Najvyšší súd
3 Sžf 27/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana
Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Veroniky Poláčkovej, v právnej
veci žalobcu: A., s.r.o., so sídlom Č., právne zastúpeného JUDr. B. M., advokátom so sídlom
N., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Nová ulica č.
13, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
I/228/2456-15902/2008/993168-r zo dňa 11.02.2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Žiline č.k. 21S 45/2008-54 zo dňa 11.11.2008 takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline
č.k. 21S 45/2008-54 zo dňa 11. novembra 2008 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/228/2456-15902/2008/993168-r zo dňa 11.02.2008,
ktorým žalovaný podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Čadca č. 654/230/48530/07Bos zo dňa 24.10.2007, ktorým bol
podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák.č. 511/1992 Zb. vyrubený žalobcovi rozdiel dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2005 v sume 2 369,22 € (71 375,-- Sk).
Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že odporca neuznal odpočet DPH
vo vzťahu k faktúram špecifikovaným v prvostupňovom rozhodnutí, vystavených obchodnou
spoločnosťou F., s.r.o., T. z dôvodu, že nebolo preukázané, že predmetný fakturovaný tovar
(rôzne náhradné diely na osobné motorové vozidlá) fyzicky osoba, ktorá faktúry vystavila (F.,
s.r.o. T.) aj navrhovateľovi fyzicky dodala.
Z obsahu správneho spisu súd zistil, že navrhovateľ preukazoval v konaní skutočnosť,
že predmetné náhradné diely boli dodané fakturujúcou spoločnosťou predloženými faktúrami
od obchodnej spoločnosti F., s.r.o.. Ako vyplýva z obsahu výpovede P. B. v zápisnici z
ústneho pojednávania z 30. mája 2007 č. 654/320/23926/07/Cise správny orgán, ako aj súd
mal preukázané, že uvedená osoba bola v roku 2005 konateľom spoločnosti F., s.r.o. T.,
pričom svedok sa nevedel vyjadriť, s ktorými konkrétnymi obchodnými spoločnosťami
obchodoval F., s.r.o. s náhradnými dielmi do áut a s plechmi a železom. Tvrdil, že faktúry za
obchodnú spoločnosť F., s.r.o. vystavoval osobne, účtovníctvo spracovávala jeho známa,
ktorú nevedel identifikovať a taktiež priznania na DPH podával osobne. Uviedol, že vlastných
zamestnancov obchodná spoločnosť F., s.r.o. nemala. Svedok potvrdil, že medzi ním a
konateľom navrhovateľa existovala zmluva o spolupráci, na základe ktorej sa dodávali
náhradné diely, avšak bližšie skutočnosti k obchodovaniu s náhradnými dielmi nevedel
svedok uviesť. Svedok potvrdil, že zmluvu o obchodnej spolupráci, ktorú uzavrel s
navrhovateľom dňa 20.04.2005 za obchodnú spoločnosť F., s.r.o. aj fyzicky podpísal.
Čo sa týka predmetných faktúr, potvrdil, že faktúry vystavoval osobne, podpisy
na faktúrach sú jeho a platby prebiehali v hotovosti. Čo sa týka bližšieho popisu obchodnej
spolupráce, tieto skutočnosti nevedel konkretizovať. Bližšie sa k rozsahu a charakteru
obchodnej spolupráce medzi firmou F., s.r.o. T. a navrhovateľom a spôsobu dodávania tovaru
nevedel vyjadriť.
Navrhovateľ ako dôkazy v konaní okrem predmetnej zmluvy o obchodnej spolupráci,
ktorú uzavrel s obchodnou spoločnosťou F., s.r.o. T. v máji 2005, predložil faktúry, čestné
prehlásenie P. B., ktorý potvrdil spoluprácu navrhovateľa na základe zmluvy o spolupráci zo
dňa 20.04.2005. Taktiež z obsahu správneho spisu súd mal preukázané, že zástupca
navrhovateľa nemal nové návrhy na dokazovanie, ani námietky voči zneniu zápisnice z
ústneho pojednávania a tiež, okrem spomínaných predložených listinných dôkazov – faktúr a
pokladničných dokladov, ako aj výkazov – denných a mesačných uzávierok, ako aj
predmetnej zmluvy, a čestnom vyhlásení B., navrhovateľ napriek výzve správneho orgánu –
Daňového úradu Čadca z 21.03.2007 č.j. 654/320/14401/2007/Cise v konaní nepredložil a
neoznačil také dôkazy, ktorý by preukazovali, že plnenie predmetnými faktúrami
spoločnosťou F., s.r.o. T. bolo fyzicky od tejto spoločnosti priamo navrhovateľovi dodané. V
danom prípade nie je podstatné, či tieto náhradné diely použil navrhovateľ vo vzťahu k
ďalším subjektom (napr. namontoval do osobných motorových vozidiel alebo iným spôsobom
naložil s nimi), ale je podstatné a bolo dôkaznou povinnosťou navrhovateľa, aby preukázal
dôkazmi, že tento tovar, ktorý, pokiaľ tvrdí, že ho fyzicky mal v evidencii a ďalej s ním nakladal, bol dodaný výlučne obchodnou spoločnosťou F., s.r.o. T., ktoré sporné faktúry
vystavovala.
Podľa § 19 ods. 1 prvá veta zák.č. 222/2004 Z.z. účinného v čase vydania rozhodnutia,
daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Podľa § 49 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zák.č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane,
ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania
ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči
nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť
platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák.č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49
môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru
od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že tovar, ktorý bol
fakturovaný obchodnou spoločnosťou F., s.r.o. T., bol aj fyzicky touto obchodnou
spoločnosťou ako dodávateľom navrhovateľovi dodaný. Tieto skutočnosti nie sú preukázané
ani predloženými listinnými dôkazmi - faktúrami a výdavkovými dokladmi a fyzicky
vo vzťahu ku konkrétnym faktúram tieto skutočnosti nepotvrdil ani svedok B., ktorý bol
vypočutý v konaní a ktorý bol v roku 2005 konateľom spoločnosti F., s.r.o. T.. Nakoľko
navrhovateľ svoju dôkaznú povinnosť neuniesol, súd dospel k záveru, že skutkové zistenia
správneho orgánu sú vecne správne a napadnuté rozhodnutie odporcu je zákonné. Vzhľadom
na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom odvolanie. Nesprávnosť
prvostupňového rozhodnutia vidí v tom, že konajúci súd prejednávanú vec nesprávne právne
posúdil tým, že správne použité právne normy nesprávne vyložil. Nátlak na produkovanie
dôkazov považuje za stavu, keď všetky náležitosti dodávky tovaru (vyúčtovanie nákupu),
jeho použitia a zúčtovania (odber konečným spotrebiteľom) boli preukázané, za neprimeraný.
Zo strany tak žalovaného ako ani prvostupňového orgánu a v konaní pred súdom,
ktoré hodnotili vykonané dokazovanie, nebol produkovaný ani jeden dôkaz o tom, že sporný
tovar by mal iný pôvod ako pôvod od označeného predávajúceho a nejednalo sa o doklady
na tovar vystavené neexistujúcim subjektom, na ktorý sa z úradnej povinnosti neprihliada.
Nemôže byť potom na ťarchu registrovaného daňového subjektu k dani z pridanej hodnoty to,
že osoba, ktorá mu dodávala tovar, si riadne neplní svoje zákonné povinnosti voči štátu tak,
ako to uvádza žalovaný pri svojich skutkových zisteniach. Jedná sa o osobitnú zodpovednosť
tohto subjektu avšak bez vzťahu ku žalobcovi. Preto len vyhodnotenie aj týchto preukázaných
skutočností spolu s produkovanými dôkazmi, a to vo svojich vzájomných súvislostiach je reálnym preukázaním skutkového stavu dôležitého pre zákonné rozhodnutie prejednávanej
veci.
Žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil odvolaním napadnuté
rozhodnutie krajského súdu tak, že rozhodnutie žalovaného č. I/228/2456-
15902/2008/993168-r zo dňa 11.02.2008 zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.
Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu
(§ 212 ods. 1 O.s.p, § 246c ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta
prvá O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť a preto napadnutý
rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219
ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta-
tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Medzi účastníkmi konania bola sporná skutková okolnosť, či dodanie tovaru
uskutočnila spoločnosť F., s.r.o. uvedená vo faktúrach ako dodávateľ. Osoba, ktorá je uvedená
ako dodávateľ vo faktúre musí byť identická s osobou, ktorá reálne uskutočnila zdaniteľné
plnenie. Správca dane preto skúma uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen z formálnej
stránky, ale preveruje aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Ani doklad so
všetkými požadovanými náležitosťami nemôže byť použitý ako dôkaz, pokiaľ nie je
preukázané, že osoba v ňom uvedená zdaniteľné plnenie fakticky uskutočnila. Správca dane
nie je povinný dokazovať pôvod tovaru, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať
uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si
uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry. Pre odpočítanie dane musia byť
splnené podmienky stanovené v § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/
zák.č. 222/2004 Z.z.. Nesplnenie týchto podmienok nie je možné odpustiť, ani nesplnenie
si povinnosti dodávateľom nezbavuje žalobcu povinnosti preukázať faktické nadobudnutie
tovaru.
Na základe zistených skutočností správca dane konštatoval, že nákup tovaru nebol
realizovaný od spoločnosti F., s.r.o. uvedenej vo faktúrach, na základe čoho nedošlo
k splneniu podmienok pre odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z.
(dodávateľskej spoločnosti nevznikla daňová povinnosť, keďže tovar nedodala), § 49 ods. 2
písm. a/ a § 51 ods. písm. a/ zák.č. 222/2004 Z.z. (DPH nebola uplatnená platiteľom
za dodaný tovar, faktúra neodráža skutočnosť). Aj podľa názoru odvolacieho súdu nevzniklo
žalobcovi právo na odpočet dane z pridanej hodnoty, pretože žalobca nepreukázal, že predmetné plnenia boli uskutočnené osobou uvedenou vo faktúrach. Preto správca dane
aj žalovaný postupovali zákonne, keď žalobcovi správca dane rozhodnutím zo dňa vyrubil
za zdaňovanie obdobie máj 2005 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 2 369,22 €
(71 375,-- Sk).
O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 250k
ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech preto mu nevznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Trovy žalovanému nevznikli preto mu odvolací
súd ich náhradu nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 18. februára 2010
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková