Najvyšší súd

3 Sžf 4/2009

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD.

v právnej veci žalobcu A. G. – A., K., právne zastúpeného JUDr. A. J., advokátom v T., proti

žalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici,

Nová ulica č. 13, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/226/6259-

42114/2008/990526-r zo dňa 13. mája 2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Trenčíne, č.k. 11S/29/2008-73 zo dňa 24.09.2008, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne,  

č.k. 11S/29/2008-73 zo dňa 24.09.2008   p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/226/6259-42114/2008/990526-r zo dňa 13.05.2008,

ktorým žalovaný podľa § 48 ods. 5 zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení

neskorších predpisov potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Dubnica  

nad Váhom č. 668/230/6100/08/Gašp zo dňa 21.02.2008, ktorým bol podľa § 44 ods. 6  

písm. b/ bod 1 zákona číslo 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel

- 2 -

dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2005 v sume 112 705,-- Sk

žalobcovi ako daňovému subjektu.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že správne orgány dostatočne

a spoľahlivo zistili skutkový stav veci a vyvodili z neho správny právny záver. Žalobca

predložil faktúru č. 93/05, ale z jej znenia nebolo zrejmé, na akých zákazkách boli uvedené

práce vykonané a žalobca to ani počas daňovej kontroly ani v daňovom konaní nepreukázal.

Zabezpečené podklady nepotvrdili, že práce vykonal na faktúre uvedený dodávateľ– S. E.,

s.r.o., a preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Rodinný dom I. K., na ktorom mali byť

sporné práce vykonané, bol skolaudovaný 20. marca 2006 a preskúšanie komína bolo

vykonané 01. augusta 2005 bez nedostatkov, čo vylučuje vykonávanie prác na komíne do

decembra 2005. Práce na rodinnom dome A. B., podľa jeho vyjadrenia včítane odstránenia

závad na komíne, resp. dokončenie komína boli vykonané v roku 2006, čo tiež nepotvrdzuje

oprávnenosť faktúry č. 93/05 o tom, že práce boli dodané v decembri 2005. Existencia faktúr,

resp. aj iných účtovných podkladov, sama o sebe ešte nepreukazuje, že došlo k dodaniu

predmetných stavebných prác firmou S. E., s.r.o., ktoré mali byť vykonané na rodinnom dome

I. K. a A. B.. Žalobca nepreukázal, že fakturácia prác z faktúry č. 93/05 vychádza z reálneho

plnenia a dôvodne daňové orgány tento výdavok neuznali ako daňový výdavok v zmysle § 2

písm. i/ zákona o dani z príjmov v nadväznosti na § 19, keďže daňovým výdavkom je

výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených

daňovníkom. Žalobca v žalobe neuviedol žiadny konkrétny dôkaz, ktorý by preukazoval

nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a z toho dôvodu súd žalobu zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie.

Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa  

na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR v Banskej Bystrici  

ako i rozhodnutie Daňového úradu Dubnica nad Váhom boli vydané na základe konania,

ktoré bolo vykonané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a to predo-

všetkým zákonom č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave

územných finančných orgánov, čím došlo k porušeniu práv a právom chránených záujmov

žalobcu. Prvostupňový správny orgán vykonal u žalobcu (daňového subjektu) daňovú

kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 668/320/37280/2007/Srá zo dňa 13.08.2007.

Žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia správnych orgánov predovšetkým v postupe,  

akým spôsobom správne orgány vyhodnocovali skutočnosti zistené počas daňovej kontroly.

- 3 -

Prvostupňový správny orgán vôbec nebral do úvahy výpovede osôb, ktoré sám predvolal,  

ale vychádzal len zo skutočnosti, že na stavby, na ktorých boli uskutočňované stavebné práce

boli vydané kolaudačné rozhodnutia alebo potvrdenia o vykonaní odborných skúšok zariadení

v čase pred začatím realizácie stavebných prác. Kolaudačné rozhodnutia a potvrdenia a správy

o vykonaných odborných skúškach nemajú nič spoločného s reálnym ukončením

zhotovovaného diela. Kolaudačné rozhodnutie je rozhodnutím v stavebnom (správnom)

konaní a jednotlivé potvrdenia a správy predkladané príslušnému stavebnému úradu  

pri podávaní žiadosti o kolaudáciu nemajú nič spoločné zo zmluvným vzťahom objednávateľa

(stavebníka) a zhotoviteľa, ktorý sa spravuje právnymi predpismi súkromného práva.

Ukončenie stavebného konania alebo vydanie potvrdenia o preskúšaní zariadení stavby

nemajú za následok ukončenie, alebo zánik občianskoprávnych vzťahov medzi

objednávateľom a zhotoviteľom a nie je ani momentom ukončenia a odovzdania diela.

Správne orgány dospeli k záveru, že po vydaní kolaudačného rozhodnutia a vydaní potvrdení

o preskúšaní zariadení stavieb nie je možné na týchto stavbách už uskutočňovať žiadne

stavebné práce, čo je v rozpore so skutočným stavom, čo nemá oporu v žiadnom

hmotnoprávnom predpise a ani v reálnom živote. Z dôvodu takto vykonštruovaného záveru

nebola správnymi orgánmi uznaná faktúra č. 93/2005 ako daňový výdavok a žalobcovi bola

dorubená daň z príjmov fyzických osôb za rok 2005.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.12.2008 k odvolaniu žalobcu navrhoval, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Poukázal na to,  

že žalobca v odvolaní uvádza tie isté námietky, ktoré boli predmetom súdneho pojednávania

na Krajskom súde v Trenčíne. Žalovaný sa naďalej pridržiava svojho stanoviska podaného  

ku žalobe a trvá na skutočnostiach v tomto stanovisku uvedených, to znamená, že žalobou

napadnuté rozhodnutie žalovaného č. I/226/6259-42114/2008/990526-r zo dňa 13.05.2008,

ktorým žalovaný v odvolacom konaní potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Dubnica  

nad Váhom – dodatočný platobný výmer č. 668/230/6100/08/Gašp, je vydané v súlade

s právnymi predpismi.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu

(§ 212 ods. 1 O.s.p, § 246c ods.1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 prvá

veta O.s.p.) a podľa § 250ja ods. 3, druhá veta O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

- 4 -

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť na skonšta-

tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov daňový subjekt

preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je

povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný

správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť

povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 2 písm. i/ zák. č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov na účely  

tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie

a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka

alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.

V súvislosti s uvedenými prácami správca dane vypočul ako svedka pána I. K., ktorý

do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 668/32059282/2006/Sa zo dňa 13.12.2006 ako svedok

uviedol, že predmetné práce si objednal u pána G. v polovici novembra 2005, práce začali

robiť začiatkom decembra 2005 a ukončené boli medzi sviatkami – Vianocami a Silvestrom

2005. Asi v marci až apríli 2006 sa vyskytli závady, ktoré asi po týždni odstránili ľudia od

pána G.. O firme S. E., s.r.o sa vyjadril, že ani nevie kto to je. Podľa vyjadrenia ďalšieho

svedka, pána A. B., do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 674/320/1130/2007/Mok,Fáb zo

dňa 19.01.2007 si tieto práce u pána G. objednal v roku 2001, práce prebiehali priebežne podľa

postupu stavby až do odstránenia závad v roku 2006 a firma A. mu robila latovanie, fóliovanie,

nátery, stavbu komína, prípravné práce. K firme S. E., s.r.o. uviedol, že mu je neznáma.

Z uvedeného je zrejmé, že odberatelia stavebných prác nepotvrdili ich dodanie

spoločnosťou S. E., s.r.o., ktorej dodávateľskú faktúru č. 93/2005 zo dňa 21.12.2005 žalobca

deklaroval ako daňový výdavok, výdavkový pokladničný doklad č. V/545, zaúčtovanú v PD r.

X.. Vzhľadom na to, nebola preukázaná vecná súvislosť medzi dosiahnutím, zabezpečením

a udržaním príjmov žalobcu a vynaloženým výdavkom.

- 5 -

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 O.s.p. v spojení  

s § 250k ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. Žalobca nemal úspech vo veci, preto mu súd náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, dňa 26.februára 2009

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková