Najvyšší súd

3 Sžf 38/2009

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Anny Elexovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD.

v právnej veci žalobcu M. S., H., právne zastúpeného Mgr. M. D., advokátkou, P., proti

žalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici,

Nová ulica č. 13, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/223/12401-

74468/2006/999541-r zo dňa 09.11.2006, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach, č.k. 6S/30/2007-55 zo dňa 27.11.2008, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach,  

č.k. 6S/30/2007-55 zo dňa 27. novembra 2008   m e n í   tak, že podľa § 250j ods. 3 O.s.p.  

z r u š u j e   rozhodnutie žalovaného č. I/223/12401-74468/2006/999541-r zo dňa  

09. novembra 2006 ako aj dodatočný platobný výmer Daňového úradu Moldava nad Bodvou

č. 711/230/1873006/Ver zo dňa 07. augusta 2006 a   v r a c i a   vec žalovanému na ďalšie

konanie.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania 398,32 € do 30 dní  

od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. I/223/12401-74468/2006/999541-r zo dňa

09. novembra 2006, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu

- 2 -

Moldava nad Bodvou č. 711/230/1873006/Ver zo dňa 7.8.2006, ktorým bol žalobcovi

vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za rok 2001 v sume -317 310,-- Sk (mínus

317 310,-- Sk) oproti dodatočnému platobnému výmeru č. 711/230/213-25530/04/Der/Ver  

zo dňa 06.07.2004 na daň z príjmov fyzických osôb v sume 883 584,-- Sk s tým, že vyrubená

daň za rok 2001 je v sume 566 274,-- Sk. Zníženie vyrubeného rozdielu dane bolo dôsledkom

zistenia, že nepriznané zálohové platby v celkovej sume 985 000,-- Sk (s DPH) boli

daňovému subjektu v skutočnosti vyplatené v roku 2000, a preto boli pri tejto kontrole vyňaté

z príjmov roka 2001 a zahrnuté do príjmov roka 2000 a v tomto zdaňovacom období  

aj zdanené.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že nevykonanie žalobcom navrhnutého

znaleckého dokazovania znalcami z odboru stavebníctva a písmoznalectva nemá za následok

porušenie práv žalobcu na vykonanie dôkazov, ktoré sú v jeho prospech. Žalobca  

už do zápisnice o ústnom pojednávaní z 24.01.2006 jednoznačne neuviedol, že podpisy  

na výdavkových pokladničných dokladoch, ktoré predložil Rád premonštrátov – O., nie sú

jeho, naopak, pripustil pravosť svojho podpisu. V daňovom konaní bolo preukázané, že

žalobca neviedol svoje účtovníctvo v súlade so zákonom č. 563/1991 Zb. tak, aby

preukazným spôsobom a verne zobrazovalo skutočnosti, ktoré boli jeho predmetom. Neviedol

stavebný denník, ani k vystaveným faktúram nevyhotovoval žiadne prílohy, ako súpis prác,

súpis použitého materiálu a podobne. Za takejto situácie by sa nariadením znaleckého

dokazovania z odboru stavebníctva preniesla dôkazná povinnosť na správcu dane.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátkou včas odvolanie.

Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu žalobcu v celom

rozsahu vyhovie a zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného. Namietal, že súd prvého stupňa

nesprávne právne posúdil vec. Uviedol, že daňovým kontrolórkam muselo byť zrejmé,  

že rekonštrukčné práce v Rehoľnom dome na H. boli ukončené pred nasťahovaním

Generálneho konzula Maďarskej republiky do priestorov Rehoľného domu (teda v r. 2000)

a že záznam o prevzatí vykonaných prác vyplývajúcich zo zmluvy o vykonaní prác na RD

Košice, podpísaný zo strany opáta Rádu premonštrátov K. B. za objednávateľa a zo strany

žalobcu za zhotoviteľa je fiktívny a taktiež faktúra č. 1/2002 zo dňa 31.01.2002 vo výške

1 298 000,-- Sk základ dane 1 180 000,-- Sk + DPH 118 000,-- Sk je fiktívna, ako aj Zmluva

o vykonaní prác na RD Košice zo dňa 02.01.2001 uzavretá medzi Rádom premonštrátov – O.

a žalobcom po nasťahovaní Generálneho konzula Maďarskej republiky do objektu budovy.

K zdaniteľnému plneniu nedošlo ani v roku 2001, ani v roku 2002 vykonaním

rekonštrukčných prác, v priestoroch na RD v H., ale v roku 2000.

Žalobca namietal, že správca dane vykonal súbežne kontrolu zaúčtovania

poskytnutých záloh aj v účtovníctve Rádu premonštrátov – O., zistené nesprávnosti

v jednotlivých zdaňovacích obdobiach zosúladil a vykonal úpravy s vplyvom na daňovú

povinnosť v zdaňovacom období, ktorého sa porušenie týkalo, pričom správca dane nemohol

nič zosúladiť, lebo dodatočne predložené VPD Rádu premonštrátov – O. neboli nikdy

zaúčtované v účtovníctve Rádu premonštrátov – O. v pokladničnej knihe a preto účtovný stav

- 3 -

pokladne nikdy nemohol odzrkadľovať reálny stav peňažných prostriedkov v pokladni. Zo

strany žalobcu nemohli existovať žiadne nezvratné dôkazy, že žalobca peňažné prostriedky

prijal. Skutočnosť, že peniaze neprevzal, by mal možnosť dokázať len v tom prípade, ak by

mu bolo umožnené disponovať s originálmi VPD vystavenými Rádom premonštrátov – O.

a mohol si objednať u znalca z odboru písmoznalectva znalecký posudok za účelom

posúdenia pravosti podpisu na sporných VPD a pokiaľ by mu bolo umožnené nahliadnuť do

originálu pokladničnej knihy Rádu premonštrátov – O. a pokiaľ by mu bol umožnený vstup

na strechu kláštora Jasov za účelom vykonania znaleckého dokazovania znalcom z odboru

stavebníctva. Správca dane odmietol návrh žalobcu na vykonanie úkonu konfrontácie s T. W.,

neumožnil mu ani vyhotoviť kópie sporných VPD a neumožnil mu ani nahliadnuť do

pokladničnej knihy. Žalobca považuje za nedostatok konania to, že správca dane nevykonal

dôkazné prostriedky, ktoré on mal možnosť vykonať, ale žalobca nie, a ktorými bolo možné

zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti čo najúplnejšie  

a pritom neexistovali iné dôkazné prostriedky, ktorými by bolo možné zistiť skutočnosti

rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.03.2009 k odvolaniu žalobcu navrhoval,  

aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu, potvrdil. Poukázal na to, že žalobca

v odvolaní neuvádza žiadne dôvody, pre ktoré by bolo potrebné zo strany odvolacieho orgánu

pristúpiť k zmene rozhodnutia. Z rozhodnutia krajského súdu je zrejmé, že sa stotožnil

s právnym názorom žalovaného tak v časti zabezpečenia znalcov z oboru stavebníctva  

ako aj písmoznalectva. Správca dane ako aj žalovaný preukázali všetky skutočnosti,  

ktoré majú vplyv na správne určenie daňovej povinnosti, preto bolo na žalobcovi,  

aby predložil také dôkazné prostriedky, ktorými by spochybnil dôkazy zabezpečené správcom

dane. Žalovaný skonštatoval, že v podanom odvolaní sa žalobca snaží opätovne preniesť

dôkaznú povinnosť na správcu dane a žalovaného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu

(§ 212 ods. 1 O.s.p, § 246c ods.1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 prvá

veta O.s.p.) a podľa § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. v spojení s § 220 O.s.p. napadnutý

rozsudok krajského súdu zmenil tak, že podľa § 250j ods. 3 O.s.p. pre nezrozumiteľnosť

výroku zrušil rozhodnutie žalovaného č. I/223/12401-74468/2006/999541-r zo dňa

09.11.2006 ako aj dodatočný platobný výmer Daňového úradu Moldava nad Bodvou  

č. 711/230/1873006/Ver zo dňa 07.08.2006 a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Daňový úrad Moldava nad Bodvou

vydal platobný výmer s nasledovným výrokom:

Daňový úrad Moldava nad Bodvou podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1. zákona SNR  

č. 511/1992 Zb. O správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných

orgánov v znení neskorších predpisov, vyrubuje daňovému subjektu – M. S., DIČ X., trvalým

pobytom: H., rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie r. 2001 v sume –

- 4 -

317 310,-- Sk, slovom: mínus tristosedemnásťtisíc tristodesať slovenských korún oproti

dodatočnému platobnému výmeru č.j. 711/230/213-25530/04/Der/Ver zo dňa 06.07.2004,

ktorým bolo daňovému subjektu za uvedené zdaňovacie obdobie na dani z príjmov fyzických

osôb vyrubených 883 584,-- Sk“.

Podľa znenia výroku vyrubený rozdiel dane je mínus 317 310,-- Sk. Z odôvodnenia

však vyplýva, že vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku

2001 je 566 274,-- Sk. Táto skutočnosť spôsobuje nezrozumiteľnosť výroku. Dodatočný

platobný výmer je konštitutívnym rozhodnutím žalovaného a jeho výrok zakladá povinnosť

daňovému subjektu zaplatiť vyrubenú sumu. Vyrubená suma 566 274,-- Sk sa však vo výroku

nenachádza a preto ide o podstatnú vadu rozhodnutia v daňovom konaní.

Z napadnutého rozhodnutia žalovaného možno vyvodiť, že žalovaný ako odvolací

orgán tento nedostatok odstraňoval použitím formulácie „... s tým že vyrubená daň za rok

2001 je v sume 566 274,-- Sk“ a napadnutý výrok dodatočného platobného výmeru potvrdil

svojim rozhodnutím. Výrok znie:

Daňové riaditeľstvo SR, podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní

a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších

predpisov, dodatočný platobný výmer Daňového úradu Moldava nad Bodvou  

č. 711/230/18730/06/Ver zo dňa 07.08.2006, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z príjmov

fyzických osôb za rok 2001 v sume – 317 310,-- Sk oproti dodatočnému platobnému výmeru

č. 711/230/213-25530704/Der/Ver zo dňa 06.07.2004 na daň z príjmov fyzických osôb v sume

883 584,-- Sk s tým, že vyrubená daň za rok 2001 je v sume 566 274,-- Sk, napadnutý

odvolaním daňového subjektu M. S., trvalé bytom H., DIČ X., v zastúpení advokátky Mgr. M.

D., S., potvrdzuje“.

Podľa § 44 ods. 4 zák. SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení

neskorších predpisov o určenom základe dane a vyrubenej dani vyrozumie správca dane

daňový subjekt platobným výmerom, ak neustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis inak.

Najvyšší súd konštatuje, že vyrubená daň je podstatnou náležitosťou výroku

dodatočného platobného výmeru, vydaného správcom dane. Odvolací orgán nemôže potvrdiť

dodatočný platobný výmer správcu dane v ktorého výroku absentuje vyrubená suma dane.

Týmto došlo k potvrdeniu nezákonného rozhodnutia. Odstrániť uvedenú vadu bolo možné iba

zrušením dodatočného platobného výmeru. Táto vada má v zmysle § 48 ods. 5, druhá veta

zák. SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov povahu

odôvodneného prípadu pre zrušenie rozhodnutia správcu dane.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení  

s § 250k ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. Žalobca mal úspech vo veci, preto mu vznikol nárok  

na náhradu trov konania, ktoré pozostávali z náhrady súdneho poplatku z podanej žaloby

331,94 € (10 000,-- Sk) a súdneho poplatku z podaného odvolania 66,-- €. Podľa obsahu spisu

žalobca ani jeho právna zástupkyňa v priebehu súdneho konania, ani do 3 dní od vyhlásenia

- 5 -

rozsudku trovy právneho zastúpenia nevyčíslili (§ 246c ods. 1 prvá veta OSP v spojení  

s § 151 ods. 2, prvá veta OSP). Najvyšší súd preto žalobcovi náhradu trov právneho

zastúpenia nepriznal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, dňa 05. novembra 2009

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková