Najvyšší súd
3Sžf 24/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana
Rumanu a členiek senátu JUDr. Anny Elexovej a JUDr. J. Zemkovej PhD., v právnej veci
žalobcu: K.-G. spol. s r.o., K., zastúpený Advokátskou kanceláriou M. a P., s.r.o., B., proti
žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ul. č. 13, Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/223/10258-64513/2007/999523-r
zo dňa 17.08.2007, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
č.k. 6S 121/2007-64 zo dňa 13.11.2008, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č.k. 6S 121/2007-64 zo dňa 13. novembra 2008 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom č.k. 6S/121/2007-64 zo dňa 13.11.2008 Krajský súd
v Košiciach zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného
č. I/223/10258-64513/2007/999523-r zo dňa 17.08.2007, ktorým žalovaný zmenil dodatočný
platobný výmer vydaný Daňovým úradom Kráľovský Chlmec dňa 12.04.2007
pod č. 738/230/897-6138/07/Kaš, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel z dane z príjmov
právnických osôb za zdaňovacie obdobie 2003 v sume 11 868 750,-- Sk (393 970,33 € ). Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia žalovaného a po oboznámení sa s obsahom žaloby, ako aj s administratívnym
spisom žalovaného a správcu dane dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
Zo skutkového stavu zisteného žalovaným podľa krajského súdu vyplynulo,
že Daňový úrad Bratislava VI vykonal podľa § 15 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, v znení neskorších
predpisov, ďalej len zákon č. 511/1992 Zb. u žalobcu kontrolu dane z príjmov právnických
osôb za zdaňovacie obdobie 2003 za účasti konateľky žalobcu A. K.. Z vykonanej kontroly
správca dane zistil, že žalobca zaúčtoval do nákladov dodávateľské faktúry č. 2003194,
2003463, 2003567, 2003190 a 2003456 vystavené spoločnosťou S., s.r.o., K., IČO: X., na
základe zmluvy č. 2/2003 o zbere negrafických dát v databáze TEPLYN a digitálne
spracovanie podkladov elektrických vedení zo dňa 08.03.2003. Z výsledkov šetrenia
vykonaného dožiadaným Daňovým úradom Košice II, ako aj z uznesenia Krajského
riaditeľstva PZ v Košiciach č. ČSV: KRP-137/OEK-KE-2004 zo dňa 29.09.2006 bolo zistené,
že spoločnosť S., s.r.o., od jej zápisu do obchodného registra až do doby vykonávania funkcie
konateľov spoločnosti M. N. a J. B., do 20.01.2004 nevykonávala žiadnu podnikateľskú
činnosť, nemala žiadnych zamestnancov a boli vystavené len fiktívne faktúry. Žalobca nikdy
nebol obchodným P. spoločnosti S., s.r.o., keďže táto nikdy nevykonávala podnikateľkú
činnosť a zdaniteľné plnenia medzi spornými spoločnosťami sa neuskutočnili. Správca dane
pri kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. a III. štvrťrok 2003 zistil, že
sporné faktúry mal daňový subjekt síce zaúčtované vo svojom účtovníctve, ale práce za
služby zabezpečoval prostredníctvom subdodávateľov a daň na vstupe neuznal v plnej výške.
Žalobca zaúčtoval do daňových nákladov aj odberateľské faktúry č. 2003514, 2003457,
2003515, 2003568, 2003637, 2003639, 2003710 a 2003193 v sume 24 971 070,-- Sk, t.j.
828 887,67 € od dodávateľa J. N. – T., K., vystavených na základe zmluvy č. 2/2003 o zbere
negrafických dát v databáze TEPLYN a digitálne spracovanie podkladov elektrických vedení
zo dňa 03.01.2003.
Z vyššie uvedeného dožiadania správca dane zistil, že daňový subjekt J. N. – T. s
príslušným správcom dane nespolupracuje, nepreberá zásielky, nepodal daňové priznanie za
rok 2003, čísla bankových účtov uvedené na sporných faktúrach a nahlásených správcovi
dane nie sú totožné, a J. N. sa na adrese svojho trvalého bydliska už sedem rokov nezdržiava.
Ďalej žalobca zaúčtoval do daňových nákladov dodávateľské faktúry č. 031001
a 200311001 na sumu 9 184 750,-- Sk t.j. 304 877,85 € od A., s.r.o., P. (do 21.11.2005 C.,
s.r.o., B.), vystavené na základe zmluvy č. 2003-01 o digitálnom spracovaní analógových
mapových odkladov elektrických vedení nízkeho napätia a zbere grafických dát
plynárenských zariadení v správe S., a.s., do prostredia softvéru TEPLYN.
Z výsledkov dožiadania vykonaného príslušným správcom dane vyplynulo, že sídlo
spoločnosti je byt konateľa M. I., ktorý sa na tejto adrese nezdržiava a fakticky ani nebýva, so správcom dane nekomunikuje. Jediným konateľom spoločnosti v období od 03.07.2003 do
18.05.2006 bol T. B., bytom Č..
Správca dane opakovane neúspešne predvolával T. B., žiadal jeho predvedenie
policajným orgánom a vypočutie miestne príslušným daňovým úradom. Do zápisnice
o ústnom pojednávaní konanom na Daňovom úrade Šamorín dňa 11.09.2006 T. B. uviedol, že
doklady o spoločnosti A., s.r.o., už nemá, pretože ich pri prepise firmy odovzdal v Bratislave,
pričom si už nepamätá, kde presne sa tak stalo. Ďalej uviedol, že zamestnancov nemal
a faktúry nevystavoval. Pre spoločnosť K.-G., spol. s r.o. prekreslieval elektrické trasy cez
program v počítači, rokoval vždy s konateľom p. A., avšak tieto práce preukázať nevedel.
Na základe týchto zistení správca dane v protokole o kontrole zo dňa 14.03.2007,
č. 801/320/17566/07/Bart konštatoval, že na strane žalobcu došlo k porušeniu ustanovení § 23
ods. 1, ods. 3 a § 24 ods. 1 zák. č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších
predpisov, ďalej len zákon č. 366/1999 Z.z. a to tým, že si daňový subjekt uplatnil v daňových
nákladoch 15 dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou S., s.r.o., K., dodávateľom J.
N. – T., K. a spoločnosťou A., s.r.o., B., v celkovej sume 47 475 290,-- Sk, t.j. 1 575 890,92 €
s priamym dopadom na zníženie základu dane o túto sumu.
Daňový úrad Kráľovský Chlmec, ako miestne príslušný správca dane podľa § 3
ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, v nadväznosti na ods. 12
cit. zákonného ustanovenia, vyrubil žalobcovi dodatočným platobným výmerom
č. 738/230/897-6138/07/Kaš zo dňa 12.04.2007 rozdiel dane z príjmov právnických osôb
za zdaňovacie obdobie roka 2003 v sume 11 868 750,-- Sk, t.j. 393 970,33 €.
Žalovaný ako odvolací orgán napadnutým rozhodnutím zmenil dodatočný platobný
výmer tak, že upravil daň zistenú daňovou kontrolou zo sumy 12 255 750,-- Sk na sumu
9 572 724,-- Sk a rozdiel dane znížil o 2 296 026,-- Sk zo sumy 11 868 750,-- Sk na sumu
9 572 724,-- Sk, pretože po posúdení skutkového stavu dospel k záveru, že v prípade
fakturovaných prác dodávateľom A., s.r.o., neboli správcom dane zistené čo najúplnejšie
všetky skutočnosti preukazujúce nevykonanie fakturovaných prác dodávateľom a následné
neoprávnené zaúčtovanie dodávateľských faktúr č. 031001 vo výške 122 540,33 €
(3 691 650,--Sk) a č. 200311001 vo výške 182 337,52 € (5 493 100-- Sk).
Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca uvádzajúc,
že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sú
nezákonné, pretože vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočne zisteného
skutkového stavu, čo robí napadnuté rozhodnutia nejasnými a nezrozumiteľnými a žalovaný
svojim rozhodnutím a postupom ukrátil žalobcu na jeho právach.
Súd sa v napadnutom rozhodnutí podľa žalobcu veľmi jednoducho a paušalizovane
vysporiadal s námietkami žalobcu o porušení základných princípov právnej istoty, legality
zdanenia a základných ústavných práv žalobcu, podrobne zmienených v žalobe. Nevysporiadal sa s námietkou žalobcu, že žalovaný vo svojom rozhodnutí vôbec nezdôvodnil,
aké skutkové okolnosti mal za preukázané, na základe akých vykonaných dôkazov ustálil
skutkový stav, ako dôkazy hodnotil, pretože v rozhodnutí žalovaného absentuje takéto
zdôvodnenie uznania časti fakturovaného plnenia ako daňového výdavku a naopak neuznania
zvyšnej časti, z ktorého dôvodu má žalobca za to, že rozhodnutie žalovaného je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
Žalobca má za to, že súd nesprávne vyhodnotil ním namietané porušenie práva
daňového subjektu na zistenie, čo tvorí obsah spisu, pričom uviedol, že takéto jeho právo bolo
porušené, keď mu dňa 12.06.2007 bez uvedenia dôvodov nebolo umožnené oboznámiť
sa s dôkaznými materiálmi, ktoré tvoria podklad rozhodnutia, okrem protokolu o daňovej
kontrole.
Súd sa podľa žalobcu rovnako nevysporiadal s jeho námietkami na doplnenie
dokazovania, keď podľa žalobcu adekvátnym dôkazným prostriedkom na objasnenie, či došlo
k fiktívnemu zdaniteľnému plneniu, mal byť podrobný výsluch konateľov, prípadne ďalších
zamestnancov. Poukázal na právo účastníka konania mať možnosť vyjadriť sa a navrhovať
dôkazy vo svoj prospech a aby jeho argumenty a návrhy boli brané do úvahy. Uviedol,
že jedným z prvkov spravodlivého procesu (v zmysle čl. 6 Dohovoru) je to, že každý účastník
musí zásadne mať možnosť nielen predložiť dôkazy a argumenty, ale aj zoznámiť sa
s každým dokladom a pripomienkou predloženými správnym orgánom, za účelom ovplyvniť
jeho rozhodnutie a vyjadriť sa k nim. Nič čo môže mať význam pre rozhodnutie správneho
orgánu nesmie byť vylúčené z možnosti prerokovania stranami a to sa týka aj materiálov,
ktoré nepredložili kontrolované daňové subjekty alebo ktoré si správny orgán obstaral sám
alebo zaobstaral iným spôsobom (od policajných orgánov).
Žalobca namieta, že sa súd pri rozhodovaní o jeho žalobe sa mal problematikou
zaoberať v širšom kontexte v súlade so Šiestou smernicou Rady z 17.05.1977
pod č. 77/388/EHS. Poukázal na nutnú aplikovateľnosť noriem a individuálnych právnych
aktov ES, pričom odkázal na Rozsudok Európskeho súdneho dvora (ESD) z 12.01.2006
vo veci Optigen a Rozsudok ESD z 21.2.2006 vo veci Halifax a z nich vyplývajúce základné
kritéria pri uplatňovaní mechanizmu vrátenia DPH, a to najmä objektívny princíp, daňovú
neutralitu, legitimitu dôvery, proporcionalitu, právnu istotu, existenciu hospodárskej podstaty
a rovnosť zaobchádzania.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca nepovažuje názor súdu
v napadnutom rozhodnutí za správny a má za to, že rozhodnutie nie je riadne odôvodnené,
pretože sa súd nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré žalobca namietal. Rovnako
namietol i nesprávnosť poučenia o možnosti dôvodov odvolania.
S poukazom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13. novembra 2008 z dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/, písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku (OSP) zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Súčasne žiadal uložiť žalovanému povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy konania.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že pokiaľ žalobca v odvolaní
proti rozsudku uvádza totožné dôvody, aké uviedol v žalobe, odvoláva sa a zotrváva
na svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21.12.2008.
Ďalej uviedol, že povinnosť harmonizovať právnu úpravu daní vrátane DPH bola
ku dňu nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.
Šiesta smernica, na ktorú odkazuje žalobca, ako aj ďalšie doplňujúce smernice Rady sú
záväzné až v prevzatej forme do národného práva Slovenskej republiky, čo sa aj uskutočnilo
zákonom č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (účinným od 1.5.2004, vstupom SR
do EÚ).Týmto dňom sú záväzné aj rozsudky ESD. Štruktúra právnej úpravy DPH platná
pred účinnosťou citovaného zákona nekorešpondovala so Šiestou smernicou, preto je
námietka žalobcu, že sa súd pri rozhodovaní o žalobe mal problematikou zaoberať v širšom
kontexte v súlade so Šiestou Smernicou Rady z 17.05.1977 č. 77/388/EHS a s poukazom
na všeobecne záväzné normy komunitárneho práva ako aj konkrétne individuálne rozhodnutia
ESD, neodôvodnená.
Čo sa týka nevysporiadania sa s námietkami žalobcu ohľadom doplnenia dokazovania
a s tým súvisiaceho práva účastníka mať možnosť vyjadriť sa a navrhovať dôkazy vo svoj
prospech a práva na to, aby sa jeho návrhy a argumenty brali do úvahy, žalovaný uviedol,
že konatelia spoločnosti, ktorí v čase kontroly vykonávali túto funkciu (Ing. J. A. do
07.11.2006, J. D. do 16.01.2007, G. S. od 08.01.2007) počas daňovej kontroly so správcom
dane nespolupracovali a nepredložili správcom požadované doklady preukazujúce, že náklady
fakturované spoločnosťami S., s.r.o., J. N. – T. a A., s.r.o., boli vynaložené na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie príjmov v zmysle § 24 ods. 1 zák. č. 366/1999 Z.z. o daniach
z príjmov v znení neskorších predpisov. Žalobcovi bola dňa 16.03.2007 doručená výzva na
prerokovanie protokolu o daňovej kontrole s upozornením, že do ôsmich pracovných dní sa
môže vyjadriť k protokolu, ten sa však nevyjadril, ani sa nedostavil na jeho prerokovanie, čím
sám nevyužil oprávnenie dané mu zákonom, na ktoré v žalobe poukazuje.
Žalovaný poukázal, že v daňovom konaní je dôkazné bremeno na daňovom subjekte,
ako aj na zásadu voľného hodnotenia dôkazov a úplného zistenia skutkového stavu veci.
Uviedol, že keďže si žalobca nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 29 ods. 8
zák.č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a nepreukázal vykonanie fakturovaných
prác vyššie uvedenými dodávateľmi hodnovernými dôkazmi, správca dane využil svoje
oprávnenie v zmysle § 16 citovaného zákona a vykonal dožiadanie prostredníctvom miestne
príslušných správcov dane, ktorí preverovali u svojich daňových subjektov uskutočnenie
zdaniteľného plnenia, vznik daňovej povinnosti, dožiadané daňové doklady a skutočnosti
potrebné podľa § 14 cit. zákona, formou zápisnice.
Na podklade uvedených skutočností navrhol žalovaný, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/121/2007-64 ako vecne správny
potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP)
postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP,
v spojení s § 219 ods. 1 a 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné
a napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil, keďže sa stotožnil
s odôvodnením rozsudku v plnom rozsahu.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta-
tovanie dôvodov správnosti napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa oboznámil s obsahom pripojeného
administratívneho aj súdneho spisu a nezistil, že by preskúmavané rozhodnutie žalovaného
bolo vydané v rozpore so zákonom. Správca dane, ako aj žalovaný, pri vydaní rozhodnutia
vychádzali z ustanovení zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov, v znení neskorších
predpisov, v znení účinnom ku dňu 31.12.2003.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov, miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento zákon
alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, u právnickej osoby jej sídlom a u fyzickej osoby
jej trvalým pobytom, inak miestom, kde sa obvykle zdržuje.
Podľa § 3 ods. 12 zák. č. 511/1992 Zb., ak dôjde u daňového subjektu k zmene
miestnej príslušnosti, dovtedy príslušný správca dane vykoná len neodkladné úkony a odstúpi
spisový materiál daňového subjektu za dobu, za ktorú dosiaľ nezaniklo právo daň vyrubiť
a dodatočne vyrubiť, tomu správcovi dane, ktorý sa stal miestne príslušným. Za rovnaké
obdobie sa pripojí k spisovému materiálu i výpis z osobného účtu daňového subjektu.
K tomuto výpisu sa doklady nepripájajú. Ak sa vykonáva proti daňovému subjektu daňová
exekúcia, oznámi doterajší správca dane osobám, u ktorých je vykonávaná, zmenu správcu
dane s uvedením príslušného čísla účtu v banke. Už zaplatené preddavky a splátky dane
sa novému správcovi neprevádzajú.
Podľa § 15 ods. 13 zák. č. 511/1992 Zb., daňová kontrola je ukončená dňom doručenia
protokolu o daňovej kontrole kontrolovanému daňovému subjektu podľa odseku 10.
Týmto dňom sa začína vyrubovacie konanie (§ 44). Doručenie protokolu o daňovej kontrole sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane (§ 45 ods. 2).
Podľa § 22 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb., daňový subjekt je oprávnený nazerať
do spisov týkajúcich sa jeho daňových povinností, s výnimkou spisov uvedených v odseku 2.
Správca dane je povinný o každom nazretí do spisu vyhotoviť úradný záznam.
Podľa § 22 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb., daňový subjekt nie je oprávnený nazerať
do úradnej korešpondencie určenej pre nadriadené orgány, do registra, do pomôcok, zápisov
a rozhodnutí slúžiacich výlučne pre potreby správcu dane a ďalších podkladov,
do ktorých sa nesmie umožniť nazeranie s ohľadom na povinnosť zachovať v tajnosti pomery
iných daňovníkov.
Podľa § 29 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb., dokazovanie vykonáva správca dane,
ktorý vedie daňové konanie.
Podľa § 29 ods. 2 zák. č. 511/1992Zb., správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný
iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb., daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti,
ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol
vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť
alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov, základom dane je rozdiel
medzi príjmami s výnimkou príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, príjmov oslobodených
od dane a daňovými výdavkami (§ 24), a to pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti
v danom zdaňovacom období. Ak daňové výdavky presahujú príjmy, rozdiel je daňovou
stratou.
Podľa § 23 ods. 3 zák. č. 366/1999 Z.z., hospodársky výsledok alebo rozdiel medzi
príjmami a výdavkami podľa odseku 2 pri zisťovaní základu dane sa
a) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov
alebo ktoré do daňových výdavkov boli zahrnuté v nesprávnej výške,
b) zvýši o sumy, ktoré neoprávnene skrátili príjmy,
c) zvýši o sumy podľa § 24 ods. 3, ak neboli zaplatené do konca mesiaca nasledujúceho
po zdaňovacom období, v ktorom sa o platbe účtovalo, ak ide o daňovníka,
ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva,
d) zvýši o sumy, ktoré neboli zaplatené a zníži o sumy, ktoré neboli prijaté do konca
zdaňovacieho obdobia, ak ide o sumy podľa odseku 16,
e) zníži o sumy podľa § 24 ods. 3, ktoré neboli zaplatené do konca mesiaca
nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa o platbe účtovalo, v tom
zdaňovacom období, v ktorom k takémuto zaplateniu došlo,
f) zníži o sumy, ktoré boli zaplatené a zvýši o sumy, ktoré boli prijaté, ak ide o sumy
podľa odseku 16, a to v zdaňovacom období, v ktorom k úhrade došlo,
g) zníži o sumy, ktoré neboli prijaté do konca zdaňovacieho obdobia, ak ide o sumy
podľa § 24 ods. 3, a zvýši o tieto sumy v tom zdaňovacom období, v ktorom k úhrade
došlo.
Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 366/1999 Z.z., daňovým výdavkom je výdavok (náklad)
daňovníkom preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov,
zaúčtovaný v účtovníctve 5) daňovníka alebo evidovaný v evidencii daňovníka podľa § 9
ods. 4. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, 85) preukázaný výdavok
(náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku
výdavku (nákladu) limituje tento zákon, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť
do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone.
Dokazovanie vykonané správcom dane ako i žalovaným, považuje odvolací súd
za dostatočné. V tomto prípade podľa názoru odvolacieho súdu žalobca nepreukázal,
že by plnenia vyúčtované v sporných faktúrach boli žalobcom od dodávateľov uvedených
na dokladoch skutočne prijaté a kedy. Neobstojí len tvrdenie daňového subjektu – žalobcu,
že predmetné služby boli prijaté. Rovnako ani skutočnosť, že doklad je riadne zaúčtovaný
v účtovníctve kontrolovaného daňovníka, nie je dostačujúcim dôkazom toho, že výdavky boli
do základu dane zahrnuté oprávnene. Návrhy na doplnenie dokazovania predkladané
žalobcom a s tým súvisiaceho práva účastníka mať možnosť vyjadriť sa a navrhovať dôkazy
vo svoj prospech a práva na to, aby sa jeho návrhy a argumenty brali do úvahy odvolací súd
konštatuje, že konatelia spoločnosti, ktorí v čase kontroly vykonávali túto funkciu (Ing. J. A.
do 07.11.2006, J. D. do 16.01.2007, G. S. od 08.01.2007) počas daňovej kontroly so
správcom dane nespolupracovali a nepredložili správcom požadované doklady preukazujúce,
že náklady fakturované spoločnosťami S., s.r.o., J. N. – T. a A., s.r.o., boli vynaložené na
dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v zmysle § 24 ods. 1 zák. č. 366/1999 Z.z.
o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 16.03.2007 prevzal právny zástupca žalobcu
JUDr. R. B. výzvu na vyjadrenie sa k protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly
u žalobcu č.801/320/17566/07/Bart zo dňa 14.03.2007. K protokolu sa žalobca nevyjadril.
Podľa názoru odvolacieho súdu nič nebránilo žalobcovi, aby v priebehu daňového konania
v súlade s § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. preukázal realizáciu sporného plnenia.
Skutkový stav veci tak, ako bol zistený správcom dane ako aj žalovaným preukázal, že sporné
plnenia dodávatelia žalobcu nezrealizovali.
S poukazom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je
vecne správny, z tohto dôvodu ho potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP, keďže neboli zistené
skutočnosti vedúce k záveru, že by správca dane, či žalovaný vydali nezákonné rozhodnutie
a odvolací súd sa s odôvodnením rozsudku krajského súdu stotožnil. K námietkam odvolateľa
týkajúcich sa DPH vo vzťahu k Šiestej smernici ako aj k judikatúre ESD, sa odvolací súd nevyjadril, keďže napadnutý rozsudok ako aj preskúmavané rozhodnutia boli vydané vo veci
dane z príjmov a nie dane z pridanej hodnoty a preto uvedené odvolacie dôvody súd považuje
za irelevantné.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení
s § 246c veta prvá OSP a § 250k ods. 1 veta prvá OSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal
v odvolacom konaní úspech, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 05. novembra 2009
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková