Najvyšší súd
3 Sžf 129/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana
Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej
veci žalobcu: A., s.r.o., zastúpený advokátom: JUDr. K. K., advokátka, proti žalovanému:
Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. I/222/1600-8025/2006/992206-r zo dňa 09.02.2006, konajúc o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/156/2006-29 zo dňa 25.09.2009,
takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č.k. 2S/156/2006-29 zo dňa 25. septembra 2009 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom č.k. 2S/156/2006-29 zo dňa 25.09.2009 Krajský súd
v Bratislave zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia
žalovaného č. I/222/1600-8025/2006/992206-r zo dňa 09.02.2006, ktorým potvrdil
rozhodnutie vydané Mestskou časťou Bratislava – Karlova Ves pod č. 1423/2005/Pr/O zo dňa
21.12.2005, ktorým bola žalobcovi podľa ustanovenia § 55 zákona č. 582/2004 Z.z.
o miestnych daniach a miestnom poplatku v znení neskorších predpisov a podľa § 6 ods. 5 písm. a/ Všeobecne záväzného nariadenia č. 6/2004 vydaného Mestskou časťou Bratislava –
Karlova Ves pod č. 6/2004 zo dňa 14.12.2004 vyrubená miestna daň za 20 kusov
nevýherných hracích prístrojov vo výške 65 754,-- Sk v prevádzke žalobcu na Z. ulici č. 1
v Obchodnom dome C. v Bratislave a to za obdobie od 01.01.2005 do 30.04.2005. Krajský
súd v napadnutom rozsudku uviedol, že v tomto prípade nebolo medzi účastníkmi sporné, že
žalobca prevádzkoval 20 kusov nevýherných hracích prístrojov, ktoré boli umiestnené vo
verejne prístupných priestoroch v Mestskej časti Bratislava – Karlova Ves a to aj v období od
01.01.2005 do 30.04.2005, kedy prevádzkovanie hracích prístrojov ukončil. Podľa krajského
súdu žalobcovi ku dňu 31.12.2004 zanikla poplatková povinnosť k plateniu miestneho
poplatku za zábavné hracie prístroje a vznikla mu nová daňová povinnosť na zaplatenie
miestnej dane za nevýherné hracie prístroje. Išlo o novú právnu povinnosť a z tohto dôvodu
bola žalobca povinný zároveň aj splniť oznamovaciu povinnosť v zmysle nového
všeobecného záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava – Karlova Ves č. 6/2004 do dňa
14.12.2004, ktoré nadobudlo účinnosť 01.01.2005.
Podľa názoru krajského súdu, keďže predmetom súdneho prieskumu nebolo splnenie
alebo nesplnenie oznamovacej povinnosti žalobcom a bez ohľadu na skutočnosť, či žalobca
uvedenú oznamovaciu povinnosť splnil alebo nesplnil, daňový orgán prvého stupňa bol
oprávnený na podklade zistení, že žalobca podlieha daňovej povinnosti, vyrubiť mu miestnu
daň za 20 nevýherných prístrojov a to za daňové obdobie tak, ako je uvedené v platobnom
výmere, teda do dňu 30.04.2005. Výška vymeranej dane nebola napadnutá, preto sa súd
uvedenou výškou dane nezaoberal. Krajský súd na podklade uvedeného v zmysle príslušných
ustanovení zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach ako aj na podklade Všeobecne
záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava – Karlova Ves č. 6/2004 zo dňa 14.12.2004
dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného bolo vydané zákonne, daňové
orgány zistili riadne skutkový stav a správne aplikovali právne predpisy, z uvedených
dôvodov žalobu žalobcu zamietol.
Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca uvádzajúc,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
a súčasne súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Podľa názoru žalobcu nevznikla v tomto prípade daňová povinnosť.
Žalobca nikdy netvrdil, že by namietal sankcie za nesplnenie oznamovacej povinnosti.
Žalobca sa vždy domáhal iba vyslovenia nezákonnosti rozhodnutí o vyrubení dane
za prevádzkovanie nevýherných hracích prístrojov.
Je pravdou, že žalobca prevádzkoval nevýherné hracie prístroje – elektronické
prístroje na počítačové hry v zmysle § 52 ods. 1 písm. a/ zákona č. 582/20004 Z.z. od júna
2003 do 30 apríla 2005. V zmysle § 53 citovaného zákona mal byť žalobca daňovníkom
za nevýherné hracie prístroje. Avšak v zmysle ustanovenia § 56 zákona: „Daňová povinnosť
vzniká dňom začatia prevádzkovania nevýherných hracích prístrojov a zaniká dňom
skončenia ich prevádzkovania.“ Tento paragraf presne špecifikuje okamih vzniku daňovej
povinnosti a to: „dňom začatia prevádzkovania“. Žalobca začal prevádzkovať nevýherné hracie prístroje pred účinnosťou zákona. V čase začatia prevádzkovania neexistovalo zákonné
ustanovenie, ktoré by určovalo vznik daňovej povinnosti. V trinástej časti zákona – Prechodné
a záverečné ustanovenia, zákon žiadnym spôsobom neupravuje prechod daňovej povinnosti
na subjekty, ktoré začali prevádzkovať nevýherné hracie prístroje pred nadobudnutím
účinnosti zákona. Z uvedeného zákonného zistenia jednoznačnej nevyplýva vznik daňovej
povinnosti pre subjekty, ktoré prevádzkovali nevýherné hracie prístroje už pred účinnosťou
zákona, teda aj pre žalobcu. Okrem toho je žalobca aj toho názoru, že v takomto prípade
treba v zmysle všeobecnej právnej teórie, postupovať podľa zásady „in dubio mitius“,
t.j. v pochybnostiach je potrebné postupovať miernejšie.
Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí k absentujúcim prechodným ustanoveniam stavia
dvomi, navzájom si odporujúcimi tvrdeniami. V jednom uvádza, že tvrdenie žalobcu je
akceptovateľné, nakoľko zákon č. 582/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a VZN
Mestskej časti Bratislava – Karlova Ves č. 6/2004 zo dňa 14.12.2004 účinné od 01.01.2005,
keďže daňový subjekt nemohol do tridsiatich dní oznámiť vznik daňovej povinnosti správcovi
dane. V druhom sám určil deň vzniku daňovej povinnosti na prvý deň účinnosti zákona
č. 582/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a v prvý deň účinnosti všeobecne záväzného
nariadenia Mestskej časti Bratislava – Karlova Ves č. 6/2004, t.j. 01.01.2005.
Prvostupňový súd sa vôbec vo svojom rozhodnutí nezaoberal dňom vzniku daňovej
povinnosti žalobcu a v odôvodnení rozhodnutia iba stroho odcitoval ustanovenia zákona
a v celom rozsahu sa stotožnil s tvrdeniami žalovaného.
Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby Najvyšší súd SR, ako súd odvolací
napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.09.2009, č.k. 2S/156/2006-29
zmenil a vydal rozsudok, že platobný výmer Mestskej časti Bratislava – Karlova Ves zo dňa
21.12.2005, pod č.j. 1423/2005/Pr/O a rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR zo dňa
09.02.2006, č. I/222/1600-8025/2006/992206-r súd ako nezákonné zrušuje.
K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný dňa 10.11.2009 uvádzajúc, že s názorom
žalovaného sa stotožnil aj Krajský súd v Bratislave, ktorý správne skonštatoval, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom, žalovaný dostatočne zistil
skutkový stav, správne aplikoval právne predpisy a správnou úvahou dospel k vydaniu
žalobou napadnutého rozhodnutia.
Žalovaný zastáva názor, že Krajský súd v Bratislave rozhodol správne, keď žalobu
ako nedôvodnú zamietol. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok
Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/156/2006-29 zo dňa 25.09.2009 ako vecne správny
potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, ďalej len OSP) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov
uvedených v odvolaní žalobcu. Po zistení, že odvolanie bolo podané včas postupoval podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a po prejednaní odvolania bez pojednávania (§ 250ja ods. 3
veta druhá OSP) stanovil termín verejného vyhlásenia rozsudku, uvedené oznámil na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk,
www.supcourt.gov.sk, a napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa § 219
ods. 1, 2 OSP potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta-
tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 2 ods. 1 písm. f/ zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom
poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, miestnymi daňami, ktoré môže
ukladať obec, sú daň za nevýherné hracie prístroje.
Podľa § 3 citovaného zákona zdaňovacím obdobím miestnych daní uvedených v § 2
ods. 1 písm. f/ je kalendárny rok.
Siedma časť zákona č. 582/2004 Z.z. upravuje daň za nevýherné hracie prístroje.
Podľa § 52 ods. 1 citovaného zákona predmetom dane za nevýherné hracie prístroje sú
hracie prístroje, ktoré sa spúšťajú alebo prevádzkujú za odplatu, pričom tieto hracie prístroje
nevydávajú peňažnú výhru a sú prevádzkované v priestoroch prístupných verejnosti (ďalej
len „nevýherné hracie prístroje“).
Podľa § 55 zákona č. 582/2004 Z.z. sadzbu dane určí obec v slovenských korunách
za jeden nevýherný hrací prístroj a kalendárny rok.
Podľa § 56 citovaného zákona daňová povinnosť vzniká dňom začatia prevádzkovania
nevýherných hracích prístrojov a zaniká dňom skončenia ich prevádzkovania.
Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. daňovník je povinný písomne oznámiť
vznik daňovej povinnosti správcovi dane do 30 dní od vzniku daňovej povinnosti
a v tejto lehote zaplatiť daň na zdaňovacie obdobie alebo pomernú časť dane, zostávajúce
mesiace zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 57 ods. 2 v ďalších zdaňovacích obdobiach je daň na zdaňovacie obdobie
splatná bez vyrubenia d 31. januára tohto zdaňovacieho obdobia.
Podľa § 57 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z.z. ak daňová povinnosť zanikne v priebehu
zdaňovacieho obdobia a daňovník to oznámi správcovi dane najneskôr do 30 dní odo dňa
zániku daňovej povinnosti podľa § 56, správca dane vráti pomernú časť za zostávajúce dni
zdaňovacieho obdobia, za ktoré bola daň zaplatená.
Podľa § 59 zákona č. 582/2004 Z.z. obec ustanoví všeobecným záväzným nariadením
podrobnosti k § 52 až 57, najmä sadzbu dane, spôsob vyberania dane, rozsah a spôsob
vedenia preukázanej evidencie na účely dane, jej náležitosti, podrobnosti a náležitosti
oznamovacej povinnosti, spôsob identifikácie nevýherných hracích prístrojov, prípadné
oslobodenie od dane alebo zníženia dane, splátky dane a lehotu splatnosti splátok dane.
V tomto prípade vydala Mestská časť Bratislava – Karlova Ves Všeobecne záväzné
nariadenie č. 6/2004 zo dňa 14.12.2004 o miestnych daniach za psa, užívanie verejného
priestranstva, predajné automaty a nevýherné hracie prístroje na území Mestskej časti
Bratislava – Karlova Ves. Všeobecné záväzné nariadenie nadobudlo účinnosť 01.01.2005
(§ 9 citovaného nariadenia).
V ustanovení § 6 citovaného všeobecného záväzného nariadenia č. 6/2004 je upravená
daň za nevýherné hracie prístroje, pričom sadzba dane za jeden nevýherný hrací prístroj bola
určená podľa § 6 bod 5 písm. a/ 10 000,-- Sk za jeden nevýherný hrací prístroj podľa ods. 2
písm. a/ – elektronické prístroje na počítačové hry, písm. b/ 30 000,-- Sk za jeden nevýherný
hrací prístroj podľa ods. 2 písm. b/ – mechanické prístroje, elektronické prístroje, automaty
a iné zariadenia na zábavné hry.
Podľa § 6 bod 6 daňová povinnosť vzniká dňom začatia prevádzkovania nevýherných
hracích prístrojov a zaniká dňom skončenia ich prevádzkovania.
Súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku
Krajského súdu v Bratislave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho
a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP a dospel k záveru,
že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych
záverov, keď krajský súd použil správnu citáciu dotknutých právnych noriem v odôvodnení
rozsudku. Uvedené závery podľa senátu odvolacieho súdu vytvárajú dostatočné východiská
pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho súdu s rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave č.k. 2S/156/2006-29 zo dňa 25.09.2009 sa stotožnil v celom rozsahu.
Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ žalobca namietal, že v tomto prípade vzniká
daňová povinnosť len dňom začatia prevádzkovania nevýherných hracích prístrojov,
pričom žalobca začal prevádzkovať nevýherné hracie prístroje pred účinnosťou zákona
č.582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné
stavebné odpady, a teda v čase začatia prevádzkovania neexistovalo zákonné ustanovenie,
ktoré by určovalo vznik daňovej povinnosti, tak s uvedeným názorom sa odvolací súd stotožnil len v tej časti, že žalobca prevádzkoval nevýherné hracie prístroje už pred nado-
budnutím účinnosti zákona č. 582/2004 Z.z.
Zákon č. 582/2004 Z.z. nadobudol účinnosť dňom 01.01.2005, upravil vznik novej
povinnosti, teda daňovej povinnosti platiť daň za nevýherné hracie prístroje. Keďže v tomto
prípade je nesporné, že žalobca bol v období od 01.01.2005 do 30.04.2005 daňovníkom,
keďže bol právnickou osobou, ktorá nevýherné hracie prístroje prevádzkovala (§ 53 zákona
č. 582/2004 Z.z.), vznikla mu ku dňu nadobudnutia účinnosti citovaného zákona v spojení
so Všeobecne záväzným nariadením Mestskej časti Bratislava – Karlova Ves č. 6/2004
daňová povinnosť zaplatiť v tomto prípade daň za nevýherné hracie prístroje. V tomto
prípade možno konštatovať, že daňová povinnosť žalobcovi za rok 2005 vznikla aj za obdobie
od 01.01.2005, keďže k tomuto dňu podľa vlastného vyjadrenia už prevádzkoval nevýherné
hracie prístroje v zmysle zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku č. 582/2004 Z.z.,
pričom na uvedenú skutočnosť nemá ani vplyv, že žalobca prevádzkoval nevýherné hracie
prístroje už pred nadobudnutím účinnosti uvedeného zákona, pretože prijatím zákona
č. 582/2004 Z.z. v spojení s nariadením Mestskej časti Bratislava – Karlova Ves č. 6/2004
zo dňa 14.12.2004 vznikla žalobcovi nová daňová povinnosť, keďže v tomto prípade je
v súlade s § 3 zákona č. 582/2004 zdaňovacím obdobím miestnych daní je kalendárny rok.
Zároveň zanikla žalobcovi dňom 31.12.2004 poplatková povinnosť k plateniu
miestneho poplatku za zábavné hracie prístroje na základe zákona č. 544/1990 Zb. V tomto
prípade bolo zistené správcom dane, že žalobca spĺňa podmienky na to, aby bol daňovníkom
v zmysle zákona č. 582/2004 Z.z., aj keď podľa obsahu spisu si nesplnil oznamovaciu
povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 57 ods. 1 citovaného zákona. Avšak správca
dane o prevádzkovaní nevýherných hracích prístrojov mal informáciu, z tohto dôvodu prišlo
k vyrubeniu miestnej dane za ich prevádzku.
Logickým výkladom je možné v tomto prípade podľa názoru senátu odvolacieho súdu
dospieť k záveru, že daňová povinnosť na zaplatenie dane za nevýherné hracie prístroje
daňovníkovi, ktorý ku dňu 01.01.2005 už prevádzkoval nevýherné hracie prístroje vznikla
ku dňu 01.01.2005, keďže ide o takú činnosť, ktorá sa stala k tomuto dňu predmetom miestnej
dane. Zákon č. 582/2004 Z.z. ani všeobecne záväzné nariadenie neobsahujú výnimky,
pod ktoré by bolo možné argumentáciu žalobcu zaradiť a uznať tak, že by sa uvedená miestna
daň nevzťahovala na prevádzkovateľov nevýherných hracích prístrojov, ktorí uvedenú
činnosť už prevádzkovali pred 01.01.2005.
Výška vymeranej dane nebola sporná, preto sa ani odvolací súd, rovnako ako krajský
súd, výškou dane nezaoberal.
S poukazom na uvedené závery Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok
Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S156/2006-29 ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 246c ods. 1 OSP v spojení s §
224 ods. 1 OSP a § 250k ods. 1 veta prvá OSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal v odvolacom
konaní úspech, nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 13. mája 2010
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková