Najvyšší súd
3 Sžf 127/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana
Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej
veci žalobcu: F. J., bytom Z., zastúpený advokátom: JUDr. J. P., R., proti žalovanému:
Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/228/12456-70021/2008/993168-r zo
dňa 28.08.2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k.
21S/124/2008-51 zo dňa 22.09.2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline
č.k. 21S/124/2008-51 zo dňa 22. septembra 2009 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
1. Krajský súd v Žiline zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/228/12456-70021/2008/993168-r zo dňa 28.08.2008,
ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Dolný Kubín č. 657/230/15823/08/Krí
zo dňa 13.05.2008, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej
aj DPH) za zdaňovacie obdobie prvý štvrťrok 2006 vo výške 7009,-- Sk podľa § 44 ods. 6
písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon o DPH). Správca dane zistil porušenie § 49 ods. 2 zákona
č. 222/2004 Z.z. v tom, že ak platiteľ použije prijaté tovary a služby na účely svojho
podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, odpočíta daň len v pomere zodpovedajúcom
rozsahu použitia na podnikanie k celkovému rozsahu použitia. Na základe uvedeného
platiteľovi vzniklo v I. štvrťroku 2006 v súvislosti s výstavbou penziónu právo na odpočítanie
¼ uplatnenej DPH na dokladoch, v hodnotovom vyjadrení 2 337,-- Sk.
2. Krajský súd sa stotožnil s rozhodnutím žalovaného, ktorý potvrdil prvostupňové
rozhodnutie správcu dane považujúc za rozhodujúcu skutočnosť kúpnopredajnú zmluvu
uzatvorenú medzi žalobcom a manželkou A. na jednej strane a Ing. I. B. na strane druhej,
ktorej predmetom bol prevod časti spoluvlastníckeho podielu v podiele ¾ do podielového
spoluvlastníctva Ing. I. B., a to na nehnuteľnostiach – pozemku zastavané plochy a nádvorie
CKN parc. č. X., č. X., č. X., č. X. v kat. území Z. a rozostavanej stavby – penziónu bez
súpisného čísla, postavený na základe stavebného povolenia č. 98/07395 zo dňa 30.03.1998.
Krajský súd zdôraznil, že vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam bol
povolený dňa 29.09.2005, t.j. žalobca si skutočne podľa ust. § 49 ods. 2, resp. 5 zákona č.
222/2004 Z.z. mohol odpočítať daň len v rozsahu, ktorý zodpovedá použitiu na podnikanie,
t.j. v rozsahu ¼ uplatnenej DPH na dokladoch, čo zodpovedá zároveň spoluvlastníckemu
podielu žalobcu na predmetnej nehnuteľnosti. V plnom rozsahu sa súd stotožnil s právnym
záverom správcu dane a aj žalovaného, že platiteľ dane, ktorý kúpi tovar a už pri kúpe vie, že
tovar bude použitý aj na iný účel ako na podnikanie, neodpočíta si daň na vstupe v plnom
rozsahu, ale len v rozsahu zodpovedajúcom použitiu tovaru na podnikanie (t.j. znižuje
odpočítavanú daň už pri kúpe tovaru). Krajský súd poukázal na to, že daňová kontrola bola
vykonaná i za obdobie I. štvrťroku 2006, kedy rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie
dodatočného platobného výmeru bola práve kúpnopredajná zmluva o prevode
spoluvlastníckeho podielu ¾ na uvedených nehnuteľnostiach resp. penziónu A. medzi
žalobcom s manželkou a Ing. I. B..
3. Podľa názoru krajského súdu odvolací správny orgán sa v odvolaní správne vysporiadal
aj s námietkou žalobcu, týkajúcej sa určenia neplatnosti kúpnopredajnej zmluvy zo dňa
14.07.2005, ktorej sa domáhal v súdnom konaní, ktoré konanie bolo vedené pred Okresným
súdom Dolný Kubín, a to tak, že uvedené konanie nemá vplyv na posúdenie veci v daňovom
konaní s tým, že v čase výkonu daňovej kontroly táto zmluva bola platná. Navyše poukázal
na to, že v konaní pred Okresným súdom Dolný Kubín sp. značka 8C/6/2006, v ktorom
konaní sa navrhovatelia F. J. a A. J. domáhali proti odporcovi Ing. I. B. neplatnosti
kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 14.07.2005, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho
podielu ¾ k nehnuteľnostiam – rozostavaná stavba penzión bez súp. č. postavená na pozemku
KN C parc. č. X., č. X. a pozemky KN parc. č. X. zastavané plochy a nádvorie o výmere 375
m2, pozemok KN parc. č. X. zastavané plochy a nádvorie vo výmere 771 m2, pozemok parc.
KN č. X. zastavané plochy a nádvorie o výmere 390 m2 a KN parc. č. X. zastavané plochy a
nádvorie o výmere 22 mv kat. území Z., Okresný súd Dolný Kubín túto žalobu na základe
rozsudku sp.zn. 8C/6/2006 zo dňa 30.01.2007 zamietol, pričom na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Žiline rozsudok súdu prvého stupňa rozsudkom č. k. 6Co/115/2007 zo dňa
23.01.2008 potvrdil.
4. Na základe uvedených skutočností, keď krajský súd preskúmal obidve rozhodnutia
správnych orgánov a zistil, že tieto sú v súlade so zákonom, resp. aj postup správnych
orgánov je súladný so zákonom, rozhodol podľa § 250j ods. 1 OSP a žalobu zamietol.
5. Proti rozsudku Krajského súdu v Žiline podal včas odvolanie žalobca v zastúpení
advokátom, uvádzajúc, že so záverom súdu sa nemožno stotožniť, tento záver vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím sú dané odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2
písm. f/ OSP. Namietal nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým súdom. Správca
dane nesprávne vytkol žalobcovi porušenie § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., podľa
ktorého platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb,
ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7.
6. Uviedol, že zmluvou zo dňa 09.01.1996 v bode 4 sa F. J. a I. B. dohodli na výstavbe
penziónu, ktorý sa zapíše vo vlastníckom podiele ½ na každého účastníka zmluvy. V danom
prípade bola podľa názoru žalovaného uzavretá medzi účastníkmi dohoda o založení
spoluvlastníckych vzťahov k stavbe, ktorá má byť v budúcnosti postavená spoločnou
činnosťou a k nehnuteľnostiam, na ktorých sa bude stavba nachádzať a bola dojednaná aj
výška spoluvlastníckych podielov s tým, že po dokončení stavebného objektu bude zhotovené
konečné vyúčtovanie stavby. V tomto prípade uzatvorením predmetnej zmluvy platiteľ dane
podľa žalovaného už pri prijatí tovaru vedel, že tento sa vzťahuje čiastočne na podnikanie
a čiastočne na iný účel ako na podnikanie. Platiteľ dane, ktorý kúpi tovar ‚ a už pri kúpe vie,
že tovar bude použitý aj na iný účel ako na podnikanie, neodpočíta si daň na vstupe v plnom
rozsahu, ale len v rozsahu zodpovedajúcom použitiu tovaru na podnikanie (t.j. znižuje
odpočítavanú daň už pri kúpe tovaru). Z uvedeného vyplýva, že platiteľ F. J. si od tohto
dátumu pri nákupe tovarov a služieb v súvislosti s výstavbou penziónu mohol odpočítavať len
daň zodpovedajúcu rozsahu použitia na podnikanie. Tento záver a názor žalovaného, ktorý
súd prvého stupňa akceptoval považuje žaloba za nesprávny. Zo zmluvy zo dňa 09.01.1996
nevyplýva, že účastníci chceli založiť podielové spoluvlastníctvo k stavbe s tým, že veľkosť
podielov bude závisieť od miery pričinenia sa jednotlivých účastníkov dohody na postavení
stavby. Naopak, z obsahu dohody je zrejmé, že vlastníctvo v rámci stavebného povolenia
bude vedené na stavebníka F. J. a až po dokončení stavby sa prevedie spoluvlastnícky podiel
v rozsahu 50%, a zároveň bude zhotovené aj konečné vyúčtovanie. Pre posúdenie vzniku
podielového spoluvlastníctva k domu alebo inej stavbe, postavenej spoločnou činnosťou
viacerých osôb, je rozhodujúca dohoda uzavretá medzi týmito osobami o založení
spoluvlastníckych vzťahov. Zmluva zo dňa 09.01.1996 o výstavbe penziónu sa nedá nazvať
dohodou o založení podielového spoluvlastníctva k stavbe medzi I. B. a F. J. Táto dohoda
upravuje postup financovania a prevedenia časti spoluvlastníctva po dokončení stavby.
Následne uzatvorenou kúpnou zmluvou zo dňa 14.07.2005 sa v skutočnosti nepredával
spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach vo výške ¾-tiny za primeranú cenu
zodpovedajúcu hodnote prevádzaného podielu, nakoľko Ing. I. B. už vlastne preinvestoval do nehnuteľnosti, vychádzajúc z uzavretej dohody o financovaní stavby 800 000 €, čo
predstavuje v pomere k celkovým odsúhlaseným investíciám oboch účastníkov 800 000 € +
10 000 000,-- Sk dohodnutý podiel ¾-tín účasti na spoločných nehnuteľnostiach, a preto
nemohlo kúpnou zmluvou dôjsť k platnej a účinnej novácii zmluvy zo dňa 09.01.1996.
7. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde
Námestovo pod sp.zn. 2C/44/2008 sa domáha aj určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam – penziónu A., kde žiada ako predbežnú posúdiť otázku absolútnej
neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 14.07.2005. Vzhľadom na právne dôsledky absolútnej
neplatnosti je zrejmé, že v prípade úspechu v konaní na OS Námestovo bude mať rozsudok
deklaratórny charakter, t.j. bude pôsobiť ex tunc (spätne), a teda takéto rozhodnutie bude
relevantné aj pre prípadný záver správcu dane. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobca, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 21S/122/2008-50 zo dňa
29.09.2009 zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa.
8. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu podaním zo dňa 29.10.2009. Namietal, že odvolanie
vo vzťahu k uvedenému rozhodnutiu neobsahuje skutočnosti, pre ktoré by mal byť uvedený
rozsudok Krajského súdu v Žiline zrušený. K námietke žalobcu, že správca dane nesprávne
vytkol porušenie § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov s poukazom na zmluvu zo dňa 09.01.1996 žalovaný uvádza, že na účely
DPH je podstatné, či pri uplatňovaní nároku na odpočítanie DPH v čase prijatia zdaniteľného
plnenia (nákupu tovaru alebo služby) platiteľ vie preukázať, že prijaté zdaniteľné plnenie
v celom rozsahu použije na uskutočňovanie terajších alebo budúcich vlastných zdaniteľných
obchodov ako platiteľ DPH. Pri podávaní daňového priznania za predmetné zdaňovacie
obdobie, v ktorom bol uplatnený odpočet DPH, ktorý je predmetom sporu, bola známa
už aj ďalšia skutočnosť –okrem vyššie uvedenej zmluvy s I. B., a to, že bola podpísaná aj
ďalšia zmluva zo dňa 14.07.2005, na základe ktorej bolo zrejmé, že F. J. môže uskutočňovať
zdaniteľné plnenia v súvislosti s predmetnou nehnuteľnosťou v rozsahu zodpovedajúcom ¼
(jeho spoluvlastnícky podiel). Túto skutočnosť bol povinný žalovaný zohľadniť pri odpočítaní
DPH. Konanie vedené pred Okresným súdom Námestovo, na ktoré je v odvolaní
poukazované, nemá vplyv na posúdenie oprávnenosti odpočtu DPH v čase jeho uplatnenia.
9. Žalovaný mal za to, že Krajský súd v Žiline v predmetnej veci rozhodol v súlade
s platnými právnymi predpismi, že aplikoval a vykladal ustanovenia príslušných právnych
predpisov správne a dospel k správnemu rozhodnutiu vo veci. Navrhol, aby Najvyšší súd SR
rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 21S/122/2008-50 zo dňa 29.09.2009 potvrdil.
10. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku, ďalej len OSP) preskúmal napadnutý rozsudok iba v rozsahu a z dôvodov
uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP) a postupom podľa § 250ja ods. 2 veta
prvá OSP po tom, ako bolo oznámené verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli súdu
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk, www.supcourt.gov.sk verejne
vyhlásil vo veci rozsudok postupom podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP a § 219 ods. 1, 2 OSP a potvrdil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline,
keďže dospel k záveru, že rozsudok Krajského súdu v Žiline je vecne správny a zákonný.
11. Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
12. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. V danom prípade nešlo o spornosť výkladu jednotlivých pojmov dotknutých
ustanovení § 49 ods. 2, 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty ako takých,
resp. výkladu v súvislosti s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Žalobca rozpor
s judikatúrou netvrdil.
14. Najvyšší súd zistil, že spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného spočíval
v skutkových okolnostiach prípadu (vo výške spoluvlastníckych podielov žalobu na stavbe
penziónu). Žalobca vychádzal pri odpočte DPH z iných skutkových okolností ako ich zistil
správca dane. V zdaňovacom období I. štvrťrok 2006 si žalobca ako platiteľ odpočítal daň
vo výške 9 346,--Sk podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. z tovarov (nákup stavebného
materiálu v súvislosti s výstavbou penziónu, od dodávateľov stavebného materiálu z faktúr
vystavených dodávateľmi v marci 2006). Správca dane konštatoval, že skutočnosť, že platiteľ
je vlastníkom ¼-iny predmetných nehnuteľností mu zakladá v budúcnosti vznik zdaniteľného
obchodu a následne vznik daňovej povinnosti. Platiteľovi vzniklo právo na odpočítanie dane
z tovarov a služieb, ktoré použil v súvislosti s výstavbou penziónu A., len vo výške
spoluvlastníckeho podielu teda v podiely ¼-ina uplatnenej DPH na dokladoch. V ostatných
¾-inách totiž nesplnil podmienku použitia na účely podnikania ako platiteľ podľa § 49 ods. 2
zákona č. 222/2004 Z. z.
15. Žalobca namietal, že závery správcu dane sú nesprávne, vychádzajú z existencie kúpnej
zmluvy zo dňa 14.07.2005 spoluvlastnícky podiel jeho a manželky je ¼-ina a spoluvlastnícky
podiel Ing. I. B. je ¾-iny. Žalobca sa dovolával relatívnej neplatnosti podľa § 49a
Občianskeho zákonníka z dôvodu uvedenia do omylu. V tejto súvislosti najvyšší súd
poukazuje na to, správca dane, ani súd nemôžu na relatívnu neplatnosť zmluvy prihliadať,
pokiaľ sa jej ten, kto je takým úkonom dotknutý nedovolá (§ 40a Občianskeho zákonníka).
V danom prípade sa žalobca dovolával relatívnej neplatnosti v občianskom súdnom konaní
sp.zn. 8C 6/2006 pred Okresným súdom Dolný Kubín. Súdne konanie vedené na Okresnom
súde Dolný Kubín sp.zn. 8C/6/2006, ktorého predmetom bola tvrdená neplatnosť prevodu
spoluvlastníckeho podielu k ¾ nehnuteľnosti – rozostavaná stavba penziónu bez súpisného
čísla, postavená na pozemku KNC parc.č. X., č. X. a pozemky KN parc.č. X., zastavané
plochy a nádvoria o výmere 375 m2, pozemok KN parc.č. X., zastavané plochy a nádvoria
o výmere 771 m2, pozemok KN parc.č. X. zastavané plochy a nádvoria o výmere 390 m2 a KN č. X. zastavané plochy a nádvoria o výmere 22 m2, všetky nachádzajúce sa
v katastrálnom území Z., bolo právoplatne skončené, keďže Okresný súd Dolný Kubín
rozsudkom zo dňa 30.01.2007 žalobu zamietol a krajský súd v Žiline potvrdil rozsudok súdu
prvého stupňa rozsudkom sp.zn. 6Co/115/2007 zo dňa 23.01.2008. Vzhľadom na to, správca
dane musel z kúpnej zmluvy ako platného právneho úkonu vychádzať.
16. Podľa ust. § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane,
ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania
ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo
majú byť platiteľovi dodané,
b) ním uplatnená zo služieb a z tovarov dodaných s inštaláciou alebo montážou
dodávateľom alebo na jeho účet, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69
ods. 2 až 4 a ním uplatnená z tovaru, pri ktorom je povinný platiť daň podľa § 69
ods. 7,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11
a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
17. Podľa ust. § 49 ods. 5, tretia veta zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty,
v znení účinnom v roku 2006, ak platiteľ použije prijaté služby a nadobudnutý hmotný
majetok iný ako hmotný majetok, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom,
na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, odpočíta daň len v pomere
zodpovedajúcom rozsahu použitia na podnikanie k celkovému rozsahu použitia. Ustanovenie
odseku 4 týmto nie je dotknuté.
18. Najvyšší súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku
Krajského súdu v Žiline po tom ako sa oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho
a súdneho spisu, s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP a dospel k záveru,
že nezistil dôvod na záver, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych
záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení
napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré podľa názoru senátu odvolacieho súdu vytvárajú
dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.
19. Podľa ustanovenia § 49 ods. 2 a 5 zákona č. 222/2004 Z.z. žalobca mohol v zdaňovacom
období I. štvrťrok 2006 odpočítať daň len v rozsahu zodpovedajúcemu použitiu
na podnikanie, t.j. v rozsahu ¼ uplatnenej DPH na dokladoch za tovary a služby použité
na výstavbu rozostavaného penziónu A., čo zodpovedá spoluvlastníckemu podielu žalobcu na
spoločnej nehnuteľnosti, ktorý bol so spoluvlastníkom dohodnutý kúpnou zmluvou zo dňa
14.07.2005, ktorej vklad bol povolený 29.09.2005. Žalobca ako platiteľ kupujúci tovar –
stavebný materiál od 29.09.2005, už pri kúpe musel vedieť, že tovar bude použitý na jeho
podnikanie týkajúce sa penzión A. iba v rozsahu ¼ iny. V ostatných ¾-nesplnil podmienku
použitia na účely svojho podnikania ako platiteľ. Najvyšší súd dospel k záveru, že kúpnou zmluvou zo dňa 14.07.2005 bol zmenený pôvodný spoluvlastnícky režim rozostavanej stavby,
založený zmluvou o výstavbe penziónu zo dňa 09.01.2006 medzi žalobcom a I. B..
20. Odvolací súd neprihliadol na skutočnosť, že žalobca vedie ďalšie súdne konanie
na Okresnom súde Námestovo sp.zn. 2C/44/2008 o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam Penziónu A., v ktorom žiada ako predbežnú posúdiť otázku absolútnej
neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 14.07.2005. Správa katastra T. pred povolením vkladu
preskúmala v zmysle § 31 zákona č. 162/1995 Z.z. katastrálny zákon preskúmala či zmluva
neodporuje zákonu a keďže vklad povolila, rozpor so zákonom ani vadu absolútnej
neplatnosti zmluvy nezistila. V čase uplatnenia nadmerného odpočtu za I. štvrťrok 2006
platiteľom teda neplatnosť zmluvy nebola dôkazmi osvedčená ani preukázaná.
21. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 246c ods. 1 OSP v spojení
s § 224 OSP a § 250k ods. 1 veta prvá OSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal v odvolacom
konaní úspech nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 13. mája 2010
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková