Najvyšší súd
3 Sžf 138/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: Ľ. A., bytom M., právne
zastúpeného JUDr. M. S., advokátom so sídlom H., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie
rozhodnutí žalovaného č. I/223/6854-96660/2008/999609-r, č. I/223/6854-
96605/2008/999609-r a č. I/223/6856-89570/2008/999609-r zo dňa 15.12.2008, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/7/2009-64 zo dňa 12.06.2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove
č.k. 1S/7/2009-64 zo dňa 12. júna 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením Krajský súd v Prešove zastavil konanie podľa § 250d
ods. 3 O.s.p. o preskúmanie rozhodnutí žalovaného č. I/223/6854-96660/2008/999609-r,
č. I/223/6854-96605/2008/999609-r a č. I/223/6856-89570/2008/999609-r zo dňa 15.12.2008,
z dôvodu, že žaloby smerujú proti rozhodnutiam, ktoré nemôžu byť predmetom
preskúmavania súdom, lebo ide o procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia exekučného
konania a ktoré sú podľa ustanovenia § 248 písm. a/ O.s.p. zo súdneho prieskumu vylúčené.
Krajský súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že v predmetnej veci z obsahu žaloby
ako aj z obsahu administratívneho spisu žalovaného nepochybne vyplýva, že rozhodnutia,
ktoré boli základom pre exekučné konanie boli vydané príslušným orgánom Spolkovej
republiky Nemecka, stali sa právoplatnými a vykonateľnými. Zo strany žalovaného následne
išlo iba o postup, ktorým sa vykonávali právoplatné rozhodnutia.
Rozhodnutiami Daňového úradu Bardejov, č. 700/340/12-3866/08/Ked zo dňa 06.02.2008,
ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. I/223/6854-96660/2008/999609-r zo dňa
15.12.2004, č. 700/340/12-3862/08/Ked zo dňa 06.02.2008, ktoré bolo potvrdené
rozhodnutím žalovaného č. I/223/6854-96605/2008/999609-r zo dňa 15.12.2008
a č. 700/340/12-3860/08/Ked zo dňa 06.02.2008, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím
žalovaného č. I/223/6856-89570/2008/999609-r zo dňa 15.12.2008, boli vydané daňové
exekučné výzvy v zmysle ustanovenia § 76 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov voči daňovému dlžníkovi – žalobcovi, nešlo o základné rozhodnutia,
ktoré by mohli byť predmetom súdneho preskúmania za splnenia zákonom stanovených
podmienok.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala žalobkyňa v zastúpení advokátom
odvolanie. Uviedla, že krajský súd nesprávne vo veci rozhodol, keď posúdil celý prípad tak,
že exekučné konanie, ktoré bolo napadnuté, je konaním, v ktorom boli vydané proccsné
rozhodnutia a ktoré nie je možné podľa § 248 písm. a/ O.s.p. súdne preskúmať. Nestotožňuje
sa s týmto právnym názorom krajského súdu a má za to, že ide o rozhodnutia správneho
orgánu, ktoré sú preskúmateľné, pretože boli poškodené práva žalobkyne.
Advokát žalobkyne ďalej namietal, že súd sa nezaoberal dôsledne skutočnosťou,
že ručiteľské rozhodnutie smeruje voči subjektu, t.j. osobe konateľky spoločnosti
R. s.r.o., avšak samotná exckúcia sa vykonáva voči inej právnej osobe a to voči Ľ. A.,
podnikateľovi – fyzickej osobe, ktorá nie je totožná s ručiteľkou. Aj z tohto dôvodu mal
konajúci súd žalobe vyhovieť a napadnuté exekučné konania zastaviť.
Žalobkyňa má za to, že rozhodnutím Krajského súdu v Prešove boli porušené ústavné
práva, keď voči občanovi SR bolo začaté exekučné konanie aj napriek tomu, že podľa nášho
právneho poriadku nie je možné vykonávať exekúciu na základe cudzích rozhodnutí, pokiaľ
náš právny poriadok neumožňuje na základe týchto rozhodnutí exekučné konanie.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zmenil tak, že žalobám sa v plnom rozsahu vyhovie, exekučné konanie sa zastaví a žalobcovi
sa priznjú trovy konania.
Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.10.2009 k námietkam žalobkyne, že rozhodnutia
žalovaného nie sú procesnými rozhodnutiami týkajúcimi sa vedenia konania a preto
podliehajú preskúmavaniu súdom, poukázal na § 244 ods. 3 O.s.p. a § 248 písm. a/ O.s.p.
a uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sž-o-KS 22/04 zo dňa
14.04.2004, 3SžoKS 63/2006 zo dňa 20.09.2007 a 5Sžf 17/2008 zo dňa 25.11.2008.
K ďalšej námietke žalobcu, že ručiteľské rozhodnutie smeruje voči subjektu, t.j. osobe
konateľky spoločnosti R., s.r.o., avšak samotná exekúcia sa vykonáva voči inej osobe a to
voči Ľ. A., podnikateľovi – fyzickej osobe, ktorá nie je totožná s ručiteľkou, žalovaný uviedol
že je neodôvodnená, nakoľko hlavný dlžník spoločnosť R., s.r.o. nezaplatil daňové
nedoplatky, postupoval Finančný úrad Chemnitz-Süd v súlade s Daňovým poriadkom
Spolkovej republiky Nemecka a na základe rozhodnutí o ručení č. 214/195/32581 H02-30/06- HaB zo dňa 01.12.2006, č. 214/195/32581 H02-09/05 zo dňa 21.09.2005 a č. 214/195/32581
H02-09a/05 zo dňa 21.09.2005 došlo k prenosu daňovej povinnosti na fyzickú osobu,
štatutárneho zástupcu spoločnosti R., s.r.o., A. Ľ., M.. V prílohe 2 k rozhodnutiam o ručení zo
dňa 21.09.2005 je uvedené, že pribratie cestou ručenia sa realizuje na základe § 191 ods. 1
Daňového poriadku Spolkovej republiky Nemecko,ďalej len DP, v súčinnosti s § 69 a § 34
Daňového poriadku Spolkovej republiky Nemecko. Podľa § 191 ods. 1 DP sa rozhodnutím
o ručení priberá ten, kto podľa zákona ručí za odvod dane. Podľa § 69 DP ručia osoby
uvedené v § 34 pokiaľ by neboli alebo neboli včas určené alebo splnené práva vyplývajúce zo
vzťahu k daňovému dlžníkovi v dôsledku úmyselného alebo hrubého porušenia jemu
uložených povinností. K osobám určeným v § 34 patria okrem iných aj zákonní zástupcovia
právnických osôb. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že jedinou konateľkou
spoločnosti R., s.r.o. a tým aj zákonným zástupcom bola od 11.03.1999 do 03.01.2007 pani A.
Ľ., M. Nakoľko si hlavný daňový dlžník spoločnosť R., s.r.o. nesplnil svoje daňové
povinnosti tým, že nepodal daňové priznanie a neodviedol splatné dane, stal sa jeho zákonný
zástupca pani A. Ľ., M. v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami zákona SRN dlžníkom z
ručenia.
Rozhodnutia o ručení č. 214/195/32581 H02-30/06-HaB zo dňa 01.12.2006,
č. 214/195/32581 H02-09/05 zo dňa 21.09.2005 a č. 214/195/32581 H02-09a/05 zo dňa
21.09.2005 boli adresované pre pani Ľ. A., M., B, v ktorých bolo uvedené, že na základe
vyššie uvedených ustanovení DP ručí za záväzky dlžníka a to spoločnosti R. s.r.o., H.
Daňový úrad Bardejov vydal rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania
č. 700/340/12-3083/08/Ked zo dňa 01.02.2008, č. 700/340/12-3079/08/Ked zo dňa
01.02.2008 a č. 700/340/12-3077/08/Ked zo dňa 01.02.2008 a daňové exekučné výzvy
č. 700/340/12-3866/08/Ked zo dňa 06.02.2008, č. 700/340/12-3862/08/Ked zo dňa
06.02.2008 a č. 700/340/12-3860/08/Ked zo dňa 06.02.2008, v ktorých bol uvedený daňový
dlžník Ľ. A., M., DIČ: X., IČO: X. a nie Ľ. A. ako to uvádza žalobca.
V § 75 ods. 2 písm. c/ a § 76 ods. 2 písm. c/ zákona č.511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov sú zakotvené podstatné náležitosti rozhodnutia o začatí daňového exekučného
konania a daňovej exekučnej výzvy, medzi ktoré patrí aj identifikácia daňového dlžníka
s uvedením jeho mena a priezviska, adresy trvalého pobytu alebo obchodného mena a sídla
daňového dlžníka, identifikačného čísla organizácie a daňového identifikačného čísla
daňového dlžníka, ak mu bolo pridelené, alebo rodného čísla, ak fyzická osoba nemá
povinnosf registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona alebo ak je to nevyhnutné
podľa osobitných predpisov.
Na základe uvedeného vyplýva, že daňový úrad postupoval v súlade so zákonom
a označil žalobcu všetkými identifikačnými znakmi, keďže žalobca ako fyzická osoba bol
zaregistrovaný na daňovom úrade a bolo mu pridelené daňové identifikačné číslo.
Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešovc č.k. 1 S/7/2009-64 zo dňa 12.06.2009
ako vecne správne potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta
prvá O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je možné vyhovieť.
Podľa § 244 ods.1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejenej správy.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov
štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších
právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach
a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhod-
nutie a postup správneho orgánu“) (§ 244 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia
vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia
alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu
byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb
priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne
len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
V právnom štáte nemožno odmietnuť ochranu základného práva alebo slobody kvôli
procesným nedostatkom, ktoré nespôsobila osoba namietajúca porušenie svojho základného
práva (II. ÚS 10/1999).
Z obsahu pripojených spisov Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil tento stav veci:
Napadnutým rozhodnutím žalovaného č. I/223/6854-96660/2008/999609-r zo dňa
15.12.2008 bola potvrdená daňová exekučná výzva Daňového úradu Bardejov č. 700/340/12-
3866/08/Ked zo dňa 06.02.2008, ktorou bola žalobkyňa vyzvaná, aby zaplatila daňový
nedoplatok vo výške 103 100,77 Sk. Daňová exekučná výzva bola vydaná na základe zákona
č. 446/2002 Z.z. v spojení s § 76 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
a o zmenách v sústave územných finančných orgánov na podklade exekučného titulu –
vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov Daňového úradu Chemnitz – Juh
č. 214/195/32581-H VO04 VE 166/07 zo dňa 11.09.2007.
Rozhodnutím žalovaného č. I/223/6854-96605/2008/999609-r zo dňa 15.12.2008 bola
potvrdená daňová exekučná výzva Daňového úradu Bardejov č. 700/340/12-3862/08/Ked zo dňa 06.02.2008, ktorou bola žalobkyňa vyzvaná, aby zaplatila daňový nedoplatok vo výške
103 100,77 Sk. Daňová exekučná výzva bola vydaná na podklade exekučného titulu –
vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov Daňového úradu Chemnitz – Juh
č. 214/195/32581-H VO04 VE 166/07 zo dňa 11.09.2007.
Rozhodnutím žalovaného č. I/223/6856-89570/2008/999609-r zo dňa 15.12.2008 bola
potvrdená daňová exekučná výzva Daňového úradu Bardejov č. 700/340/12-3860/08/Ked
zo dňa 06.02.2008, ktorou bola žalobkyňa vyzvaná, aby zaplatila daňový nedoplatok vo výške
1 904 250,86 Sk. Daňová exekučná výzva bola vydaná na podklade exekučného titulu –
vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov Daňového úradu Chemnitz – Juh
č. 214/195/32581-H VO04 VE 145/06 zo dňa 06.11.2006.
V prejednávanej veci dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
k záveru, že odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu je potrebné podľa § 250ja ods. 3
veta druhá O.s.p. v spojení s § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p. zrušiť z dôvodu, že postupom
prvostupňového súdu bola žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom.
Správnym konaním sa nazýva postup správnych orgánov, účastníkov konania
a ďalších osôb pri vydávaní rozhodnutí, ktorý upravuje právny predpis. Zmyslom všetkých
procesných predpisov je zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia
o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol
zistený skutkový stav čo najúplnejšie prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodné
pre posúdenie veci, a aby účastníkovi, o ktorého vec – práva a povinnosti ide, bola
poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva. Toto platí zvlášť,
ak ide o konanie, v ktorom dôkazná povinnosť spočíva na účastníkovi. Pri tomto zmysle
konania dôvodom k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu podľa § 250i ods. 3 O.s.p. môže
byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie
sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť
vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (R 122/2003).
V danom prípade má byť predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie – exekučná
výzva, ktorá je len jedným z rozhodnutí v rámci procesu, ktorým sa oprávnený – cudzí
správny orgán, domáha zaplatenia vyrubených daňových nedoplatkov. Exekučné tituly –
vykonateľné výkazy daňových nedoplatkov č. 214/195/32581-H VO04 VE 166/07 zo dňa
11.09.2007 a č. 214/195/32581-H VO04 VE 145/06 zo dňa 06.11.2006 boli vydané Daňovým
úradom Chemnitz – Juh, Spolkovej republiky Nemecko.
Postup a podmienky, za ktorých príslušný orgán Slovenskej republiky – Ministerstvo
financií Slovenskej republiky alebo ním poverený daňový orgán alebo colný orgán,
zabezpečia vymáhanie pohľadávky príslušného úradu zmluvného štátu len na základe jeho
žiadosti o vymáhanie pohľadávky, v čase vydania daňovej exekučnej výzvy, upravoval zákon
č. 446/2002 Z.z. o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok, ako aj Smernica Rady č. 76/308/EHS zo dňa 15.03.1976 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní
pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších opatrení.
Podľa článku 8 bod 1 Smernice Rady č. 76/308/EHS zo dňa 15.03.1976 o vzájomnej
pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších
opatrení dokument umožňujúci vymáhanie pohľadávky sa priamo rozpozná a automaticky
sa bude považovať za dokument umožňujúci vymáhanie pohľadávky členského štátu,
v ktorom sa požiadaný orgán nachádza.
Podľa článku 8 bod 2 Smernice Rady č. 76/308/EHS zo dňa 15.03.1976 o vzájomnej
pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších
opatrení napriek prvému paragrafu dokument umožňujúci vymáhanie pohľadávky
môže byť podľa potreby a v súlade s ustanoveniami platnými v členskom štáte,
v ktorom sa požiadaný orgán nachádza, akceptovaný, uznaný, doplnený alebo
nahradený dokumentom oprávňujúcim vymáhanie na území tohto členského štátu.
Podľa § 6a ods. 2 zákona č. 446/2002 Z.z. o vzájomnej pomoci pri vymáhaní
niektorých finančných pohľadávok na účely vymáhania pohľadávky sa písomnosti vydané
podľa právneho poriadku zmluvného štátu považujú za písomnosti vydané podľa právneho
poriadku Slovenskej republiky, ak ďalej nie je ustanovené inak.
Podľa § 6a ods. 3 citovaného zákona ak treba písomnosti podľa odseku 2 podľa
právneho poriadku Slovenskej republiky doplniť alebo nahradiť inými písomnosťami,
doplnenie alebo nahradenie týchto písomností zabezpečí príslušný orgán Slovenskej republiky
v lehote do troch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o vymáhanie pohľadávky. Túto lehotu
môže príslušný orgán Slovenskej republiky predĺžiť; o dôvodoch predĺženia je príslušný
orgán Slovenskej republiky povinný informovať písomne príslušný úrad zmluvného štátu
najneskôr do siedmich dní odo dňa uplynutia tejto lehoty.
Senát najvyššieho súdu v danej veci dospel k záveru, že žalovaný sa v tomto prípade
dôsledne neriadil právnou úpravou platnou v čase vydania exekučnej výzvy pre postup
pri vymáhaní pohľadávky cudzieho správneho orgánu. Je názoru, že nepostupoval v súlade
s § 6a ods. 2 a najmä § 6a ods. 3 zákona č. 446/2002 Z.z. o vzájomnej pomoci pri vymáhaní
niektorých finančných pohľadávok, pretože nepostupoval v exekučnom konaní v súlade
s právnym poriadkom Slovenskej republiky, ktorý obsahuje osobitnú zákonnú úpravu konania
vo veciach nariadenia výkonu cudzieho správneho rozhodnutia za predpokladu,
ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, obsahuje záväzok
vykonávať rozhodnutia cudzích správnych orgánov (§ 250w a nasl. O.s.p.). Podľa uvedeného
možno nariadiť výkon cudzieho správneho rozhodnutia, len v prípade, ak krajský súd
rozhodne, že cudzie správne rozhodnutie je vykonateľné. Uvedený postup vyplýval aj
z článku 8 ods. 2 Smernice Rady č. 76/308/EHS zo dňa 15.03.1976, keď dokument
umožňujúci vymáhanie pohľadávky môže byť podľa potreby a v súlade s ustanoveniami platnými v členskom štáte, v ktorom sa požiadaný orgán nachádza, akceptovaný, uznaný,
doplnený alebo nahradený dokumentom oprávňujúcim vymáhanie na území tohto štátu.
Samotné rozhodnutie, ktoré má byť preskúmané v tomto konaní nespĺňa podmienku
preskúmania z pohľadu § 250 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s § 248 písm. a/ O.s.p. z dôvodu,
že je rozhodnutím procesného charakteru, ktoré sa týka vedenia exekúcie a s poukazom
na § 248 písm. a/ O.s.p. nepodlieha súdnemu prieskumu rozhodnutí správnych orgánov.
Avšak s poukazom na podstatnú okolnosť tejto veci, že vydaniu preskúmavaného rozhodnutia
predchádzalo konanie /postup/ žalovaného, ktorým boli porušené zákony Slovenskej republiky
ako aj komunitárne právo, teda postup správneho orgánu, ktorý mal byť v tomto súdnom
konaní preskúmaný prejudiciálne, bol v rozpore so zákonom, viedol odvolací súd k záveru,
že je potrebné napadnuté uznesenie Krajského súdu v Prešove zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie s tým, že je potrebné v naznačenom smere preskúmať zákonnosť postupu
žalovaného, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia a vo veci meritórne
rozhodnúť. Podľa názoru senátu najvyššieho súdu v danom prípade malo vydaniu exekučnej
výzvy vydanej na základe exekučného titulu – rozhodnutia iného členského štátu EU,
predchádzať uznávacie konanie podľa šiestej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 250w a nasl. O.s.p.)
na príslušnom krajskom súde, v tomto prípade na Krajskom súde v Prešove (§ 250w ods. 2
O.s.p.), na ktoré odkazoval článok 8 ods. 2 Smernice Rady č. 76/308/EHS zo dňa 15.03.1976.
Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. (§ 224
ods. 3 O.s.p.).
Na záver odvolací súd poznamenáva, že v čase vydania tohto rozhodnutia je už účinný
zákon č. 466/2009 Z.z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných
pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zo dňa 22.10.2009, ktorý
už od postupu podľa § 250w a nasl. O.s.p. upustil.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 13. mája 2010
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková