Najvyšší súd
3 Sžf 13/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ P. G., bytom T., 2/ G.,
spol. s r.o., so sídlom T., zastúpení: JUDr. J. H., advokátom so sídlom L., proti žalovanému:
Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Mierová č. 23, Bratislava, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 26014/2006 zo dňa 18.10.2006, o
odvolaní žalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/438/2006-66 zo dňa
19.01.2010 takto
r o z h o d o l:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
č.k. 1S/438/2006-66 zo dňa 19. januára 2010 p o t v r d z u j e.
Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením krajský súd zastavil konanie o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného č. 26014/2006 zo dňa 18.10.2006, ktorým bolo podľa § 48 ods. 5 zákona
č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných
orgánov v znení neskorších predpisov potvrdené rozhodnutie Colného úradu Bratislava
č. 92330/2005-5282 zo dňa 30.12.2005, ktorým v zmysle § 41 ods. 6 v spojení s § 41
ods. 3 a 5 zákona č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení
neskorších predpisov v spojení s § 14a ods. 1 a 2 zákona č. 511/1992 Zb. boli zabezpečené
daňovému subjektu G. spol. s r.o., T. dňom 06.12.2005 spotrebiteľské balenia cigariet
z dôvodu, že pri miestnom zisťovaní vykonanom dňa 06.12.2005 v prevádzke daňového
subjektu na adrese G., B. mal v držbe spotrebiteľské balenia cigariet považované v zmysle § 9
ods. 5 zákona č. 106/2004 Z.z. za neoznačené a nevedel preukázať spôsob ich nadobudnutia.
Krajský súd uznesenie odôvodnil tým, že z generálnej klauzuly, na ktorej je správne
súdnictvo koncipované vyplýva, že kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím
orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto
rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené
preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Negatívnou enumeráciou
(§ 248 O.s.p.) sú potom kvantitatívne vyčlenené rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré súdnemu prieskumu nepodliehajú. Ide o také rozhodnutia, ktoré upravujú určité fázy
správneho konania len predbežne, pretože v konaní vo veci samej sa za splnenia zákonných
podmienok bude pokračovať ďalej, prípadne také, ktoré sa nedotýkajú práv a právom
chránených záujmov a povinností fyzických a právnických osôb.
Rozhodnutie správneho orgánu predbežnej povahy, ktoré je vylúčené zo súdneho
prieskumu podľa ustanovenia § 248 písm. a/ O.s.p., musí kumulatívne spĺňať znaky, a to:
− musí ísť o rozhodnutie správneho orgánu vo veciach verejnoprávnych, ktoré dočasne
alebo predbežne upravujú pomery fyzických alebo právnických osôb, zabezpečujú
určité veci alebo osoby alebo dočasne fixujú určitý právny stav (materiálny znak),
− proti tomuto rozhodnutiu alebo proti jeho dôsledkom musí mať každá fyzická alebo
právnická osoba, ktorej subjektívne práva boli rozhodnutím dotknuté možnosť brániť
sa v konaní pred správnym orgánom, ktorý vo veci rozhoduje s konečnou platnosťou
(procesný znak).
Predbežný a dočasný charakter rozhodnutia o zabezpečcní tovaru alebo veci
predpokladá aj sám zákon o správe daní a poplatkov č. 511/1992 Zb. v ustanovení § 14a
ods. 3, v ktorom určuje lehotu (15 dní), v ktorej má držiteľ zabezpečeného tovaru alebo veci
odstrániť pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu konkrétneho tovaru alebo veci.
V závislosti od konania držiteľa zadržaného tovaru alebo veci vznikajú dva možné spôsoby
zrušenia rozhodnutia o zabezpečcní tovaru:
− správca dane zruší rozhodnutie o zabezpečcní tovaru alebo veci v prípade, že držiteľ
tovaru alebo veci odstránil pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru alebo veci,
− správca dane vydá rozhodnutie o prepadnutí tovaru alebo veci v prospcch štátu
v prípade, že držiteľ zabezpečeného tovaru alebo veci v lehote 15 dní od právo-
platnosti rozhodnutia o zabezpečení tovaru alebo vecí neodstráni pochybnosti,
t.j. rozhodnutie o zabezpečení tovaru alebo veci je konzumované rozhodnutím
o prepadnutí tovaru alebo veci. Proti rozhodnutiu o prepadnutí zabezpečeného tovaru
alebo veci sa možno ďalej odvolať.
Výklad tohto ustanovenia prostredníctvom gramatického, logického a systematického
výkladu jednoznačne vedie k tomu, že rozhodnutie o zabezpečení tovaru alebo veci má
predbežný charakter – jeho platnosť končí rozhodnutím o jeho zrušení v daňovom konaní
ako takom sa bude pokračovať alebo sa skončí vydaním rozhodnutia o prepadnutí
zabezpečenej veci alebo tovaru, proti ktorému je možné sa odvolať. Až rozhodnutie
o prepadnutí veci alebo tovaru je spôsobilým predmetom súdneho preskúmavacieho konania,
pretože s prepadnutým tovarom alebo vecou už držiteľ nemôže ďalej disponovať, obchodovať
a podobne. Rozhodnutie o zabezpečení tovaru alebo veci dočasne, predbežne upravuje
pomery držiteľa takého tovaru, avšak toto rozhodnutie končenou platnosťou nerieši vzťah,
príapadne právo držiteľa k zabezpečenej veci alebo tovaru - rozhodnutie o zabezpečení tovaru
teda spĺňa materiálny znak rozhodnutia predbežnej povahy vylúčeného zo súdneho
prieskumu. Rovnako spĺňa formálny znak rozhodnutia predbežnej povahy, pretože v rámci
daňového konania je proti nemu prípustný opravný prostriedok o ktorom rozhoduje nadriadený správny orgán; žalobca opravný prostriedok v daňovom konaní aj využil.
Proti tomuto uzneseniu podali žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu
odvolanie. Uviedli, že občan P. G. je dotknutý na svojich základných ľudských právach,
pretože mu je bránené byť vlastníkom, užívať vlastníctvo a vlastníctva a práva užívať majetok
bol zbavený a taktiež bol zbavený práva byť účastníkom konania. Jemu a jeho družke z ich
spoločného bytu, ktorý nesúvisel s výrobňou – pálenicou a neslúžil na podnikateľské aktivity
bol odňatý bez právneho dôvodu majetok. Spoločnosť G., spol. s r.o. má sídlo a podniká
v iných priestoroch a je nezákonné považovaná za účastníka správneho konania, ale hlavne za
účastníka súdneho konania. Držiteľom, vlastníkom, nadobúdateľom a preto účastníkom
konania mal byť P. G. Zdôraznili, že pri preskúmavaní správnych rozhodnutí súdy
preskúmavajú rozhodnutia ale aj postup správneho orgánu. Žiadali zrušiť rozhodnutie a vrátiť
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 30.03.2010 uviedol, že má za to, že obsah odvolania
smeruje skôr k meritu daňovo – právnej veci a nie k dôvodom zastavenia konania súdom
v zmysle § 248 písm. a/ O.s.p. Sám žalobca v odvolaní spomína existenciu daňového konania
o prepadnutí predmetných spotrebiteľských balení cigariet, teda aj nepriamo potvrdzuje
predbežný charakter rozhodnutia žalovaného v zmysle § 248 písm. a/ O.s.p. Žalovaný
navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
č.k. 1S/438/2006-66 zo dňa 19.01.2010 v celom rozsahu potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnuté uznesenie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcov (§ 212
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a podľa § 250ja
ods. 3 druhá veta O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. napadnuté uznesenie krajského
súdu ako vecne správne potvrdil.
Podľa § 14a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. zamestnanec správcu dane môže
zabezpečiť tovar a veci nevyhnutne potrebné na preukázanie skutočností pri správe daní;
správca dane a daňový subjekt je povinný zabezpečený tovar a veci riadne opatrovať.
Toto opatrenie sa využije najmä vtedy, ak chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia
tovaru alebo veci, ich množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania finančných
povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. Veci, ktoré nie je možné na mieste
spoľahlivo zabezpečiť, môže správca dane na náklady ich majiteľa alebo držiteľa nechať
previezť na miesto vhodné na tento účel. Ak je to pre dokazovanie nevyhnutné, môže
zamestnanec správcu dane bezodplatne odobrať na účely bližšej obhliadky alebo expertízy
vzorky zabezpečených vecí. Odobraté vzorky sa po expertíze či obhliadke vrátia,
ak to ich povaha pripúšťa. Pri zabezpečovaní tovaru a veci sa postupuje primerane podľa § 36.
Podľa § 14a ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane vydá o zabezpečení tovaru
alebo veci rozhodnutie o zabezpečení, v ktorom uvedie dôvody zabezpečenia tovaru alebo
veci. Proti rozhodnutiu o zabezpečení sa možno odvolať. Odvolanie nemá odkladný účinok.
Podľa § 14a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. ak majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo veci v
lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o ich zabezpečení odstráni pochybnosti, ktoré
viedli k zabezpečeniu tovaru alebo veci, správca dane vydá rozhodnutie o zrušení rozhodnutia
o zabezpečení tovaru alebo veci. Rozhodnutie je právoplatné dňom jeho vydania; proti tomuto
rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Ak majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo veci v lehote do 15
dní od právoplatnosti rozhodnutia o ich zabezpečení neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k
zabezpečeniu tovaru a veci, správca dane vydá rozhodnutie o prepadnutí tohto tovaru alebo
veci v prospech štátu. Proti rozhodnutiu o prepadnutí tovaru a veci sa možno odvolať.
Podľa § 248 písm. a/ O.s.p. súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov
predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania.
Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala
oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť
predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie
súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený
podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je
prípustné.
Inštitút zabezpečenia tovaru a veci upravený v § 14a zákona č. 511/1992 Zb. umožňuje
riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah správcu dane, najmä ak je potrebné
zachovať faktický stav. Od rozhodnutia o zabezpečení tovaru a vecí má správca dane
stanovenú lehotu, počas ktorej rozhodne o vzťahoch upravených v tomto rozhodnutí.
Ak majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo veci v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia
o ich zabezpečení odstráni pochybnosti, ktoré viedli k ich zabezpečeniu, správca dane vydá
rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení tovaru alebo veci. Ak majiteľ alebo držiteľ
tovaru alebo veci v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o ich zabezpečení
neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k ich zabezpečeniu, správca dane vydá rozhodnutie
o prepadnutí tovaru alebo veci v prospech štátu. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie
o zabezpečení tovaru a veci iba dočasne upravuje pomery, a to do vydania rozhodnutia
o zrušení rozhodnutia o zabezpečení tovaru alebo veci alebo do vydania rozhodnutia
o prepadnutí tovaru alebo veci.
Z obsahu súdneho spisu najvyšší súd zistil, že Colný úrad Bratislava vydal
rozhodnutie č. 79139/2006-5282 zo dňa 21.12.2006, ktorým rozhodol v zmysle § 14a ods. 3
zákona č. 511/1992 Zb., že tovar zabezpečený rozhodnutím Colného úradu Bratislava
č. 92330/2005-5282 zo dňa 30.12.2005 daňovému subjektu G., spol. s r.o., T. prepadá
v prospech štátu, nakoľko majiteľ tovaru v zmysle § 14a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.
v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia Colného úradu Bratislave č. 92330/2005-
5282 zo dňa 30.12.2005 neodstránil pochybnosti, ktoré viedli k vydaniu rozhodnutia
o zabezpečení.
Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov je
založené na zásade subsidiarity súdneho prieskumu a nastupuje až v čase, ak už nie sú
dostupné iné prostriedky ochrany. Keďže bolo vydané rozhodnutie o prepadnutí tovaru,
žalobca mal možnosť podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie a v prípade a potvrdenia
rozhodnutia o prepadnutí tovaru možnosť domáhať sa jeho preskúmania súdom. Až toto
rozhodnutie o prepadnutí tovaru je považované za konečné rozhodnutie, ktoré je spôsobilým
predmetom súdneho prieskumu. Preskúmanie rozhodnutia o zabezpečení tovaru súdom je tak
zabezpečené prostredníctvom preskúmania rozhodnutia o prepadnutí tovaru.
K námietke žalobcov, že súdy v správnom súdnictve preskúmavajú nielen rozhodnutia
ale aj postupy správnych orgánov, najvyšší súd dodáva, že v konaní podľa druhej hlavy piatej
časti O.s.p. je postup správneho orgánu preskúmateľný len spolu s rozhodnutím správneho
orgánu. Tzn., že na to aby súd mohol preskúmať postup správneho orgánu v konaní o žalobe
proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu, musí byť predmetom súdneho konania
rozhodnutie, ktoré je spôsobilé súdneho prieskumu. Domáhať sa preskúmania samotného
postupu správneho orgánu v správnom súdnictve sa možno len v konaní proti nečinnosti
orgánu verejnej správy podľa štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. alebo v konaní o ochrane
pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa piatej hlavy piatej časti O.s.p.
Krajský súd postupoval správne, keď konanie o žalobe žalobcu podľa § 250d
ods. 3 O.s.p. zastavil, pretože rozhodnutie žalovaného č. 26014/2006 zo dňa 18.10.2006 je
rozhodnutím predbežnej povahy, ktoré je podľa § 248 písm. a/ O.s.p. vylúčené zo súdneho
prieskumu, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
č.k. 1S/438/2006-66 zo dňa 19.01.2010 podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., tak, že žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalobca nemal úspech
v odvolacom konaní a žalovanému žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 10. júna 2010
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková