Najvyšší súd

3 Sžf 22/2009

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: V. M., s.r.o., so sídlom B.,

zastúpený Mgr. F. P., advokátom so sídlom B., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo

Slovenskej republiky so sídlom Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/221/2654-16754/2008/990447-r zo dňa 11.02.2008,

konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S

91/2008-55 zo dňa 18.11.2008 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici  

č.k. 23S 91/2008-55 zo dňa 18. novembra 2008   z r u š u j e   a vec   v r a c i a   na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 23S 91/2008-55 zo dňa 18.11.2008  

vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/221/2654-16754/2008/990447-r

zo dňa 11.02.2008, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica I  

č. 651/230/56646/07/Ška zo dňa 10.10.2007, ktorým podľa § 15 ods. 14 zák. č. 511/1992 Z.z.

o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení

neskorších predpisov žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní  

za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2005 v sume 1.891.355,-Sk a žalobcovi ako platiteľovi

dane z pridanej hodnoty určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 8.645,-Sk, zastavil konanie

podľa § 250d ods. 3 O.s.p. z dôvodu, že žalobca podal žalobu oneskorene.

Po doručení žaloby krajský súd skúmal, či žaloba bola podaná v lehote podľa § 250b

ods. 1 O.s.p., teda či bola podaná do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia žalovaného  

č. I/221/2654-16754/2008/990447-r zo dňa 11.02.2008 žalobcovi.

Zo správneho spisu žalovaného krajský súd zistil, že rozhodnutie č. I/221/2654-

16754/2008/990447-r zo dňa 11.02.2008 bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu  

JUDr. M. R. doručené dňa 26.02.2008. Žaloba žalobcu bola doručená krajskému súdu dňa

15.05.2008. Kedy žalobca odovzdal žalobu na poštovú prepravu nie je možné zistiť, pretože

na obálke nie je celý odtlačok poštovej pečiatky a chýba na nej práve dátum podania zásielky

– žaloby na poštovú prepravu. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, krajský súd listom zo dňa

19.06.2008, ktorý prevzala manželka právneho zástupcu dňa 07.07.2008, vyzval žalobcu, aby

súdu predložil doklad, z ktorého bude zrejmé kedy, ktorý deň žalobca podal žalobu na

poštovú prepravu. Na uvedený list reagoval právny zástupca žalobcu podaním zo dňa

11.07.2008, v ktorom uviedol, že žaloba bola podaná na poštovú prepravu dňa 28.04.2008, ale

nedopatrením administratívy zásielka nebola podaná doporučene a preto nemôže súdu

predložiť doklad preukazujúci kedy bola zásielka podaná na poštovú prepravu. Právny

zástupca žalobcu ešte uviedol, že dátum podania vyplýva z podacej pečiatky doručovacej

pošty.

Krajský súd vychádzajúc z uvedených skutočností dospel k záveru, že všetko

nasvedčuje tomu, že žaloba bola podaná oneskorene. Je nepravdepodobné, že zásielka bola

podaná, podľa tvrdenia právneho zástupcu žalobcu, na pošte dňa 28.04.2008, (pričom žalobca

túto skutočnosť nevie žiadnym spôsobom preukázať), pretože žaloba bola krajskému súdu

doručená až dňa 15.05.2008. Posledný deň lehoty na podanie žaloby uplynul žalobcovi dňa

28.04.2008. Právny zástupca žalobcu, ako osoba znalá práva, si mala podľa názoru súdu,

zabezpečiť dôkaz o podaní zásielky na poštovú prepravu. Takýto dôkaz by mu slúžil  

na preukázanie včasnosti podania žaloby, keďže sa jedná o procesnú lehotu a podľa § 57  

ods. 3 O.s.p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie

odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Právny zástupca žalobcu, ktorý je

advokátom mal vedieť, že v prípade oneskorene podanej žaloby súd konanie zastaví.

Pretože nie je možné zistiť, kedy bola žaloba podaná na poštovú prepravu, súd

vychádzajúc z uvedených skutočností a zákonných ustanovení konanie podľa § 250d  

ods. 3 O.s.p. zastavil z dôvodu, že žalobca podal žalobu oneskorene.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak,

že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie

bolo zastavené.  

V odvolaní proti uzneseniu krajského súdu žalobca tvrdí, že žalobu na krajský súd

podal v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote, a to dňa 28.04.2008, čo vyplýva i z podacej

pečiatky na poštovej zásielke, ktorá bola doručená krajskému súdu v Banskej Bystrici,

a zároveň uvádza, že nie ich zavinením je pečiatka pošty nečitateľná.

Žalobca poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky  

sp.zn. 5Sžf 60/2008 zo dňa 22.08.2008, ktorým vo veci doručovania najvyšší súd zrušil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici o zastavení konania 23S 36/2008 a vec vrátil

súdu na ďalšie konanie.

Z uvedených dôvodov žiada, aby krajský súd prehodnotil uznesenie  

č.k. 23S 91/2008-55 zo dňa 18.11.2008 v zmysle § 250b ods. 1 O.s.p., pretože bola dodržaná

lehota na podanie žaloby, a aby uznesenie o zastavení konania v celom rozsahu zrušil.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu týkajúceho sa doručenia žaloby

v zákonom stanovenej lehote uviedol, že sa nevie vyjadriť, nakoľko nedisponuje potrebným

spisovým materiálom pre posúdenie predmetnej veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p.

preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní

a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

zrušiť.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, ak sa účastníkovi

konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.  

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok

dáva. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť aj rozhodnutím o zastavení konania

pre nedostatok procesnej podmienky, ak záver súdu o tejto otázke nie je správny a konanie

v skutočnosti nedostatkom podmienky konania netrpí.

Skutočnosť, či žaloba bola podaná včas, nie je možné z doposiaľ vykonaného

dokazovania zistiť, pretože zásielka bola podaná na poštovú prepravu bez potvrdenia o podaní

poštovej zásielky na prepravu. Nepostačuje odvolávanie sa krajského súdu na to, že všetko

nasvedčuje tomu, že žaloba bola podaná oneskorene a že je nepravdepodobné, že zásielka

bola podaná na pošte dňa 28.04.2008. Podľa názoru senátu odvolacieho súdu bude potrebné

vykonať ďalšie dokazovanie napr. vypočutím svedkov a až potom ustáliť, či bola žaloba

podaná v zákonnej lehote podľa § 57 ods.3 O.s.p. v spojení s § 250b ods. 1 O.s.p.

Pokiaľ súd pri skúmaní procesných podmienok konania má pochybnosti o ich splnení,

potom nemôže konanie pre tento nedostatok zastaviť, ale túto otázku musí riešiť pozitívne,

teda vec musí prejednať. Opačným výkladom by bol porušený princíp zákazu denegatio

iustitiae, spočívajúci v tom, že súd je povinný vykonávať súdnictvo. K odmietnutiu

spravodlivosti dochádza, ak súd bez zákonného dôvodu rozhodne, že neposkytne právnu

ochranu subjektu domáhajúcemu sa súdnej ochrany.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie krajského súdu

postupom podľa 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil z dôvodu, že vydaním napadnutého

uznesenia a postupom súdu v danej veci sa žalobcovi odňala možnosť konať pred súdom.  

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 08.10.2009

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková