Najvyšší súd

3 Sžf/45/2008

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD. v právnej veci

žalobcu: R., a.s., J., zastúpený advokátkou: JUDr. G. C., J., proti žalovanému: Daňové

riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutie žalovaného č. I/223/13448-80775/2006/999518-r zo dňa 27.11.2006

a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/10/2007-40 zo dňa

12.03.2008, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach  

č.k. 7S/10/2007-40 zo dňa 12.03.2008   m e n í   tak, že rozhodnutie žalovaného  

č. I/223/13448-80775/2006/999518-r zo dňa 27.11.2006 v spojení s rozhodnutím Daňového

úradu Košice I. č. 695/231/89981/2006/Ger zo dňa 23.10.2006a   z r u š u j e   podľa § 250j

ods. 2 písm. a/, c/ OSP a vec   v r a c i a   žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný   j e   p o v i n n ý   zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 10 000,-- Sk  

do tridsiatich dní od doručenia rozsudku na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. G. C., J..

O d ô v o d n e n i e

3 Sžf/45/2008

Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 7S/10/2007-40 zo dňa 12.03.2008 zamietol

žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. I/223/13448-

80775/2006/999518-r zo dňa 27.11.2006 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Košice I  

č. 695/231/89981/2006/Ger zo dňa 23.10.2006, ktorým bolo žalobcovi vyrubené penále  

za nezaplatenie dane z prevodu a prechodu nehnuteľností včas a v správnej výške, vo výške

0,5% z nedoplatku dane za každý deň omeškania, za obdobie od 02.07.2005 do 30.09.2006

v celkovej sume 1 775 944,-- Sk.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že žalobcovi vznikla daňová povinnosť dňa

23.02.2001, pretože tento deň je dňom, kedy mu vznikajú práva a povinnosti daňovníka

v súvislosti s povolením vkladu do katastra nehnuteľností, čím mu zároveň vzniklo právo  

na aplikáciu § 23a, 27a zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani

z prevodu a prechodu nehnuteľnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon  

č. 318/1992 Zb.) a na základe uvedeného nebolo možné akceptovať tvrdenie žalobcu,  

že na výšku úroku, resp. na penále sa mali aplikovať právne predpisy účinné v čase začatia

správneho konania, t.j. účinné ku dňu 02.07.2005.

Sankčný úrok podľa § 35b ods. 1 písm. d/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní

a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len zákon  

č. 511/1992 Zb.) sa viaže na vznik daňovej povinnosti od 01.01.2004, kedy nadobudol

účinnosť zákon č. 554/2003 Z.z., v ktorom boli vypustené ustanovenia o sankčných

postihoch. Ak teda správny orgán vo svojom druhostupňovom rozhodnutí zo dňa 27.11.2006

potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, konal v súlade s vyššie citovanými

zákonnými ustanoveniami.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca dôvodiac tým, že znenie

zák.č. 318/1992 Zb. ku dňu 23.02.2001 neobsahuje súdom citované ustanovenie § 23a,

rovnako ani uvádzanú výšku penále 0,1% z nedoplatku dane, maximálne však do 100% dlžnej

sumy, ale obsahuje len § 23. Z tohto dôvodu súdom uvádzané právo na aplikáciu § 23a

zákona č. 318/1992 Zb. považuje žalobca za zmätočné a nesprávne, keďže toto ustanovenie

v danom čase neexistovalo, resp. v ňom uvedená výška penále od účinnosti tohto ustanovenia,

neodôvodňuje správnosť rozhodnutia súdu.

3 Sžf/45/2008

Rovnako sa žalobca nestotožnil s oprávnenosťou postupu žalovaného ako aj s jeho

argumentáciou, že sankčný úrok podľa § 35d ods. 1 písm. d/ zák.č. 511/1992 Zb. sa viaže  

až na vznik daňovej povinnosti od 01.01.2004 t.j. od účinnosti zákona č. 554/2003 Z.z.,

ktorým boli vypustené ustanovenia o sankčných postihoch.

Žalobca je názoru, že § 110e zák.č. 511/1992 Zb. neobsahuje žiadny odkaz  

či podmienku, ktorá by potvrdzovala názor súdu a predmetné ustanovenie zákona malo byť

použité práve v tomto prípade na vyrubenie penále. Podľa žalobcu je na daný namietaného

penále.

S poukazom na uvedené žalobca považuje penále vyrubené v nesprávnej výške,  

čo spôsobilo ukrátenie žalobcu na majetkových právach, keďže sankčný úrok mal byť

vyrubený vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska

platnej v deň vzniku daňového nedoplatku, t.j. k 02.07.2005 (4 x 3% = 12) z dlžnej sumy

ročne a nie vo výške 182,5% z dlžnej sumy ročne v zmysle zák.č. 318/1992 Zb. tak,

ako v napadnutom rozsudku uviedol krajský súd. Výška sankčného úroku mala byť podľa

odvolateľa za uvedené obdobie vo výške 116 774,-- Sk a nie vo výške 1 775 944,-- Sk,  

čím došlo k poškodeniu žalobcu vo výške 1 659 220,-- Sk. Na základe uvedených skutočností

žalobca navrhol, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zrušil,

resp. aby ho zmenil, žalobe vyhovel a žalobcovi priznal náhradu trov prvostupňového  

aj odvolacieho konania.

K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný dňa 27.05.2008 tak, že súhlasí

s argumentáciou žalobcu, že v prípade absencie ustanovení o penále v hmotnoprávnom

predpise (zákon č. 554/2003 Z.z.) sa postupuje podľa osobitného predpisu, t.j. zákona  

č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na prechodné a záverečné

ustanovenia upravené v § 17 citovaného zákona je však možné aplikovať § 35b ods. 1  

písm. d/ zák.č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, upravujúce sankčný úrok  

až pri vzniku daňovej povinnosti po 01.01.2004, kedy nadobudol účinnosť zák.č. 554/2003 Z.z.,

v ktorom boli vypustené ustanovenia o sankčných postihoch. Do účinnosti citovaného zákona

bol sankčný postih (penále) upravený v hmotnoprávnom predpise § 23 ods. 2 zák.č. 318/1992 Zb.

v znení neskorších predpisov a v ustanovení§ 23a zák.č. 107/2002 Z.z., ktorým sa menil

a dopĺňal zák.č. 318/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

3 Sžf/45/2008

Na základe uvedených skutočností navrhol žalovaný, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/10/2007-40 zo dňa

12.03.2008 ako vecne správny a to z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku /ďalej len O.s.p./) preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu

uvedenom v odvolaní žalobcu § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu

obsahuje dôvody, pre ktoré je potrebné napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach

zrušiť. Na základe uvedeného v súlade s § 250ja ods. 3 veta prvá O.s.p. v spojení s § 250ja

ods. 4 O.s.p. napadnutý rozsudok zmenil a zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane

podľa § 250j ods.2 písm. a/ O.s.p.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplynulo, že na základe platobného

výmeru vydaného Daňovým úradom Košice I zo dňa 23.10.2006 č. 695/231/89981/2006/Ger

bolo žalobcovi vyrubené penále za nezaplatenie dane z prevodu a prechodu nehnuteľností

včas a v správnej výške vo výške 0,5% z nedoplatku dane za každý deň omeškania za obdobie

od 02.07.2005 do 30.09.2006, v celkovej sume 1 775 944,-- Sk. Medzi účastníkmi konania

nebolo sporné, že žalobca sa dostal do omeškania s platením dane z prevodu a prechodu

nehnuteľnosti v období uvádzanom v rozhodnutí správcu dane ako aj v rozhodnutí

žalovaného, ktorý potvrdil predmetné rozhodnutie správcu dane napadnutým rozhodnutím  

zo dňa 27.11.2006.

Predmetom posúdenia veci bolo, či sa na predmetné omeškanie žalobcu vzťahuje

právna úprava obsiahnutá v zákone č. 554/2003 Z.z. v spojení so zák.č. 318/1992 Zb. v znení

účinnom do 31.03.2002, alebo či je možné aplikovať na daný právny stav ustanovenia § 110e

zák.č. 511/1992 Zb. v znení účinnom ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia, t.j. ku dňu

23.10.2006 v spojení s § 35b ods. 1 písm. d/, ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb.

Zo zákona č. 554/2003 Z.z. o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností a o zmene

a doplnení zákona č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona č. 238/2000 Z.z.

(ďalej len zák.č. 544/2003 Z.z.), konkrétne z § 18 vyplýva, že ustanovenia tohto zákona  

sa uplatnia, ak daňová povinnosť vznikne do konca roku 2004.

3 Sžf/45/2008

Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd správne ustálil, že žalobcovi daňová

povinnosť vznikla dňa 23.02.2001, pretože uvedeným dňom vznikajú práva a povinnosti

daňovníka v súvislosti s povolením vkladu do katastra nehnuteľností. Podľa § 19  

zák.č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu

nehnuteľností, v znení účinnom do 31.03.2002, vyplýva, že podľa § 19 písm. b/ daňová

povinnosť vznikne pri dani z prevodu alebo prechodu nehnuteľnosti zápisom do katastra

nehnuteľností.

Podľa § 17 zák.č. 554/2003 Z.z. ak daňová povinnosť k dani z dedičstva, dani

z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľnosti vznikla pred 01.01.2004, postupuje  

sa podľa doterajších predpisov s výnimkou § 29 zák.č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani

z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení účinnom pred 01.04.2002,  

ak daňová povinnosť k dani z dedičstva, dani z darovania a k dani prevodu a prechodu

nehnuteľností vznikla do 01.04.2002.

Podľa § 110e zákona č.511/1992 Zb. (prechodné ustanovenie k úpravám účinným  

od 1. januára 2005) ustanovenia tohto zákona sa použijú na pokuty a sankčný úrok účinné  

od 1.januára 2004, ako aj na zrušené penále, pokuty a zvýšenie dane, ak konanie o nich bude

prebiehať po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a nezaniklo právo na ich vyrubenie,

vybratie a vymáhanie, na konanie o penále sa rovnako použije ustanovenie tohto zákona

o sankčnom úroku a na konanie o pokutách a zvýšení dane sa rovnako použije ustanovenie

tohto zákona o správnych deliktoch.

S poukazom na citované ustanovenia zákona odvolací súd dospel k záveru, že je

potrebné rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/10/2007-40 zmeniť a rozhodnutie

žalovaného a správcu dane zrušiť pretože nesprávne právne vec posúdili. V tomto prípade

vydal správca dane dňa 23.10.2006 rozhodnutie, ktorým vyrubil penále za nezaplatenie dane

z prevodu a prechodu nehnuteľnosti v lehote jej splatnosti v sume 1 775 944,-- Sk. Žalovaný

rozhodnutie Daňového úradu Košice I. potvrdil dňa 27.11.2006 napadnutým rozhodnutím.

Aplikáciou ustanovenia § 110e zákona č. 511/1992 Zb. na daný prípad bola splnená

podmienka na podriadenie konania o sankcii režimu priamej retroaktivity a z uvedeného

dôvodu rozhodnutia daňových orgánov boli vydané v rozpore so zákonom.

3 Sžf/45/2008

O trovách konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1

veta prvá O.s.p. a priznal žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech náhradu trov

konania vo výške 10 000,-- Sk podľa § 151 ods.1, 2 O.s.p. tak, ako ich výška vyplývala  

zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia a to za súdny

poplatok zaplatený za žalobu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 26. júna 2008

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková