Najvyšší súd
3 Sžf 22/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: V. M., s.r.o., so sídlom B.,
zastúpený Mgr. F. P., advokátom so sídlom B., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo
Slovenskej republiky so sídlom Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/221/2654-16754/2008/990447-r zo dňa 11.02.2008,
konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S
91/2008-55 zo dňa 18.11.2008 takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 23S 91/2008-55 zo dňa 18. novembra 2008 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 23S 91/2008-55 zo dňa 18.11.2008
vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/221/2654-16754/2008/990447-r
zo dňa 11.02.2008, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica I
č. 651/230/56646/07/Ška zo dňa 10.10.2007, ktorým podľa § 15 ods. 14 zák. č. 511/1992 Z.z.
o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení
neskorších predpisov žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní
za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2005 v sume 1.891.355,-Sk a žalobcovi ako platiteľovi
dane z pridanej hodnoty určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 8.645,-Sk, zastavil konanie
podľa § 250d ods. 3 O.s.p. z dôvodu, že žalobca podal žalobu oneskorene.
Po doručení žaloby krajský súd skúmal, či žaloba bola podaná v lehote podľa § 250b
ods. 1 O.s.p., teda či bola podaná do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia žalovaného
č. I/221/2654-16754/2008/990447-r zo dňa 11.02.2008 žalobcovi.
Zo správneho spisu žalovaného krajský súd zistil, že rozhodnutie č. I/221/2654-
16754/2008/990447-r zo dňa 11.02.2008 bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu
JUDr. M. R. doručené dňa 26.02.2008. Žaloba žalobcu bola doručená krajskému súdu dňa
15.05.2008. Kedy žalobca odovzdal žalobu na poštovú prepravu nie je možné zistiť, pretože
na obálke nie je celý odtlačok poštovej pečiatky a chýba na nej práve dátum podania zásielky
– žaloby na poštovú prepravu. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, krajský súd listom zo dňa
19.06.2008, ktorý prevzala manželka právneho zástupcu dňa 07.07.2008, vyzval žalobcu, aby
súdu predložil doklad, z ktorého bude zrejmé kedy, ktorý deň žalobca podal žalobu na
poštovú prepravu. Na uvedený list reagoval právny zástupca žalobcu podaním zo dňa
11.07.2008, v ktorom uviedol, že žaloba bola podaná na poštovú prepravu dňa 28.04.2008, ale
nedopatrením administratívy zásielka nebola podaná doporučene a preto nemôže súdu
predložiť doklad preukazujúci kedy bola zásielka podaná na poštovú prepravu. Právny
zástupca žalobcu ešte uviedol, že dátum podania vyplýva z podacej pečiatky doručovacej
pošty.
Krajský súd vychádzajúc z uvedených skutočností dospel k záveru, že všetko
nasvedčuje tomu, že žaloba bola podaná oneskorene. Je nepravdepodobné, že zásielka bola
podaná, podľa tvrdenia právneho zástupcu žalobcu, na pošte dňa 28.04.2008, (pričom žalobca
túto skutočnosť nevie žiadnym spôsobom preukázať), pretože žaloba bola krajskému súdu
doručená až dňa 15.05.2008. Posledný deň lehoty na podanie žaloby uplynul žalobcovi dňa
28.04.2008. Právny zástupca žalobcu, ako osoba znalá práva, si mala podľa názoru súdu,
zabezpečiť dôkaz o podaní zásielky na poštovú prepravu. Takýto dôkaz by mu slúžil
na preukázanie včasnosti podania žaloby, keďže sa jedná o procesnú lehotu a podľa § 57
ods. 3 O.s.p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie
odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Právny zástupca žalobcu, ktorý je
advokátom mal vedieť, že v prípade oneskorene podanej žaloby súd konanie zastaví.
Pretože nie je možné zistiť, kedy bola žaloba podaná na poštovú prepravu, súd
vychádzajúc z uvedených skutočností a zákonných ustanovení konanie podľa § 250d
ods. 3 O.s.p. zastavil z dôvodu, že žalobca podal žalobu oneskorene.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie
bolo zastavené.
V odvolaní proti uzneseniu krajského súdu žalobca tvrdí, že žalobu na krajský súd
podal v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote, a to dňa 28.04.2008, čo vyplýva i z podacej
pečiatky na poštovej zásielke, ktorá bola doručená krajskému súdu v Banskej Bystrici,
a zároveň uvádza, že nie ich zavinením je pečiatka pošty nečitateľná.
Žalobca poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 5Sžf 60/2008 zo dňa 22.08.2008, ktorým vo veci doručovania najvyšší súd zrušil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici o zastavení konania 23S 36/2008 a vec vrátil
súdu na ďalšie konanie.
Z uvedených dôvodov žiada, aby krajský súd prehodnotil uznesenie
č.k. 23S 91/2008-55 zo dňa 18.11.2008 v zmysle § 250b ods. 1 O.s.p., pretože bola dodržaná
lehota na podanie žaloby, a aby uznesenie o zastavení konania v celom rozsahu zrušil.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu týkajúceho sa doručenia žaloby
v zákonom stanovenej lehote uviedol, že sa nevie vyjadriť, nakoľko nedisponuje potrebným
spisovým materiálom pre posúdenie predmetnej veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p.
preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní
a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
zrušiť.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, ak sa účastníkovi
konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
dáva. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť aj rozhodnutím o zastavení konania
pre nedostatok procesnej podmienky, ak záver súdu o tejto otázke nie je správny a konanie
v skutočnosti nedostatkom podmienky konania netrpí.
Skutočnosť, či žaloba bola podaná včas, nie je možné z doposiaľ vykonaného
dokazovania zistiť, pretože zásielka bola podaná na poštovú prepravu bez potvrdenia o podaní
poštovej zásielky na prepravu. Nepostačuje odvolávanie sa krajského súdu na to, že všetko
nasvedčuje tomu, že žaloba bola podaná oneskorene a že je nepravdepodobné, že zásielka
bola podaná na pošte dňa 28.04.2008. Podľa názoru senátu odvolacieho súdu bude potrebné
vykonať ďalšie dokazovanie napr. vypočutím svedkov a až potom ustáliť, či bola žaloba
podaná v zákonnej lehote podľa § 57 ods.3 O.s.p. v spojení s § 250b ods. 1 O.s.p.
Pokiaľ súd pri skúmaní procesných podmienok konania má pochybnosti o ich splnení,
potom nemôže konanie pre tento nedostatok zastaviť, ale túto otázku musí riešiť pozitívne,
teda vec musí prejednať. Opačným výkladom by bol porušený princíp zákazu denegatio
iustitiae, spočívajúci v tom, že súd je povinný vykonávať súdnictvo. K odmietnutiu
spravodlivosti dochádza, ak súd bez zákonného dôvodu rozhodne, že neposkytne právnu
ochranu subjektu domáhajúcemu sa súdnej ochrany.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie krajského súdu
postupom podľa 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil z dôvodu, že vydaním napadnutého
uznesenia a postupom súdu v danej veci sa žalobcovi odňala možnosť konať pred súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 08.10.2009
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková