Najvyšší súd Slovenskej republiky

3 Sžf/34/2011

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Jany Zemkovej PhD. a členov senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Ivana Rumanu v právnej veci žalobcu: B. R. O. Z., so sídlom G., B., IČO: X, zastúpený: Mgr. C. T. S., advokátka, so sídlom N., K., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Nová ulica 13, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I/224/9685-62903/2009/990266-r zo dňa 30.07.2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 212/2009-53 zo dňa 15.04.2011, jednomyseľne

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 212/2009-53 zo dňa 15. apríla 2011   m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného   č. I/224/9685-62903/2009/990266-r zo dňa 30. júla 2009 z r u š u j e   podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 581,47 €,   na účet advokátky žalobcu Mgr. C. T. S., K., do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.  

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/224/9685-62903/2009/990266-r zo dňa 30.07.2009, ktorým podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona   č. 511/1992 Zb.) potvrdil platobný výmer Obce Zlatná na Ostrove zo dňa 26.03.2009 na daň z nehnuteľností na rok 2009 vyrubenej žalobcovi podľa § 20 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona č. 582/2004 Z.z.) a Všeobecne záväzného nariadenia Obce Zlatná na Ostrove o dani z nehnuteľností v sume 17 369,29 €.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobcovi nárok na oslobodenie   od dane v zmysle § 17 ods. 1 písm. c/ zákona č. 582/2004 Z.z. neprináleží. Žalobca nepreukázal z doložených dokladov do spisu, že nehnuteľnosti na pozemkoch, ktoré sú v jeho vlastníctve a nájme, slúžia stredným školám, učilištiam, strediskám praktického vyučovania a školským zariadeniam v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov. Nehnuteľnosti, ktoré vlastní a má v prenájme žalobca spadajú do Nitrianskeho samosprávneho kraja. Zmluvy, ktoré má uzavreté žalobca a ktoré založil do administratívneho spisu však spadajú do Trnavského samosprávneho kraja. Ďalej krajský súd uviedol,   že žalovaný sa vysporiadal v rozhodnutí so všetkými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v odvolaní.  

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas odvolanie. Nesúhlasil so záverom krajského súdu, že oslobodenie od dane z nehnuteľností sa nevzťahuje na žalobcu, pretože nie sú na to splnené podmienky. Podľa názoru žalobcu oslobodenie podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. sa vzťahuje aj na žalobcu. Ustanovenie § 17 ods. 1 zákona   č. 582/2004 Z.z. upravuje prípady obligatórneho oslobodenia od daní z nehnuteľností. Prvá časť ustanovenia § 17 ods. 1 písm. c/ rozoznáva dva prípady oslobodenia od daní z nehnuteľností. V prvom prípade ide o pozemky a stavby, ktoré slúžia na účely vzdelávania alebo na vedeckovýskumné účely, sú vo vlastníctve verejných vysokých škôl alebo   vo vlastníctve štátu, v správe Slovenskej akadémie vied, vo vlastníctve cirkví a náboženských spoločností registrovaných štátom. Zo znenia prvej časti § 17 ods. 1 písm. c/ zákona   č. 582/2004 Z.z. nevyplýva, že oslobodenie od dane sa vzťahuje na subjekty tam vymenované len za predpokladu, že vlastní pozemky alebo stavby (alebo v správe Slovenskej akadémie vied) využívajú na účely vzdelávania, na vedeckovýskumné účely. Podmienka splnenia určitého účelu a podmienka existencie zákonom stanoveného subjektu nie je kumulatívna. Gramatický výklad tejto časti § 17 ods. 1 písm. c/ zákona č. 582/2004 Z.z. tiež potvrdzuje tento názor, pretože nie je gramaticky vyjadrené, že by sa oslobodenie vzťahovalo   na pozemky a stavby, ktoré sú využívané na zákonom určený účel a ktoré sú zároveň   vo vlastníctve alebo v správe vymenovaných subjektov. Po gramatickej stránke je nesporné, že v prvej časti vymenované podmienky sú samostatné a nevyžaduje sa ich kumulatívne splnenie. V druhej časti ustanovenia § 17 ods. 1 písm. c/ zákona č. 582/2004 Z.z. podmienkou oslobodenia od platenia dane z nehnuteľností je existencia pozemkov alebo stavieb, ktoré slúžia stredným školám, učilištiam, strediskám praktického vyučovania a školským zariadeniam, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov. Z tejto časti   § 17 ods. 1 písm. c/ zákona č. 582/2004 Z.z. nevyplýva, že by sa oslobodenie vzťahovalo   na pozemky a stavby, ktoré vlastní samosprávny kraj alebo krajský školský úrad. Podľa názoru žalobcu zákon stanovuje dve podmienky, aby pozemky a stavby slúžili stredným školám, učilištiam atď. a aby uvedené subjekty patrili do zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja alebo krajského školského úradu. S poukazom na uvedené žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie.  

Žalovaný sa napriek výzve krajského súdu k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p, § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a následne potom, ako bolo oznámenie o vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým podľa § 250ja ods. 3 veta prvá O.s.p. zmenil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S 212/2009-53 zo dňa 15.04.2011 tak, že rozhodnutie žalovaného   č. I/224/9685-62903/2009/990266-r zo dňa 30.07.2009 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pretože zistenie skutkového stavu   je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Obec Zlatná na Ostrove platobným výmerom č. 979 zo dňa 26.03.2009 podľa   § 20 zákona č. 582/2004 Z.z. a všeobecne záväzného nariadenia Obce Zlatná   na Ostrove č. 12/2007 o daní z nehnuteľností vyrubila žalobcovi daň z nehnuteľností na rok 2009 v celkovej sume 17 369,29 €. Proti platobnému výmeru podal žalobca odvolanie, v ktorom okrem iného namietal, že pozemky vo vlastníctve a prenájme žalobcu na Veľkolélskom ostrove slúžia na vedu, výskum a vzdelávanie viacerým školám a školským zariadeniam rôznych typov v školskom a vzdelávacom procese. Niekoľko vedeckých inštitúcii na nich vykonáva výskum a rôzne vedecké úlohy. Vedeckovýskumné využitie pozemkov Veľkolélskeho ostrova v minulom roku doložil aj potvrdením splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre výstavbu a prevádzku sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros. Z tohto dôvodu sú podľa žalobcu predmetné pozemky v zmysle § 17 ods. l písm. c/ zákona č. 582/2004 Z.z. oslobodené od dane. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. I/224/9685-62903/2009/990266-r zo dňa 30.07.2009 platobný výmer Obce Zlatná   na Ostrove zo dňa 26.03.2009 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,   že stanovisko odvolacieho orgánu k nesplneniu zákonných atribútov potrebných k oslobodeniu žalobcu od dane z pozemkov podľa § 17 zákona č. 582/2004 Z.z. bolo uvedené v rozhodnutí o odvolaní č. I/224/4456-47177/2009 zo dňa 29.04.2009 za zdaňovacie obdobie roku 2008. Napriek tomu, že žalobca napĺňa niektoré atribúty využívania nehnuteľností v zmysle činností uvedených v § 17 ods. 1 písm. c/ zákona č. 582/2004 Z.z. oslobodených od dane z nehnuteľností, nespĺňa zákonom stanovenú formu existencie jednotlivých druhov inštitúcií, na ktoré sa oslobodenie vzťahuje.

V odvolacom konaní zostal medzi účastníkmi konania sporný výklad ustanovenia   § 17 ods. 1 písm. c/ zákona č. 582/2004 Z.z. Žalovaný potvrdil platobný výmer, ktorým bola žalobcovi vyrubená daň z nehnuteľností z dôvodu, že žalobca nespĺňa podmienky oslobodenia od dane, pretože nie je inštitúciou, na ktorú sa oslobodenie vzťahuje, aj keď spĺňa podmienku využívania nehnuteľností.

Podľa § 17 ods. 1 písm. c/ zákona č. 582/2004 Z.z. od dane sú oslobodené pozemky   a stavby, alebo ich časti slúžiace na vzdelávanie, alebo na vedeckovýskumné účely,   na vykonávanie náboženských obradov, vo vlastníctve verejných vysokých škôl, alebo   vo vlastníctve štátu, v užívaní štátnych vysokých škôl, vo vlastníctve štátu v správe Slovenskej akadémie vied, alebo vo vlastníctve cirkví a náboženských spoločností registrovaných štátom, ako aj pozemky a stavby alebo ich časti slúžiace stredným školám, učilištiam, strediskám praktického vyučovania a školským zariadeniam v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov alebo školám a školským zariadeniam v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov.

Z citovaného ustanovenia § 17 ods. 1 písm. c/ zákona č. 582/2004 Z.z. vyplýva,   že od dane sú oslobodené pozemky a stavby alebo ich časti, ktoré slúžia na vzdelávanie, alebo na vedeckovýskumné účely, na vykonávanie náboženských obradov a ktoré sú vo vlastníctve verejných vysokých škôl, alebo vo vlastníctve štátu, v užívaní štátnych vysokých škôl,   vo vlastníctve štátu v správe Slovenskej akadémie vied, alebo vo vlastníctve cirkví   a náboženských spoločností registrovaných štátom. Ďalej sú od dane oslobodené pozemky a stavby alebo ich časti, ktoré slúžia stredným školám, učilištiam, strediskám praktického vyučovania a školským zariadeniam v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov alebo školám a školským zariadeniam v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov.

Pozemky slúžiace na vzdelávanie alebo vedeckovýskumné účely sú oslobodené   od dane v týchto prípadoch:

1. ak sú vo vlastníctve verejných vysokých škôl alebo štátu, v užívaní štátnych vysokých škôl, vo vlastníctve štátu v správe Slovenskej akadémie vied, alebo vo vlastníctve cirkví a náboženských spoločností registrovaných štátom.

Predmetné pozemky nie sú vo vlastníctve alebo užívaní takýchto subjektov, preto neprichádza do úvahy oslobodenie od dane po splnení podmienok uvedených v bode l.

2. ak slúžia stredným školám, učilištiam, strediskám praktického vyučovania   a školským zariadeniam v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov alebo školám   a školským zariadeniam v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov.

Listiny predložené súdu žalovaným ako súčasť administratívneho spisu, nie   sú žurnalizované v administratívnom spise. Medzi predloženými listinami sa nachádza   aj Dohoda o spolupráci medzi žalobcom a Strednou odbornou školou Holíč, ktorej zriaďovateľom je Trnavský samosprávny kraj, ktorá je označená ako listina č. 11 a Potvrdenie Strednej odbornej školy Holíč o tom, že pozemky žalobcu dostala na účely vzdelávania, environmentálnej výchovy a praktického vyučovania, označené ako listina č. 12.

Podľa § 18 ods. 2 prvá a druhá veta zákona č. 582/2004 Z.z. na vyrubenie dane z nehnuteľností je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Na zmeny skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia,   sa neprihliada, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z.z. fyzická osoba alebo právnická osoba v priebehu príslušného zdaňovacieho obdobia je povinná oznámiť správcovi dane skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik daňovej povinnosti k dani z nehnuteľností a každú zmenu týchto skutočností do 30 dní odo dňa nasledujúceho po dni, keď tieto skutočnosti alebo ich zmeny nastali.

Ako listina č. 10 bol súdu predložený Dodatok k nájomnej zmluve a potvrdenie o využití územia Veľkolélskeho ostrova na vedeckovýskumné účely zo dňa 25.06.2008, ktoré došlo Obecnému úradu Zlatná na Ostrove dňa 27.06.2008. Za touto listinou sa nachádza   aj vyššie uvedená Dohoda o spolupráci medzi žalobcom a Strednou odbornou školou Holíč a potvrdenie Strednej odbornej školy Holíč o tom, že pozemky žalobcu využíva na účely vzdelávania, environmentálnej výchovy a praktického vyučovania, pri ktorých nie je zrejmé, kedy a ktorému správnemu orgánu boli predložené. Ak boli listiny predložené správcovi dane, mal ich zohľadniť pri rozhodovaní o vyrubení dane, zaoberať sa tým, či sú splnené podmienky na oslobodenie pozemkov od dane podľa § 17 ods. 1 písm. c/ zákona č. 582/2004 Z.z., teda či pozemky slúžia strednej škole v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja, prípadne odkedy využíva tieto pozemky s poukazom na § 18 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z.

Podľa § 48 ods. 2 veta prvá zákona č. 511/1992 Zb. odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie vždy v rozsahu požadovanom v odvolaní.

Podľa § 48 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. rozhodnutie o odvolaní musí obsahovať odôvodnenie, ak sa v ňom nevyhovuje odvolaniu v plnom rozsahu. V odôvodnení sa musí odvolací orgán vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní.  

Podľa názoru senátu najvyššieho súdu z napadnutého rozhodnutia žalovaného nie   je možné zistiť, z akého dôvodu nepriznal žalobcovi oslobodenie od dane z nehnuteľností. Žalovaný v rozhodnutí uvádza, že stanovisko k nesplneniu zákonných atribútov potrebných k oslobodeniu žalobcu od dane z pozemkov podľa § 17 zákona č. 582/2004 Z.z. bolo uvedené v rozhodnutí č. I/224/4456-47177/2009 zo dňa 29.04.2009 za zdaňovacie obdobie rok 2008. Takéto odôvodnenie rozhodnutia je nepostačujúce, pretože ide o samostatné rozhodnutie, vydané v inom administratívnom konaní, naviac rozhodnutie nie je súčasťou administratívneho spisu, a preto je potrebné v súlade s § 48 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. aby sa žalovaný vysporiadal   so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní proti platobnému výmeru.

Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca napĺňa len niektoré atribúty využívania nehnuteľností, nespĺňa zákonom stanovenú formu existencie jednotlivých druhov inštitúcií,   na ktoré sa oslobodenie vzťahuje, pričom na inom mieste rozhodnutia uviedol, že oslobodenie sa vzťahuje na pozemky, stavby alebo ich časti, ktoré slúžia stredným školám, učilištiam, strediskám praktického vyučovania a školským zariadeniam, ak sú v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov ako aj na pozemky, stavby alebo ich časti, ktoré slúžia školám a školským zariadeniam, ak sú v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov. Avšak s námietkou žalobcu, že pozemky slúžia stredným školám a školským zariadeniam, uplatnenou v odvolaní sa nevysporiadal, rovnako ani s predloženými listinami: Dohodou o spolupráci, ktorú uzatvoril žalobca so Strednou odbornou školou Holíč   a s Potvrdením o pozemkoch BROZ. Žalovaný ani správca dane nevysvetlili, na základe ktorého ustanovenia akého zákona by mala byť splnená podmienka, že predmetné nehnuteľnosti sa musia nachádzať v tom istom samosprávnom kraji ako sídli stredná škola, ktorá ich využíva.

Odvolací súd dospel k záveru, že dôvody uvádzané žalobcom v žalobe boli spôsobilé spochybniť zákonnosť rozhodnutia žalovaného,   a keďže súd prvého stupňa žalobu žalobcu zamietol, najvyšší súd rozsudok krajského súdu v súlade s ustanovením § 250ja ods. 3 veta prvá O.s.p. zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Najvyšší súd rozhodol jednomyseľne, pomerom členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).  

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.   v spojení   s § 224 ods. 2 O.s.p a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech   v konaní priznal právo na náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu a odvolanie 2 x 66 €, celkom vo výške 132 € a trov právneho zastúpenia vo výške 449,47 €.

Najvyšší súd priznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 29.10.2009   (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov   za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase vykonania právnej služby, ďalej len vyhláška č. 655/2004 Z.z.) vo výške 115,90 € (§ 11 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.)   a režijný paušál vo výške 6,95 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), t.j. 122,85 € + 19% DPH = 146,19 €, 2. žaloba zo dňa 29.10.2009 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) vo výške 115,90 € (§ 11 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) a režijný paušál vo výške 6,95 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), t.j. 122,85 € + 19% DPH = 146,19 €, 3. odvolanie zo dňa 30.05.2011 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) vo výške 123,50 € (§ 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) a režijný paušál vo výške 7,41 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), t.j. 130,91 € + 20% DPH = 157,09 €. Celkom 146,19 € + 146,19 € + 157,09 € = 449,47 €.

Spolu boli priznané žalobcovi na náhradu trovy konania vo výške 132 € + 449, 47 € = 581,47 €, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet advokátky žalobcu Mgr. C. T. S., K.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 03.októbra 2011

JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková