Najvyšší súd
3 Sžf 38/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Anny Elexovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD.
v právnej veci žalobcu M. S., H., právne zastúpeného Mgr. M. D., advokátkou, P., proti
žalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici,
Nová ulica č. 13, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/223/12401-
74468/2006/999541-r zo dňa 09.11.2006, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach, č.k. 6S/30/2007-55 zo dňa 27.11.2008, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach,
č.k. 6S/30/2007-55 zo dňa 27. novembra 2008 m e n í tak, že podľa § 250j ods. 3 O.s.p.
z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. I/223/12401-74468/2006/999541-r zo dňa
09. novembra 2006 ako aj dodatočný platobný výmer Daňového úradu Moldava nad Bodvou
č. 711/230/1873006/Ver zo dňa 07. augusta 2006 a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie
konanie.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania 398,32 € do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. I/223/12401-74468/2006/999541-r zo dňa
09. novembra 2006, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu
- 2 -
Moldava nad Bodvou č. 711/230/1873006/Ver zo dňa 7.8.2006, ktorým bol žalobcovi
vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za rok 2001 v sume -317 310,-- Sk (mínus
317 310,-- Sk) oproti dodatočnému platobnému výmeru č. 711/230/213-25530/04/Der/Ver
zo dňa 06.07.2004 na daň z príjmov fyzických osôb v sume 883 584,-- Sk s tým, že vyrubená
daň za rok 2001 je v sume 566 274,-- Sk. Zníženie vyrubeného rozdielu dane bolo dôsledkom
zistenia, že nepriznané zálohové platby v celkovej sume 985 000,-- Sk (s DPH) boli
daňovému subjektu v skutočnosti vyplatené v roku 2000, a preto boli pri tejto kontrole vyňaté
z príjmov roka 2001 a zahrnuté do príjmov roka 2000 a v tomto zdaňovacom období
aj zdanené.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že nevykonanie žalobcom navrhnutého
znaleckého dokazovania znalcami z odboru stavebníctva a písmoznalectva nemá za následok
porušenie práv žalobcu na vykonanie dôkazov, ktoré sú v jeho prospech. Žalobca
už do zápisnice o ústnom pojednávaní z 24.01.2006 jednoznačne neuviedol, že podpisy
na výdavkových pokladničných dokladoch, ktoré predložil Rád premonštrátov – O., nie sú
jeho, naopak, pripustil pravosť svojho podpisu. V daňovom konaní bolo preukázané, že
žalobca neviedol svoje účtovníctvo v súlade so zákonom č. 563/1991 Zb. tak, aby
preukazným spôsobom a verne zobrazovalo skutočnosti, ktoré boli jeho predmetom. Neviedol
stavebný denník, ani k vystaveným faktúram nevyhotovoval žiadne prílohy, ako súpis prác,
súpis použitého materiálu a podobne. Za takejto situácie by sa nariadením znaleckého
dokazovania z odboru stavebníctva preniesla dôkazná povinnosť na správcu dane.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátkou včas odvolanie.
Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu žalobcu v celom
rozsahu vyhovie a zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného. Namietal, že súd prvého stupňa
nesprávne právne posúdil vec. Uviedol, že daňovým kontrolórkam muselo byť zrejmé,
že rekonštrukčné práce v Rehoľnom dome na H. boli ukončené pred nasťahovaním
Generálneho konzula Maďarskej republiky do priestorov Rehoľného domu (teda v r. 2000)
a že záznam o prevzatí vykonaných prác vyplývajúcich zo zmluvy o vykonaní prác na RD
Košice, podpísaný zo strany opáta Rádu premonštrátov K. B. za objednávateľa a zo strany
žalobcu za zhotoviteľa je fiktívny a taktiež faktúra č. 1/2002 zo dňa 31.01.2002 vo výške
1 298 000,-- Sk základ dane 1 180 000,-- Sk + DPH 118 000,-- Sk je fiktívna, ako aj Zmluva
o vykonaní prác na RD Košice zo dňa 02.01.2001 uzavretá medzi Rádom premonštrátov – O.
a žalobcom po nasťahovaní Generálneho konzula Maďarskej republiky do objektu budovy.
K zdaniteľnému plneniu nedošlo ani v roku 2001, ani v roku 2002 vykonaním
rekonštrukčných prác, v priestoroch na RD v H., ale v roku 2000.
Žalobca namietal, že správca dane vykonal súbežne kontrolu zaúčtovania
poskytnutých záloh aj v účtovníctve Rádu premonštrátov – O., zistené nesprávnosti
v jednotlivých zdaňovacích obdobiach zosúladil a vykonal úpravy s vplyvom na daňovú
povinnosť v zdaňovacom období, ktorého sa porušenie týkalo, pričom správca dane nemohol
nič zosúladiť, lebo dodatočne predložené VPD Rádu premonštrátov – O. neboli nikdy
zaúčtované v účtovníctve Rádu premonštrátov – O. v pokladničnej knihe a preto účtovný stav
- 3 -
pokladne nikdy nemohol odzrkadľovať reálny stav peňažných prostriedkov v pokladni. Zo
strany žalobcu nemohli existovať žiadne nezvratné dôkazy, že žalobca peňažné prostriedky
prijal. Skutočnosť, že peniaze neprevzal, by mal možnosť dokázať len v tom prípade, ak by
mu bolo umožnené disponovať s originálmi VPD vystavenými Rádom premonštrátov – O.
a mohol si objednať u znalca z odboru písmoznalectva znalecký posudok za účelom
posúdenia pravosti podpisu na sporných VPD a pokiaľ by mu bolo umožnené nahliadnuť do
originálu pokladničnej knihy Rádu premonštrátov – O. a pokiaľ by mu bol umožnený vstup
na strechu kláštora Jasov za účelom vykonania znaleckého dokazovania znalcom z odboru
stavebníctva. Správca dane odmietol návrh žalobcu na vykonanie úkonu konfrontácie s T. W.,
neumožnil mu ani vyhotoviť kópie sporných VPD a neumožnil mu ani nahliadnuť do
pokladničnej knihy. Žalobca považuje za nedostatok konania to, že správca dane nevykonal
dôkazné prostriedky, ktoré on mal možnosť vykonať, ale žalobca nie, a ktorými bolo možné
zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti čo najúplnejšie
a pritom neexistovali iné dôkazné prostriedky, ktorými by bolo možné zistiť skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti.
Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.03.2009 k odvolaniu žalobcu navrhoval,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu, potvrdil. Poukázal na to, že žalobca
v odvolaní neuvádza žiadne dôvody, pre ktoré by bolo potrebné zo strany odvolacieho orgánu
pristúpiť k zmene rozhodnutia. Z rozhodnutia krajského súdu je zrejmé, že sa stotožnil
s právnym názorom žalovaného tak v časti zabezpečenia znalcov z oboru stavebníctva
ako aj písmoznalectva. Správca dane ako aj žalovaný preukázali všetky skutočnosti,
ktoré majú vplyv na správne určenie daňovej povinnosti, preto bolo na žalobcovi,
aby predložil také dôkazné prostriedky, ktorými by spochybnil dôkazy zabezpečené správcom
dane. Žalovaný skonštatoval, že v podanom odvolaní sa žalobca snaží opätovne preniesť
dôkaznú povinnosť na správcu dane a žalovaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu
(§ 212 ods. 1 O.s.p, § 246c ods.1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 prvá
veta O.s.p.) a podľa § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. v spojení s § 220 O.s.p. napadnutý
rozsudok krajského súdu zmenil tak, že podľa § 250j ods. 3 O.s.p. pre nezrozumiteľnosť
výroku zrušil rozhodnutie žalovaného č. I/223/12401-74468/2006/999541-r zo dňa
09.11.2006 ako aj dodatočný platobný výmer Daňového úradu Moldava nad Bodvou
č. 711/230/1873006/Ver zo dňa 07.08.2006 a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Daňový úrad Moldava nad Bodvou
vydal platobný výmer s nasledovným výrokom:
„Daňový úrad Moldava nad Bodvou podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1. zákona SNR
č. 511/1992 Zb. O správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných
orgánov v znení neskorších predpisov, vyrubuje daňovému subjektu – M. S., DIČ X., trvalým
pobytom: H., rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie r. 2001 v sume –
- 4 -
317 310,-- Sk, slovom: mínus tristosedemnásťtisíc tristodesať slovenských korún oproti
dodatočnému platobnému výmeru č.j. 711/230/213-25530/04/Der/Ver zo dňa 06.07.2004,
ktorým bolo daňovému subjektu za uvedené zdaňovacie obdobie na dani z príjmov fyzických
osôb vyrubených 883 584,-- Sk“.
Podľa znenia výroku vyrubený rozdiel dane je mínus 317 310,-- Sk. Z odôvodnenia
však vyplýva, že vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku
2001 je 566 274,-- Sk. Táto skutočnosť spôsobuje nezrozumiteľnosť výroku. Dodatočný
platobný výmer je konštitutívnym rozhodnutím žalovaného a jeho výrok zakladá povinnosť
daňovému subjektu zaplatiť vyrubenú sumu. Vyrubená suma 566 274,-- Sk sa však vo výroku
nenachádza a preto ide o podstatnú vadu rozhodnutia v daňovom konaní.
Z napadnutého rozhodnutia žalovaného možno vyvodiť, že žalovaný ako odvolací
orgán tento nedostatok odstraňoval použitím formulácie „... s tým že vyrubená daň za rok
2001 je v sume 566 274,-- Sk“ a napadnutý výrok dodatočného platobného výmeru potvrdil
svojim rozhodnutím. Výrok znie:
„Daňové riaditeľstvo SR, podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších
predpisov, dodatočný platobný výmer Daňového úradu Moldava nad Bodvou
č. 711/230/18730/06/Ver zo dňa 07.08.2006, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z príjmov
fyzických osôb za rok 2001 v sume – 317 310,-- Sk oproti dodatočnému platobnému výmeru
č. 711/230/213-25530704/Der/Ver zo dňa 06.07.2004 na daň z príjmov fyzických osôb v sume
883 584,-- Sk s tým, že vyrubená daň za rok 2001 je v sume 566 274,-- Sk, napadnutý
odvolaním daňového subjektu M. S., trvalé bytom H., DIČ X., v zastúpení advokátky Mgr. M.
D., S., potvrdzuje“.
Podľa § 44 ods. 4 zák. SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení
neskorších predpisov o určenom základe dane a vyrubenej dani vyrozumie správca dane
daňový subjekt platobným výmerom, ak neustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis inak.
Najvyšší súd konštatuje, že vyrubená daň je podstatnou náležitosťou výroku
dodatočného platobného výmeru, vydaného správcom dane. Odvolací orgán nemôže potvrdiť
dodatočný platobný výmer správcu dane v ktorého výroku absentuje vyrubená suma dane.
Týmto došlo k potvrdeniu nezákonného rozhodnutia. Odstrániť uvedenú vadu bolo možné iba
zrušením dodatočného platobného výmeru. Táto vada má v zmysle § 48 ods. 5, druhá veta
zák. SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov povahu
odôvodneného prípadu pre zrušenie rozhodnutia správcu dane.
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení
s § 250k ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. Žalobca mal úspech vo veci, preto mu vznikol nárok
na náhradu trov konania, ktoré pozostávali z náhrady súdneho poplatku z podanej žaloby
331,94 € (10 000,-- Sk) a súdneho poplatku z podaného odvolania 66,-- €. Podľa obsahu spisu
žalobca ani jeho právna zástupkyňa v priebehu súdneho konania, ani do 3 dní od vyhlásenia
- 5 -
rozsudku trovy právneho zastúpenia nevyčíslili (§ 246c ods. 1 prvá veta OSP v spojení
s § 151 ods. 2, prvá veta OSP). Najvyšší súd preto žalobcovi náhradu trov právneho
zastúpenia nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave, dňa 05. novembra 2009
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková