3Sžf/38/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., právne zast. JUDr.Václavom Jaroščiakom, advokátom so sídlom v Žiline, M. Rázusa 14, 010 01 Žilina, proti žalovanému Daňovému úradu Žilina, so sídlom ul. Janka Kráľa č. 2, 010 01 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9500304/1/581939/2012 zo dňa 22.03.2012, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/40/2013-41 zo dňa 15. januára 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/40/2013-41 zo dňa 15. januára 2014 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a

Odôvodnenie

Krajský súd v Žiline napadnutým uznesením zastavil konanie vedené na krajskom súde pod sp. zn. 21S/40/2013 podľa § 83 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) z dôvodu, že o totožnej žalobe žalobcu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného pod č. 9500304 /1/58 1939/2012 zo dňa 22. marca 2013 už bolo začaté konanie na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 20S/31/2013, a preto krajský súd musel konanie o ďalšej žalobe žalobcu zo dňa 8. marca 2013 podanej o 13:51 hod., vedenej pod sp. zn. 21S/40/2013, zastaviť. Proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline podal odvolanie žalobca a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne v prípade potvrdenia výroku o zastavení konania zmenil rozhodnutie krajského súdu o trovách konania a žalobcovi priznal trovy prvostupňového konania vo výške 397,13 eur a trovy odvolacieho konania vo výške 165,84 eur. Žalobca dôvodil, že uznesenie krajského súdu vychádza z nesprávneho vyhodnotenia k žalobám pripojených dôkazov a má za to, že osobitné podanie každej žaloby bolo dôvodné a nestotožňuje sa so záverom krajského súdu, ktorý v napadnutom uznesení uvádza, že žalobca podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu totožnú žalobu 3 krát. Je toho názoru, že každá žaloba bola podaná v súlade so zákonom pri dodržaní v zákone stanovených podmienok a každá z týchto troch žalôb smerovala voči preskúmaniu rôznych rozhodnutí správnehoorgánu alebo postupu pri rozhodovaní o odvolaní podaných proti rôznym rozhodnutiam správneho orgánu. Podľa žalobcu žaloba tohto typu má byť podaná proti každému rozhodnutiu správneho orgánu a každé rozhodnutie správneho orgánu predstavuje základ pre samostatné súdne konanie - pokiaľ ich súd nespojí do jedného konania, ak majú spoločný právny a skutkový základ, či ak sú vydané na základe spoločného skutkového základu. Žalobca namietal na základe vykonanej daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za rok 2009, že Daňový úrad Žilina II. vydal 4 samostatné dodatočné platobné výmery, proti ktorým žalobca podal 4 samostatné odvolania a až v čase po podaní štyroch samostatných žalôb zisťuje žalobca z výsledkov súdneho konania, že žalovaný vo všetkých samostatne podaných odvolaniach rozhodol jediným rozhodnutím - listom zo dňa 22. marca 2012 tak, že podané odvolanie zamietol z dôvodu podania odvolania neoprávnenou osobou. Podľa žalobcu mal správny orgán o každom odvolaní rozhodnúť samostatne. Až po podaní jednotlivých žalôb vyšlo v súdnom konaní najavo, že žalovaný rozhodol o všetkých odvolaniach jedným oznámením, a to Oznámením o zamietnutí odvolania zo dňa 22. marca 2012. Podľa žalobcu je predmetné oznámenie ako rozhodnutie správneho orgánu zmätočné, neurčité a nejasné. Lustráciou súdnych spisov bolo zistené, že veci vedenej pod sp. zn. 21S/40/2013 predchádza vec vedená pod sp. zn. 20S/31/2013. Pre prípad, že žalobca si odôvodnenie uznesenia krajského súdu nesprávne vyložil, že veci vedenej pod sp. zn. 20S/31/2013 predchádza vec vedená pod sp. zn. 21S/40/2013 je podľa žalobcu namieste otázka, že prečo sa konanie v tejto veci zastavuje. Poukázal nato, že navrhoval spojenie oboch vecí, a to v návrhu na zmenu petitu zo dňa 11.07.2013. O návrhu na zmenu žalobného petitu súd nerozhodol a nerozhodol tiež ani o návrhu na spojenie vecí a prípadne, ak rozhodol, žalobca nebol o tom upovedomený. V prípade, že by odvolací súd dospel k záveru, že zastavenie konania je dôvodné, zastával žalobca názor, že rozhodnutie o trovách konania je pre žalobcu nespravodlivé, žalobca nijakým spôsobom nezavinil procesne zastavenie konania tým, že podal rovnakú žalobu, a to 3 krát. Z každého podania musel žalobca zaplatiť súdny poplatok v zodpovedajúcej výške. Zavinenie nesie žalovaná strana, pretože jej zavineným konaním sa jej rozhodnutie nedostalo právne relevantným spôsobom do dispozície žalobcu, o čom podľa žalobcu svedčí skutočnosť, že súd nariadil žalovanému doručiť žalobcovi Oznámenie o zamietnutí odvolania zo dňa 22. marca 2012 príslušným uznesením 20S/31/2013-32 zo dňa 7. mája 2013. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 písm. c) O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a to z nasledovných dôvodov: Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 83 O.s.p. začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie.

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Odvolací súd zistil z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli, že konaniu vo veci sp. zn. 21S/40/2013 skutočne predchádza iné konanie o tej istej veci, a to konanie vedené pod sp. zn. 20S/31/2013. Táto okolnosť je dôvodom na zastavenie konania pre prekážku už začatého iného konania o tej istej veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací sa stotožňuje s právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu. Začatie konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 20S/31/2013 bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie (litispendencia). Ide o neodstrániteľnú prekážku konania. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline ako súladné so zákonom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, keďže žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovanej náhrada trov konania neprináleží.

S poukazom na ustanovenie § 11 ods. 3 veta posledná zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov nebolo možné rozhodnúť ani o vrátení súdneho poplatku, keďže v konaniach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy sa poplatok vráti len v dvoch prípadoch, a to ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo ak bolo konanie zastavené z dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne zastúpený. Uvedená úprava je úpravou špeciálnou vo veciach preskúmania zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy oproti úprave všeobecnej uvedenej v § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.