Najvyšší súd
3 Sžf 113/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana
Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej
veci žalobcu: T., s.r.o., P., právne zastúpený: Mgr. F. P., advokát, H., proti žalovanému:
Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/221/1594-90808/2008/991909-r zo dňa
04.12.2008, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 23S/13/2009-43 zo dňa 06.05.2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 23S/13/2009-43 zo dňa 06. mája 2009 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa
04.12.2008, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica II (ďalej správca
dane) č. 851/230/52308/20/Sim zo dňa 08.08.2008, ktorým podľa § 15 ods. 14 zákona
č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných
orgánov, v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) bol žalobcovi
zrušený nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie druhý
štvrťrok 2007 o sumu 190 000,-- Sk a bol priznaný nadmerný odpočet v sume -25,-- Sk
Krajský súd napadnutý rozsudok zdôvodnil tým, že preskúmaním veci mal za zistené
a preukázané, že u žalobcu došlo zo strany správcu dane ku kontrole na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane podľa zákona č. 222/2004 Z.z. v platnom znení
o dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie druhého štvrťroku 2007. O jej výsledkoch
bol vyhotovený protokol, ktorý bol s daňovým subjektom prerokovaný aj napriek tomu,
že kontrolovaný daňový subjekt odmietol protokol s dodatkom podpísať a správca dane
považoval za prerokovaný a právoplatne uzavretý. Na základe zistení z daňovej kontroly bolo
zo strany správcu dane vydané prvostupňové rozhodnutie, ktorým nebol uznaný uplatnený
nadmerný odpočet dane za druhý štvrťrok roku 2007, a tým aj určil vlastnú daňovú povinnosť
vo výške, ako je uvedené v úvode tohto odôvodnenia. Dodávateľ fakturoval
sprostredkovateľské a poradenské služby, t.j. v obchodnom prípade H. M. v zmysle Zmluvy o
dielo zo dňa 15.04.2007, pričom podľa čl. I. tejto zmluvy, zmluva bola uzavretá medzi
objednávateľom T., s.r.o., zastúpeným Ing. I. K. a zhotoviteľom V. S., s.r.o., zastúpeným
taktiež Ing. I. K.
Predmetom zmluvy bola sprostredkovateľská a poradenská činnosť poskytnutá
v obchodnom prípade H. M., poradenstvo v ďalšom postupe a sprostredkovanie dohody za
účelom odkúpenia časti pohľadávky v konkurznej veci vedenej pod č. 3K 246/01 vedenej na
Krajskom súde v Bratislave v objeme nominálnej hodnoty 1 500 000,-- Sk.
Článok I. tejto zmluvy vychádza z uznesenia Krajského súdu v Bratislave
sp.zn. 3K 246/01 zo dňa 28.11.2001, ktorým súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Z. Z. Z.
P. v SR, ďalej len ZZZP v SR, P., pričom spoločnosť T. S., s.r.o., si ako konkurzný veriteľ
konkurznou prihláškou zo dňa 24.01.2002 prihlásil pohľadávku vo výške 37 437 866,-- Sk,
ktorú preukazoval notárskou zápisnicou N 130/2001, Nz 116/2001 zo dňa 29.05.2001
spísanou na požiadanie A. R. a Ing. V., predsedníčky a podpredsedníčky ZZZP v SR. V tejto
notárskej zápisnici nazvanej Osvedčenie o vyhlásení a uznaní dlhu a súhlase dlžníka s
exekúciou je uvedené, že S. Z. S. P. v SR (ďalej len SZSP v SR) ako jediný spoločník
spoločnosti S., spol. s r.o., L., svojím vyhlásením zo dňa 10.01.2001 uznal dlh vo výške
40 000 000,-- Sk za nesplatenú kúpnu cenu za nehnuteľnosť v kat. úz. voči I., v.p. ZZZP v SR
B. a zaviazal sa uvedený dlh splatiť v lehote 30 dní. Kópia uznania dlhu tvorí neoddeliteľnú
súčasť notárskej zápisnice. Spoločnosť I., v.p. ZZZP v SR ako postupca postúpila svoju
pohľadávku Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 31.12.1998 na postupníka V. S., s. r.o.,
so sídlom P. a ten ďalšou zmluvou zo dňa 03.01.2001 na spoločnosť T. S., s.r.o., P., ktorá je
veriteľom a osobou oprávnenou podľa uvedenej notárskej zápisnice.
Zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 14.02.2001 prevzalo ZZZP v SR ako nový dlžník dlh
vo výške 40 000 000,-- Sk od SZSP v SR a z uvedeného dôvodu je ZZZP v SR dlžníkom
a osobou povinnou z tejto notárskej zápisnice. Správca konkurznej podstaty JUDr. P. S. podal
dňa 17.04.2003 na Krajský súd v Bratislave žalobu voči SZSP v SR z dôvodu, že pohľadávka
pôvodne uznaná týmto subjektom voči T. S., s.r.o., nie je platná, a teda jedná sa o neexistujúci
záväzok.
Krajský súd rozhodol vo veci rozsudkom č. Cbi 34/2003-38, ktorý bol uznesením
Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.08.2004 zrušený a vec bola postúpená Okresnému súdu
Bratislava V ako vecne a miestne príslušnému. Tento súd rozsudkom č.k. 11C 184/04-168
zo dňa 16.10.2006 rozhodol, že právny úkon uznania dlhu zo dňa 10.01.2001, ktorým došlo
zo strany SZSP v SR k uznaniu dlhu voči spoločnosti T. S., s.r.o., vo výške 40 000 000,-- Sk,
je od počiatku neplatný, pretože SZSP v SR nemohlo mať postavenie dlžníka voči veriteľovi
T. S., s.r.o., v čase uznania dlhu. Z dôvodov tohto rozhodnutia vyplynulo, že existujúci dlh
pôvodného dlžníka mohol byť právne relevantným spôsobom uznaný subjektom SZSP v SR
iba do zániku pôvodného dlžníka, a to S., s.r.o. a k takémuto úkonu, ako vyplýva z likvidačnej
správy spoločnosti S., s.r.o., nedošlo. Uvedený rozsudok Okresného súdu Bratislava V
nadobudol právoplatnosť dňa 27.12.2007.
Ako z uvedeného vyplýva, krajský súd v tomto smere musel jednoznačne prisvedčiť
správnosti právneho záveru žalovaného, že spoločnosť T. S., s.r.o., nebola vlastníkom
pohľadávky v celkovej nominálnej hodnote vyše 37 000 000,-- Sk prihlásenej konkurznou
prihláškou na Krajskom súde v Bratislave dňa 25.01.2002 voči ZZZP v SR, ktoré prevzalo
tento dlh od SZSP v SR Zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 14.02.2001, pretože úkon uznania
dlhu zo dňa 10.01.2001, ako vyplýva z hore uvedeného rozsudku Okresného súdu Bratislava
V, bol od počiatku neplatný, a teda pohľadávka neexistovala. Spoločnosť T. S., s.r.o., nebola
vlastníkom predmetnej pohľadávky, nemohla postúpiť žalobcovi časť tejto pohľadávky v
zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 31.12.2006, na základe ktorej dodávateľ T. S.,
s.r.o., vystavil pre odvolávajúceho sa T., s.r.o., uvedené faktúry za dohodnutú cenu 1,-- Sk.
Teda možno podľa krajského súdu jednoznačne konštatovať, že žalobca nenadobudol túto
pohľadávku od spoločnosti T. S., s.r.o. a fakturované služby – sprostredkovateľské
a poradenské činnosti, ktoré bezprostredne súviseli s deklarovaným odkúpením časti
predmetnej pohľadávky, nepoužil a nepoužije na účely svojho podnikania ako platiteľ,
a teda zo strany žalobcu nebola splnená podmienka na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia
§ 49 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého platiteľ si môže
odpočítať od dane, ktorú bol povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktorú použije na účely
svojho podnikania ako platiteľ a daň je voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané. Z uvedeného vyplýva,
že žalobcovi tak nevznikol nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe
citovanej dodávateľskej faktúry za kontrolované obdobie roku 2007 vystavené dodávateľom
V. S., s.r.o., za sprostredkovateľské a poradenské služby v zmysle Zmluvy o dielo
o sprostredkovaní zo dňa 15.04.2007.
Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici podal včas odvolanie žalobca
namietajúc, že Krajský súd v Banskej Bystrici posúdil vec nesprávne, keď prisvedčil
správnosti názoru žalovaného, že spoločnosť T. S. s.r.o., nebola vlastníkom pohľadávky v
celkovej nominálnej hodnote vyše 37 000 000,-- Sk prihlásenej konkurznou prihláškou v
konkurznej veci sp.zn. 3K 246/01 vedenej na Krajskom súde v Bratislave dňa 25.01.2002 voči
ZZZP v SR, ktoré prevzalo tento dlh od SZSP v SR Zmluvou o prevzatí dlhu dňa 14.02.2001, pretože úkon uznania dlhu zo dňa 10.01.2001, ako vyplýva z rozsudku Okresného súdu
Bratislava V, sp.zn. 11C 184/04-168, zo dňa 16.10.2007, bol súdom vyhlásený za neplatný.
Rozhodnutie súdu o platnosti, resp. neplatnosti úkonu uznania dlhu SZSP Bratislava, zo dňa
10.01.2001 nemá zásadnejší význam pre dôvodnosť prihlásenia pohľadávky spoločnosti T. S.,
s.r.o., v uvedenom konkurznom konaní, nakoľko pohľadávka bola do konkurzného konania
prihlásená na základe notárskej zápisnice č. N 130/2001, Nz 116/2001, zo dňa 29.5.2001.
Pred spísaním notárskej zápisnice síce boli spísané úkony Uznania dlhu SZSP Bratislava voči
T. S., s.r.o. a Zmluva o prevzatí dlhu zo dňa 14.02.2001, ktoré sa uvádzajú aj v uvedenej
notárskej zápisnici, ale tento postup bol realizovaný v zmysle uznesenia SR ZZZP v SR,
Bratislava, zo dňa 10.11.1997 a na základe „Dohody o pristúpení k záväzku“, zo dňa
14.05.1999 (pôvodný dlžník bol S. spol. s r.o. L., IČO: X.) medzi pristupujúcim dlžníkom: Z.
Z. Z. P. v SR, J.,IČO: X. a veriteľom: (pôvodný veriteľ bola I. v.p. ZZZP v SR, B., IČO: X.)
V. S., s.r.o., Banská Bystrica, IČO: X., kde na str. 4 ZZZP v SR, ako občianske Z. združujúce
členské Z. P. občanov v SR (vrátane SZSP BA, IČO: X.) a ako správca spoločného majetku v
snahe zamedziť narastaniu celkovej výšky pôvodného záväzku spoločnosti S. spol. s r.o., L.
voči veriteľovi touto dohodou pristúpil k záväzku pôvodného dlžníka S. spol. s r.o., L.
(ktorého 100%-ným majiteľom je SZSP BA) a prehlásil, že uhradí za pôvodného dlžníka
peňažný záväzok v sume 11 569 745,-- SKK a príslušenstvom.
Z tejto dohody možno odvodiť tú skutočnosť, že veriteľ, v súčasnosti spoločnosť T. S.,
s.r.o., Banská Bystrica mohol a môže uspokojenie predmetnej pohľadávky požadovať od
pôvodného aj pristupujúceho dlžníka. Pohľadávka voči úpadcovi ZZZP v SR, BA existovala,
T. S. s.r.o., bola a je jej riadnym vlastníkom a teda mohla s ňou aj oprávnene nakladať, ako
vlastník. V tejto súvislosti poukázal, že na Krajskom súde Bratislava v súčasnosti ešte
prebieha incidenčné konanie, ktorého predmetom je práve platnosť úkonu prevzatia dlhu
úpadcom. Spisová značka tohto konania je 11Cbi 8/2004. Vzhľadom na predmet tohto
prebiehajúceho súdneho konania, ktorého výsledok môže mať zásadný význam aj pre
predmetné rozhodnutie žalovaného ako aj pre rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici
vo veci pod sp. zn. 23S/13/2009 je odvolateľ názoru, že napadnutý rozsudok je predčasný a
nezákonný a preto žiada, aby súd rozhodol takto:
Najvyšší súd SR, ako odvolací súd ruší rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp.zn. 23S/13/2009, zo dňa 06.05.2009 a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný dňa 03.08.2009 tak,
že s námietkami, ktoré sú obsiahnuté v odvolaní sa vysporiadal už v odôvodnení samotného
napadnutého rozhodnutia ako aj vo vyjadrení k žalobe, ktoré predložil Krajskému súdu
v Banskej Bystrici spolu so správnym spisom. Žalovaný sa stotožnil so závermi odvolaním
napadnutého rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu. Po zistení,
že odvolanie bolo podané včas postupoval podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP
a po prejednaní odvolania bez pojednávania (§ 250ja ods. 2, prvá veta OSP) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a z tohto dôvodu napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 OSP.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta-
tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení účinnom do 31.12.2007,
právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare
alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je
povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ
s výnimkou podľa ods. 3 až 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená
iným platiteľom v tuzemsku z tovaru a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Súd po oboznámení sa so samotnými odvolacími dôvodmi žalobcu vo vzťahu
k napadnutému rozsudku krajského súdu ako aj po oboznámení sa s obsahom pripojeného
administratívneho a súdneho spisu dospel k záveru (§ 372p ods. 1 OSP), že nezistil dôvod
na to, aby sa odchýlil od logických a právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení
napadnutého rozsudku krajského súdu a stotožnil sa s nimi v celom rozsahu. V odôvodnení
rozsudku sa preto obmedzil len na právne vyhodnotenie a posúdenie veci.
V danej veci bola vykonaná u žalobcu kontrola na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu dane podľa zákona č. 222/2004 Z.z. zákona o dani z pridanej
hodnoty (ďalej len zákon DPH) za zdaňovacie obdobie druhý štvrťrok roku 2007.
O výsledkoch kontroly bol vyhotovený protokol č. 651/320/34702/08/Dan zo dňa 06.06.2008,
ktorý bol podľa úradného záznamu č. 651/320/45040/08/Dan zo dňa 29.07.2008 prerokovaný
s daňovníkom dňa 29.07.2008. Na základe výsledkov daňovej kontroly bol žalobcovi znížený
uplatnený nadmerný odpočet dane v daňovom priznaní 190 000,-- Sk za predmetné
zdaňovacie obdobie a priznaný v sume -25,-- Sk. Konkrétne boli vylúčené nároky
na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. D-1/II/07 (VS č. 150407/TA) so základom
dane 1 000 000,-- Sk, DPH 190 000,-- Sk zo dňa 15.04.2007 od dodávateľa žalobcu V. S.,
s.r.o., P., za sprostredkovateľské služby pri nákupe pohľadávok v obchodnom prípade „H.
Máj, PN“ na základe zmluvy o dielo (o sprostredkovaní č. 150407/TA zo dňa 15.04.2007).
Predmetom zmluvy o dielo zo dňa 15.04.2007 je sprostredkovateľská a poradenská činnosť
poskytnutá v obchodnom prípade „H. M.“, poradenstvo v ďalšom postupe a sprostredkovanie
dohody za účelom odkúpenia časti pohľadávky v konkurznej veci sp.zn. 3K 246/01 vedenej
na Krajskom súde v Bratislave v objeme 1 500 000,-- Sk.
V konaní bolo preukázané, že Okresný súd Bratislava V. svojim rozsudkom
č. 11C/184/04-168 zo dňa 16.10.2006 rozhodol, že právny úkon zo dňa 10.01.2001,
ktorým S. Z. S. P. v SR uznal dlh voči spoločnosti T. S., s.r.o., vo výške 40 000 000,-- Sk, je
od počiatku neplatný.
S. Z. S. P. v SR je občianskym združením založeným podľa zákona č. 83/1990 Zb.
o združení občanov v znení neskorších predpisov, pričom v súlade s ustanovením § 3 ods. 2
cit. zákona je právnickou osobou.
Kúpnou zmluvou zo dňa 01.10.1992 predávajúci I., v.p. Z. Z. Z. P. v SR previedol na
kupujúceho S., spol. s r.o., L. nehnuteľnosti – budovy a pozemky za kúpnu cenu 3 347 371,--
Kčs, ktorú sa kupujúci zaviazal uhradiť v prospech predávajúceho do 30.06.1993. Kupujúci –
spoločnosť S., spol. s r.o. bola v čase uzatvorenia tejto zmluvy obchodnou spoločnosťou,
ktorej jediným spoločníkom bol S. Z. S. P.
Dňa 06.12.1997 spoločnosť S., spol. s r.o., ako predávajúci, uzatvoril so S. Z. S. P. ako
kupujúcim zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti vedené na LV č. X. v kat. úz. L.,
opísané a ocenené znaleckým posudkom zo dňa 04.12.1997 sumou 1 270 000,-- Sk, za
zmluvne dohodnutú symbolickú kúpnu cenu 100,-- Sk. Vklad vlastníctva v prospech
kupujúceho bol povolený dňa 10.12.1997 pod č. V X.
Spoločnosť S., spol. s r.o. v likvidácii bola na základe uznesenia Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 28.04.2000 vymazaná z obchodného registra a zanikla bez právneho
nástupcu. Zo správy likvidátora zo dňa 23.04.1999 vyplýva, že likvidátor spoločnosti
zlikvidoval všetky pohľadávky a záväzky likvidovanej spoločnosti, takže ku dňu skončenia
likvidácie žiadne neexistovali. V správe je konštatované, že boli vysporiadané všetky záväzky
spoločnosti, ktoré do skončenia likvidácie existovali. Túto úlohu likvidátor splnil v celom
rozsahu prostredníctvom povereného účtovníka. Likvidácia spoločnosti bola ukončená dňom
23.04.1999, likvidačnú správu schválilo valné zhromaždenie likvidovanej spoločnosti dňa
24.04.1999, s výmazom likvidovanej spoločnosti vyslovil príslušný správca dane súhlas dňa
17.03.2000.
Súd z uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3K 246/01 zo dňa 28.11.2001,
zistil, že vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Z. Z. Z. P. v SR, P., pričom spoločnosť T. S.,
s.r.o., si ako konkurzný veriteľ konkurznou prihláškou zo dňa 24.01.2002 prihlásila
pohľadávku vo výške 37 437 866,-- Sk, ktorú preukazovala notárskou zápisnicou N 130/2001,
Nz 116/2001 zo dňa 29.05.2001 spísanou na požiadanie A. R. a Ing. V., predsedníčky
a podpredsedníčky ZZZP v SR. V tejto notárskej zápisnici nazvanej Osvedčenie o vyhlásení
a uznaní dlhu a súhlase dlžníka s exekúciou je uvedené, že Slovenský Z. sluchovo P. v SR
(ďalej len SZSP v SR) ako jediný spoločník spoločnosti S., spol. s r. o., L., svojím
vyhlásením zo dňa 10.01.2001 uznal dlh vo výške 40 000 000,-- Sk za nesplatenú kúpnu cenu za nehnuteľnosť v kat. úz. voči I., v.p. ZZZP v SR B. a zaviazal sa uvedený dlh splatiť v
lehote 30 dní. Kópia uznania dlhu tvorí neoddeliteľnú súčasťou notárskej zápisnice.
Spoločnosť I., v.p. ZZZP v SR ako postupca postúpila svoju pohľadávku Zmluvou o
postúpení pohľadávky zo dňa 31.12.1998 na postupníka V. S., s.r.o., so sídlom P. a ten
ďalšou zmluvou zo dňa 03.01.2001 na spoločnosť T. S., s.r.o., P., ktorá je veriteľom a osobou
oprávnenou podľa uvedenej notárskej zápisnice.
Zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 14.02.2001 prevzalo ZZZP v SR ako nový dlžník dlh
vo výške 40 000 000,-- Sk od SZSP v SR a z uvedeného dôvodu je ZZZP v SR dlžníkom
a osobou povinnou z tejto notárskej zápisnice.
Správca konkurznej podstaty úpadcu Z. Z. Z. P. v SR, v konkurze, JUDr. P. S., podal
dňa 17.04.2003 na Krajský súd v Bratislave žalobu proti žalovanému SZSP v SR, z dôvodu, že
pohľadávka pôvodne uznaná týmto subjektom voči T. S., s.r.o., nie je platná, a teda jedná sa o
neexistujúci záväzok.
Krajský súd v Bratislave rozhodol vo veci rozsudkom č. Cbi 34/2003-38, ktorý bol
uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.08.2004 zrušený a vec bola postúpená Okresnému
súdu Bratislava V ako vecne a miestne príslušnému. Tento súd rozsudkom
č.k. 11C 184/04-168 zo dňa 16.10.2006 rozhodol, že právny úkon uznania dlhu zo dňa
10.01.2001, ktorým došlo zo strany SZSP v SR k uznaniu dlhu voči spoločnosti T. S., s.r.o.,
vo výške 40 000 000,-- Sk, je od počiatku neplatný, pretože SZSP v SR nemohlo mať
postavenie dlžníka voči veriteľovi T. S., s. r. o., v čase uznania dlhu. Z dôvodov tohto
rozhodnutia vyplynulo, že existujúci dlh pôvodného dlžníka mohol byť právne relevantným
spôsobom uznaný subjektom SZSP v SR iba do zániku pôvodného dlžníka, a to S., s.r.o. a k
takémuto úkonu, ako vyplýva z likvidačnej správy spoločnosti S., s.r.o., nedošlo. Uvedený
rozsudok Okresného súdu Bratislava V nadobudol právoplatnosť dňa 27.12.2007.
Ako z uvedeného vyplýva, súd v tomto smere musel jednoznačne prisvedčiť
správnosti právneho záveru žalovaného, že spoločnosť T. S., s.r.o., nebola vlastníkom
pohľadávky v celkovej nominálnej hodnote vyše 37 000 000,-- Sk prihlásenej konkurznou
prihláškou na Krajskom súde v Bratislave dňa 25.01.2002 voči ZZZP v SR, ktoré prevzalo
tento dlh od SZSP v SR Zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 14.02.2001, pretože úkon uznania
dlhu zo dňa 10.01.2001, ako vyplýva z hore uvedeného rozsudku Okresného súdu Bratislava
V, bol od počiatku neplatný, a teda pohľadávka neexistovala.
Spoločnosť T. S., s.r.o., nebola vlastníkom predmetnej pohľadávky, nemohla postúpiť
žalobcovi časť tejto pohľadávky v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
31.12.2006, na základe ktorej dodávateľ T. S., s.r.o., vystavil pre odvolávajúceho sa T., s.r.o.,
uvedené faktúry za dohodnutú cenu 1,-- Sk. Teda možno jednoznačne konštatovať, že žalobca
nenadobudol túto pohľadávku od spoločnosti T. S., s.r.o. a fakturované služby –
sprostredkovateľské a poradenské činnosti, ktoré bezprostredne súviseli s deklarovaným odkúpením časti predmetnej pohľadávky, nepoužil a nepoužije na účely svojho podnikania
ako platiteľ, a teda zo strany žalobcu nebola splnená podmienka na odpočítanie dane v zmysle
ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého platiteľ
môže si odpočítať do dane, ktorú bol povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktorú použije na
účely svojho podnikania ako platiteľ a daň je voči nemu uplatnená iným platiteľom v
tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané.
Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi tak nevznikol nárok na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty na základe citovanej dodávateľskej faktúry za kontrolované obdobie roku 2007
vystavené dodávateľom V. S., s.r.o., za sprostredkovateľské a poradenské služby v zmysle
Zmluvy o dielo o sprostredkovaní zo dňa 31.03.2007.
Keďže odvolávajúci sa nenadobudol časť predmetnej pohľadávky od uvedenej
spoločnosti, potom fakturované sprostredkovateľské služby od V. S., s.r.o., ktoré mali
bezprostredne súvisieť s deklaráciou odkúpenia časti predmetnej pohľadávky v zmysle
zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 15.04.2007, žalobca nemohol použiť na účely svojho
podnikania ako platiteľ DPH a preto nebola zo strany žalobcu ako daňovníka splnená
podmienka na odpočítanie dane podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH
a z tohto dôvodu senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/13/2009-43 zo dňa 06.05.2009 je vecne správny,
preto žalobu zamietol a potvrdil rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane.
Zároveň senát Najvyššieho súdu konštatuje, že v konaní vedenom na Krajskom súde
v Bratislave vo veci navrhovateľa: JUDr. P. S., T., správca konkurznej podstaty úpadcu Z. Z.
Z. P. v SR, v konkurze, P., proti odporcovi v prvom rade: Z. Z. Z. P. v SR, v konkurze, P.,
a v druhom rade: T. S., s.r.o., M., č.k. 11Cbi/8/2004-413 bol vydaný rozsudok dňa
28.10.2009, v ktorom Krajský súd v Bratislave určil, že právne úkony odporcu v prvom rade
Z. Z. Z. P. v SR, Bratislava, a to uznanie dlhu a súhlas dlžníka s exekúciou a vykonateľnosťou
spísané vo forme notárskej zápisnice N 130/2001, NZ 116/2001 na Notárskom úrade JUDr.
Oľgy Folbovej v Bratislave dňa 29.5.2001, sú od počiatku neplatné. Vo veci prebieha
odvolacie konanie na Najvyššom súde SR. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, najmä
na právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 16.10.2006, ktorý rozhodol
o neplatnosti právneho úkonu uznania dlhu vo výške 40.000.000 Sk S. Z. S. P. v SR voči
spoločnosti T. S., s.r.o., zo dňa 10.01.2001, z ktorého vychádzal aj rozsudok Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 28.10.2009, dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/13/2009- zo dňa 06.05.2009 je vecne správny
a preto ho potvrdil podľa § 219 ods.1 OSP.
Ústavná sťažnosť zo dňa 26.02.2008 podaná spoločnosťou T. S., s.r.o., Banská
Bystrica, na ktorú žalobca poukazoval v obdobnej veci vedenej na Najvyššom súde SR pod
sp. značkou 3Sžf59/2009, bola Ústavným súdom Slovenskej republiky dňa 02.04.2009
odmietnutá. Uznesenie Ústavného súdu SR je zverejnené na internetovej stránke Ústavného
súdu SR pod sp. zn. IV.ÚS 110/09.
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení
s § 224 ods. 1 OSP a § 250k ods. 1 veta prvá OSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal v odvolacom
konaní úspech, nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 23. marca 2010
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková