Najvyšší súd

3 Sžf/16/2008

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Tatiany Hanečkovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci žalobcu: T. T., s.r.o, S., zastúpený advokátom: JUDr. M. B., N., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/225/7712-49485/2006/990770-r zo dňa 17.07.2006 a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/139/2006- 37 zo dňa 16.10.2007, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove   č. k. 1S/139/2006-37 zo dňa 16.10.2007   m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného   č. I/225/7712-49485/2006/990770-r zo dňa 17.07.2006 podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.   z r u š u j e   a   v r a c i a   vec žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi sa náhrada trov konania   n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu,   ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. I/225/7712-49485/2006/990770-r zo dňa 17.07.2006, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer vydaný Daňovým úradom v Poprade zo dňa 28.04.2006 č. 717/230/21890/06/Fer, ktorým bol žalobcovi vyrubený 3 Sžf/16/2008

rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie prvý štvrťrok 2005 v sume   409 405,-- Sk.

Krajský súd v Prešove rozsudok zdôvodnil tým, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, pretože žalobca v správnom konaní neuniesol dôkazné bremeno a v konaní nebolo preukázané, že by bolo dodržané ust. § 49   ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dani z pridanej hodnoty) a to v tom, či drevo dodané od spoločnosti V. U., s.r.o., vo vzťahu ku ktorej si žalobca uplatnil nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH), mu vznikla daňová povinnosť. Súd uviedol, že platiteľ DPH, ktorý je registrovaný podľa § 4 zákona o DPH, je pri prijatí zdaniteľných plnení povinný uplatňovať odpočítanie dane len v takých prípadoch, v ktorých sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky aj zo strany dodávateľa. Z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že dodávateľ žalobcu spoločnosť V. U., s.r.o., nemohla odpredať drevo nakúpené od spoločnosti P., s.r.o., S., pretože nebolo preukázané, aby vlastníci ciach, ktorými boli označené predmetné dodávky dreva, dodávali drevo spoločnosti V. U., s.r.o., ani spoločnosti P., s.r.o..

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, uvádzajúc, že Krajský súd v Prešove   pri rozhodovaní vôbec neprihliadal na skutočnosti, ktoré predniesol na pojednávaní o tom,   že správca dane ako aj žalovaný rozhodli na základe skutkových zistení, ktoré sú nepravdivé a teda rozhodli na základe nesprávne zisteného skutkového stavu. Svoje tvrdenia chcel žalobca preukázať listinnými dôkazmi, ktoré však odvolací súd odmietol prevziať ako nepotrebné k jeho rozhodnutiu a z tohto dôvodu boli priložené ako príloha k podanému odvolaniu. Žalobca uviedol, že počas daňového konania predložil všetky požadované doklady správcovi dane v súlade s § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. Z tohto dôvodu sa nestotožňuje so záverom Krajského súdu v Prešove o tom, že si nesplnil dôkaznú povinnosť a že nepreukázal pôvod drevnej hmoty, ktorú nakupoval od spoločnosti V. U., s.r.o. Žiaden právny predpis neumožňuje, aby si žalobca od tretej osoby vyžiadal doklady, ktorými by mohol preukázať dodanie drevnej hmoty v prípade, ak mu doklady tretia osoba odmietla vydať dobrovoľne. Z uvedeného dôvodu teda nebolo v možnostiach žalobcu preukázať sporné skutočnosti, pričom takúto možnosť mal daňový úrad v konaní. Žalobca v odvolaní uviedol, že disponuje a predkladá listinné dôkazy, ktorými preukazuje, že jeho dodávateľ, spoločnosť V. U., s.r.o., nakupoval drevnú hmotu aj od iných dodávateľov než bola spoločnosť P., s.r.o.   a to od pozemkového spoločenstva T., ktorému bola pridelená ciacha U-BR-090, pričom 3 Sžf/16/2008

množstvo drevnej hmoty, ktorá bola od tohto spoločenstva odkúpená spoločnosťou V. U., s.r.o., predstavuje 35% celkového objemu drevnej hmoty, na ktorú Daňový úrad v Poprade poukázal a ktorú považoval za tovar, na ktorý si žalobca nemohol uplatniť odpočet dane. Rovnako uvádza, že spoločnosť V. U., s.r.o. nakupovala drevnú hmotu aj od Urbárskeho a pozemkového spoločenstva Š., ktorému bola pridelená ciacha U., pričom rozsah drevnej hmoty, ktorú spoločnosť V. U., s.r.o. nakúpila od Urbárskeho pozemkového spoločenstva Š. a ktorú následne odpredala, predstavuje 15,3% celkového objemu drevnej hmoty, na ktorú Daňový úrad v Poprade poukázal a ktorú považoval za tovar, na ktorý si žalobca nemohol uplatniť odpočet DPH.

S poukazom na uvedené žalobca požiadal Najvyšší súd SR o zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa ako aj zrušenie rozhodnutia žalovaného a správcu dane – Daňového úradu v Poprade a o vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie a to z dôvodu nesprávne zisteného skutkového stavu veci a to aj s poukazom na ust. § 250i ods. 2 O.s.p., ktorý Krajský súd v Prešove nerešpektoval, keď odmietol vykonať v konaní dokazovanie, ako aj žalobcom navrhované dôkazy.

K podanému odvolaniu zaslal svoje stanovisko žalovaný, pričom uviedol, že dôvody uvedené v odvolaní považuje za neopodstatnené v celom rozsahu, pričom uvádza,   že dôkazmi, ktoré predložil žalobca v odvolaní neovplyvnil skutkový stav zistený daňovými orgánmi, pretože tvrdeniami o percentuálnom objeme obchodných kontraktov s obchodnými partnermi nijako žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre vznik práva na odpočítanie dane vo vzťahu k sporným faktúram. Uviedol, že návrh odvolateľa o doplnenie dokazovania v tomto štádiu konania sa priečia zákonným možnostiam určeným v § 250j ods. 2 O.s.p., pretože v daňovom konaní ide o rozhodnutie verejného práva, preto postup krajského súdu považuje za správny.

Na základe týchto skutočností navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. 1S/139/2006-37 potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku /ďalej len O.s.p./) prejednal vec v medziach § 212   ods. 1 O.s.p.   a podľa § 220 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 4 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa 3 Sžf/16/2008

zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č. I/225/7712-49485/2006/990770-r zo dňa 17.07.2006 podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (zákon o DPH v znení stave účinnom ku dňu 31.03.2005) môže platiteľ odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ, s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú   alebo majú byť platiteľovi dodané,

b) ním uplatnená zo služieb a z tovarov dodaných inštaláciou alebo montážou dodá- vateľom alebo na jeho účet, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4 a ním uplatnená z tovaru, pri ktorom je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 7,

c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu   podľa § 11 a § 11a,

d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Spornou otázkou v danom prípade zostalo, či skutkový stav veci zistený daňovými orgánmi v rámci správneho konania, bol zistený dostatočne a úplne. Následne, či na základe takto zisteného stavu veci, vydané rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane boli vydané zákonne.  

Z pripojeného administratívneho spisu odvolací súd zistil, že správca dane – Daňový úrad Poprad vydal dňa 14.03.2006 pod č. 717/320/1220-13039/06/Bru protokol o výsledku zistenia daňovej kontroly, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 20.03.2006 s tým, že žalobca bol zároveň vyzvaný, aby sa dostavil dňa 27.04.2006 k správcovi dane za účelom prerokovania predmetného protokolu s poučením, že písomné vyjadrenie k protokolu môže žalobca   podľa § 15 ods. 10 zák. č. 511/1992 Zb. predložiť najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa jeho doručenia.

Z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní spísanej Daňovým úradom Poprad   č. 717/320/1220-21635/06/Bru zo dňa 27.04.2006 vyplynulo, že konateľ žalobcu v zápisnici uviedol, že nesúhlasí s výsledkami kontroly uvedenými v protokole z daňovej kontroly, predovšetkým s tým, ako je v protokole uvedené, že obchodno-záväzkový vzťah medzi spoločnosťou žalobcu a spoločnosťou V. U., s.r.o. sa neuskutočnil, pretože má k dispozícii 3 Sžf/16/2008

všetky potrebné doklady, ktoré by jednoznačne preukázali realizáciu predmetného obchodno- záväzkového vzťahu a môže tieto skutočnosti preukázať jednak doložením listín, ale aj výsluchom svedkov, ktorí boli priamo zúčastnení pri plneniach. Predmet dodávky bol následne dodaný spoločnosti W. T., s.r.o., pričom pri ďalšom zisťovaní by bolo možné preukázať, že takýto obchodno-záväzkový vzťah bol realizovaný.

Žalobca nedostatočne zistený skutkový stav namietal aj v podanej žalobe   proti rozhodnutiu žalovaného.

Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva jednoznačný záver v tom smere,   že by dodávateľ žalobcu spoločnosť V. U., s.r.o., P. X, K. v predmetnom období obchodovala s drevom výlučne len so spoločnosťou P., s.r.o., S. a to ako je to uvedené v zápisnici o miestnom zisťovaní č.k. 696/320/2285-64806/05/Miš zo dňa 28.11.2005. S poukazom na nedostatočne zistený stav veci, ktorý namietal žalobca už počas správneho konania (zápisnica zo dňa 27.04.2006) bude v ďalšom konaní úlohou správnych orgánov došetriť skutkový stav veci, najmä bude potrebné preveriť obchodný vzťah, ktorý podľa tvrdenia žalobcu a podľa predložených listinných dôkazov v predmetnom období bol uzavretý medzi Pozemkovým spoločenstvom T. a dodávateľom žalobcu, spoločnosťou V. U., s.r.o., a rovnako medzi spoločnosťou V. U., s.r.o., a Urbárskym a pozemkovým spoločenstvom Š., ktorému mala byť pridelená ciacha U.. Po doplnení skutkového stavu veci v naznačenom smere a po doplnení skutkového stavu aj šetrením u odberateľa žalobcu, ako aj vypočutí osôb, ktoré boli zainteresované v predmetných obchodných vzťahoch bude potrebné vyvodiť záver, či v sporných prípadoch prišlo k reálnemu plneniu záväzkov, alebo či boli vystavené daňové doklady fiktívne a následne vyvodiť právny záver, či žalobca splnil podmienky na uplatnenie nároku na odpočet dane a následne vydať vo veci nové rozhodnutie na podklade úplne zisteného skutkového stavu veci.

S poukazom na nedostatočne zistený stav veci (§ 250j ods.2 písm. c/ O.s.p.) zmenil odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Prešove tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 17.07.2006 a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§250ja ods.4 O.s.p.).

Podľa § 250j ods. 6 O.s.p. správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

3 Sžf/16/2008

O trovách konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 veta druhá O.s.p. a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa, za ktoré súd v danej veci považuje neúplne zistený skutkový stav veci,   na objasnení ktorého sa rovnako podieľajú obaja účastníci konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 06. marca 2008

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.  

  predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková