Najvyšší súd

3Sžf/137/2009

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej, v právnej veci žalobcu: Š. L. – B., D., právne zastúpeného JUDr. O. K., advokátom v B., proti žalovanému: Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Mierová č. 23, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 61597/2007 zo dňa 18.03.2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/54/2008-48 zo dňa 17.09.2009 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/54/2008-48 zo dňa 17. septembra 2009   m e n í   tak, že rozhodnutie žalovaného č. 61597/2007 zo dňa 18.03.2008 podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/ O.s.p.   z r u š u j e   a vec v r a c i a   žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 689 € do 30 dní   od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. O. K., advokáta v B.

O d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 61597/2007 zo dňa 18.03.2008, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Colného úradu Trnava zn. 52242/2007-5891 zo dňa 05.11.2007, ktorým Colný úrad Trnava podľa § 14a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov rozhodol, že tovar, a to spotrebiteľské balenia liehu Ballantines Finest 0,7 litra v počte 1 ks a Furmanská liehovina 0,7 litra v počte 1 ks, ktoré boli zabezpečené v zmysle § 47 ods. 2 písm. b/ zákona č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z.z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, žalobcovi ako daňovému subjektu rozhodnutím Colného úradu Trnava č. 20086/2006-5891 zo dňa 22.05.2006, prepadajú v prospech štátu, pretože majiteľ tovaru v zmysle § 14a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v lehote do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení tovaru neodstránil pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru.

2. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že ohľadne otázky, či zabezpečené a neskôr prepadnuté spotrebiteľské SBL spadajú pod režim § 10 ods. 7 zákona č. 105/2004 Z.z. v daňovom konaní platí zásada objektívnej zodpovednosti, tzn. že žalobca sa nemôže vyviniť spochybňovaním skutočností kto a kedy zavinil skonštatovaný fakt, že SBL Ballantines Finest bolo označené odlepenou kontrolnou známkou, čo v zmysle ustanovenia § 10 ods. 7 zákona č. 105/2004 Z.z. spôsobuje, že sa považuje za SBL neoznačené. Čo sa týka otázky, či spotrebiteľské balenie Furmanskej liehoviny je možné považovať za neoznačené SBL súd mal za to, že v nadväznosti na vetu prvú ustanovenia ods. 7 odkazujúcu   na ustanovenie ods. 6, v zmysle ktorého kontrolná známka sa nesmie daň odlepiť bez jej pretrhnutia alebo iného viditeľného poškodenia, ak zaistené SBL bolo označené kontrolnou známkou s viditeľným poškodením, čiže známkou, ktorá nie je v súlade so zákonom   č. 105/2004 Z.z. bolo neoznačené. K námietke procesných pochybení pri miestnom zisťovaní takisto súd nemohol prihliadnuť vzhľadom na skutočnosť, že zákon č. 511/1992 Zb. nie je účasť daňového subjektu pri vykonávaní miestneho zisťovania povinná a pracovník, ktorý sa nachádza v prevádzke je oprávnený na zastupovanie svojho zamestnávateľa vo veciach týkajúcich sa bežného chodu prevádzky. Nie je možné súhlasiť s tým, že ide o zastupovanie v daňovom konaní. Naviac treba prihliadnuť na skutočnosť, že príslušná zamestnankyňa   bez výhrad potvrdila zápisnicu, nežiadala v nej nič zmeniť, doplniť, nevyjadrila žiadne námietky. K otázke oprávnenosti dožadovania sa tzv. prekolkovania zabezpečených spotrebiteľských balení liehu súd poukazoval na úplnosť a jednoznačnosť vyjadrenia žalovaného k tejto veci a na skutočnosť nesplnenia zákonných podmienok v zmysle § 10   ods. 40 zákona č. 105/2004 Z.z. Vzhľadom na to žalobu ako nedôvodnú zamietol.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie. Namietal,   že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okrem iných dôvodov v odvolaní uviedol, že sa nevyviňoval tým, že poukázal   na subjekt, ktorý bol povinný označovať spotrebiteľské balenie tak, aby ho nebolo možné otvoriť bez toho, aby došlo k poškodeniu kontrolnej známky. Žalobca poukázal na to,   že objektívne zodpovedá za výsledok svojho konania a nie za výsledok konania iného subjektu. Zo skutkových zistení vyplýva, že bola odlepená jedna strana kontrolnej známky. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že lepidlo, resp. nesprávny technologický postup, ktorý použila osoba zaviazaná nalepiť kontrolnú známku spôsobom ustanoveným zákonom nesplnila. Teda v dôsledku jej konania, ktoré nebolo v súlade so zákonom došlo k tomu,   že spotrebiteľské balenie, ktoré sa nachádzalo u žalobcu nebolo riadne označené. Podľa názoru žalobcu táto osoba zodpovedá a to objektívne za neoznačené spotrebiteľské balenie. Ak jej vyvodená zodpovednosť za neoznačené spotrebiteľské balenie voči žalobcovi,   tak potom ide o vyvodenie zodpovednosti za konanie osoby, ktorej povinnosťou bolo označiť zákonom stanoveným spôsobom spotrebiteľské balenie liehu. V konečnom dôsledku žalobca ani nemá zákonnú povinnosť kontrolovať, či osoba povinná označovať spotrebiteľské balenie liehu ho riadne označila (dodržala technologický postup pri označovaní). Je nelogické, aby si žalobca kontrolnú známku, ktorá je pravá odlepil len preto, aby si privodil zodpovednosť   za delikt a uzáver liehoviny nechal neporušený. V konaní o prepadnutí tovaru mali byť všetky pochybnosti odstránené, najmä mala byť vypočutá zamestnankyňa žalobcu, prípadne aj ďalšie osoby, ktoré v čase kontroly boli v reštaurácii. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného   aj rozhodnutie Colného úradu Trnava a vec mu vráti na ďalšie konanie.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 07.12.2009 k odvolaniu žalobcu uviedol, že skutkové a právne okolnosti daňového prípadu uvádzané žalobcom v odvolaní predstavujú opakované tvrdenia, ku ktorým sa žalovaný dostatočne vyjadril už v predchádzajúcich daňových konaniach a v konkrétnom súdnom spore v podobe písomných rozhodnutí, vyjadrení,   resp. priamo na súdnom pojednávaní vo veci. Navrhoval, aby Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Trnave ako vecne správny potvrdil.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal vec podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Najvyšší súd zistil dôvodnosť podanej žaloby a odvolania žalobcu v časti namietanej aplikácie ustanovenia § 10 ods. 7 zákona č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z.z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona   č. 211/2003 Z.z. colnými orgánmi. Colné orgány uvedené ustanovenie aplikovali doslovne, pričom nezohľadnili účel tohto ustanovenia a implicitne obsiahnuté situácie, ktoré má uvedené ustanovenie riešiť.

7. Podľa § 10 ods. 7 zákona č. 105/2004 Z.z. spotrebiteľské balenie označené pretrhnutou kontrolnou známkou, falzifikátom kontrolnej známky alebo kontrolnou známkou, ktorá nie je v súlade s týmto zákonom a všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa ods. 38 a spotrebiteľské balenie, na ktorom nie je nalepená kontrolná známka, alebo ktorého označenie nie je v súlade s týmto zákonom a všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa ods. 38, sa na účely tohto zákona považuje za neoznačené. Za neoznačené spotrebiteľské balenie sa považuje aj každé spotrebiteľské balenie s pretrhnutou kontrolnou známkou, ktoré pri predaji spotrebiteľského balenia na priamu ľudskú spotrebu na mieste vrátane skladových a iných účelových priestorov prevyšuje jeden otvorený kus z jedného sortimentu spotrebiteľského balenia s pretrhnutou kontrolnou známkou.

8. Zo zápisnice o miestnom zisťovaní dňa 21.05.2006 vyplýva, že colné orgány zistili v skladových priestoroch držbu SBL, ktoré sa v zmysle § 10 ods. 7 zákona č. 105/2004 Z.z. považujú za neoznačené a to Ballantines Finest 0,7 litra, obsah l.a. 40% zostatok v SBL 0,7 litra 1 ks zistená držba s odlepenou kontrolnou známkou v takom rozsahu, že SBL je možné ho otvoriť bez jej pretrhnutia a 1ks Furmanská liehovina 0,7 litra SBL 0,7 litra (1 ks) zistená držba s pretrhnutou kontrolnou známkou v takom rozsahu, že SBL je možné otvoriť bez jej ďalšieho porušenia.

9. Z uvedeného je zrejmé, že pri miestnom zisťovaní bola v skladových priestoroch zistená držba, po jednom kuse z jedného sortimentu spotrebiteľského balenia liehu s pretrhnutou kontrolnou známkou. Najvyšší súd konštatuje, že v ustanovení § 10 ods. 7 druhá veta zákona č. 105/2004 Z.z. je určené zákonné tolerančné množstvo SBL v držbe, pri predaji spotrebiteľského balenia na priamu ľudskú spotrebu na mieste v skladových priestoroch. S prihliadnutím na účel uvedeného ustanovenia, nie je rozhodujúce, či kontrolná známka bola porušená pretrhnutím alebo odlepením. Rozhodujúcou skutočnosťou je, že kontrolná známka umožňovala otvorenie spotrebiteľského balenia bez jej ďalšieho porušenia. Pre aplikáciu tohto ustanovenia nie je rozhodujúce ani to či spotrebiteľské balenie liehu bolo fyzicky otvorené, ale že stav kontrolnej známky umožňoval jeho otvorenie. Trvať na dikcii zákona, že SBL musí byť fyzicky otvorené znamená vykladať zákon bez poznania ratia legis a logicky vedie k bezúčelovej tvrdosti zákona v ktorej sa stráca obsahová hodnotovosť práva ako prostriedku sledujúceho účel svojej regulácie. Dodržanie materiálnych znakov účelu právnej regulácie   pri aplikácii zákona je ústavnou požiadavkou v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy SR.

10. Pokiaľ sa nachádzalo v prevádzke vrátane skladových zásob SBL v počte 1 ks   zo sortimentu spotrebiteľského balenia s porušenou kontrolnou známkou, tak i v prípade jeho neotvorenia je táto právna situácia krytá ustanovením § 10 ods. 7 druhá veta zákona   č. 105/2004 Z.z. o minimálnom tolerančnom množstva SBL s porušenou kontrolnou známkou.

11. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1, 2 O.s.p. a v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobca mal vo veci úspech, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania, ktoré pozostávali z náhrady súdneho poplatku z podanej žaloby 66 € a z podaného odvolania 66 €. Ďalej z náhrady trov právneho zastúpenia (prevzatie a príprava zastúpenia 16,6 €, podanie žaloby 16,6 €, vyjadrenie   na výzvu krajského súdu 115,90 €, zastupovanie pojednávaní dňa 17.09.2009, podanie odvolania 115,90 €, réžijný paušál 2 x 5,57 €, 3 x 6,95 €) náhrada za stratu času za 4 začaté polhodiny spolu 46,36 €, náhrada cestovného os. motorovým vozidlom Bratislava Trnava a späť 25,54 €. Spolu náhrada trov právneho zastúpenia 484,19 € + 19% DPH =557 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 19. augusta 2010

JUDr. Ivan R u m a n a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová