenie.
Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane,
ktorý vedie daňové konanie.
Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane dbá, aby skutočnosti
rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom
viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 29 ods. 4 citovaného zákona ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide
najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu
dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových
kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými
subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 29 ods. 8 citovaného zákona daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré
majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,
hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu
daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo
záznamov vedených daňovým subjektom.
Odvolací súd z obsahu pripojeného administratívneho ako aj súdneho spisu dospel
k záveru, že správca dane rozhodol o vyrubení rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie február
2003 vo vzťahu k faktúram od dodávateľa žalobcu Ing. M. M., O., pričom bol zistený rozdiel dane vo výške 195 568,-- Sk. Pri faktúrach: č. faktúry 23400046, dodávateľom bol Ing. M. M.
– Ž., O., dodávka tlačiarenských potrieb, výška ceny bez dane 88 690,-- Sk, 20% DPH
predstavovalo 17 738,-- Sk, č. faktúry 23400047, dodávateľom bol Ing. M. M. – Ž., O.,
dodávka tlačiarenských potrieb, výška ceny bez dane 83 350,-- Sk, 20% DPH predstavovalo
16 670,-- Sk, č. faktúry 23400048, dodávateľom bol Ing. M. M. – Ž., O., dodávka
tlačiarenských potrieb, výška ceny bez dane 78 800,-- Sk, 20% DPH predstavovalo
15 760,-- Sk, č. faktúry 23400049, dodávateľom bol Ing. M. M. – Ž., O., dodávka
tlačiarenských potrieb, výška ceny bez dane 91 900,-- Sk, 20% DPH predstavovalo 18 380,--
Sk, č. faktúry 23400050, dodávateľom bol Ing. M. M. – Ž., O., dodávka tlačiarenských
potrieb, výška ceny bez dane 77 400,-- Sk, 20% DPH predstavovalo 15 480,-- Sk, č. faktúry
23400051, dodávateľom bol Ing. M. M. – Ž., O., dodávka tlačiarenských potrieb, výška ceny
bez dane 81 080,-- Sk, 20% DPH predstavovalo 16 216,-- Sk, č. faktúry 23400052
dodávateľom bol Ing. M. M. – Ž., O., dodávka tlačiarenských potrieb, výška ceny bez dane
77 400,-- Sk, 20% DPH predstavovalo 15 480,-- Sk, č. faktúry 23400053, dodávateľom bol
Ing. M. M. – Ž., O., dodávka tlačiarenských potrieb, výška ceny bez dane 80 838,-- Sk, 20%
DPH predstavovalo 16 167,60 Sk, č. faktúry 23400054, dodávateľom bol Ing. M. M. – Ž., O.,
dodávka tlačiarenských potrieb, výška ceny bez dane 76 560,-- Sk, 20% DPH predstavovalo
15 312,-- Sk, č. faktúry 23400055, dodávateľom bol Ing. M. M. – Ž., O., dodávka
tlačiarenských potrieb, výška ceny bez dane 77 400,-- Sk, 20% DPH predstavovalo
15 480,-- Sk, č. faktúry 23400062, dodávateľom bol Ing. M. M. – Ž., O., dodávka
tlačiarenských potrieb, výška ceny bez dane 81 800,-- Sk, 20% DPH predstavovalo 16 360,--
Sk, č. faktúry 23400063, dodávateľom bol Ing. M. M. – Ž., O., dodávka tlačiarenských
potrieb, výška ceny bez dane 82 624,50 Sk, 20% DPH predstavovalo 16 524,90 Sk.
Celkový rozdiel dane na vstupe za zdaňovacie obdobie február 2003 je 195 568,-- Sk,
z dôvodu, že nebolo v konaní preukázané, že vecné plnenia fakturované predmetnými
faktúrami boli žalobcovi dodávané dodávateľom Ing. M. M. – Ž., O.
Ako vyplýva z vykonaného dokazovania pred správnym orgánom, žalobca v konaní
ako dôkazy predložil predmetné faktúry, avšak nepredložil listinné dôkaz resp. neoznačil iné
dôkazy, ktoré by preukazovali, že predmetné dodávky boli zo strany Ing. M. M. – Ž., O. ako
dodávky tovaru skutočne fyzicky realizované. K zdaniteľným obchodom, nákup a predaj
tlačiarenských potrieb a papiera, u daňového subjektu Ing. M. M., O., nedošlo, čo vyplýva zo
zistení Daňového úradu Námestovo, na podklade ktorých neboli uznané nároky Ing. M.
na odpočítanie dane na vstupe, a zároveň z jeho daňovej povinnosti boli potom správne
vylúčené všetky zdaniteľné plnenia na výstupe, ktoré Ing. M. uplatnil voči kontrolovanému
daňovému subjektu J. Š. – T., R.
Ing. M. M., dodávateľ žalobcu sa v daňovom konaní, ktoré bolo voči nemu vedené
Daňovým úradom Námestovo neodvolal, ani neuplatnil mimoriadny opravný prostriedok. Poukazujúc na uvedené skutočnosti rozhodujúce v tomto prípade je, že dodávateľ
žalobcu Ing. M. M. – Ž., O. v samostatnom daňovom konaní nepreukázal nadobudnutie
tovaru, ktorý neskôr dodal žalobcovi a dodávku vyúčtoval spornými faktúrami.
Odvolací súd konštatuje, že pre účely ustanovenia § 20a zákona č. 289/1995 Z.z. je
nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej
súvislosti, teda aj vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením
a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia.
Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH nepostačuje
iba predloženie dokladov faktúr s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne
preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté
od platiteľa DPH, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané,
že tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane
samotná existencia daňového dokladu, hoci by obsahoval všetky formálno-právne náležitosti.
Odvolací súd sa stotožnil aj s odôvodnením rozsudku krajského súdu v časti týkajúcej
sa dĺžky daňovej kontroly, keďže bolo zistené, že nadriadený orgán správcovi dane vyhovel
a lehotu na vykonanie kontroly predĺžil až do 27.04.2007.
Na podklade uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok
Krajského súdu v Žiline je vecne správny, správca dane vykonal vo veci dokazovanie
za účelom úplného zistenia skutočného stavu veci, pričom jednotlivé dôkazy vyhodnotil
jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a záver obsiahnutý v napadnutom rozhodnutí správcu
dane, ako aj v rozhodnutí žalovaného, je v súlade so zásadou logického myslenia. Na ťarchu
žalobcu v tomto prípade možno pripísať skutočnosť, že v konaní nepredložil ďalšie dôkazy,
ktorými by preukázal reálne odobratie tovaru, najmä dodacie listy, doklady o realizácii
dopravy. Rozhodujúcou v tejto veci je aj skutočnosť, že dodávateľ žalobcu nepreukázal
reálnosť spornej dodávky tovaru. Žalobca ako daňovník je zodpovedný za vierohodnosť,
správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo zoznamov vedených daňovým subjektom.
V danom prípade nebol preukázaný pôvod tovaru u dodávateľa žalobcu, resp. skutočnosť,
či predmetný tovar dodávateľ žalobcu aj reálne nadobudol ako platca DPH, preto nebolo
možné v tomto konaní žalobcovi ako odberateľovi predmetného tovaru priznať DPH
na vstupe.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku
Krajského súdu v Žiline č.k. 21S/142/2007-35 zo dňa 25.11.2008 a potvrdil ho ako vecne
správny.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 246c ods. 1 OSP v spojení
s § 224 ods. 1 OSP a § 250k ods. 1 veta prvá OSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal v odvolacom
konaní úspech, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 05. novembra 2009
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková