Najvyšší súd
3 Sžf/45/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Tatiany Hanečkovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Ing. J. L., zastúpený: JUDr. J. Š., proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/11056/2005-71-III zo dňa 12.05.2005 a o odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/250/2005-36 zo dňa 21.02.2007, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/250/2005-36 zo dňa 21.02.2007 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 2S/250/2005-36 zo dňa 21.02.2007 zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/11056/2005-71-III zo dňa 12.05.2005, ktorým žalovaný zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. IX/256/171-1105/2005/390 zo dňa 22.02.2005, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR č. IX/2500/680-6618/2002/390-r zo dňa 26.11.2002, ktorým bol zmenený dodatočný platobný výmer vydaný Daňovým úradom Banská Bystrica I č. 651/2100/70862/02/Ivan zo dňa 18.07.2002 vo veci vyrubenia rozdielu dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2000 znížil na sumu 33 270 Sk. 3 Sžf/45/2007
Krajský súd rozsudok zdôvodnil tým, že zákon o daniach z príjmov neobsahuje ustanovenia o tom, že ak orgán činný v trestnom konaní vo svojom uznesení zastaví trestné stíhanie vo veci skrátenia dane s odôvodnením, že tento skutok nie je trestným činom, má správca dane povinnosť túto predpísanú daňovú povinnosť zrušiť a považovať zastavenie trestného stíhania za dôvod na obnovu konania podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len zákon č. 511/1992Zb.). Rozdiel dane za rok 2000 vo výške 432 428 Sk nebol vyrubený z dôvodu trestného stíhania daňového subjektu za trestný čin skrátenia dane a poistného, ale táto povinnosť bola uložená na základe záverov z daňovej kontroly vykonanej správcom dane podľa zákona č. 511/1992 Zb., na základe ktorej správca dane zistil okolnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Rovnako následné zníženie pôvodnej výšky rozdielu dane na sumu 33 270 Sk nebolo z dôvodu zastavenia trestného stíhania daňového subjektu. Trestné konanie podľa príslušných právnych predpisov je samostatné konanie nezávislé od konaní iných a to aj od konania daňového. K uvedeného zníženiu dane došlo na základe prehodnotenia uvedených mandátnych zmlúv združením S., ktoré vykonal odvolací správny orgán.
Krajský súd rozsudok zdôvodnil aj tým, že žalovaný po preskúmaní predložených dôkazov a skutočností uvedených v žiadosti žalobcu správne posúdil, že predmetné skutočnosti nezakladajú ani jeden z vyššie uvedených dôvodov na povolenie obnovy konania, pričom vychádzal v rámci odvolacieho konania z mandátnych zmlúv uzavretých medzi daňovým subjektom a združením S. a z toho, že daňový subjekt podpisom potvrdil, že voči združeniu nemá žiadne finančné požiadavky, čím potvrdil, že mu bola po uplynutí dohodnutého obdobia vyplatená aj prémia, vyjadrená v jednotlivých zmluvách v percente uloženého vkladu, a vyslovil názor, že zrušenie a zastavenie trestného stíhania za skrátenie dane nemá za následok aj zrušenie daňovej povinnosti daňového subjektu za prijaté výnosy s poskytnutých pôžičiek.
Prvostupňový súd dospel k záveru, že postup žalovaného bol zákonný a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, pričom námietky žalobcu obsiahnuté v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal včas odvolanie žalobca dôvodiac tým, že súd prvého stupňa sa v posudzovanej veci zo všetkých dôsledkov nevysporiadal s právnou argumentáciou (a v nej obsiahnutými námietkami a výhradami) žalobcu k žalobe a na tomto základe dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že v posudzovanom prípade je rozhodnutie a postup správneho orgánu v súlade so zákonom. Podľa odvolateľa je potrebné v tomto prípade vykladať § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) extenzívne, z hľadiska skúmania toho, že vyšli najavo 3 Sžf/45/2007
nové skutočnosti, ktoré mali a majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a žalobca ich nemohol uplatniť v pôvodnom konaní bez svojho zavinenia. Pričom odvolateľ má na mysli, že primárnymi dôvodmi na obnovu konania v posudzovanom prípade boli nové skutočnosti spočívajúce v tom, že skutkový a právny stav, z ktorého vychádzal v pôvodnom rozhodnutí správca dane – že žalobca ako daňový subjekt neuviedol v daňovom priznaní príjmy z vkladov vložených do združenia fyzických osôb S., sa ukázali byť nesprávnymi a nezodpovedajúcimi skutočnému stavu veci. Rozhodujúcou je tu skutočnosť, že žalobca nemal daňovú povinnosť z predmetných mandátnych zmlúv a nemal ani daňovú povinnosť z výnosov, ktoré neprevzal, čo vyplýva zo znaleckého posudku č. 6/2004 znalkyne Ing. H.B., z odboru ekonomika a podnikanie, ktorý bol základom na zastavenie trestného stíhania žalobcu, ktoré bolo právoplatne skončené dňa 05.10.2004. Z uvedeného logicky vyplýva, že tieto skutočnosti vznikli až po 05.10.2004 a majú podstatný vplyv pre výrok rozhodnutia v daňovom konaní. Rozhodujúcim dôvodom na obnovu konania je podľa žalobcu fakt vyplývajúci z citovaného znaleckého posudku, že úrok a iný výnos poskytnutých úverov a pôžičiek, ktorý mal z inkriminovaných zmlúv získať nie je príjmom z kapitálového majetku, čo je v rozpore so závermi daňových orgánov v tejto veci.
K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný uvádzajúc, že samotná skutočnosť, že nebankový subjekt po ukončení splatnosti zmlúv nevyplatil daňovému subjektu všetky finančné prostriedky pozostávajúce z pôvodných vkladov zvýšených o úrokový výnos prislúchajúci k pôvodným vkladom, nie je dôvodom na zrušenie daňovej povinnosti z tohto úrokového výnosu. Rovnako ani zastavenie trestného stíhania daňového subjektu, nie je dôvodom na zrušenie daňovej povinnosti, ani na povolenie obnovy konania podľa § 51 ods. 1 písm. a/ – c/ zákona SNR č. 511/1992 Zb. Znalecký posudok o uznaní výnosov z vkladov predložený ako dôkazný prostriedok daňovým subjektom, pojednával len o tých výnosoch, ktoré boli daňovému subjektu skutočne vyplatené v roku 1996 a nezaoberá sa skutočnosťou, že vyplatenie úrokového výnosu z vkladov bolo realizované aj formou jeho pripísania na účet jeho pôvodného vkladu v zdaňovacích obdobia rokov 1996-2000 za účelom jeho ďalšieho zhodnotenia.
Na základe uvedeného žalovaný požiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. konania 2S 250/05-36 zo dňa 21.02.2007.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku /ďalej len O.s.p./) preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil v súlade s § 250ja ods. 3 veta prvá O.s.p. v spojení s § 219 O.s.p.
Z pripojeného administratívneho spisu vyplynulo, že žalovaný rozhodnutím č. MF/11056/2005-71-III zo dňa 12.05.2005 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil 3 Sžf/45/2007
rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, pracovisko Banská Bystrica č. IX/256/171-1105/2005/390 zo dňa 22.02.2005, ktorým bola zamietnutá žalobcova žiadosť o obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR, pracovisko Banská Bystrica č. IX/2500/680-3318/2002/390-r zo dňa 26.11.2002, ktorým bol zmenený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Banská Bystrica I č. 651/2100/70862/02/Ivan zo dňa 18.07.2002, ktorým bol za zdaňovacie obdobie roku 2000 znížený rozdiel vyrubenej dane z príjmov fyzických osôb zo sumy 432 428 Sk na sumu 33 270 Sk.
Žalobca v podanej žalobe uvádzal, že hlavným dôvodom na povolenie obnovy konania sú nové skutočnosti spočívajúce najmä v obsahu uznesenia ORPZ v Banskej Bystrici zo dňa 23.09.2004 o zastavení trestného stíhania pre trestný čin skrátenia dane a poistného proti žalobcovi, najmä že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod ani na postúpenie veci. Žalobca sa stotožnil so záverom znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v rámci trestného konania znalkyňou Ing. Helenou Bullovou pod č. 6/2004, že daňovú povinnosť z výnosov, ktoré žalobca prevzal, nemal znášať.
Podľa § 7 ods. 1 písm. c zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dani z príjmov) príjmy z kapitálového majetku sú úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov, pôžičiek a podľa § 7 ods. 4 citovaného zákona, tieto príjmy neznížené o výdavky sú základom dane (čiastkovým základom dane).
Podľa § 51 ods. 1 zákona č.511/1992 Zb. konanie ukončené právoplatným rozhodnutím okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo mimo dovolacieho konania, sa obnoví na žiadosť účastníka konania alebo z úradnej moci, ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom a rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak.
Podľa § 51 ods. 4 citovaného zákona v návrhu na obnovu konania musia byť uvedené dôkazy preukazujúce odôvodnenosť návrhu a dodržanie lehôt.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že zákon o dani z príjmov neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého by mali daňové orgány povinnosť v prípade, ak orgán činný v trestnom konaní svojim uznesením zastaví trestné stíhanie vo veci skrátenia dane s odôvodnením, že tento skutok nie je trestným činom, predpísanú daňovú povinnosť zrušiť a zastavenie trestného stíhania považovať za obnovu konania podľa zákona o dani z príjmov. Trestné konanie je samostatným konaním, nezávislým od konaní iných a teda je aj nezávislé od konania v daňových veciach. Pokiaľ mal žalobca výhrady k rozhodnutiu, ktorým mu bola vyrubená daň vo výške 33 270 Sk, mohol využiť všetky opravné 3 Sžf/45/2007
prostriedky na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia. Žalobca potvrdil vlastno- ručným podpisom na mandátnych zmluvách, že mu bola po uplynutí dohodnutého obdobia vyplatená prémia vyjadrená v jednotlivých zmluvách v percente uloženého vkladu, pričom uviedol, že po vyplatení výnosov alebo po znovu úročení vkladu ďalšou zmluvou si zástupcovia združenia S., s ktorým žalobca uzavrel mandátne zmluvy, vyžiadali pôvodnú zmluvu späť, aby nevznikli pochybnosti o tom, či bola alebo nebola zmluva finančne vysporiadaná. Podľa názoru odvolacieho súdu nové vklady žalobcu navýšené o výnos z vkladov, pripísaného ako nový vklad, alebo aj príjem dosiahnutý z výnosov z pôvodného vkladu, možno v tomto konaní považovať za príjem žalobcu, ktorý podlieha dani z príjmov.
Predmetom konania o obnove je len posúdenie, či skutočnosti, ktoré žalobca označil za rozhodujúce na povolenie obnovy konania spĺňajú zákonné podmienky § 51 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., teda či ide o nové skutočnosti, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v pôvodnom konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, alebo ak rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom, alebo ak záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak.
Samotná skutočnosť, že bolo zastavené trestné stíhanie vo veci skrátenia dane, nie je dôvodom na obnovu konania, výsledok trestného konania smeruje len k jednému záveru, že skutok, ktorý sa stal nie je trestným činom. Naviac závery znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v rámci trestného konania, sú zamerané na výnosy, ktoré boli žalobcovi skutočne vyplatené v roku 1996, pričom znalkyňa sa v posudku nezaoberala otázkou vyplatenia úrokového výnosu z vkladov, realizovaného aj formou pripísania na účet pôvodného vkladu v zdaňovacích obdobiach roku 1996-2000.
Ako vyplýva z rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. IX/2500/680- 6618/2002/390-r zo dňa 26.11.2002, prišlo k zníženiu sumy dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2000 na sumu 33 270 Sk, pričom k tejto výške dane odvolací orgán dospel tak, že do základu dane za zdaňovacie obdobie roku 2000 pripočítal príjem žalobcu o sumu 90 000 Sk a to na základe vyjadrenia žalobcu uvedeného v zápisnici Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru v Žiline, kde prehlásil, že v roku 2000 obdržal na dvakrát sumu 90 000 Sk.
S poukazom na uvedené dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že prvostupňový súd rozhodol vecne správne, keď potvrdil rozhodnutie žalovaného, pretože v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky § 51 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, na povolenie obnovy konania, keďže skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce na posúdenie prípustnosti povolenia obnovy konania, nezakladajú žiaden zo zákonných dôvodov na povolenie obnovy. Vychádzajúc z potvrdenia žalobcu, že voči združeniu nemá žiadne finančné požiadavky, žalobca potvrdil, 3 Sžf/45/2007
že mu bola po uplynutí dohodnutého obdobia, vyplatená prémia vyjadrená v jednotlivých zmluvách v percente uloženého vkladu. Postup žalovaného správneho orgánu ako aj napadnuté správne rozhodnutia i rozsudok prvostupňového súdu, s poukazom na uvedené, boli vydané v súlade so zákonom.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 O.s.p.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a nepriznal žalobcovi, keďže nemal v odvolacom konaní úspech, náhradu trov odvolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 14. februára 2008
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková