3Sžf 39/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.   Ivana Ruman u a sudkýň JUDr.   Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej, v právnej veci žalobcu : J. S. – S., živnostníka, s miestom podnikania V., IČO X. právne zastúpeného Mgr. J. G., advokátom v   D. , proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Nová ulica č.13, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/226/713-17270/2010/990526-r zo dňa 11.2.2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/47/2010-35 zo dňa 14. júla 2010 takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/47/2010-35 zo dňa 14. júla 2010 p o t v r d z u j e.

  Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

  Napadnutým   rozsudkom   Krajský súd v Trenčíne zamietol žalo bu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.I/226/713- 17270/2010/990526 -r zo dňa 11.2.2010, ktorým žalovaný podľa § 48 ods.   5 zákona č.511/01992 Zb. v znení neskorších predpisov potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Považská Bystrica č. 670/230/46985/09/Maj zo dňa 12.11.2009, ktorým bol podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod l zákona č.511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyrubený   žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzick ých osôb za zdaňovacie obdobie 2007 v sume 13.249,28 Eur, s odôvodnením, že žalobca ako daňový subjekt nepreukázal opodstatnenosť uplatnenia výdavkov za stavebné práce a správca dane správne posúdil, že v prípade sporných výdavkov ich vynaloženie na daňové účely nebolo preukázané, aj keď tieto žalobca účtoval. Výdavky preto nie   sú podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami a boli uplatnené v rozpore s § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z.

  Krajský súd mal z obsahu administratívneho spisu preukázané, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, v priebehu ktorej vypočul žalobcu viackrát, vyzval ho na predloženie dokladov, vypočul bývalého konateľa A., s.r.o. J.B. i súčasného konat eľa M. a dožiadaním zisťoval skutočnoti o T., s.r.o., ktorý mal vykonať subdodávateľské práce pre A., s.r.o. Žalobca tvrdil, že mal obchodný vzťah s A., s.r.o. v roku 2007, ktorú zastupoval konateľ J. B. Práce vykonali zamestnanci dodávateľa a doklady podp isoval a preberal peniaze konateľ J.B. Konateľ J.B. však tvrdil, že stavebné práce vykonal dodávateľsky cez T., s.r.o. S., ale podpísal doklady a prevzal   od žalobcu peniaze a keďže firmu predal, účtovníctvo už nemá. Nový konateľ A., s.r.o. (zmenu názvu od 8.11.2007, predtým I., s.r.o.) M.Č. uviedol, že doklady nemá a účtovníctvu nerozumie a spoločnosť   na uvedenej adrese ani nesídli. Dodávateľ T., s.r.o. nekomunikuje s úradmi, poštu nepreberá, nezamestnáva žiadnych zamestnancov a konateľa sa nepodarilo zabezpečiť na výsluch ani pomocou polície. Je trestne stíhaný za vystavovanie fiktívnych faktúr po celej Slovenskej republike. Pre tieto rozpory a zistenie skutočnosti bol žalobca vyzvaný na preukázanie daňových výdavkov, keďže predložil len faktúry, pokladničné doklady a zmluvu z 1.5.2007. Iné doklady nepredložil a nevyjadril sa ani k protokolu o daňovej kontrole. Hodnovernosť predložených dokladov žalobcom spochybňuje   skutočnosť, že ako dodávateľ je uvedená A., s.r.o., hoci v čase uzavretia zmluvy spoločnosť mala obchodné meno I., s.r.o. a podobne aj na viacerých faktúrach, keďže k zmene obchodného mena došlo až 8.11.2007.Aj táto skutočnosť vzbudzuje pochybnosti o čase vyhotovenia uvedených dokladov,   naviac,   ak ich podpísa l J.B. a konateľom sa stal až 18.5.2007 (v čase podpísania zmluvy nebol vôbec oprávnený za spoločnosť konať ), pričom jeho podpis na všetkýc h dokladoch je evidentne iný, než v zápisnici o výpovedi pred správcom dane dňa 20.3.2009.  

  Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie. Namietal, že krajský súd vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu a jeho skutkové závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a rovnako tiež právne závery prvostupňového súdu sú bez opory   v právnych predpisoch. Vykonanie všetkých stavebných práv potvrdil   aj samotný bývalý konateľ spoločnosti A., s.r.o. J.B. Preto nie je dostatočne zrejmé,   na základe ktorých skutočností dospel krajský súd   k záveru, že zdaniteľné plnenie sa neuskutočnilo. K zdaniteľnému plneniu zo strany spoločnosti A., s.r.o., skutočne došlo, pričom vzhľadom na charakter zdaniteľného plnenia, teda vykonanie príslušných stavebných prác predložil daňovému úradu aj žalovanému   všetky dostupné podklady a oznámil mu známe skutočnosti. Uviedol, že skutkové pochybnosti na strane jeho dodávateľa ako aj dodávateľov, na ktoré nemal a nemá žiaden dosah, boli vykladané na jeho ťarchu. Je nesprávne prenášať na daňový subjekt zodpovednosť za to, že tretia osoba – dodávateľ resp. jeho dodávatelia   si neplnili povinnosti voči da ňovému úradu. Na základe týchto skutočností nie je možné považovať vykonanie prá c za nerealizované.

  Žalovaný vo vyjadrení zo d ňa 23.9.2010 k žalobe navr hoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že žalobca v odvolaní tvrdí tiež isté námietky, ktoré už boli predmetom súdneho pojednávania na Krajskom súde v Trenčíne. Žalovaný v odvolaní odkazoval na svoje stanovisko poda né k žalobe.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§10 ods.   2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. l O.s.p, postupom podľa § 250ja ods. 2, veta prvá O.s.p.) a následne potom, ako bolo oznámenie o vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým potvrdil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. l,2 O.s.p. ako vecne správny.  

  Podľa § 219 ods. 2 O.s.p.,   ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožní s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,   môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.  

  Najvyšší súd zistil, že v odvolacom konan í bola spornou zása dná právna otázka, a to, či žalobcovi ako daňovému subjektu možno uznať ako daňové náklady výdavky na úhradu faktúr dodávateľovi, u ktorého existujú pochybnosti  , či tento dodávateľ skutočne vykonal zaplatené stavebné práce   a odovzdal ich žalobcovi ako daňovému subjektu. V danom prípade je zrejmé, že správca dane nespochybňuje skuto čnosť reálneho vykonania uhradených stavebných prác, ale spochybňuje skutočnosť,   že boli vykonané dodávateľom práve tým dodávateľom, ktorému boli faktúr y uhradené. Správca dane túto daňovú situáciu   kvalifikoval podľa § 2 ods. l a   § 20 ods. l zákona č.   595/2003 Z.z. ako nedaňové výdavky, pretože výdavky neboli preukázateľn e vynaložené na dosiahnutie zabezpečeni a a udržania   príjmov, aj keď o týchto žalobca riadne účtoval.   Žalobca ako daňový subjekt súčasne tvrdil,   že nemôže ovplyvniť stav účtovnej evidencie u svojich dodávateľov, ani túto evidenciu kontrolovať, a preto by tieto skutočnosti nemali byť zohľadňované v rámci jeho dôkazného bremena v daňovom konaní.

Podľa § 2 písm. i/ zákona č.595/2003 Z.z. v znení účinnom ku dňu 31.12.2007 na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom, zaúčtovan ý v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaní   v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon nestanovuje inak.

  Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky daňovník účtoval a daňovými výdavkami nie sú a ni tie výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.   Najvyšší súd ustálil, že v tomto prípade je kľúčovou otázkou preukázanie súvislosti daňových výdavkov so zdaniteľným príjmom daňového subjektu.  

  Najvyšší súd konštatuje, že výdavky v danom prípade predstavovali úhrady za vykonané stavebné práce. Tieto úhrady sa vykonávali hotovostným spôsobom, pričom v administratívnom spise sa nac hádzajú výdavkové pokladničné doklady od žalobcu a príjmové pokladničné doklady   od spoločnosti A., s.r.o. Z hľadiska účtovného teda výdavky   sú preukázané. To, čo v danom prípade nie je preukázané, je vecná súvislosť deklarovaných výdavkov so zdaniteľným príjmom žalobcu. Zdaniteľný príjem žalobcu súvisel s prijatými stavebnými prácami. Ak nebolo preukázané,   že stavebné práce boli zaplatené tomu subjektu, ktorý ich reálne vykonal,   neexistuje vecná súvislosť medzi prijatými stavebnými prácami a vykonanou odplatou za ne. Žalobca teda výdavok zaplatil niekomu, koho plnenie neprijal na uskutočňovanie vlastných zdaniteľných plnení. Dôkazové bremeno   na preukázanie vecnej súvislosti má daňový su bjekt.

  O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. l O.s.p. v spojení s § 224 ods. l O.s.p. a § 246c ods. l veta prvá O.s.p. tak,   že žalobcovi, ktorý nemal úspech v odvolacom konaní nepriznal právo   na náhradu trov odvolacieho konania.

  P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.  

V Bratislave dňa 18. januára 2011

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

  predseda senát u

Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková