Najvyšší súd Slovenskej republiky

3 Sžf /22/2011

  3 Sžf/44-111/2011

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu   JUDr. Jany Zemkovej PhD. a členov senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Ivana Rumanu v právnej veci žalobcu: L. S., s.r.o., so sídlom Š., B., IČO: X, zastúpený: Advokátska kancelária J. & K., s.r.o., so sídlom M., B., IČO: X, proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Nová ulica 13, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutí žalovaného č.: I/221/15901-122307/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122308/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122309/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122310/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122311/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122312/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122313/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122314/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122315/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122316/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122317/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122318/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122319/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122321/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122322/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122323/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122324/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122325/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122326/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122327/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122329/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122330/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009

  3 Sžf /44-111/2011

I/221/15901-122331/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122332/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122333/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122335/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122336/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122337/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122338/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122339/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122340/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122342/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122343/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122344/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122346/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122347/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122349/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122350/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122351/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122352/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221 /l5901-122353/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122354/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122355/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122356/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122357/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122358/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122359/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122360/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122361/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122362/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122364/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122365/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122366/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122367/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122368/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122369/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122371/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122372/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122373/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122380/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122381/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122382/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122384/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/16395-125499/2009/994088-r zo dňa 24.11.2009 I/221/15901-122376/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009

  3 Sžf /44-111/2011

I/221/15901-122377/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122378/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/15901-122379/2009/994088-r zo dňa 10.11.2009 I/221/16395-125500/2009/994088-r zo dňa 24.11.2009, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 9/2010-451,   4S 15-82/2010 zo dňa 11.03.2011, jednomyseľne

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S 9/2010-451, 4S 15-82/2010 zo dňa 11. marca 2011 p o t v r d z u j e.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 3516,56 € na účet právneho zástupcu žalobcu Advokátska kancelária J. & K., s.r.o., B., do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil rozhodnutia žalovaného uvedené v záhlaví tohto rozsudku v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konanie v sume 21.978,44 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 17.12.2001 č. 20792/2001-74, uverejneným vo Finančnom spravodajcovi   č. 15/2002, vyhláseným v Zbierke zákonov pod č. 120/2002 Z.z., ustanovilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky vzory daňových priznaní k cestnej dani, v prílohe č. 2 bol uvedený vzor daňového priznania pre právnické osoby. Predmetný vzor daňového priznania, nazvaný „priznanie k cestnej dani“ obsahoval štyri časti, pričom ako je zrejmé zo vzoru tlačiva daňového priznania k cestnej dani (III. oddiel), bolo daňovníkovi umožnené priamo   na jednom liste tlačiva uviesť údaje o dvoch vozidlách, predmetný oddiel mal predstavovať prílohu k daňovému priznaniu a zároveň vo IV. oddiele „sumarizácia výpočtu dane za všetky vozidlá“ v riadku 01, mal daňovník uviesť počet vozidiel uvedených v daňovom priznaní.   Na základe toho dospel krajský súd k záveru, že aj podaním jedného daňového priznania,   v ktorého prílohe bolo uvedených viacero vozidiel, si žalobca ako daňovník účinne splnil svoju zákonnú povinnosť, podať daňové priznanie za každé jednotlivé vozidlo uvedené     3 Sžf /44-111/2011

v III. oddiele predmetného daňového priznania. Všetky vozidlá žalobcu, ako jednotlivé zdaňované predmety, boli žalobcom uvedené v prílohách č. 1 až č. 35 daňového priznania   za rok 2004, ktoré bolo doručené daňovému úradu dňa 17.09.2004 ako jeden dokument.   Je nesporné, že daňový úrad takto podané priznanie, vyplnené žalobcom v súlade s poučením na jeho vyplnenie, prijal a ako riadne podané akceptoval. Podľa názoru krajského súdu   je podanie jedného priznania za všetkých 69 vozidiel žalobcu v súlade s právnymi predpismi.

Z logického aj gramatického výkladu § 35 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) vyplýva, že za jedno daňové priznanie, ktoré bolo daňovníkom podané po zákonom stanovenej lehote, je správca dane oprávnený uložiť len jednu pokutu. V tomto smere sa krajský súd nestotožnil s argumentáciou žalovaného,   že nakoľko pri každom jednom motorovom vozidle je nevyhnutné samostatne určiť dátum vzniku daňovej povinnosti, daňovú povinnosť a daň, je možné uložiť aj pokutu za každé motorové vozidlo osobitne. Podľa názoru krajského súdu, toto tvrdenie žalovaného nemá oporu v zákone. Vzhľadom na okolnosť, že podľa IV. oddielu - sumarizácia výpočtu dane   za všetky vozidlá, predmetného daňového priznania, daňovník je povinný uviesť celkovú daňovú povinnosť za všetky vozidlá predmetného priznania, môže podať za viacero vozidiel jedno daňové priznanie, nie je správca dane oprávnený uložiť daňovému subjektu pokutu   za oneskorene podané daňové priznanie vo vzťahu k jednotlivým predmetom dane za dané obdobie, ale len za daňové priznanie ako celok.

Z § 14 ods. 2 zákona č. 87/1994 Z.z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 87/1994 Z.z.) vyplýva, že na celkový výpočet dane je rozhodujúci počet vozidiel k termínu predloženia daňového priznania. Správca dane teda akceptuje podané daňové priznanie ako jeden celok, jeden dokument, na základe ktorého daňovník uhradí cestnú daň aj za viaceré predmety dane a preto nie je možné § 35 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. vykladať inak ako tým spôsobom, že ide o daňové priznanie ako jeden celok, v ktorom   sú legálne zdanené jednotlivé predmety dane.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní priznal úspešnému žalobcovi právo na ich náhradu. Trovy prvostupňového konania pozostávajú z náhrady zaplateného súdneho poplatku za žalobu   vo výške 4554 € a trov právneho zastúpenia žalobcu advokátom za 3 úkony právnej služby podľa § 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.   o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška č. 655/2004 Z.z.), a to prevzatie a príprava zastúpenia, písomná žaloba a účasť na pojednávaní, l   x   115,90 €, l   x   120,23 €, l   x   123,50 € vo výške   1/6 výpočtového základu platného v roku vykonania úkonu. Táto sadzba bola zvýšená v zmysle § 13 ods. 3 v spojení s § 20b vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o jednu polovicu základnej sadzby dvoch úkonov (prevzatie veci, písomná žaloba) za 68 spojených vecí a od 01.06.2010 o jednu tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny za účasť na pojednávaní za 68 spojených   3 Sžf /44-111/2011

vecí, pretože v danom konaní súd preskúmaval 69 rozhodnutí. Zvýšená sadzba predstavuje sumu 8.028,42 € pri prvých dvoch úkonoch (3.940,60 € + 4.087,82 €) a sumu 2.799,33 € za účasť na pojednávaní. Ďalej krajský súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu režijný paušál   1 x 6,95 € (rok 2009), 1 x 7,21 € (rok 2010) a 1 x 7,41 € (rok 2011) podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za každý úkon právnej služby, t.j. za tri úkony, spolu paušálna náhrada 21,57 €. Právny zástupca preukázal, že je platcom DPH, a preto mu podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. bola priznaná náhrada DPH vo výške 19% z náhrad za úkony   a náhrady vykonané v rokoch 2009 a 2010 v sume 1.572,95 € a za úkon a náhradu v roku 2011 vo výške 20%, t.j. 586,04 €. Celková náhrada trov prvostupňového konania tak predstavuje čiastku 21.978,44 € vrátane zaplateného súdneho poplatku.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný včas odvolanie, v ktorom uviedol,   že sa nestotožňuje so záverom krajského súdu a naďalej trvá na tom tak, ako rozhodol   v žalobou napadnutých rozhodnutiach, že správca dane ako prvostupňový orgán uložil žalobcovi predmetné pokuty v súlade so zákonom č. 511/992 Zb., pričom vychádzal z dikcie § 35 ods. 4 citovaného zákona, ako aj samotného výkladu tvorcu tohto zákona. To znamená, že ak daňovník v daňovom priznaní prizná daň za viacero vozidiel, pričom daňové priznanie podá oneskorene, správca dane uloží pokutu za každé motorové vozidlo osobitne. Takýto postup vyplýva zo skutočnosti, že v daňovom priznaní k cestnej dani Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 62-26430-2000 sa uvádza osobitne za každé motorové vozidlo dátum vzniku daňovej povinnosti, daňová povinnosť aj samotná daň.

Žalovaný poukázal na skutočnosť, že bola podaná zo strany žalobcu jedna žaloba   zo dňa 14.01.2010 v správnom súdnictve. Podaním predmetnej žaloby žalobca v nej napadol   a spojil 68 rozhodnutí vydaných žalovaným. Žalovaný zastáva názor, že krajský súd v časti priznaných trov konania žalobcovi nepostupoval v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z., pretože bol zo strany žalobcu vykonaný iba jeden úkon podľa § 11 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., 1 x 115,90 €, ktorý z dôvodu spojenia 68 rozhodnutí môže byť zvýšený v zmysle   § 13 ods. 3 v spojení s § 20b vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o jednu polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. o 57,95 €. Obdobne mal krajský súd postupovať aj pri vyčíslení ostatných položiek trov uplatnených žalobcom, napr. písomného vyjadrenia a režijného paušálu.

Žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu doručenú Krajskému súdu v Bratislave dňa 18.01.2010 zamietne   a neprizná žalobcovi náhradu trov konania.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 35 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. je zrejmé, že za jedno daňové priznanie, ktoré bolo daňovníkom podané po zákonom stanovenej lehote, je správca dane oprávnený uložiť len jednu pokutu. Akýkoľvek iný výklad „tvorcu zákona“, na ktorý žalovaný opakovane poukazuje, avšak tento v žiadnom zo svojich podaní necituje, ktorý   by jednoznačné ustanovenie § 35 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. rozširoval vo vzťahu     3 Sžf /44-111/2011

k daňovému priznaniu k cestnej dani v zmysle „a to za každé vodidlo uvedené v predmetnom daňovom priznaní zvlášť, nie je známy, pričom zastáva názor, že takýto rozširujúci výklad zákona by bol ústavne nesúladný a preto aj neprípustný. K tvrdeniu žalovaného, že na tlačive daňového priznania k cestnej dani Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 62-26430- 2000 sa uvádza osobitne za každé motorové vozidlo dátum vzniku daňovej povinnosti, daňová povinnosť aj samotná daň, uviedol, že žalovaný pravdepodobne disponuje iným tlačivom, nakoľko na tlačive daňového priznania k cestnej dani Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 62-26430-2000, ktoré bolo ustanovené opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 17.12.2001 č. 20792/2001-74, uverejneným   vo Finančnom spravodajcovi č. 5/2002, vyhláseným v Zbierke zákonov pod č. 120/2002 Z.z., sa dátum vzniku daňovej povinnosti neuvádza.

Krajským súdom v Bratislave je pod spisovými značkami 4S 9/2010 a 4S 15/2010   až 4S 82/2010 vedených 69 samostatných konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Každé z jednotlivých konaní bolo spoplatnené v zmysle položky   10 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom ku skutočnosti, že všetkých 69 rozhodnutí vychádzalo z rovnakého skutkového základu a zároveň sa týkalo tých istých účastníkov, čím boli naplnené predpoklady na spojenie veci v zmysle § 112 O.s.p., žalobca, v záujme hospodárnosti konania, žiadal súd o preskúmanie zákonnosti všetkých   69 rozhodnutí, ako aj postupu správnych orgánov jedným žalobným návrhom. V prípade,   ak by žalobca podal 69 samostatných, obsahovo zhodných žalôb, v každej zo 69 vecí by mu   v prípade úspechu vo veci patrila náhrada trov právneho zastúpenia za každý jednotlivý úkon v plnej výške základnej sadzby tarifnej odmeny, pričom až od momentu spojenia vecí   na spoločné konanie by bolo možné pri posudzovaní náhrady trov právneho zastúpenia   za jednotlivé úkony, obsahovo zhodné v každej zo 69 vecí, aplikovať ust. § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Je preto nepochybné, že podaním jedného spoločného žalobného návrhu vynaložil žalobca trovy potrebné na uplatňovanie svojich práv voči žalovanému maximálne účelne. V ostatných 68 veciach by advokátovi patril 68-násobok plnej výšky základnej sadzby tarifnej odmeny. Nakoľko advokát v prípade spojenia dvoch alebo viacerých vecí, v tomto prípade spolu 69 vecí, vykonáva len jeden spoločný úkon, základná sadzba   za tento úkon sa vypočíta ako lx tarifná hodnota + 1/2 zo 68-násobku tarifnej hodnoty, resp. lx tarifná hodnota + 1/3 zo 68-násobku tarifnej hodnoty.

Skutočnosť, že žalobca bol pri uplatňovaní svojho práva nútený napadnúť   až 69 rozhodnutí žalovaného (keďže žalovaný vydal 69 rozhodnutí, ktorými potvrdil   69 rozhodnutí daňového úradu pre vybrané daňové subjekty o udelení pokuty vo vzťahu   k jednému daňovému priznaniu podanému žalobcom), skutočnosť, že žalobca bol pri uplatňovaní svojho práva nútený vynaložiť náklady na právne zastúpenie (keďže v zmysle ust. § 250a O.s.p. musí byť žalobca zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec/člen, ktorý zaňho na súde koná), ako aj skutočnosť,   že žalovaným účastníkom je rozpočtová organizácia, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami   3 Sžf /44-111/2011

zapojená na rozpočet Ministerstva financií Slovenskej republiky, t.j. na štát, nemôže byť   v predmetnom spojenom konaní o preskúmanie zákonnosti týchto 69 rozhodnutí žalovaného na ťarchu žalobcu, resp. spôsobilá privodiť aplikáciu (výklad) ust. § 13 ods. 3 vyhlášky   č. 655/2004 Z.z. iným ako ústavne súladným spôsobom. Žalobca, ktorý mal v konaní voči žalovanému plný úspech vo veci, má ústavou zaručené právo na priznanie náhrady trov konania voči žalovanému v súlade so zákonom, a teda v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.   v spojení s vyhláškou č. 655/2004 Z.z.

Žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov právneho zastúpenia žalobcu v odvolacom konaní.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalovaného (§ 212 ods. 1 O.s.p, § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a následne potom, ako bolo oznámenie o vyhlásení rozsudku vyvesené   na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 9/2010-451, 4S 15-82/2010 zo dňa 11.03.2011 ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p.,   a to pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Najvyšší súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že dňa 17.09.2004 podal žalobca daňové priznanie k cestnej dani za zdaňovacie obdobie roku 2004, v ktorom uviedol 69 vozidiel. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty samostatnými rozhodnutiami za každé vozidlo uložil žalobcovi podľa § 35 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. pokutu vo výške 66,38 €, za podanie daňového priznania k cestnej dani za zdaňovacie obdobie roku 2004   po lehote ustanovenej podľa § 12 ods. 1 zákona č. 87/1994 Z.z., t.j. do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti, pretože lehota na podanie daňového priznania uplynula dňa 16.09.2004   a daňové priznanie k cestnej dani za rok 2004 bolo doručené na daňový úrad dňa 17.09.2004. Proti rozhodnutiam o uložení pokuty podal žalobca odvolania, v ktorých nesúhlasil s postupom, keď správca dane uložil pokutu za konkrétne vozidlá, pretože je v rozpore   s § 35 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., z ktorého vyplýva pokuta za neskoré podanie daňového priznania ako celku, nie samostatne za jednotlivé vozidlá uvedené v prílohe k daňovému priznaniu. Žalovaný napadnutými rozhodnutiami podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. potvrdil rozhodnutia Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty s odôvodnením,   že ak daňovník v daňovom priznaní prizná daň za viacero vozidiel, pričom daňové priznanie podá oneskorene, správca dane uloží pokutu za každé motorové vozidlo osobitne. Takýto postup vyplýva zo skutočnosti, že v daňovom priznaní k cestnej dani Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 62-26430-2000 sa uvádza osobitne za každé motorové vozidlo dátum vzniku daňovej povinnosti, daňová povinnosť a daň.  

V odvolacom konaní, vzhľadom na vymedzenie odvolacích dôvodov, zostalo sporné,   3 Sžf /44-111/2011

či v prípade podania daňového priznania po lehote stanovenej zákonom, správca dane uloží jednu pokutu za daňové priznanie ako celok alebo viac pokút za každý predmet zdanenia v jednom daňovom priznaní.  

Podľa § 110e zákona č. 511/1992 Zb. ustanovenia tohto zákona sa použijú na pokuty   a sankčný úrok účinné od 1. januára 2004, ako aj na zrušené penále, pokuty a zvýšenie dane, ak konanie o nich bude prebiehať po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a nezaniklo právo   na ich vyrubenie, vybratie a vymáhanie; na konanie o penále sa rovnako použije ustanovenie tohto zákona o sankčnom úroku a na konanie o pokutách a zvýšení dane sa rovnako použije ustanovenie tohto zákona o správnych deliktoch.

Podľa § 35 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. ak daňový subjekt podá daňové priznanie   po lehote ustanovenej osobitným zákonom, správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, mu uloží pokutu do 16 596,95 eura, najmenej 33,19 eura, ak ide o fyzickú osobu   a najmenej 66,38 eura, ak ide o právnickú osobu. Ak je správcom dane obec, môže uložiť pokutu, ak ide o fyzickú osobu najmenej 6,63 eura a ak ide o právnickú osobu najmenej 66,38 eura.

Žalobca v jednom daňovom priznaní uviedol viac vozidiel, správca dane takéto priznanie k cestnej dani akceptoval, žalobcu upozornil iba na nevyplnenie dátumov prvého použitia vozidla na podnikanie a následne samostatnými rozhodnutiami za každé vozidlo uložil žalobcovi pokuty za oneskorené podanie daňového priznania. Žalovaný tento postup odôvodňoval tým, že takýto postup vyplýva zo skutočnosti, že v daňovom priznaní k cestnej dani Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 62-26430-2000 sa uvádza osobitne   za každé motorové vozidlo dátum vzniku daňovej povinnosti, daňová povinnosť aj samotná daň.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len   na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť   na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že z ustanovenia § 35 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva, že za jedno daňové priznanie, ktoré bolo daňovníkom podané po zákonom stanovenej lehote, je správca dane oprávnený uložiť len jednu pokutu a na zdôraznenie správnosti dodáva:

Aj v správnom trestaní, je nutné rešpektovať základné princípy trestania, medzi ktoré patrí aj princíp zákonnosti (legality), ktorý je spojený s uplatnením zásady nullum crimen sine lege (žiadny trestný čin bez zákona), nulla poena sine lege (žiadny trest bez zákona), z ktorej taktiež vyplýva neprípustnosť analógie v neprospech páchateľa. Tento princíp je zakotvený aj v čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky, pričom táto ústavná ochrana sa týka nielen trestného konania, ale je potrebné ju aplikovať aj v konaní o správnych deliktoch. Podmienky trestnej   3 Sžf /44-111/2011

(aj deliktuálnej) zodpovednosti a ukladania sankcií sa nesmú rozširovať prostredníctvom analógie a páchateľa možno postihnúť len trestom, ktorý výslovne ustanovuje zákon. V danom prípade, za porušenie povinnosti stanovenej právnym predpisom, a to podať daňové priznanie v lehote stanovenej osobitným zákonom, je možné žalobcovi uložiť pokutu od 66,38 € do 16 596,95 €. Správca dane rozširujúcim výkladom, keď zmysel právnej normy vyložil širšie, ako to vyplýva z rozsahu doslovného znenia textu príslušného právneho predpisu, dospel k záveru, že za každý predmet zdanenia v oneskorene podanom daňovom priznaní,   je možné uložiť samostatné pokuty. Takýto rozširujúci výklad v danom prípade vedie k porušeniu princípu zákonnosti, pretože zákon nedáva možnosť správcovi dane uložiť pokutu za každý predmet zdanenia uvedený v jednom daňovom priznaní. Pokiaľ by to bolo úmyslom zákonodarcu, tak ako tvrdil žalovaný, bolo jeho povinnosťou takýto úmysel bez pochybností vyjadriť spôsobom, ktorý zodpovedá požiadavkám určitosti právnej normy v podmienkach právneho štátu.

Žalovaný podal odvolanie aj proti výroku o trovách konania. Namietal, že žalobca podal len jednu žalobu zo dňa 14.01.2010, v ktorej napadol a spojil 69 rozhodnutí vydaných žalovaným. Pretože bol zo strany žalobcu vykonaný len jeden úkon, z dôvodu spojenia   69 rozhodnutí mal byť zvýšený v zmysle § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o jednu polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny. Obdobne mal krajský súd postupovať aj pri vyčíslení ostatných položiek trov uplatnených žalobcom.  

Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny sa môže znížiť alebo zvýšiť v prípadoch uvedených v tejto vyhláške.

Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania   v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.

Podľa § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.05.2010 pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.

Podľa § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pri spojení dvoch alebo viacerých vecí   sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných   3 Sžf /44-111/2011

spojených veciach.

V prejednávanej veci žalobca žalobou zo dňa 14.01.2010, doručenou krajskému súdu dňa 18.01.2010, žiadal preskúmať a zrušiť 69 rozhodnutí žalovaného, z ktorých každé mohlo byť napadnuté samostatnou žalobou. Pri určovaní výšky tarifnej odmeny za úkony právnej služby krajský súd postupoval podľa § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., správne zohľadnil že išlo o spojenie 69 samostatných rozhodnutí, v dôsledku čoho sa tarifná odmena za úkony právnej služby mala vypočítať ako pri spojení 69 vecí, základná sadza tarifnej odmeny, ktorá by patrila advokátovi v ostatných spojených veciach sa mala zvýšiť o polovicu alebo tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi ktorý mal úspech v odvolacom konaní priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 28.04.2011 vo výške 123,50 € podľa   § 11 ods. 4 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z., podľa § 13 ods. 3 vyhlášky 655/2004 Z.z. v ostatných veciach vo výške 1/3 základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. 68 x 41,17 € = 2799,56 € a režijný paušál vo výške 7,41 € podľa § 16 ods. 3 vyhlášky   č. 655/2004 Z.z., celkom 2930,47 € + 20% DPH = 3516,56 €.

Žalobcovi súd nepriznal režijný paušál vo výške vyčíslenej vo vyjadrení zo dňa 28.04.2011, a to 69 x 7,41 €, pretože podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 655/2004 Z.z. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby, pričom advokát vykonal iba jeden úkon právnej služby, a to podanie vyjadrenia zo dňa 28.04.2011 a pri spojení vecí sa v zmysle § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. zvyšuje iba tarifná odmena.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 08. septembra 2011

JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková