Najvyšší súd

3 Sžf/19/2011

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: 1. A. - L. S. s.r.o.,

L., 2. B. s.r.o., V. B., 3. B. s.r.o., S. N. B., 4. A. - L. s.r.o., L.., 5. L. -V.-H. s.r.o., L., 6. S. K.

- L. s.r.o., S. N. B., 7. T. M. S. s.r.o., V. B., 8. D. S. s.r.o., V. B., všetci právne zastúpení JUDr. E. K., advokátom, K., proti odporcovi: Daňový úrad Kráľovský Chlmec, Mierová 2,

Kráľovský Chlmec, v konaní o návrhoch na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, konajúc o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/11708/2010-35 zo dňa 02. marca 2011 v časti výroku o trovách konania,

jednomyseľne

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľov v 1. až 8. rade   o d m i e t a.

Navrhovateľom v 1. až 8. rade náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.  

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením spojil veci vedené na Krajskom súde v Košiciach pod spisovými značkami (ďalej len „sp. zn.“) 7 S/11708/2010, 7 S/11725/2010,

7 S/11733/2010, 7 S/13858/2010, 7 S/13861/2010, 7 S/13863/2010, 7 S/13866/2010,   7 S/13871/2010, 7 S/13896/2010 a 7 S/13908/2010 na spoločné konanie s tým, že sa bude

viesť pod sp. zn. 7 S/11708/2010.

Zároveň uvedeným uznesením prvostupňový súd v súlade s § 250v ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zastavil konanie z dôvodu, že v čase

rozhodnutia súdu, ako to vyplýva z písomného podania odporcu zo dňa 07.02.2011, predmetné neoprávnené zásahy u navrhovateľov v 1. až 8. rade v jednotlivých spojených veciach už netrvali, teda odpadli dôvody na ďalšie konanie.

Navrhovateľom v 1. až 8. rade priznal náhradu trov konania celkovo v sume 1.161,82 €. Krajský súd v Košiciach postupoval podľa § 13 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov   za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška   č. 655/2004 Z.z.“), keď pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej

odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššom hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. Preto odmena za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu) predstavuje sumu 961,90 € (základná sadzba tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 4 vyhlášky   č. 655/2004 Z.z. je 120,23 € a zvýšená základná sadzba tarifnej odmeny o tretinu za ďalších 9 vecí je 360,72 €, t.j. 9x40,08 €). Režijný paušál za 2 úkony právnej pomoci predstavuje 14,42 €, t.j. 2x7,21 €. Advokátovi, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) bola priznaná uplatnená DPH vo výške 19 % zo sumy 976,32 €, t.j. 185,50 €.

Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách konania podali navrhovatelia   v 1. až 8. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie s odôvodnením,  

že podľa § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pri spojení dvoch alebo viacerých vecí   sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou

zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. Z ustanovenia vyhlášky č. 655/2004 Z.z. nevyplýva, že pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa redukuje alebo obmedzuje aj režijný paušál. Podľa názoru

navrhovateľov pri spojení 10 vecí určenie režijného paušálu, ako za dva úkony pri jednej veci, nemá oporu vo vyhláške č. 655/2004 Z.z. Režijný paušál mal byť určený za 2 úkony pri desiatich veciach, to znamená (7,21 € x 2) x 10. Režijný paušál mal celkovo predstavovať 144,20 €.

Odmena (961,90 €) a režijný paušál (144,20 €) spolu predstavujú sumu 1.106,10 €, ktorá s 19 % DPH podľa § 18 ods. 3 uvedenej vyhlášky je celkovo vo výške 1.316,26 €.

Právny zástupca navrhovateľov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil výrok o trovách konania a priznal navrhovateľom náhradu trov konania v celkovej

výške 1.316,26 €.

Keďže odvolanie nesmeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, súd nevyzýval odporcu na vyjadrenie k odvolaniu (§ 209a ods. 1 O.s.p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení   s § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v rozsahu a z dôvodov

uvedených v odvolaní navrhovateľov v 1. až 8. rade a dospel k záveru, že odvolanie   je potrebné odmietnuť.  

Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).

Podľa § 246c ods. 1 veta druhá O.s.p. opravný prostriedok je prípustný, len  

ak je to ustanovené v tejto časti.

Podľa § 250v ods. 5 O.s.p. navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd

návrhu vyhovel.

Podľa § 250v ods. 8 O.s.p., na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej

a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

Podľa § 250v ods. 7 O.s.p., proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky k tejto problematike už vyslovil právny názor   vo svojom rozhodnutí sp.zn. 3 Sžf/42/2010 a uviedol, že: „Konanie o ochrane pred

nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je konaním jednoinštančným, a teda opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu podľa piatej hlavy, piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je prípustný.“

Krajský súd v Košiciach vo svojom uznesení č.k. 7S/11708/2010-35 zo dňa 02.03.2011 nesprávne poučil účastníkov konania o prípustnosti odvolania proti výroku o trovách konania. Ako vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia § 246c ods. 1 veta druhá

O.s.p., opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Z ustanovenia § 250v ods. 7 O.s.p. je zrejmé, že proti rozhodnutiu súdu podľa piatej hlavy, piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je prípustný opravný prostriedok. Uvedené ustanovenie teda nepripúšťa opravný prostriedok ani proti výroku

o trovách konania.

Ak by mal zákonodarca v úmysle pripustiť opravný prostriedok proti výroku o trovách konania, takúto možnosť by zakotvil v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.  

Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).

Vzhľadom na uvedené dôvody Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľov v 1. až 8. rade podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol.   Vo veci rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250v ods. 8 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., a § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s analogickou aplikáciou ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že účastníkom trovy odvolacieho konania

nepriznal. Účinky odmietnutia odvolania sú obdobné účinkom zastavenia konania, preto najvyšší súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 08. septembra 2011

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková