Najvyšší súd

3 Sžf 134/2009

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a JUDr. Veroniky Poláčkovej v právnej

veci žalobcu: Ing. I. P., P., DIČ: X., zastúpený advokátom: JUDr. B. B., H. proti žalovanému:

Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, v konaní

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/629137944/2007/992120-r  

zo dňa 02.05.2007, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave  

č.k. 1S/186/2007-32 zo dňa 06.11.2009, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č.k. 1S/186/2007-32 zo dňa 06. novembra 2009   p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu žalobcu

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/6291-37944/2007/992120-r zo dňa

02.05.2007, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava I  

č. 600/320/182605/06/Kou zo dňa 14.12.2006. Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobcovi

vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2003 v sume

377 494,-- Sk.

V odôvodnení krajský súd uviedol, že v danom prípade bolo šetrením správcu dane

preukázané, že výdavky v sume 1 392 293,10 Sk nesúviseli s predmetom podnikateľskej

činnosti žalobcu podľa zápisu v jeho živnostenskom liste č. ŽO-2002/04939/002/HR zo dňa

08.04.2002. Žalobca nemal v popise povolených činností poskytovanie služieb súvisiacich

s náboženským smerom založeným na filozofii dianetiky a scientológie. Z uvedených

dôvodov výdavky na školenia a vzdelávanie v tomto náboženskom smere nemôžu byť

uplatnené ako výdavky za účelom dosiahnutia, udržania a zabezpečenia príjmu žalobcu

v oblasti kúpy tovaru, prenájmu motorových vozidiel, ekonomického a organizačného

poradenstva (predmet podnikateľskej činnosti žalobcu). Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 zákona

č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon ZDP)

daňovým výdavkom je výdavok (náklad) daňovníkom preukázateľne vynaložený  

na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka,  

alebo evidovaný v evidencii daňovníka podľa § 9 ods. 4. Ak výšku výdavku (nákladu)

limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových

výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon,

preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu  

a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného,  

že v danom prípade daňový výdavok uplatnený daňovým subjektom musí súvisieť

s činnosťou popísanou vo vydanom živnostenskom oprávnení. Žalobca v daňovom konaní

nepreukázal a nepredložil žiaden dôkaz o tom, že vzdelávanie vo filozoficko-náboženskom

smere scientológia, priamo ovplyvňuje dosahovanie príjmov v jeho registrovanej

podnikateľskej činnosti. Na základe uvedeného krajský súd konštatoval, že napadnuté

rozhodnutie žalovaného je vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu

a správne právne posúdené, preto krajský súd podľa § 250j ods. 1 OSP žalobu zamietol.

Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal žalobca v zákonnej lehote

odvolanie, v ktorom namietal, že krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Ďalej v odvolaní uviedol, že žalovaný si osvojil právny názor správcu dane

vyslovený vo všetkých svojich rozhodnutiach, v ktorých neuznal za daňové výdavky,

výdavky daňového subjektu vynaložené na školenia a súvisiace výdavky na pracovné cesty

a zakúpenú odbornú literatúru, ktoré daňovník vynaložil za účelom dosiahnutia, zabezpečenia

a udržania príjmu, pričom v odôvodení neuznania výdavkov bolo to, že nad rámec tieto

ustanovenia § 24 zákona správca dane neuznal účtovnými dokladmi preukázané výdavky

z dôvodu, že

- daňový subjekt nedosiahol príjmy rovnajúce sa výdavkom,

- daňový subjekt nedosiahol príjmy v tom istom zdaňovacom období, ako boli

vynaložené výdavky,

- výdavky nesúviseli s predmetom podnikania daňového subjektu.

Správca dane neuznanie výdavkov argumentoval tým, že ustanovenie § 24 ods. 1

zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov vymedzuje

podmienky daňovej uznateľnosti výdavku (nákladu) zaúčtovanej v účtovníctve daňovníka tak, že náklad musí byť preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu

daňovníka. Pretože daňový výdavok stojí vždy oproti dosahovanému príjmu, je potrebné

analyzovať za akých okolností a na základe akých pravidiel môže byť určitý výdavok

považovaný za taký daňový výdavok, ktorý vstupuje do základu dane, pričom základom dane

podľa § 23 ods. 1 ZDP je rozdiel medzi príjmami s výnimkou príjmov, ktoré nie sú

predmetom dane, príjmov oslobodených od dane a daňovými výdavkami (§ 24)  

a pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v podanom zdaňovacom období. Na to,  

aby výdavok bol uznaný za daňový výdavok, musí byť daňovníkom riadne preukázaný  

a to doložením dokladov. Ďalšou dôležitou podmienkou je, že výdavok musí byť vynaložený

na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, nie je prípustné uplatniť výdavky,  

ktoré súvisia so zdaniteľnými príjmami dosahovanými v bežnom zdaňovacom období.  

Podľa názoru žalobcu sa žalovaný nevysporiadal s námietkami daňového subjektu,  

ktorý poukázal na nesprávnosť takejto interpretácie § 24 ZDP v rozhodnutí a to napriek tomu,

že tvrdenie správcu dane, podľa ktorého nie je prípustné uplatniť výdavky, ktoré nesúvisia  

so zdaniteľnými príjmami dosahovanými v bežnom zdaňovacom období a daňový výdavok,

ktorý stojí oproti dosahovanému príjmu sa neopiera o žiadne ustanovenie zákona. Žalobcom

vynaložené výdavky viedli k zvýšeniu jeho príjmov nasledujúcich zdaňovacích obdobiach,

preto nie je možné súhlasiť s tvrdením v napadnutom rozsudku, že výdavky zaúčtované

daňovým subjektom neboli použité na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu  

a že by išlo o výdavky na osobnú spotrebu daňovníka, tak, ako sa tvrdí v napadnutom

rozsudku. Správca dane neuznal za daňové výdavky odbornej literatúry v celkovej výške

36 697,70 Sk vrátane takej literatúry, z ktorej už z ich titulov vyplýva, že súvisia s predmetom

podnikateľskej činnosti žalobcu. Z účtovných dokladov možno citovať: Komunikácia,

Základy organizovania, Základy public relation, Prostriedky k lepšiemu zvládaniu práce,

Úlohy a ciele, Etika a kondície, Z čoho sa skladá porozumenie, Emocionálna tónová škála,

Vyšetrovanie, Management série, Model administratívneho know how a pod.,  

z ktorých vyplýva, že tieto tituly sa venujú oblasti podľa predmetu podnikania žalobcu.  

Na základe uvedených skutočností žiada, aby odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok

Krajského súdu v Bratislave zmení, rozhodnutie žalovaného zo dňa 02.05.2007 zruší a vec

vráti žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa stotožňuje s právnym

posúdením veci Krajským súdom v Bratislave a námietky žalobcu v odvolaní považuje  

za neopodstatnené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal vec

§ 246c, § 214 ods. 1 OSP bez pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP a napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa podľa § 250ja ods. 3 OSP v spojení s § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne

správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta-

tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Najvyšší súd zistil, že žalobca podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb

za rok 2003, v ktorom deklaroval príjmy podľa § 6, § 7 ods. 1 písm. b/ a § 9 zákona  

č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP).

Predmetom podnikateľskej činnosti v kontrolovanom období na základe živnostenského listu

okrem iného bolo ekonomické a organizačné poradenstvo. Žalobca podľa daňového priznania

priznal príjmy zo živnosti podľa § 7 ods. 1 písm. b/ ZDP v sume 34 883,-- Sk. Príjmy

z podnikateľskej činnosti za poradenstvo daňový subjekt nedosiahol, uplatnil si však výdavky

v skutočnej výške podľa § 24 ZDP, t.j. výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie,

udržanie zdaniteľných príjmov v sume 1 849 734,-- Sk. Po vykonanej daňovej kontrole boli

výdavky zo živnosti o 1 392 293,-- Sk znížené, t.j. na sumu 457 441,-- Sk. Dôvodom

vyrubenia rozdielu dane bola skutočnosť, že správca dane neakceptoval výdavky na školenie

súvisiace s náboženskou filozofiou dianetika, scientológia a s tým spojené výdavky  

na pracovné cesty a výdavky na nákup odbornej literatúry.

Z dôvodov podaného odvolania žalobcu žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil

rozhodnutím č. I/222/6291-37944/2007/992120-r zo dňa 02.05.2007. Na základe podanej

žaloby krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 06.11.2008, č.k. 1S/186/2007-32 žalobu

žalobcu zamietol z dôvodu, že zhodne s názorom žalovaného dospel k záveru, že sumu

1 849 734,-- nemožno zahrnúť do daňových výdavkov. Aj podľa názoru odvolacieho súdu,

žalovaný vec správne právne posúdil a vo veci vydal zákonné rozhodnutie. Odvolací súd  

sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 OSP).

Námietky žalobcu odvolací súd posúdil ako neopodstatnené. Správcom dane neuznané

výdavky predstavovali finančné sumy za nákup literatúry priamo nesúvisiacej s poradenstvom

v oblasti ekonomiky, prípade organizácie, jednalo sa o tituly napr. Anatómia ľudskej mysle,

Vesmír, Zem..., Vývoj vedy, Duchovná scéna na Slovensku, Tajomstvá fyziky, Deti atď.

Výdavky na služobné cesty, školné, montáž dorozumievacieho zariadenia a faktúru  

za používanie mobilného telefónu v období od 08.07.2002 – 07.08.2002, ktorá bola uhradená

31.08.2002.

Podľa § 24 ods. 1 ZDP daňovým výdavkom je výdavok (náklad) daňovníkom

preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu zaúčtovaný

v účtovníctve daňovníka, alebo evidovaný v evidencii daňovníka podľa § 9 ods. 4. Ak výšku

výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť

do daňových výdavkov, najmä do výdavkov do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku

limituje tento zákon preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov

len rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Daňové výdavky konkretizované

v § 24 ZDP možno uplatniť len v prípade splnenia podmienky jeho vynaloženia za účelom dosiahnutia, zabezpečenia a udržania príjmu zaúčtovaných v účtovníctve daňovníka  

alebo evidovaných v účtovníctve daňovníka podľa § 9 ods. 4.

Daňovou kontrolou bolo preukázané, že výdavky v sume 1 392 293,10 Sk nesúviseli

s predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu podľa zápisu v jeho živnostenskom liste  

č. ŽO-2002/04939/022/Hr zo dňa 08.04.2002.

V kontrolovanom zdaňovacom období roku 2003 nedošlo k časovému ani

skutkovému vzťahu medzi dosiahnutými príjmami žalobcu a výdavkami na

poskytovanie služieb súvisiacich s náboženským smerom založeným na filozofii

dianetiky a scientológie. Z uvedeného dôvodu výdavky na školenie a vzdelávanie v tomto

náboženskom smere nemôžu byť uplatnené ako výdavky za účelom dosiahnutia,

udržania a zabezpečenia príjmov žalobcu v oblasti kúpy tovaru, prenájmu motorových

vozidiel, ekonomického a organizačného poradenstva.

Najvyšší súd dospel záveru, že výdavky v sume 1 392 293,10 Sk vynaložené

žalobcom na nábožensko-filozofické vzdelávanie neboli využité za účelom podnikania,  

ale za účelom prehĺbenia všeobecného rozhľadu žalobcu a priamo nesúvisia s predmetom

činnosti žalobcu.

Najvyšší súd v odvolacom konaní nezistil existenciu vád konania pred správnym

orgánom ani súdom prvého stupňa, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia, preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne

správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa § 246c veta prvá OSP

v spojení s § 224 ods. 1 OSP s poukazom na § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko v konaní nemal úspech.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 18. februára 2010

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková