Najvyšší súd
3 Sžf 21/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S., a.s., so sídlom Z. zastúpeného: JUDr. D., advokátom so sídlom Z., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutí žalovaného č. I/223/4281-31040/2009/992517-r zo dňa 04.03.2009, č. I/223/3010-31161/2009/990057-r zo dňa 04.03.2009, č. I/223/3008- 31159/2009/990057-r zo dňa 04.03.2009, č. I/223/3009-31160/2009/990057-r zo dňa 04.03.2009, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/43/2009-100 zo dňa 31.03.2010 proti výroku o prerušení konania, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/43/2009-100 zo dňa 31. marca 2010 vo výroku, ktorým boli návrhy na prerušenie konania v spojených veciach zamietnuté, p o t v r d z u j e.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd napadnutým uznesením spojil veci evidované na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6S/43/2009, 6S/44/2009, 6S/45/2009 a 6S/46/2009 na spoločné konanie, ktoré bude ďalej evidované pod sp. zn. 6S/43/2009 a návrhy a prerušenie konania v spojených veciach zamietol.
Krajský súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, ani zák.č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty neobsahujú ustanovenia, ktoré by dávali Ministerstvu financií Slovenskej republiky právomoc rozhodovať negatívne, resp. pozitívne kompetenčné konflikty medzi colnými orgánmi a daňovými orgánmi pri správe daní z pridanej hodnoty. Preto súd nemôže iniciovať konanie na Ministerstve financií Slovenskej republiky, v ktorom by sa posudzovala otázka vecnej príslušnosti colného alebo daňového orgánu pri správe daní z pridanej hodnoty. Námietka vecnej príslušnosti daňových orgánov na vybavenie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru nachádzajúcom sa v režime colného uskladnenia je jednou z uplatnených žalobných námietok. Touto žalobnou námietkou sa bude súd zaoberať pri rozhodovaní vo veci samej a vo svojom rozhodnutí zaujme stanovisko, či Daňový úrad Košice I. a Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky boli vecne príslušné na vydanie napadnutých rozhodnutí.
Uznesenie krajského súdu napadol žalobca odvolaním a to v časti výroku o prerušení konania. Uviedol, že z možných kompetenčných sporov je legislatívne upravené iba rozhodovanie kompetenčných sporov medzi ústrednými orgánmi štátnej správy Ústavným súdom Slovenskej republiky (čl. 126 Ústavy Slovenskej republiky, § 42 zák.č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov). V našom právnom poriadku chýba zákonná úprava rozhodovania pozitívnych a negatívnych kompetenčných sporov medzi orgánmi štátnej správy na jednej strane a orgánmi územnej, záujmovej a profesijnej samosprávy na strane druhej, ako aj medzi orgánmi územnej, záujmovej a profesijnej samosprávy navzájom.
Žalobca sa domnieva, že krajský súd nemôže riešiť kompetenčný konflikt a príslušnosť daňového orgánu, či colného orgánu konať v colnom sklade a zaoberať sa tým len v odôvodnení svojho budúceho rozhodnutia. Musia byť zabezpečené náležité dôkazy, ktoré túto skutočnosť upravujú náležitým spôsobom bez akýchkoľvek pochybností, aj s prihliadnutím na dôkazy, ktoré navrhol žalobca vo svojom podaní.
Žalobca navrhol, aby v odvolacom konaní bolo zrušené uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/43/2009-100 zo dňa 31.03.2010 a aby bolo jeho návrhu na prerušenie konania vyhovené.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžf 91/2008 zo dňa 20.10.2009. Uviedol, že účelom súdneho rozhodovania je zjednocovať aplikáciu právnych postupov na daný právny stav a preto je potrebné postupovať podľa judikovaného ustanovenia vo všetkých prípadoch, ktoré sú skutkovo porovnateľné alebo obdobné. V danom prípade možno konštatovať, že skutkovo sa stav v administratívnom spise o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 5 Sžf 91/2008 zo dňa 20.10.2009 zhodoval úplne alebo v podstatných skutočnostiach s obsahom administratívneho spisu žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, proti ktorým podal žalobca žalobu, a preto je pre toto súdne konanie potrebné aplikovať aj právne závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrené v rozsudku sp. zn. 5 Sžf 91/2008 zo dňa 20.10.2009.
Žalovaný zároveň poukázal aj na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 SžoKS 101/2006 zo dňa 15.04.2008 a sp. zn. 5 Sžf 14/2007 zo dňa 22.04.2008.
Žalovaný ďalej poukázal na tú skutočnosť, že v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 6S/43/2009 vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného č. I/223/4281 - 31040/2009/992517-r zo dňa 04.03.2009, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer č. 695/231/92507/2008/Janc zo dňa 28.11.2008, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2004 v celkovej sume 476,36 € (14 351 Sk), nebolo dôvodom pre vyrubenie rozdielu dane predaj tovaru v colnom sklade.
Vykonanou daňovou kontrolou správca dane zistil porušenie ust. § 49 ods. 7 písm. a/ zákona o DPH tým, že si žalobca neoprávnene odpočítal daň vo výške 14 351 Sk z pravidelnej splátky nájomného za osobné motorové vozidlo M., a to na základe dokladu č. 389/04 (L.) zo dňa 01.08.2004 od D. s.r.o., B., IČO X.
Uvedené skutočnosti žalobca v žalobe ani v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane nenamietal. V žalobe a v odvolaní uvádzal len skutočnosti a dôvody týkajúce sa predaja tovaru v colnom sklade. Predaj tovaru v colnom sklade nebol dôvodom pre vyrubenie rozdielu dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období august 2004 v sume 476,36 €. Námietky žalobcu sú preto vo vzťahu k vyrubenému rozdielu dane z pridanej hodnoty právne irelevantné.
Žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/43/2009-100 zo dňa 31.03.2010 ako vecne správne potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti o prerušení konania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Najvyšší súd z obsahu súdneho spisu krajského súdu zistil, že žalobca sa žalobou podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa 24.04.2009 domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. I/223/4281-31040/2009/992517-r zo dňa 04.03.2009, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice I č. 695/231/92507/2008/Janc zo dňa 28.11.2008, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2004 v sume 14 351,- Sk.
Žalobou podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa 24.04.2009 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. I/223/3010- 31161/2009/990057-r zo dňa 04.03.2009, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice I č. 695/231/92528/2008/Janc zo dňa 28.11.2008, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2006 v sume 2 074 303,- Sk.
Žalobou podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa 24.04.2009 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. I/223/3008- 31159/2009/990057-r zo dňa 04.03.2009, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice I č. 695/231/92526/2008/Janc zo dňa 28.11.2008, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2006 v sume 3 213 638,- Sk.
Žalobou podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa 24.04.2009 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. I/223/3009- 31160/2009/990057-r zo dňa 04.03.2009, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice I č. 695/231/92527/2008/Janc zo dňa 28.11.2008, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2006 v sume 9 040 344,- Sk.
Žalobca podaním zo dňa 26.02.2010, doručeným krajskému súdu dňa 02.03.2010 požiadal krajský súd, aby vzhľadom na pochybnosti o vecnej príslušnosti a príslušnosti medzi daňovým úradom a colným úradom v prejednávanej záležitosti v súlade s právnymi predpismi a legislatívou vyžiadal od Ministerstva financií Slovenskej republiky rozhodnutie o tom, ktorý orgán bol a je príslušný konať a aby do doby odstránenia pochybností o príslušnosti – kompetenciách medzi colnými a daňovými orgánmi v súlade s ust. § 109 a nasl. O.s.p. prerušil konanie.
Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že súd nemôže iniciovať konanie na Ministerstve financií Slovenskej republiky, pretože Ministerstvo financií Slovenskej republiky nemá právomoc rozhodovať kompetenčné konflikty medzi daňovými a colnými orgánmi a navyše žiaden kompetenčný konflikt či už pozitívny alebo negatívny tu nevznikol, pretože daňové orgány vo veci konali a bolo vydané rozhodnutie, ktoré je predmetom súdneho prieskumu. Najvyšší súd poukazuje na to, že správny súd je povinný v zmysle § 250j ods. 3 O.s.p. z úradnej povinnosti skúmať, či napadnuté rozhodnutie vydal orgán na to oprávnený. Ak dôjde súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, potom súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví.
V prejednávanej veci neexistuje žiadna prekážka postupu konania stanovená v § 109 ods. 1 O.s.p., pre ktorú by bol súd povinný konanie vo veci prerušiť, ani prekážka stanovená v § 109 ods. 2 O.s.p., pri ktorej by súd mohol vôbec uvažovať o prerušení konania, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/43/2009- 100 zo dňa 31.03.2010 vo výroku, ktorým boli návrhy na prerušenie konania v spojených veciach zamietnuté podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Najvyšší súd súčasne poukazuje na to, že žalobca podaniami zo dňa 9.8.2010 doručenými Krajskému súdu v Košiciach dňa 11.8.2010 vzal žaloby späť.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave, dňa 18. januára 2011
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
Kanc.:
Vyhotov zápisnicu o hlasovaní
Vyhotov čistopisy
Expeduj: 8x do spisu KS 1x predsedníčke správneho kolégia 3x senátu, ktorý rozhodol 3x do zberného spisu Anonymizácia k ust. § 109 O.s.p. Vráť spis Krajskému súdu v Košiciach
Vyznač v registri ako bolo skončené
JUDr. Ivan Rumana predseda senátu