Najvyšší súd

3 Sžf 113/2009

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej

veci žalobcu: T., s.r.o., P., právne zastúpený: Mgr. F. P., advokát, H., proti žalovanému:

Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/221/1594-90808/2008/991909-r zo dňa

04.12.2008, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici  

č.k. 23S/13/2009-43 zo dňa 06.05.2009, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici  

č.k. 23S/13/2009-43 zo dňa 06. mája 2009   p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zamietol žalobu,  

ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa

04.12.2008, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica II (ďalej správca

dane) č. 851/230/52308/20/Sim zo dňa 08.08.2008, ktorým podľa § 15 ods. 14 zákona  

č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných

orgánov, v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) bol žalobcovi

zrušený nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie druhý

štvrťrok 2007 o sumu 190 000,-- Sk a bol priznaný nadmerný odpočet v sume -25,-- Sk

Krajský súd napadnutý rozsudok zdôvodnil tým, že preskúmaním veci mal za zistené

a preukázané, že u žalobcu došlo zo strany správcu dane ku kontrole na zistenie oprávnenosti

nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane podľa zákona č. 222/2004 Z.z. v platnom znení

o dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie druhého štvrťroku 2007. O jej výsledkoch

bol vyhotovený protokol, ktorý bol s daňovým subjektom prerokovaný aj napriek tomu,  

že kontrolovaný daňový subjekt odmietol protokol s dodatkom podpísať a správca dane

považoval za prerokovaný a právoplatne uzavretý. Na základe zistení z daňovej kontroly bolo

zo strany správcu dane vydané prvostupňové rozhodnutie, ktorým nebol uznaný uplatnený

nadmerný odpočet dane za druhý štvrťrok roku 2007, a tým aj určil vlastnú daňovú povinnosť

vo výške, ako je uvedené v úvode tohto odôvodnenia. Dodávateľ fakturoval

sprostredkovateľské a poradenské služby, t.j. v obchodnom prípade H. M. v zmysle Zmluvy o

dielo zo dňa 15.04.2007, pričom podľa čl. I. tejto zmluvy, zmluva bola uzavretá medzi

objednávateľom T., s.r.o., zastúpeným Ing. I. K. a zhotoviteľom V. S., s.r.o., zastúpeným

taktiež Ing. I. K.

Predmetom zmluvy bola sprostredkovateľská a poradenská činnosť poskytnutá

v obchodnom prípade H. M., poradenstvo v ďalšom postupe a sprostredkovanie dohody za

účelom odkúpenia časti pohľadávky v konkurznej veci vedenej pod č. 3K 246/01 vedenej na

Krajskom súde v Bratislave v objeme nominálnej hodnoty 1 500 000,-- Sk.

Článok I. tejto zmluvy vychádza z uznesenia Krajského súdu v Bratislave  

sp.zn. 3K 246/01 zo dňa 28.11.2001, ktorým súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Z. Z. Z.

P. v SR, ďalej len ZZZP v SR, P., pričom spoločnosť T. S., s.r.o., si ako konkurzný veriteľ

konkurznou prihláškou zo dňa 24.01.2002 prihlásil pohľadávku vo výške 37 437 866,-- Sk,  

ktorú preukazoval notárskou zápisnicou N 130/2001, Nz 116/2001 zo dňa 29.05.2001

spísanou na požiadanie A. R. a Ing. V., predsedníčky a podpredsedníčky ZZZP v SR. V tejto

notárskej zápisnici nazvanej Osvedčenie o vyhlásení a uznaní dlhu a súhlase dlžníka s

exekúciou je uvedené, že S. Z. S. P. v SR (ďalej len SZSP v SR) ako jediný spoločník

spoločnosti S., spol. s r.o., L., svojím vyhlásením zo dňa 10.01.2001 uznal dlh vo výške

40 000 000,-- Sk za nesplatenú kúpnu cenu za nehnuteľnosť v kat. úz. voči I., v.p. ZZZP v SR

B. a zaviazal sa uvedený dlh splatiť v lehote 30 dní. Kópia uznania dlhu tvorí neoddeliteľnú

súčasť notárskej zápisnice. Spoločnosť I., v.p. ZZZP v SR ako postupca postúpila svoju

pohľadávku Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 31.12.1998 na postupníka V. S., s. r.o.,

so sídlom P. a ten ďalšou zmluvou zo dňa 03.01.2001 na spoločnosť T. S., s.r.o., P., ktorá je

veriteľom a osobou oprávnenou podľa uvedenej notárskej zápisnice.

Zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 14.02.2001 prevzalo ZZZP v SR ako nový dlžník dlh

vo výške 40 000 000,-- Sk od SZSP v SR a z uvedeného dôvodu je ZZZP v SR dlžníkom

a osobou povinnou z tejto notárskej zápisnice. Správca konkurznej podstaty JUDr. P. S. podal

dňa 17.04.2003 na Krajský súd v Bratislave žalobu voči SZSP v SR z dôvodu, že pohľadávka

pôvodne uznaná týmto subjektom voči T. S., s.r.o., nie je platná, a teda jedná sa o neexistujúci

záväzok.

Krajský súd rozhodol vo veci rozsudkom č. Cbi 34/2003-38, ktorý bol uznesením

Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.08.2004 zrušený a vec bola postúpená Okresnému súdu

Bratislava V ako vecne a miestne príslušnému. Tento súd rozsudkom č.k. 11C 184/04-168  

zo dňa 16.10.2006 rozhodol, že právny úkon uznania dlhu zo dňa 10.01.2001, ktorým došlo

zo strany SZSP v SR k uznaniu dlhu voči spoločnosti T. S., s.r.o., vo výške 40 000 000,-- Sk,

je od počiatku neplatný, pretože SZSP v SR nemohlo mať postavenie dlžníka voči veriteľovi

T. S., s.r.o., v čase uznania dlhu. Z dôvodov tohto rozhodnutia vyplynulo, že existujúci dlh

pôvodného dlžníka mohol byť právne relevantným spôsobom uznaný subjektom SZSP v SR

iba do zániku pôvodného dlžníka, a to S., s.r.o. a k takémuto úkonu, ako vyplýva z likvidačnej

správy spoločnosti S., s.r.o., nedošlo. Uvedený rozsudok Okresného súdu Bratislava V

nadobudol právoplatnosť dňa 27.12.2007.

Ako z uvedeného vyplýva, krajský súd v tomto smere musel jednoznačne prisvedčiť

správnosti právneho záveru žalovaného, že spoločnosť T. S., s.r.o., nebola vlastníkom

pohľadávky v celkovej nominálnej hodnote vyše 37 000 000,-- Sk prihlásenej konkurznou

prihláškou na Krajskom súde v Bratislave dňa 25.01.2002 voči ZZZP v SR, ktoré prevzalo

tento dlh od SZSP v SR Zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 14.02.2001, pretože úkon uznania

dlhu zo dňa 10.01.2001, ako vyplýva z hore uvedeného rozsudku Okresného súdu Bratislava

V, bol od počiatku neplatný, a teda pohľadávka neexistovala. Spoločnosť T. S., s.r.o., nebola

vlastníkom predmetnej pohľadávky, nemohla postúpiť žalobcovi časť tejto pohľadávky v

zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 31.12.2006, na základe ktorej dodávateľ T. S.,

s.r.o., vystavil pre odvolávajúceho sa T., s.r.o., uvedené faktúry za dohodnutú cenu 1,-- Sk.

Teda možno podľa krajského súdu jednoznačne konštatovať, že žalobca nenadobudol túto

pohľadávku od spoločnosti T. S., s.r.o. a fakturované služby – sprostredkovateľské

a poradenské činnosti, ktoré bezprostredne súviseli s deklarovaným odkúpením časti

predmetnej pohľadávky, nepoužil a nepoužije na účely svojho podnikania ako platiteľ,  

a teda zo strany žalobcu nebola splnená podmienka na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia

§ 49 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého platiteľ si môže

odpočítať od dane, ktorú bol povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktorú použije na účely

svojho podnikania ako platiteľ a daň je voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku

z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané. Z uvedeného vyplýva,  

že žalobcovi tak nevznikol nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe

citovanej dodávateľskej faktúry za kontrolované obdobie roku 2007 vystavené dodávateľom

V. S., s.r.o., za sprostredkovateľské a poradenské služby v zmysle Zmluvy o dielo

o sprostredkovaní zo dňa 15.04.2007.

Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici podal včas odvolanie žalobca

namietajúc, že Krajský súd v Banskej Bystrici posúdil vec nesprávne, keď prisvedčil

správnosti názoru žalovaného, že spoločnosť T. S. s.r.o., nebola vlastníkom pohľadávky v

celkovej nominálnej hodnote vyše 37 000 000,-- Sk prihlásenej konkurznou prihláškou v

konkurznej veci sp.zn. 3K 246/01 vedenej na Krajskom súde v Bratislave dňa 25.01.2002 voči

ZZZP v SR, ktoré prevzalo tento dlh od SZSP v SR Zmluvou o prevzatí dlhu dňa 14.02.2001, pretože úkon uznania dlhu zo dňa 10.01.2001, ako vyplýva z rozsudku Okresného súdu

Bratislava V, sp.zn. 11C 184/04-168, zo dňa 16.10.2007, bol súdom vyhlásený za neplatný.

Rozhodnutie súdu o platnosti, resp. neplatnosti úkonu uznania dlhu SZSP Bratislava, zo dňa

10.01.2001 nemá zásadnejší význam pre dôvodnosť prihlásenia pohľadávky spoločnosti T. S.,

s.r.o., v uvedenom konkurznom konaní, nakoľko pohľadávka bola do konkurzného konania

prihlásená na základe notárskej zápisnice č. N 130/2001, Nz 116/2001, zo dňa 29.5.2001.

Pred spísaním notárskej zápisnice síce boli spísané úkony Uznania dlhu SZSP Bratislava voči

T. S., s.r.o. a Zmluva o prevzatí dlhu zo dňa 14.02.2001, ktoré sa uvádzajú aj v uvedenej

notárskej zápisnici, ale tento postup bol realizovaný v zmysle uznesenia SR ZZZP v SR,

Bratislava, zo dňa 10.11.1997 a na základe „Dohody o pristúpení k záväzku“, zo dňa

14.05.1999 (pôvodný dlžník bol S. spol. s r.o. L., IČO: X.) medzi pristupujúcim dlžníkom: Z.

Z. Z. P. v SR, J.,IČO: X. a veriteľom: (pôvodný veriteľ bola I. v.p. ZZZP v SR, B., IČO: X.)

V. S., s.r.o., Banská Bystrica, IČO: X., kde na str. 4 ZZZP v SR, ako občianske Z. združujúce

členské Z. P. občanov v SR (vrátane SZSP BA, IČO: X.) a ako správca spoločného majetku v

snahe zamedziť narastaniu celkovej výšky pôvodného záväzku spoločnosti S. spol. s r.o., L.

voči veriteľovi touto dohodou pristúpil k záväzku pôvodného dlžníka S. spol. s r.o., L.

(ktorého 100%-ným majiteľom je SZSP BA) a prehlásil, že uhradí za pôvodného dlžníka

peňažný záväzok v sume 11 569 745,-- SKK a príslušenstvom.

Z tejto dohody možno odvodiť tú skutočnosť, že veriteľ, v súčasnosti spoločnosť T. S.,

s.r.o., Banská Bystrica mohol a môže uspokojenie predmetnej pohľadávky požadovať od

pôvodného aj pristupujúceho dlžníka. Pohľadávka voči úpadcovi ZZZP v SR, BA existovala,

T. S. s.r.o., bola a je jej riadnym vlastníkom a teda mohla s ňou aj oprávnene nakladať, ako

vlastník. V tejto súvislosti poukázal, že na Krajskom súde Bratislava v súčasnosti ešte

prebieha incidenčné konanie, ktorého predmetom je práve platnosť úkonu prevzatia dlhu

úpadcom. Spisová značka tohto konania je 11Cbi 8/2004. Vzhľadom na predmet tohto

prebiehajúceho súdneho konania, ktorého výsledok môže mať zásadný význam aj pre

predmetné rozhodnutie žalovaného ako aj pre rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici

vo veci pod sp. zn. 23S/13/2009 je odvolateľ názoru, že napadnutý rozsudok je predčasný a

nezákonný a preto žiada, aby súd rozhodol takto:

Najvyšší súd SR, ako odvolací súd ruší rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp.zn. 23S/13/2009, zo dňa 06.05.2009 a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný dňa 03.08.2009 tak,  

že s námietkami, ktoré sú obsiahnuté v odvolaní sa vysporiadal už v odôvodnení samotného

napadnutého rozhodnutia ako aj vo vyjadrení k žalobe, ktoré predložil Krajskému súdu

v Banskej Bystrici spolu so správnym spisom. Žalovaný sa stotožnil so závermi odvolaním

napadnutého rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal

napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu. Po zistení,  

že odvolanie bolo podané včas postupoval podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP  

a po prejednaní odvolania bez pojednávania (§ 250ja ods. 2, prvá veta OSP) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a z tohto dôvodu napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 OSP.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta-

tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení účinnom do 31.12.2007,

právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare  

alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je

povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ

s výnimkou podľa ods. 3 až 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená

iným platiteľom v tuzemsku z tovaru a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Súd po oboznámení sa so samotnými odvolacími dôvodmi žalobcu vo vzťahu

k napadnutému rozsudku krajského súdu ako aj po oboznámení sa s obsahom pripojeného

administratívneho a súdneho spisu dospel k záveru (§ 372p ods. 1 OSP), že nezistil dôvod  

na to, aby sa odchýlil od logických a právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení

napadnutého rozsudku krajského súdu a stotožnil sa s nimi v celom rozsahu. V odôvodnení

rozsudku sa preto obmedzil len na právne vyhodnotenie a posúdenie veci.

V danej veci bola vykonaná u žalobcu kontrola na zistenie oprávnenosti nároku  

na vrátenie nadmerného odpočtu dane podľa zákona č. 222/2004 Z.z. zákona o dani z pridanej

hodnoty (ďalej len zákon DPH) za zdaňovacie obdobie druhý štvrťrok roku 2007.

O výsledkoch kontroly bol vyhotovený protokol č. 651/320/34702/08/Dan zo dňa 06.06.2008,

ktorý bol podľa úradného záznamu č. 651/320/45040/08/Dan zo dňa 29.07.2008 prerokovaný

s daňovníkom dňa 29.07.2008. Na základe výsledkov daňovej kontroly bol žalobcovi znížený

uplatnený nadmerný odpočet dane v daňovom priznaní 190 000,-- Sk za predmetné

zdaňovacie obdobie a priznaný v sume -25,-- Sk. Konkrétne boli vylúčené nároky  

na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. D-1/II/07 (VS č. 150407/TA) so základom

dane 1 000 000,-- Sk, DPH 190 000,-- Sk zo dňa 15.04.2007 od dodávateľa žalobcu V. S.,

s.r.o., P., za sprostredkovateľské služby pri nákupe pohľadávok v obchodnom prípade „H.

Máj, PN“ na základe zmluvy o dielo (o sprostredkovaní č. 150407/TA zo dňa 15.04.2007).

Predmetom zmluvy o dielo zo dňa 15.04.2007 je sprostredkovateľská a poradenská činnosť

poskytnutá v obchodnom prípade „H. M.“, poradenstvo v ďalšom postupe a sprostredkovanie

dohody za účelom odkúpenia časti pohľadávky v konkurznej veci sp.zn. 3K 246/01 vedenej

na Krajskom súde v Bratislave v objeme 1 500 000,-- Sk.

V konaní bolo preukázané, že Okresný súd Bratislava V. svojim rozsudkom  

č. 11C/184/04-168 zo dňa 16.10.2006 rozhodol, že právny úkon zo dňa 10.01.2001,  

ktorým S. Z. S. P. v SR uznal dlh voči spoločnosti T. S., s.r.o., vo výške 40 000 000,-- Sk, je

od počiatku neplatný.

S. Z. S. P. v SR je občianskym združením založeným podľa zákona č. 83/1990 Zb.

o združení občanov v znení neskorších predpisov, pričom v súlade s ustanovením § 3 ods. 2

cit. zákona je právnickou osobou.

Kúpnou zmluvou zo dňa 01.10.1992 predávajúci I., v.p. Z. Z. Z. P. v SR previedol na

kupujúceho S., spol. s r.o., L. nehnuteľnosti – budovy a pozemky za kúpnu cenu 3 347 371,--

Kčs, ktorú sa kupujúci zaviazal uhradiť v prospech predávajúceho do 30.06.1993. Kupujúci –

spoločnosť S., spol. s r.o. bola v čase uzatvorenia tejto zmluvy obchodnou spoločnosťou,

ktorej jediným spoločníkom bol S. Z. S. P.

Dňa 06.12.1997 spoločnosť S., spol. s r.o., ako predávajúci, uzatvoril so S. Z. S. P. ako

kupujúcim zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti vedené na LV č. X. v kat. úz. L.,

opísané a ocenené znaleckým posudkom zo dňa 04.12.1997 sumou 1 270 000,-- Sk, za

zmluvne dohodnutú symbolickú kúpnu cenu 100,-- Sk. Vklad vlastníctva v prospech

kupujúceho bol povolený dňa 10.12.1997 pod č. V X.

Spoločnosť S., spol. s r.o. v likvidácii bola na základe uznesenia Okresného súdu

Bratislava I zo dňa 28.04.2000 vymazaná z obchodného registra a zanikla bez právneho

nástupcu. Zo správy likvidátora zo dňa 23.04.1999 vyplýva, že likvidátor spoločnosti

zlikvidoval všetky pohľadávky a záväzky likvidovanej spoločnosti, takže ku dňu skončenia

likvidácie žiadne neexistovali. V správe je konštatované, že boli vysporiadané všetky záväzky

spoločnosti, ktoré do skončenia likvidácie existovali. Túto úlohu likvidátor splnil v celom

rozsahu prostredníctvom povereného účtovníka. Likvidácia spoločnosti bola ukončená dňom

23.04.1999, likvidačnú správu schválilo valné zhromaždenie likvidovanej spoločnosti dňa

24.04.1999, s výmazom likvidovanej spoločnosti vyslovil príslušný správca dane súhlas dňa

17.03.2000.

Súd z uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3K 246/01 zo dňa 28.11.2001,

zistil, že vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Z. Z. Z. P. v SR, P., pričom spoločnosť T. S.,

s.r.o., si ako konkurzný veriteľ konkurznou prihláškou zo dňa 24.01.2002 prihlásila

pohľadávku vo výške 37 437 866,-- Sk, ktorú preukazovala notárskou zápisnicou N 130/2001,

Nz 116/2001 zo dňa 29.05.2001 spísanou na požiadanie A. R. a Ing. V., predsedníčky

a podpredsedníčky ZZZP v SR. V tejto notárskej zápisnici nazvanej Osvedčenie o vyhlásení

a uznaní dlhu a súhlase dlžníka s exekúciou je uvedené, že Slovenský Z. sluchovo P. v SR

(ďalej len SZSP v SR) ako jediný spoločník spoločnosti S., spol. s r. o., L., svojím

vyhlásením zo dňa 10.01.2001 uznal dlh vo výške 40 000 000,-- Sk za nesplatenú kúpnu cenu za nehnuteľnosť v kat. úz. voči I., v.p. ZZZP v SR B. a zaviazal sa uvedený dlh splatiť v

lehote 30 dní. Kópia uznania dlhu tvorí neoddeliteľnú súčasťou notárskej zápisnice.

Spoločnosť I., v.p. ZZZP v SR ako postupca postúpila svoju pohľadávku Zmluvou o

postúpení pohľadávky zo dňa 31.12.1998 na postupníka V. S., s.r.o., so sídlom P. a ten

ďalšou zmluvou zo dňa 03.01.2001 na spoločnosť T. S., s.r.o., P., ktorá je veriteľom a osobou

oprávnenou podľa uvedenej notárskej zápisnice.

Zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 14.02.2001 prevzalo ZZZP v SR ako nový dlžník dlh

vo výške 40 000 000,-- Sk od SZSP v SR a z uvedeného dôvodu je ZZZP v SR dlžníkom

a osobou povinnou z tejto notárskej zápisnice.

Správca konkurznej podstaty úpadcu Z. Z. Z. P. v SR, v konkurze, JUDr. P. S., podal

dňa 17.04.2003 na Krajský súd v Bratislave žalobu proti žalovanému SZSP v SR, z dôvodu, že

pohľadávka pôvodne uznaná týmto subjektom voči T. S., s.r.o., nie je platná, a teda jedná sa o

neexistujúci záväzok.

Krajský súd v Bratislave rozhodol vo veci rozsudkom č. Cbi 34/2003-38, ktorý bol

uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.08.2004 zrušený a vec bola postúpená Okresnému

súdu Bratislava V ako vecne a miestne príslušnému. Tento súd rozsudkom  

č.k. 11C 184/04-168 zo dňa 16.10.2006 rozhodol, že právny úkon uznania dlhu zo dňa

10.01.2001, ktorým došlo zo strany SZSP v SR k uznaniu dlhu voči spoločnosti T. S., s.r.o.,

vo výške 40 000 000,-- Sk, je od počiatku neplatný, pretože SZSP v SR nemohlo mať

postavenie dlžníka voči veriteľovi T. S., s. r. o., v čase uznania dlhu. Z dôvodov tohto

rozhodnutia vyplynulo, že existujúci dlh pôvodného dlžníka mohol byť právne relevantným

spôsobom uznaný subjektom SZSP v SR iba do zániku pôvodného dlžníka, a to S., s.r.o. a k

takémuto úkonu, ako vyplýva z likvidačnej správy spoločnosti S., s.r.o., nedošlo. Uvedený

rozsudok Okresného súdu Bratislava V nadobudol právoplatnosť dňa 27.12.2007.

Ako z uvedeného vyplýva, súd v tomto smere musel jednoznačne prisvedčiť

správnosti právneho záveru žalovaného, že spoločnosť T. S., s.r.o., nebola vlastníkom

pohľadávky v celkovej nominálnej hodnote vyše 37 000 000,-- Sk prihlásenej konkurznou

prihláškou na Krajskom súde v Bratislave dňa 25.01.2002 voči ZZZP v SR, ktoré prevzalo

tento dlh od SZSP v SR Zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 14.02.2001, pretože úkon uznania

dlhu zo dňa 10.01.2001, ako vyplýva z hore uvedeného rozsudku Okresného súdu Bratislava

V, bol od počiatku neplatný, a teda pohľadávka neexistovala.

Spoločnosť T. S., s.r.o., nebola vlastníkom predmetnej pohľadávky, nemohla postúpiť

žalobcovi časť tejto pohľadávky v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa

31.12.2006, na základe ktorej dodávateľ T. S., s.r.o., vystavil pre odvolávajúceho sa T., s.r.o.,

uvedené faktúry za dohodnutú cenu 1,-- Sk. Teda možno jednoznačne konštatovať, že žalobca

nenadobudol túto pohľadávku od spoločnosti T. S., s.r.o. a fakturované služby –

sprostredkovateľské a poradenské činnosti, ktoré bezprostredne súviseli s deklarovaným odkúpením časti predmetnej pohľadávky, nepoužil a nepoužije na účely svojho podnikania

ako platiteľ, a teda zo strany žalobcu nebola splnená podmienka na odpočítanie dane v zmysle

ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého platiteľ

môže si odpočítať do dane, ktorú bol povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktorú použije na

účely svojho podnikania ako platiteľ a daň je voči nemu uplatnená iným platiteľom v

tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané.

Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi tak nevznikol nárok na odpočítanie dane z pridanej

hodnoty na základe citovanej dodávateľskej faktúry za kontrolované obdobie roku 2007

vystavené dodávateľom V. S., s.r.o., za sprostredkovateľské a poradenské služby v zmysle

Zmluvy o dielo o sprostredkovaní zo dňa 31.03.2007.

Keďže odvolávajúci sa nenadobudol časť predmetnej pohľadávky od uvedenej

spoločnosti, potom fakturované sprostredkovateľské služby od V. S., s.r.o., ktoré mali

bezprostredne súvisieť s deklaráciou odkúpenia časti predmetnej pohľadávky v zmysle

zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 15.04.2007, žalobca nemohol použiť na účely svojho

podnikania ako platiteľ DPH a preto nebola zo strany žalobcu ako daňovníka splnená

podmienka na odpočítanie dane podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH

a z tohto dôvodu senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok Krajského

súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/13/2009-43 zo dňa 06.05.2009 je vecne správny,  

preto žalobu zamietol a potvrdil rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane.

Zároveň senát Najvyššieho súdu konštatuje, že v konaní vedenom na Krajskom súde

v Bratislave vo veci navrhovateľa: JUDr. P. S., T., správca konkurznej podstaty úpadcu Z. Z.

Z. P. v SR, v konkurze, P., proti odporcovi v prvom rade: Z. Z. Z. P. v SR, v konkurze, P.,

a v druhom rade: T. S., s.r.o., M., č.k. 11Cbi/8/2004-413 bol vydaný rozsudok dňa

28.10.2009, v ktorom Krajský súd v Bratislave určil, že právne úkony odporcu v prvom rade

Z. Z. Z. P. v SR, Bratislava, a to uznanie dlhu a súhlas dlžníka s exekúciou a vykonateľnosťou

spísané vo forme notárskej zápisnice N 130/2001, NZ 116/2001 na Notárskom úrade JUDr.

Oľgy Folbovej v Bratislave dňa 29.5.2001, sú od počiatku neplatné. Vo veci prebieha

odvolacie konanie na Najvyššom súde SR. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, najmä

na právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 16.10.2006, ktorý rozhodol

o neplatnosti právneho úkonu uznania dlhu vo výške 40.000.000 Sk S. Z. S. P. v SR voči

spoločnosti T. S., s.r.o., zo dňa 10.01.2001, z ktorého vychádzal aj rozsudok Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 28.10.2009, dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/13/2009- zo dňa 06.05.2009 je vecne správny

a preto ho potvrdil podľa § 219 ods.1 OSP.

Ústavná sťažnosť zo dňa 26.02.2008 podaná spoločnosťou T. S., s.r.o., Banská

Bystrica, na ktorú žalobca poukazoval v obdobnej veci vedenej na Najvyššom súde SR pod

sp. značkou 3Sžf59/2009, bola Ústavným súdom Slovenskej republiky dňa 02.04.2009

odmietnutá. Uznesenie Ústavného súdu SR je zverejnené na internetovej stránke Ústavného

súdu SR pod sp. zn. IV.ÚS 110/09.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení

s § 224 ods. 1 OSP a § 250k ods. 1 veta prvá OSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal v odvolacom

konaní úspech, nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 23. marca 2010

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková