Najvyšší súd
3 Sžf/32/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: 1. S. P. T. s.r.o., so sídlom H., M., 2. V. s.r.o., so sídlom H., S., 3. S. T. s.r.o., so sídlom M., T., všetci právne zastúpení: JUDr. E. K., advokát so sídlom G., K., proti odporcom: 1. Daňový úrad Kráľovský Chlmec, so sídlom Mierová 2, Kráľovský Chlmec, 2. Daňový úrad Trebišov, so sídlom J. Husa 1925/15, Trebišov, právne zastúpení: Mgr. M. M., advokátka so sídlom B., B., o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, konajúc o odvolaní navrhovateľa 1. proti druhému výroku rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/19714/2010-59 zo dňa 28.04.2011, jednomyseľne
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľa 1. o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom krajský súd konanie o návrhu navrhovateľa 1. zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) s použitím § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., návrhy navrhovateľov 2. a 3. zamietol a nepriznal im právo na náhradu trov konania. Krajský súd poučil účastníkov konania, že proti výroku rozsudku vo veci samej opravný prostriedok nie je prípustný a proti výroku o trovách konania je prípustné odvolanie.
Proti rozsudku krajského súdu v časti výroku o trovách konania podal navrhovateľ 1. odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že krajský súd sa pred rozhodnutím o trovách konania nezaoberal aplikáciou ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p., z ktorého vyplýva, že pri posudzovaní trov konania je súd povinný skúmať, či niektorý z účastníkov konania zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. V tomto prípade zastavenie konania zavinil odporca, pričom návrh bol podaný dôvodne, čo zakladá právo navrhovateľa 1. na náhradu trov konania. Preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/19714/2010-59 zo dňa 28.04.2011 zmenil výrok o trovách konania navrhovateľa 1. tak, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi 1. trovy konania vo výške 462,95 € a zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 82,99 €.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého výroku rozsudku skúmal, či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť.
Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti (§ 246c ods. 1 veta druhá O.s.p.).
Podľa § 250v ods. 5 O.s.p. navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel.
Podľa § 250v ods. 8 O.s.p. na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.
Podľa § 250v ods. 7 O.s.p. proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky k tejto problematike už vyslovil právny názor vo svojom rozhodnutí sp.zn. 3 Sžf/42/2010 a uviedol, že: „Konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je konaním jednoinštančným, a teda opravný prostriedok, proti rozhodnutiu súdu podľa piatej hlavy, piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je prípustný“.
Prípustnosť odvolania proti výroku o trovách konania nevyplýva ani z ustanovení prvej a druhej hlavy piatej časti O.s.p., kde ak nie je prípustný opravný prostriedok proti výroku vo veci samej, tak nie je prípustný ani proti výroku o trovách konania. Krajský súd nesprávne poučil účastníkov konania o prípustnosti odvolania proti výroku o trovách konania, pričom ani nesprávne poučenie súdu o možnosti podať opravný prostriedok nezakladá prípustnosť opravného prostriedku tam, kde podľa O.s.p. prípustný nie je.
Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Vzhľadom na uvedené dôvody Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľa 1. podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol, a vo veci rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250v ods. 8 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s analogickou aplikáciou ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a účastníkom trovy odvolacieho konania nepriznal, keďže účinky odmietnutia odvolania sú obdobné účinkom zastavenia konania. Zároveň vychádzal aj zo znenia § 250v ods. 5 O.s.p., podľa ktorého má právo na náhradu trov konania len navrhovateľ a to za predpokladu, že súd návrhu vyhovel, čo však v tomto prípade nebolo splnené, pretože návrh odvolateľa bol prvostupňovým súdom zastavený a odvolanie bolo odvolacím súdom odmietnuté.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 08. septembra 2011
JUDr. Jana Z e m k o v á PhD.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková