UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: MANUFAKTURING ERES s.r.o., Prešovská 40, Bratislava, IČO: 47 249 838, proti odporcovi: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, Bratislava, v konaní o nečinnosť orgánu verejnej správy, konajúc o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/147/2014-22 zo dňa 8. septembra 2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/147/2014-22 zo dňa 8. septembra 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením uložil navrhovateľovi, aby v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia predložil v zmysle ustanovenia § 250a Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) originál plnomocenstva udeleného advokátovi na zastupovanie v konaní, prípadne doklad preukazujúci, že jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho bude na súde konať, dosiahol vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo. Zároveň navrhovateľa poučil o následku zastavenia konania podľa § 250d ods. 3 OSP v prípade nevyhovenia súdom uloženej povinnosti.
V danej veci ide o návrh podľa § 250t ods. 1 OSP, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby krajský súd uložil odporcovi vydať rozhodnutie v konaní o registrácii navrhovateľa za platiteľa dane z pridanej hodnoty, z titulu jeho právneho nástupníctva zaniknutého platiteľa bez likvidácie, obchodnej spoločnosti ERES CORP s.r.o., so sídlom v Bratislave.
Uloženie povinnosti ustanovenia právneho zástupcu v tomto konaní krajský súd dôvodil poukazom na ustanovenia § 250a ods. 3 OSP o povinnosti právneho zastúpenia žalobcu pri podaní správnej žaloby, pod sankciou zastavenia konania podľa § 250d ods. 3 OSP.
Proti uzneseniu krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd uznesenie krajského súdu zrušil. Poukázal na právne závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/65/2010 zo dňa 21. apríla 2010, v zmysle ktorých navrhovateľ v konaní podľa § 250t OSP nemusí byť zastúpený advokátom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní navrhovateľa (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 vety prvej OSP v spojení s § 250t ods. 8 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa proti uzneseniu o uložení mu povinnosti ustanoviť si pre konanie právneho zástupcu z radu advokátov je dôvodné a je potrebné mu vyhovieť.
Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
Podľa § 250t ods. 8 OSP na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.
Primerané použitie ustanovení prvej a druhej hlavy piatej časti OSP na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy v sebe zahŕňa potrebu zabezpečiť súdnu ochranu zákonom predpokladaných práv a chráneným záujmom navrhovateľa takým spôsobom, aby účel sledovaný týmto špeciálnym procesným postupom správneho súdu bol zachovaný a pokiaľ možno, naplnený rýchlou a účinnou nápravou nezákonného stavu spôsobeného nečinnosťou orgánu verejnej správy. Preto sa formalistický výklad krajského súdu, ukladajúci navrhovateľovi povinnosti právneho zastúpenia v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, javí ako nadmieru rozširujúci a obchádzajúci účel právnej úpravy tohto inštitútu správneho súdnictva.
Odvolací súd konštatuje, že zastavením konania z dôvodu porušenia súdom uloženej povinnosti povinného právneho zastúpenia v predmetnom konaní, by sa navrhovateľovi odňala možnosť konať pred súdom.
V tejto súvislosti možno prisvedčiť vhodnosti poukazu navrhovateľa na skoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo 65/2010 zo dňa 21. apríla 2010, ktorého právneho výkladu k inštitútu povinného právneho zastúpenia v konaní podľa § 250t OSP sa odvolací súd aj v tejto veci pridržiava: „Odvolací súd súčasne zastáva názor, že zákonodarca pre konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa štvrtej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nepredpokladal povinné zastúpenie advokátom a to na základe logického výkladu ust. § 250t ods. 8 O.s.p., v zmysle ktorého sa ustanovenia prvej a druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku použijú na konanie podľa štvrtej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku primerane, ak nie je ustanovené inak. Právne normy ustanovené v štvrtej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku povinné právne zastúpenie priamo nevylučujú, tak ako to je napr. v konaní podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 250l ods. 2).“
Odvolací súd dáva do pozornosti legislatívny vývoj v danej otázke, že i de lege ferenda, novým zákonom č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, sa povinné právne zastúpenie v konaní o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy ustanovením § 49 ods. 2 písm. b) v spojení s § 6 ods. 2 písm. e) explicitne vylučuje.
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 246c ods. 1 OSP a § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Úlohou súdu prvého stupňa bude pokračovať v konaní a rozhodnúť vo veci samej, vrátane náhrady trov konania podľa § 224 ods. 3 OSP.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9veta tretia zák. č. 757/2004 o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.