Najvyšší súd
3 Sžf 117/2009
Slovenskej repulbiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: J. Z., bytom J., právne
zastúpeného JUDr. V. J., advokátom so sídlom M., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného č. I/228/13070-73681/2008/993159-r zo dňa 16.09.2008, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 21S/129/2008-51 zo dňa 30.06.2009
v časti výroku o trovách konania, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline
č.k. 21S/129/2008-51 zo dňa 30. júna 2009 vo výroku o trovách konania z r u š u j e
a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline zrušil platobný výmer Obce Rosina
č. 922/8/2008 zo dňa 18.06.2008 a rozhodnutie žalovaného č. I/228/13070-
73681/2008/993159-r zo dňa 16.09.2008 podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a d/ O.s.p. a vec vrátil
správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ bol v konaní úspešný,
pri aplikácií § 250k ods. 1 O.s.p. vzniká mu právo na náhradu trov konania. Podľa vety druhej
uvedeného ustanovenia súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov celkom alebo sčasti
neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Navrhovateľ v žalobných dôvodoch poukazoval na to, že nie je poplatníkom a že VZN
na základe ktorého mu bola určená povinnosť platiť miestny poplatok za odpad je v rozpore
so zákonom a z hľadiska tejto skutočnosti nebol oprávnený prvostupňový správny orgán
vydávať rozhodnutie, teda aj rozhodnutie ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť
predmetný poplatok. V tomto smere súd nepovažoval žalobné dôvody za dôvodné a nakoľko zrušil rozhodnutie žalobcu ako aj prvostupňového správneho orgánu z iných dôvodov
než uvedených v podanej žalobe, s poukazom na ustálenú judikatúru súd žalobcovi náhradu
trov konania nepriznal a mal za to a videl dôvody hodné osobitného zreteľa v uvedených
skutočnostiach.
Rozsudok krajského súdu napadol žalobca odvolaním a to v časti výroku týkajúceho
sa trov konania. Žalobca zastáva názor, že vo veci nie sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa pre nepriznanie trov konania a to ani v časti súdnych poplatkov ani v časti trov
právneho zastúpenia. Preto navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok v časti
rozhodnutia o trovách konania zrušil a zmenil tak, že navrhovateľovi prizná trovy
prvostupňového konania vo výške 209,85 € a priznal mu trovy odvolacieho konania
za jeden úkon právnej pomoci 71,92 €.
Žalobný návrh podal žalobca ako právny laik a ako právny laik uviedol dôvody,
v ktorých videl protiprávnosť rozhodnutí. Po súdnej výzve na splnenie zákonnej podmienky
povinného právneho zastupovania si zvolil právneho zástupcu. Právneho zástupcu si zvolil
po uplynutí prepadnej lehoty na podanie žalobného návrhu. Právny zástupca vedomý
si úpravy v § 250h ods. 1 O.s.p. mohol po vstupe do konania rozsah napadnutia správneho
rozhodnutia v žalobnom návrhu iba akceptovať, poprípade iba zúžiť.
Žalobca poukázal na to, že podľa žalobou napadnutého rozhodnutia mal platiť miestny
poplatok vo výške 15 €. Za nájdenie spravodlivosti však žalobca v prvostupňovom konaní
musí zaplatiť trovy konania vo výške 209,85 €.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti o trovách konania (§ 212 ods. 1 O.s.p.)
bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je dôvodné.
Podľa § 250k ods. 1 O.s.p. ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti
žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Môže tiež
rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné
osobitného zreteľa.
Dôvody hodné osobitného zreteľa je nevyhnutné vykladať s prihliadnutím
na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky. Podľa odôvodnenia nálezu
III. ÚS 212/09-26 zo dňa 10.11.2009 s. 8 „... ustanovenie § 250k O.s.p. umožňuje súdu,
aby v rámci svojho uváženia v medziach tohto zákonného ustanovenia priznal tomu
účastníkovi, ktorému inak patrí náhrada trov konania, túto náhradu len sčasti. Zákon
ako dôvod na použitie uvedeného ustanovenia uvádza okolnosti hodné osobitného zreteľa,
ktoré zákon neuvádza ani exemplifikatívne, čo však neznamená, že tým vytvára priestor na voľnú úvahu súdu. Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov
konania, ktorá jej nepriznanie alebo priznanie len sčasti úspešnému účastníkov pripúšťa
len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového
konania (podobne napr. IV. ÚS 248/08).
Musí teda ísť o výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.
Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane
účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať
na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež
na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu i práva na súde a ich postoj v konaní“.
Súčasne najvyšší súd poukazuje na východisko ústavného súdu dané do pozornosti
najvyššiemu súdu na s. 9 odôvodnenia nálezu „... ak by žalovaný rozhodol vo veci sťažovateľa
v súlade so zákonom, nevznikli by sťažovateľovi žiadne výdavky v predmetnom konaní“.
Uvedené východiská ústavného súdu prenesené na napadnutú právnu vec Krajského
súdu v Žiline musia byť súdom prvého stupňa v ďalšom konaní zohľadnené.
V ďalšom konaní súd prvého stupňa rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania
(§ 224 ods. 3 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
v Bratislave dňa 24. marca 2010
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková



