Najvyšší súd

3 Sžf 12/2008

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a členiek senátu JUDr. Anny Elexovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci

žalobcu: L. Ú. S. R., so sídlom L., proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej

republiky so sídlom Štefanovičová č. 5, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. MF/026273/2005-961/485 zo dňa 14.11.2005, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 103/2006-24 zo dňa 13.09.2007 takto

r o z h o d o l:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave  

č.k. 1S 103/2006-24 zo dňa 13. septembra 2007 m e n í   tak, že podľa § 250j ods. 2,  

písm. a/, c/ O.s.p. rozhodnutie žalovaného č.MF/026273/2005-961/485 zo dňa  

14. novembra 2005   z r u š u j e   a   v r a c i a   vec žalovanému na ďalšie konanie.  

Žalobcovi náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e:

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. MF/026273/2005-961/485 zo dňa 14.11.2005, ktorým žalovaný

podľa 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení

neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Správy finančnej

kontroly Košice č. 3/125/2005/239 zo dňa 01.08.2005, ktorým podľa § 31 ods. 3 a 4 a § 37

ods. 3 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložila odviesť finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny a zaplatiť penále za porušenie finančnej

disciplíny do štátneho rozpočtu spolu v sume 1 299 967,-- Sk.  

Správa finančnej kontroly Košice (ďalej len „SFK“) zistila porušenie rozpočtovej

disciplíny nedodržaním zákona č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách v znení

neskorších predpisov, ktoré sa podľa § 37 ods. 3 zák.č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových

pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov posudzuje ako porušenie finančnej disciplíny. Rozhodnutím č. 3/125/2005/239  

zo dňa 01.08.2005 uložila žalobcovi podľa § 31 ods. 9 zák.č. 523/2004 Z.z. povinnosť odviesť

do štátneho rozpočtu SR verejné finančné prostriedky použité v rozpore s účelovým určením

podľa § 31 ods.1, písm. a/ zák.č. 523/2004 Z.z. vo výške 602 647,-- Sk s povinnosťou zaplatiť

penále vo výške 406 226,-- Sk. Zároveň určila povinnosť dopočítať penále vo výške 0,1%

z odvodu za každý aj začatý deň porušenia finančnej disciplíny odo dňa 01.04.2005 do dňa

vrátenia odvodu, najviac však do výšky odvodu. Žalobcovi bola ďalej uložená povinnosť

zaplatiť odvod finančných prostriedkov za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1,

písm. b/ zák.č. 523/2004 Z.z. vo výške 295 094,-- Sk najneskôr do 15 dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozhodnutia. V prípade nezaplatenia odvodu v lehote 15 dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozhodnutia je uložená povinnosť zaplatiť penále vo výške 0,1%

z odvodu za každý aj začatý deň omeškania.  

Z predložených dokladov bolo zistené, že účastník konania uhradil z investičného účtu

faktúru č. 1 691/01/000 zo dňa 28.12.2001 vystavenú obchodnou spoločnosťou A. P. S., s.r.o.,

B. za dodávku programového vybavenia ADOBE ACROBAT 3.0 WIN FULL ML na sumu

16 605.-- Sk, faktúry č. 228102 zo dňa 02.07.2002 a č. 22400013 zo dňa 23.12.2002

vystavené obchodnou spoločnosťou M. S. s.r.o. B. za dodávku update programu NOD na

sumu 19 434,-- SK a za dodávku programového vybavenia COREL Draw (3 ks) na sumu

83 025,-- SK a faktúru č. 12201986 zo dňa 29.12.2002 vystavenú obchodnou spoločnosťou

D., a.s., B. za dodávku programového vybavenie Windows 2000 Professional (1 ks)

a Windows XP (19 ks) na sumu 158 977,50 Sk. Predmetné výdavky podľa § 26 ods. 7 zák.č.

366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov nespĺňajú kritériá

kapitálového výdavku, keďže hmotným majetkom sú práva priemyselného vlastníctva,

autorské práva vrátane programového vybavenia, projekty, výrobné a technologické postupy,

ktorých vstupná cena je vyššia ako 40 000,-- Sk a majú prevádzkovo-technické funkcie alebo

použiteľnosť dlhšiu ako jeden rok.

Tým, že dodávky programových vybavení účastník konania uhradil z kapitálových

výdavkov, postupoval v rozpore s § 10 ods. 1 a 7 zák.č. 303/1995 Z.z., lebo uvedené výdavky

boli bežnými výdavkami podľa § 6 ods. 10 zák.č. 303/1995 Z.z. a platnej rozpočtovej

klasifikácie.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca namietal, že úhrada

nehmotného majetku s obstarávacou cenou do 20 000,-- Sk v jednotlivom prípade vo výške

278 042,-- Sk bola správne vykonaná z kapitálových výdavkov. Túto súd neakceptoval. Podľa § 6 ods. 11 zák.č. 303/1995 Z.z. kapitálovými výdavkami súd najmä rozpočtové

výdavky za obstaranie a zhodnotenie hmotného a nehmotného majetku, výdavky na tvorbu

hmotných a mobilizačných rezerv, ako aj príspevky a dotácie iným právnickým a fyzickým

osobám na uvedené účely podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.  

Na základe kritérií uvedených v zákone č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov dodávka

programačného vybavenia ADDOBE, update program NOD, Windows XP, Corel nespĺňajú

kritéria kapitálového výdavky, keďže hmotným majetkom sú práva priemyselného

vlastníctva, autorské práva v rátane programového vybavenia, projekty, výrobné

a technologické postupy, ktorých vstupná cena je vyššia ako 40.000,–Sk a majú prevádzkovo

technické funkcie alebo použiteľnosť dlhšiu ako jeden rok.

Ďalšia námietka žalobcu smerovala k nesprávnemu posúdeniu zaplatenia sumy

293 400,-- Sk za obstaranie projektu bezpečnostných systémov z kapitálových výdavkov.

Podľa názoru žalobcu nešlo o projekt, a preto táto úhrada bola správne vykonaná ako bežný

výdavok. Túto námietku súd prvého stupňa neakceptoval. Podľa § 26 ods. 7 zákona o daniach

z príjmov sú nehmotným majetkom práva priemyselného vlastníctva, autorské práva vrátane

programového vybavenia, projekty, výrobné a technologické postupy, utajované informácie,

marketingové štúdie, lesné hospodárske plány, technické a hospodársky využiteľné znalosti,

ktorých vstupná cena obstarania je vyššia ako 50 000,-- Sk a doba použiteľnosti diela je dlhšia

ako jeden rok a sú obstarané odplatné alebo vytvorené vlastnou činnosťou s cieľom

obchodovania s ním. Na základe § 26 ods. 7 zákona o daniach z príjmov, je bezpečnostný

projekt na ochranu osobných údajov výsledkom duševnej tvorivej činnosti zhotoviteľa. Cena

obstarania bola vyššia ako 50 000,-- Sk a doba použiteľnosti diela je dlhšia ako jeden rok,

preto jeho obstaranie má byť realizované z kapitálových výdavkov.

K ďalšej námietke žalobcu, ktorá smerovala k poskytovaniu príspevku na jedlo počas

dovolenky a práceneschopnosti u zamestnancov štátnej služby a verejnej služby súd poukázal

na ust. § 75 zák.č. 312/2001 Z.z.

Podľa § 75 zák. č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov je

zrejmé, že zamestnanci počas čerpania dovolenky nemajú nárok na poskytovanie stravného

lístka. Zabezpečenie stravovania i počas dovolenky je umožnené prostredníctvom

prostriedkov zo sociálneho fondu a to po dohode s príslušným odborovým orgánom podľa  

§ 118 ods. 3 zák. č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. K sume odvodu 278 052,-- Sk

namietal, že zák.č. 366/1999 Z.z. prioritne rieši zisťovanie daňového základu pre

podnikateľské subjekty, ako aj pre rozpočtové organizácie, ak vykonávajú podnikateľskú

činnosť. Zákon nerieši používanie rozpočtových prostriedkov a rozpočtového hospodárenia

žalobcu. Pre činnosť žalobcu bol prioritný zák.č. 563/1991 Zb. o účtovníctve a zák.č.

303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách. Žaloba poukazoval na to, že nehmotný majetok bol

do konca roku 2002 pre oblasť rozpočtových organizácií vymedzený opatrením FMF ČSFR,  

ktorým sa ustanovovala účtovná osnova a postupy účtovania pre rozpočtové a príspevkové organizácie a obce č.j. V/20 530/92 zo dňa 30.07.1992, vydaného podľa § 4 ods. 2  

zák.č. 563/1991 Zb. o účtovníctve. Na základe uvedeného mohla účtovná jednotka – žalobca

považovať nehmotný majetok s obstarávacou cenou do 20 000,-- Sk za drobný investičný

majetok a v zmysle zákona č. 303/1995 Z.z. a rozpočtovej klasifikácie je povinnosťou

rozpočtovej organizácie financovať takýto investičný majetok z kapitálových výdavkov

z limitu investičných výdavkov a úhrady vykonať z čerpacieho investičného účtu.  

Podľa názoru žalobcu výdavky, ktoré takto vynaložil na obstaranie drobného nehmotného

investičného majetku z kapitálových výdavkov nie sú porušením finančnej disciplíny, ak boli

vynaložené v súlade s vnútropodnikovou smernicou, ktorou si stanovili drobný hmotný

majetok inak, ako to určoval zákon o daniach z príjmov. Poukazoval na stanovisko MF SR  

č MF/17591/2005 zo dňa 01.07.2005.

Ďalej namietal, že použitie sumy 293 400,-- Sk a penále 137 898,-- Sk za obstaranie

projektu bezpečnostných systémov je nesprávne vysvetlené z obsahovej stránky, keď ide

o posúdenie aktuálneho stavu bez jeho zmeny. Táto úhrada nemala byť podľa žalobcu

vykonaná z účtu a limitu kapitálových výdavkov. Žalobca zastáva názor, že sa nejedná

o projekt, ktorý je kapitálovým výdavkom, ale len o posúdenie súčasného informačného

systému, či súčasný informačný systém spĺňa požiadavky zákona. Odvolací orgán posúdil

tieto opatrenia ako projekt, čo nemá oporu v žiadnom zákone, a vôbec nie v zákone  

č. 366/1999 Z.z. na ktorý sa odvolací a kontrolný orgán odvoláva a posudzuje uhradenie

takéhoto posúdenia súčasne fungujúceho informačného systému ako jeho zhodnotenie,  

aj keď nedošlo k jeho žiadnemu zhodnoteniu. Ak budú opatrenia zrealizované, až v tomto

momente dôjde k zhodnoteniu systému a tým aj úhrada výdavkov na tieto zhodnotenia splní

charakter kapitálových výdavkov. Na základe uvedených skutočností je posúdenie

bezpečnosti systému ochrany osobných údajov bežným výdavkom.

Rozporné použitie čiastky 205 206,-- Sk uhrádzanej na hlavné jedlo zamestnancov

a penále vo výške 205 206,-- Sk nebolo spôsobené samostatným rozhodnutím účtovnej

jednotky – L. Ú., ale rešpektovaním vyšších kolektívnych zmlúv, z ktorých vychádzala aj

kolektívna zmluva žalobcu. Ako doklad k tomu, že je možné v súlade so zákonom takto

poskytovať stravné lístky svedčí aj list Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR

č.1346/05-1/12 zo dňa 15.07.2005 ktorý žalovaný nerešpektoval, a ktorý žalobca priložil.

Vzhľadom na uvedené žalobca navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 13.09.2007 č.k. 1S 103/2006-24 a vec  

mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 08.01.2008 k odvolaniu žalobcu uviedol,  

že nespochybňuje možnosť určiť účtovnej jednotke, že hmotným investičným majetkom je

tiež drobný nehmotný investičný majetok vyplývajúcu z Opatrenia č. j. V/20 53011992  

zo dňa 30.07.1992. Žalovaný k uvedenému podotýka, že podľa § 6 ods. 11 zákona  

č. 303/1995 Z.z. kapitálovými výdavkami sú okrem iného rozpočtové výdavky na obstaranie

a zhodnotenie hmotného a nehmotného majetku s odkazom na zákon o daniach z príjmov.   Na základe kritérií uvedených v zákone o daniach z príjmu sa posudzuje charakter výdavkov

podľa rozpočtovej klasifikácie. Zákon o daniach z príjmov priamo nešpecifikuje vo svojich

ustanoveniach, že platí výhradne len pre podnikateľské subjekty. Príslušné ustanovenia platia

pre rozpočtové a príspevkové organizácie, neziskové organizácie, združenia, verejnoprávne

inštitúcie a pod. Tvrdenie žalobcu, že neporušil finančnú disciplínu, keďže použil  

na obstaranie drobného nehmotného investičného majetku kapitálové výdavky v súlade

s vnútropodnikovou smernicou, ktorou si stanovil drobný nehmotný majetok inak,  

ako to určoval zákon o daniach z príjmov nie je opodstatnené, pretože vnútropodniková

smernica nie je všeobecné záväzným právnym predpisom. Pre štátnu rozpočtovú organizáciu

je právne záväzný zákon č. 303/1995 Z. z. Nedodržiavanie ustanovení tohto zákona  

ako všeobecne záväzného právneho predpisu znamená porušenie finančnej discipliny,  

za ktoré sa v súlade so zákonom č. 523/2004 Z.z. ukladajú príslušné sankcie.

K ďalšej námietke žalobcu uviedol, že projekt posúdenia bezpečnosti informačného

systému žalovaný neposudzoval ako technické zhodnotenie, ale ako nehmotný majetok.

Keďže uvedené dielo nebolo vytvorené vlastnou činnosťou za účelom obchodovania,  

ale obstarané odplatne na základe Zmluvy o dielo č. 041112003, ide o kapitálový výdavok  

na obstaranie nehmotného majetku. Z tohto dôvodu úhrada za vykonanie diela na realizáciu

opatrení pre ochranu osobných údajov v informačnom systéme podľa zákona č. 428/2002 Z.z.

o ochrane údajov v znení neskorších predpisov mala byť realizovaná v súlade so zákonom  

č. 303/1995 Z.z. a v súlade s platnou rozpočtovou klasifikáciou z limitu kapitálových

výdavkov, nakoľko podľa § 26 ods. 7 zákona o daniach z príjmov je toto dielo nehmotným

majetkom. Na základe § 26 ods. 7 zákona o daniach z príjmov bezpečnostný projekt  

na ochranu osobných údajov je výsledkom duševnej tvorivej činnosti zhotoviteľa, ktorý je

predmetom oceniteľných práv. Cena obstarania bola vyššia ako 50 000,-- Sk a doba

použiteľnosti diela je dlhšia ako 1 rok. Z toho vyplýva, že dielo má povahu nehmotného

investičného majetku a jeho obstaranie má byť realizované z kapitálových výdavkov.

Žalobca mal kolektívne zmluvy uzatvorené v rozpore s § 75 zákona č. 312/2001 Z.z.

o štátnej službe v znení neskorších predpisov a v rozpore s § 1 ods. 5 zákona č. 313/2001 Z.z.

o verejnej službe v znení neskorších predpisov. Aby bolo možné určitý časový úsek

subsumovať pod pojem služobný čas podľa § 75 zákona č. 312/2001 Z.z. je nevyhnutné,  

aby boli kumulatívne splnené obidve podmienky. Z vyššie uvedeného vyplýva, že štátni

zamestnanci počas čerpania dovolenky síce vykonávajú štátnu službu, ale nie sú k dispozícii

služobného úradu a preto nemajú nárok na poskytnutie stravného lístka. V nadväznosti  

na § 152 ods. 5 písm. a/ Zákonníka práce odborový orgán môže upraviť podmienky,  

za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas prekážok v práci,  

ktoré sú vyšpecifikované v časti 5 Zákonníka práce, avšak dovolenka sa za prekážku v práci

nepovažuje. Z toho dôvodu odborový orgán nemohol dohodnúť v podnikovej kolektívnej

zmluve pre zamestnancov vo verejnej službe poskytovanie stravných lístkov počas čerpania

dovolenky. Kolektívna zmluva je podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 2/1991 Zb.

o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov neplatná v tej časti, ktorá je

v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa  

ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal

vec podľa § 246c, § 214 ods. 1 O.s.p bez pojednávania podľa § 250ja ods. 3 O.s.p.

a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 250ja ods. 4 O.s.p. v spojení s § 220 O.s.p.

zmenil tak, rozhodnutie žalovaného č. MF/026273/2005-961/485 zo dňa 14.11.2005  

ako aj prvostupňové rozhodnutie Správy finančnej kontroly Košice č. 3/125/2005/239 zo dňa

01.08.2005 zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Skutkový stav nebol medzi účastníkmi konania sporný. Týkal sa rozpočtového

obdobia rokov 2002 – 2004.

Žalovaný videl porušenie rozpočtovej disciplíny žalobcom v tom, že žalobca – L. Ú.

S. R. je rozpočtová organizácia, ktorá má stanovený rozpočet v rámci bežných výdavkov a

kapitálových výdavkov na príslušný rozpočtový rok, preto financovanie bežných výdavkov

z účtu kapitálových výdavkov a opačne je porušením finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1,

písm. a/ zák.č. 523/2004 Z.z. t.j. ide o použite verejných prostriedkov v rozpore s účelom.

Podľa § 31 ods. 1 písm. a/ zák.č. 523/2004 Z.z. porušením finančnej disciplíny je

poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom.

Podľa § 31 ods. 2 zák.č. 523/2004 Z.z. za porušenie finančnej disciplíny podľa ods. 1

písm. a/ sa nepovažuje taká realizácia výdavkov, pri ktorej dôjde k nesprávnemu zatriedeniu

výdavkov podľa rozpočtovej klasifikácie, ak je dodržaný vecne vymedzený účel použitia

verejných prostriedkov.

Podľa § 3 ods. 4, druhá veta zák.č. 303/1995 Z.z. rozpočtová klasifikácia zároveň

určuje, ktoré výdavky rozpočtu sa financujú z bežných výdavkov a ktoré z kapitálových

výdavkov.

Najvyšší súd konštatuje, že rozpočtová klasifikácia určuje, ktoré výdavky rozpočtu  

sa financujú z bežných a ktoré z kapitálových výdavkov. Keďže spor medzi k účastníkmi tak,

ako ho identifikoval žalovaný, spočíval v tom, že financovanie bežných výdavkov z účtu

kapitálových výdavkov a opačne je porušením rozpočtovej disciplíny, najvyšší súd skúmal,

či nejde o právnu situáciu na ktorú sa vzťahuje ustanovenie § 31 ods. 2 zák.č. 523/2004 Z.z.,

ktoré upravuje zákonnú výluku z porušenia finančnej disciplíny použitím verejných

prostriedkov v rozpore s určeným účelom.

Ide o problém rozpočtovej klasifikácie spočívajúci v rozdielnej právnej kvalifikácii

toho, čo malo byť hradené z kapitálových a čo z bežných výdavkov, pričom zo strany

žalovaného nebolo spochybnené vecné vynaloženie výdavkov. t.j. nebola spochybnená skutočnosť, že výdavky vecne vynaložené mohli byť, sporným bolo či mali byť uhradené

z kapitálových alebo vecných výdavkov. Išlo o kontrolné zistenia týkajúce sa kapitálových

výdavkov C.1.1.1.1, C.1.1.1.2, C.1.1.1.3, C.1.1.1.4, C.1.1.1.5 a kontrolné zistenia  

týkajúce sa bežných výdavkov C.2.1.2.1. podľa Správy o následnej finančnej kontrole  

č. 3/125/PZ-1/2005-20.

Podľa § 6 ods. 11 zák.č. 303/1995 Z.z. kapitálovými výdavkami sú najmä

rozpočtové výdavky na obstaranie a zhodnotenie hmotného a nehmotného majetku,  

7) výdavky na tvorbu hmotných a mobilizačných rezerv, ako aj príspevky a dotácie  

iným právnickým osobám a fyzickým osobám na uvedené účely podľa zákona o štátnom

rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Podľa § 6 ods. 10 zák.č. 303/1995 Z.z. bežnými výdavkami sú najmä rozpočtové

výdavky na mzdy a platy, služby, materiál určený na spotrebu, ako aj platby za trvanlivé

tovary a vybavenie na vojenské účely, na výstavbu vojenského charakteru a vojenských

budov. Bežnými výdavkami sú ďalej rozpočtové výdavky určené iným právnickým osobám

a fyzickým osobám podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Kapitálové výdavky sú vymedzené demonštratívne (najmä). Rozhodujúca je  

preto podobná druhová (vecná) charakteristika výdavkov, ktoré sú príkladom uvedené v § 6

ods. 11 zák.č. 303/1995 Z.z. Ustanovenie § 6 ods. 11 zák.č. 303/1995 Z.z. (v znení účinnom

v rokoch 2002-2004) v poznámke pod bodom 7) k pojmovému vymedzeniu hmotného

a nehmotného majetku odkazuje na § 26 zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov.  

Podľa § 26 ods. 7 zák.č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších

predpisov nehmotným majetkom podľa tohto zákona sú práva priemyselného vlastníctva,

autorské práva vrátane programového vybavenia, projekty, výrobné a technologické postupy,

utajované informácie, marketingové štúdie, lesné hospodárske plány, technické a hospodársky

využiteľné znalosti, ktorých vstupná cena je vyššia ako 50 000,-- Sk a majú prevádzkovo-

technické funkcie alebo použiteľnosť dlhšiu ako jeden rok a sú obstarané odplatne  

alebo vytvorené vlastnou činnosťou s cieľom obchodovať s nimi, aktivované náklady  

na vývoj, zriaďovacie výdavky vyššie ako 50 000,-- Sk a technické zhodnotenie plne

odpísaného nehmotného majetku vyššie ako 30 000,-- Sk.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 16.05.2007 uviedol, že „... tvrdenie žalobcu,  

že neporušil finančnú disciplínu, nakoľko použil na obstaranie drobného hmotného

investičného majetku kapitálové výdavky v súlade s vnútropodnikovou smernicou,  

ktorou si stanovil drobný nehmotný majetok inak, ako to určoval zákon o daniach z príjmov

nie je opodstatnené, pretože vnútropodniková smernica nie je všeobecne záväzným právnym

predpisom“.

Žalovaný vylúčil sporné kapitálové výdavky C.1.1.1.1, C.1.1.1.2, C.1.1.1.3,

C.1.1.1.4, C.1.1.1.5 z kapitálových výdavkov z dôvodu, že z pojmového vymedzenia uvedeného v § 26 ods. 7 zák.č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov nedosahovali stanovenú

výšku vstupnej ceny 50 000,-- Sk (vstupná cena bola nižšia) hoci vecnú časť pojmového

vymedzenia nehmotného majetku spĺňal (programové vybavenie). Obdobne z bežných

výdavkov pre vstupnú cenu mal byť výdavok C.2.1.2.1 uhradený z kapitálových výdavkov.

Z právnej argumentácie žalovaného je zrejmé, že ust. § 26 ods. 7 zák.č. 366/1999 Z.z.

o pojmovom vymedzení nehmotného majetku vníma ako kogentnú, absolútnu definíciu  

od ktorej sa v nemožno odchýliť. Tu však je nevyhnutné zdôrazniť, že ide pojmové

vymedzenie nehmotného majetku pre účely odpisov do daňových výdavkov, a preto pre účely

pravidiel hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami podľa zákona č. 303/1995 Z.z.

o rozpočtových pravidlách možno túto definíciu aplikovať iba primerane. Táto skutočnosť

spoločne s demonštratívnym vymedzením kapitálových výdavkov v ust. § 6 ods.11 pripúšťa

možnosť, aby si účtovná jednotka podrobnosti v rámci vymedzených pravidiel stanovila

vnútornou smernicou, pokiaľ to nie je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom.

Takýto rozpor nemožno vyvodiť s ust. § 26 ods. 7 zák.č. 366/1999 Z.z. a ani s ust. § 6  

ods. 11 zák.č. 303/1995 Z.z., vzhľadom na demonštratívne vymedzenie kapitálových

výdavkov.

V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Národnej rady SR č.511 z 18.12.1996

k návrhu Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov publikované v Zbierke zákonov Slovenskej

republiky pod č. 19/1997 Z.z. Uvedené uznesenie súd použil ako výkladový právny

prostriedok na zistenie rozsahu záväznosti poznámky – odkaz na ust. § 26 zákona  

č. 366/1999 Z.z. v poznámke pod čiarou pod bodom 7) zák.č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových

pravidlách v znení neskorších predpisov.

Podľa prílohy č. 2 bod 47, prvá a druhá veta uznesenia Národnej rady č. 19/1997 Z.z.,

poznámky pod čiarou k príslušným odkazom nie sú súčasťou právneho predpisu; majú

informatívnu hodnotu. Preto nesmú obsahovať veci, ktoré majú normatívnu povahu.

Najvyšší súd súčasne poznamenáva, že pokiaľ ide o kontrolné zistenia C.2.1.3.2.

týkajúce sa príspevku na jedlo počas dovolenky a práceneschopnosti u zamestnancov  

v tejto časti rozpor so zákonom nezistil.

O trovách konania najvyšší súd rozhodol podľa § 246c ods.1 O.s.p. v spojení s § 224

ods. 1, 2 O.s.p. a v spojení s § 250k ods. 1, druhá veta O.s.p. Žalobca mal úspech vo veci

preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania. Trovy konania žalobcovi nevznikli,  

preto mu súd ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, dňa 08. októbra 2009

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

  predseda senátu

za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková