Najvyšší súd

3 Sžf 11/2009

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a členiek senátu JUDr. Anny Elexovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD., v právnej veci

žalobcu: F., s.r.o., P., zastúpený: JUDr. J. K., advokát, Advokátska kancelária K. & spol., K.

proti žalovanému: Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Mierová č. 23, Bratislava,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 31579/07 zo dňa 21.06.2007, v konaní

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/177/2007-87

zo dňa 17.09.2008, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici  

č.k. 23S/177/2007-87 zo dňa 17. septembra 2008   p o t v r d z u j e.

Žalovaný   j e   p o v i n n ý   zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania tak, ako bude

vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu do 30 dní odo

dňa právoplatnosti rozsudku.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici zo dňa 17.09.2008 rozhodol

tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného č. 31579/07 zo dňa 21.06.2007, ako aj rozhodnutie

Colného úradu Banská Bystrica č. 24385/2008-5133 zo dňa 04.04.2007 podľa § 250j ods. 2

písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) a vec vrátil žalovanému na ďalšie

konanie uvádzajúc, keď postup colného orgánu, ktorý pred vydaním povolenia neoveril údaje

tvrdené žalobcom, nepovažuje súd za správny, pretože nezodpovedá zásade materiálnej

pravdy v zmysle § 3 ods. 4 správneho poriadku, podľa ktorej správne orgány musia pri rozhodovaní vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. V konaní nebolo spochybňované,

že žalobca dovážal ten istý tovar – priemyselnú posypovú soľ a tento navrhol prepustiť do

colného režimu voľný obeh s konečnom spotrebou. Uvedený tovar žalobca dovážal na územie

Slovenskej republiky od roku 1996 s tým, že vždy bol podľa sadzobníka zaraďovaný do

podpoložky 25010051, a to na podklade rozhodnutia colného úradu, keď bol predmetný tovar

zatriedený do tejto podpoložky kombinovanej nomenklatúry, v predmetnom dovoze žalobca

tovar označil v jednotnej colnej deklarácii (ďalej len JCD) údaje, ktoré vyplývali z uvedeného

rozhodnutia a to na podklade rozhodnutia Colného úradu Banská Bystrica č.

5683/2004/516400/003 zo dňa 18.11.2004 povolenie požiť v časovom období od 18.11.2004

do 18.04.2005 colný režim voľný obeh s konečnom spotrebou pre tovar premyslená soľ

s číselným znakom 25010051 podľa § 36 zákona č. 199/2004 Z.z. colný zákon. O správnosti

zaradenia uvedeného tovaru pod podpoložku 25010051 svedčil aj certifikát vydaný VÚSAPL,

a.s., Nitra č. 01174/110/1/2000 zo dňa 13.10.2000. na podklade uvedeného rozhodnutia

Colného úradu Banská Bystrica konal žalobca v dobrej viere, že koná v súlade s právnymi

predpismi. Preto považoval krajský súd žalobnú námietku žalobcu týkajúcu sa dôvery

v rozhodovaciu činnosť orgánu verejnej správy za dôvodnú, keďže pri rozhodnutiach štátnych

orgánov sa predkladá ich vecná správnosť. Krajský súd v tejto veci prihliadol aj na námietku

žalobcu, že sa nemal možnosť oboznámiť s Vysvetlivkami Kombinovanej nomenklatúry

Európskeho spoločenstva, z ktorých by pre žalobcu vyplývala povinnosť, zatriediť dovážaný

tovar pod inú podpoložku Kombinovanej nomenklatúry, keďže text Vysvetliviek

Kombinovanej nomenklatúry Európskeho spoločenstva bol podľa článku 254 ods. 2 Zmluvy

o Európskom spoločenstve (ďalej len článok 254 ods. 2 zmluvy) v Úradnom vestníku

Európskej únie v súlade s článkom 10 ods. 1 Nariadenia Rady EHS č. 265/87 zo dňa

23.07.1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a Spoločnom colnom sadzobníku

v slovenskom jazyku publikovaný až dňa 28.02.2006 pod č. C50. Krajský súd námietku

žalobcu týkajúcu sa neznalosti oficiálnych textov komunitárnych colných predpisov

považoval za dôvodnú a to vzhľadom na judikatúru Európskeho súdneho dvora v podobných

oblastiach na ktorú súd pri rozhodovaní prihliada podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky. Keďže v obdobnej právnej veci zaujal Európsky súdny dvor stanovisko, že jedinou

záväznou verziou právneho predpisu Spoločenstvo, teda aj colného kódexu spoločenstva

vrátane jeho príloh a súvisiacich právnych aktov, ktorý nadobúda právne účinky, je iba verzia

zverejnená podľa článku 254 ods. 2 zmluvy v úradnom Vestníku Európskej únie a to v jazyku

štátu jednotlivca, hoci sa jednotlivci majú možnosť čoraz častejšie oboznamovať

s elektronickou verziou textov takýchto právnych predpisov aj prostredníctvom internetu.

S poukazom na uvedené stanovisko žalovaného, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa

relevantnými Vysvetlivkami Kombinovanej nomenklatúry na internete považoval krajský súd

za právne bezvýznamné, keďže tam zverejnený text správnych aktov nenadobúda právne

účinky vo vzťahu k žalobcovi. Ak žalobca nemal možnosť oboznámiť sa s oficiálnym

prekladom Vysvetliviek Kombinovanej nomenklatúry, nemožno mu vytýkať, že nepostupoval

podľa tohto právneho predpisu, resp. že nekonal v súlade s ním, v dôsledku čoho sa mal

dopustiť porušenia colných predpisov. V odôvodnení rozsudku krajský súd poukázal aj na

rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžf 59/2007 zo dňa 18.03.2008, ktorým najvyšší súd

SR zmenil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 09.05.2007 č.k. 23S/48/2007- 69 a zároveň zmenila zrušil rozhodnutie žalovaného č. 43866/2006 zo dňa 01.02.2007,

ktorým bolo potvrdené rozhodnutie colného úradu o uznaní žalobcu zodpovedným

s porušenia colných predpisov spôsobom uvedeným v § 72 ods. 1 písm. d/ zákona č. 199/2004

Z.z. colného zákona a súčasne mu za spáchaný delikt bola uložená pokuta vo výške 20 000,--

Sk, ktorého sa mal žalobca dopustiť na rovnakom skutkovom základe ako v tejto

prejednávanej veci, t.j. že mu bol tovar – priemyselná soľ prepustený viacerými

rozhodnutiami Colného úradu Čierna nad Tisou do navrhovaného režimu na základe

nesprávnych údajov v JCD.

Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici podal včas odvolanie žalovaný

uvádzajúc, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa §

205 ods. 2 písm. f/ OSP. Podľa právneho názoru odvolacieho orgánu došlo v tomto prípade k

nesprávnemu právnemu posúdeniu veci krajským súdom, keďže povolenie na použitie

colného režimu s hospodárskym dopadom / konečnou spotrebou nie je rozhodnutím v colnom

konaní v zmysle ustanovenia § 36 zákona č. 199/2004 Z. z., t.j. rozhodnutím, ktorým sa tovar

prepúšťa do colného režimu. Žalovaný uvádza, že prepustenie tovaru zatriedeného do PpKN

25010051 z dôvodu, že tento tovar je na základe jeho konečného použitia sadzobne

zvýhodnený v zmysle platnej legislatívy Európskej únie podlieha podmienkam ustanoveným

príslušnými ustanoveniami Spoločenstva, t.j. článkom 291 až 300 vykonávacieho nariadenia.

Na všetky úkony spojené s vydaním povolenia na colný režim s hospodárskym dopadom /

konečnou spotrebou sa aplikuje colný zákon, colný kódex a vykonávacie nariadenie ako

zákony lex specialis k správnemu poriadku, ktorý sa aplikuje ako lex generalis subsidiárne v

zmysle § 85 colného zákona. Z vyššie uvedeného vyplýva, že z dôvodu, že vykonávacie

nariadenie upravuje konkrétne v ustanoveniach článkov 291 až 300 otázky týkajúce sa

povolenia na použitie colného režimu s hospodárskym dopadom/konečnou spotrebou sa

použije na riešenie týchto otázok a priori vykonávacie nariadenie a nie ustanovenia správneho

poriadku. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že je nesprávne tvrdenie krajského súdu v

rozsudku sp. zn. 23/177/2007-87 zo dňa 17.09.2008 o neexistencii osobitnej právnej úpravy.

Žalovaný opätovne zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o predmetnom povolení neboli odobraté

vzorky dovážaného tovaru a colný úrad nekontroloval správnosť sadzobného zatriedenie

tovaru. Colný úrad rozhodoval vo veci povolenia použitia colného režimu s hospodárskym

dopadom s konečnou spotrebou, a to na základe údajov uvedených žalobcom. Po podaní

opakovanej žiadosti colný úrad opätovne posudzoval podmienky a ich splnenie pre vydanie

povolenia použiť colný režim s konečnou spotrebou s rozdielom, že v tomto období bolo už

colnému úradu známe stanovisko Colného úradu Bratislava zo dňa 30.05.2005 o správnosti

zatriedenia predmetného dovážaného tovaru do PpKN 25010099 a nie do PpKN 25010051

K vyjadreniu krajského súdu v rozsudku sp. zn. 23/177/2007-87 zo dňa 17.09.2008, že

„medzi účastníkmi konania nebolo spochybňované, že žalobca dovážal ten istý tovar, ktorý

navrhol prepustiť do colného režimu voľný obeh s konečnou spotrebou, že dovážal tovar,

ohľadom ktorého požiadal o vydanie povolenia“ žalovaný vyslovuje, že s týmto vyjadrením

krajského súdu absolútne nesúhlasí, čo odôvodňuje nasledovne:

V zmysle nariadenia Komisie (ES) Č. 1810/2004 z 7. septembra 2004 (účinné od

1.1.2005), ako aj nariadenie Komisie, (ES) Č. 1789/2003 z 11. septembra 2003 (účinné od

1.1.2004), ktorými sa mení a dopĺňa príloha 1 k Nariadeniu rady (EHS) Č. 2658/87 o tarifnej

a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (ďalej len colný sadzobník)

podpoložka 25010051 s názvom denaturovaná (2) alebo na priemyselné využitie (vrátanie

rafinácie), iná ako na konzerváciu a prípravu potravín na ľudskú alebo zvieraciu konzumáciu

(1). Znenie poznámky (1) je nasledovné: tovar uvedený v tejto podpoložke musí spĺňať

podmienky ustanovené v príslušných ustanoveniach spoločenstva [pozri články 291 až 300

nariadenia Komisie (EHS) č. 2494/93 (Ú.V. ES L 253, 11.10.1993 s 1] a následne zmeny

a doplnenia. Znenie poznámky (2) je nasledovné: tovar uvedený v tejto podpoložke musí

spĺňať podmienky ustanovené v oddiele II ods. F úvodných ustanovení.

V zmysle oddielu F colné zvýhodnenie z dôvodu povahy tovaru v odseku 2 je

uvedené: Tovar nevhodný na spotrebu, na ktorý sa udeľuje colné zvýhodnenie z dôvodu jeho

povahy, je uvedený v prílohe 8 s odkazom na položku, pod ktorou je zatriedený spolu s

opisom a množstvom použitých denaturátov. Takýto tovar sa považuje za nevhodný na

spotrebu, ak má byť denaturovaný a denaturáty sú homogénne zmiešané a ich oddelenie nieje

ekonomicky uskutočniteľné. Z vyššie uvedeného vyplýva, že sadzobné je zvýhodňovaná soľ

denaturovaná (t| soľ obsahujúca denaturáty uvedené v prílohe č. 8 colného sadzobníka

a v množstve uvedenom rovnako v prílohe č. 8 colného sadzobníka, a soľ ktorá sa požíva na

priemyselné využitie. Žalovaný nespochybňuje skutočnosť vysvetlivky Kombinovanej

nomenklatúry Európskych spoločenstiev (uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie C

50/1 dňa 28.02.2006) (ďalej len Vysvetlivky KU), ktoré boli oficiálne preložené a uverejnené

v Úradnom vestníku Európskej únie so značným časovým odstupom od dovozu predmetného

tovaru, avšak žalovaný zároveň tvrdí, že správnosť zatriedenia ním dovážaného tovaru je

zrejmá už zo samotného znenia vyššie uvedených podpoložiek Colného sadzobníka a

Vysvetlivky KN ju len následne potvrdzujú a sú použité len ako podporný a nie rozhodujúci

dôkaz v odôvodnení rozhodnutia colného úradu.

K vyjadreniu krajského súdu v rozsudku sp. zn. 23/177/2007-87 zo dňa 17.09.2008, že

„ak colný orgán vydal povolenie, vychádzajúc zo zatriedenia tovaru do tejto podpoložky

kombinovanej nomenklatúry, uviedol žalobcu do omylu a žalobca konal v dobrej viere, že

koná v súlade s právnymi predpismi" žalovaný uvádza, že týmto tvrdením krajský súd

absolútne popiera základné princípy, a zásady na ktorých je colné konanie postavené. Podanie

žiadosti o povolenie použiť colný režim s hospodárskym dopadom/konečnou spotrebou sa

vyžaduje len u tovarov, ktoré sú sadzobné zvýhodnené z dôvodu ich konečného použitia.

Žalovaný vydal povolenie na základe údajov, ktoré v predmetnom povolení uviedol žalobca.

Žalovaný nepotvrdil zatriedenie tovaru dovážaného žalobcom do PpKN 25010051, ale len

povolil žalobcovi použiť colný režim s hospodárskym dopadom/konečnou spotrebou pre tovar

soľ zatriedenú PpKN 25010051, keďže práve na soľ zatriedenú do tejto podpoložky sa

vyžaduje z dôvodu sadzobného zvýhodnenia vydanie povolenia podľa článkov 291 až 300

vykonávacieho nariadenia. Vyššie uvedeným tvrdením krajského súdu je absolútne

spochybnený colný dohľad nad tovarom už prepusteným do colného režimu voľný obeh inštitútom následnej kontroly upraveným colným predpismi, keďže krajský súd tvrdí, že

potvrdením povolenia na použitie colného režimu s hospodárskym dopadom/konečnou

spotrebou uviedol žalovaný žalobcu do omylu. Krajský súd svojím tvrdením absolútne poprel

zákonnom stanovenú objektívnu zodpovednosť žalobcu za správnosť údajov ním uvádzaných

v colných vyhláseniach.

Žalovaný uvádza, že v celom prípade rezonuje neprávne pochopenie inštitútu

dovymerania colného dlhu ako sankcie. Táto úvaha je absolútne nesprávna, keďže absolútne

relevantnou je skutočnosť, že žalobcovi bola v čase vymerania colného dlhu vymeraná suma

dovoznej platby, ktorá bola nižšia než suma, ktorá bola reálne dlžná, keďže žalobca si uplatnil

sadzobné zvýhodnenia na tovar soľ denaturovaná alebo na priemyselné využitie a reálne

nedovážal ani soľ denaturovanú ani soľ na priemyselné využitie. Prihliadnuc na všetky

skutočnosti a argumenty uvedené v tomto vyjadrení žalovaný navrhuje, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a obsahom

vyjadrenia žalovaného vyniesol tento rozsudok: Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušuje

rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23/177/2007-87 zo dňa 17.09.2008 a vec

vracia súdu prvého stupňa na nové konanie. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na

náhradu trov konania.

K podanému odvolaniu sa dňa 14.01.2009 písomne vyjadril žalobca uvádzajúc, že

rozsudok krajského súdu považuje za vecne správny. Krajský súd správne právne vec posúdil,

keď konštatoval, že žalobca konal v dobrej viere, že konal v súlade s právnymi predpismi a to

na základe povolenia zo dňa 18.11.2004. Právnym dôsledkom rozhodnutia správneho orgánu

je jeho záväznosť, ktorá znamená, že zaväzuje adresáta správneho rozhodnutia ako aj správny

orgán. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžf

59/2007 zo dňa 18.03.2008, pričom uviedol, že ide o spor medzi tými istými účastníkmi

konania, vychádzajúc z rovnakých skutkových okolností. Zároveň navrhol Najvyššiemu súdu

SR, aby napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, ďalej len OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu v rozsahu dôvodov

uvedených v odvolaní postupom podľa druhej hlavy V. časti OSP. Zistil, že odvolanie bolo

podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote a postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá

OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 OSP.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd z obsahu pripojeného administratívneho a súdneho spisu zistil, že

žalobca v období od 09.08.2004 do 11.03.2005 zrealizoval 33 dovozov kryštalickej

priemyselnej soli z Ukrajiny na územie slovenskej republiky, ktorú navrhol prepustiť do

colného režimu voľný obeh. Dovážaný tovar zatriedil pod podpoložku KN 25010051 a to na

základe povolenia vydaného Colným úradom Banská Bystrica zo dňa 18.11.2004, použiť

v časovom období od 18.11.2004 do 18.04.2005 colný režim voľný obeh s konečnou

spotrebou pre tovar priemyselná soľ a to so zatriedením do podpoložky Kombinovanej

nomenklatúry 25010051. následne žalobca pokračoval v svojej podnikateľskej činnosti

a požiadal opakovanou žiadosťou žalobcu dňa 22.07.2005 o povolenie použiť colný režim

s hospodárskym dopadom, použitím, avšak colný úrad Banská Bystrica vydal dňa 09.09.2005

rozhodnutie, keď uvedený tovar zatriedil do podpoložky 25010099 podľa všeobecných

pravidiel č. 1-6 pre interpretáciu Kombinovanej nomenklatúry a Vysvetliviek Kombinovanej

nomenklatúry. Prílohami k uvedenej žiadosti žalobcu boli rovnaké doklady ako k žiadostiam,

ktoré podával v predchádzajúcom období. Colný úrad Banská Bystrica zmenil v uvedenom

rozhodnutí právny názor a nepovolil používanie zatriedenia do dovtedy zatrieďovanej

podpoložky. Všeobecné pravidlá č. 1-6 boli publikované dňa 30.10.2004 ako súčasť

nariadenia komisie (ES) č. 1810/2004, ktoré nadobudlo účinnosť až 01.01.2005.

Následnou kontrolou bolo zistené, že v colných vyhláseniach žalobca nesprávne

uviedol údaje o nomenklatúrnom zatriedení tovaru, keď ho zatriedil do podpoložky KN

25010051 a nie do podpoložky Kombinovanej nomenklatúry 25010099. Colný úrad Banská

Bystrica v napadnutom rozhodnutí č. 24385/2007-5133 zo dňa 04.04.2007 vychádzal

z rozhodnutí, ktorým žalobcovi po vypočítaní sumy dovozného cla podľa článku 214 ods. 1

colného kódexu a zápise do účtovnej evidencie pod evidenčným číslom 0510030700006 zo

dňa 04.04.2007 vykonanom podľa článku 217 ods. 1 v spojení s článkom 220 ods. 1

a článkom 221 ods. 1 colného kódexu. Dodatočne vymeral sumu dovozných platieb

v celkovej výške 484 656,-- Sk, ktorá pozostáva z dovoznej platby cla vo výške 411 448,-- Sk

a z dovoznej platby dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) vo výške 73 208,-- Sk vychádzal

okrem iného aj so stanoviska colného úradu Bratislava o nomenklatúrnom zatriedení tovaru č.

34722/05/5219 zo dňa 30.05.2005, podľa ktorého dovážaná kryštalická priemyselná posypová

soľ sa podľa všeobecných pravidiel č. 1-6 pre interpretáciu Kombinovanej nomenklatúry

a Vysvetliviek Kombinovanej nomenklatúry zatrieďuje do podpoložky KN 25010099 –

ostatné, nedenaturovaná soľ používaná ako rozmrazovací prostriedok počas zimy. Uvedené

stanovisko potvrdilo aj colné laboratórium Colného riaditeľstvo SR, ktoré vykonalo odbornú

expertízu po zaslaní vzorky predmetného tovaru a v Protokole o skúške č. 1268/05-CL-

211105 a 1923/05-CL zo dňa 21.11.2005 uviedlo, že podľa Vysvetliviek Kombinovanej

nomenklatúry je tovar deklarovaný ako nedenaturovaná soľ používaná ako rozmrazovací

prostriedok počas zimy patrí do podpoložky KN 25010099.

Žalovaný rozhodnutím zo dňa 21.06.2007 č. 31579/07 podľa § 59 ods. 2 zákona č.

71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov napadnuté rozhodnutie Colného

úradu Banská Bystrica zo dňa 04.04.2000 potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Uviedol, že prvostupňové rozhodnutie colného úradu vo veci dodatočného vymerania colného dlhu bolo

plne v súlade so zákonom a samotné rozhodnutie považuje za vecne a formálne správne.

k námietke žalobcu o tom, že Vysvetlivky ku Kombinovanej nomenklatúre boli oficiálne

preložené a uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie č. 50 až dňa 28.02.2006 uviedol,

že je to pravdou, že Vysvetlivky boli oficiálne uverejnené so značným časovým odstupom od

dovozu predmetného tovaru, avšak účastník konania mal možnosť v prípade akýchkoľvek

pochybností požiadať Colný úrad Bratislava o vydanie záväznej informácie o veci

sadzobného zatriedenia dovážaného tovar.

Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z.z. colný zákon v znení účinnom ku dňu

31.12.2007, na konanie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu (nariadenie

Rady /EHS/ č. 291/92 v platnom znení, nariadenie komisie /EHS/ č. 2454/93 v platnom znení)

sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní – zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní

(správny poriadok) v znení neskorších predpisov, a tento zákon alebo osobitný predpis

neustanovuje inak.

Ustanovenie § 12 zákona č. 199/2004 Z.z. colný zákon v znení účinnom ku dňu

14.06.2007 upravuje výkon následnej kontroly.

Z ods. 12 citovaného § 12 vyplýva, že ak je výsledkom následnej kontroly skutočnosť

odôvodňujúca dodatočné vymeranie colného dlhu, colný orgán kontrolovanú osobou vyzve,

aby sa v primeranej lehote písomne vyjadrila k výsledku uvedenému v protokole o následnej

kontrole, alebo sa dostavila na účely prerokovania protokolu o následnej kontrole, o čom

colný orgán vyhotoví zápisnicu. Na základe písomného vyjadrenia kontrolovanej osoby colný

orgán vydá rozhodnutie o dodatočnom vymeraní colného dlhu v zákonom ustanovenej lehote,

ktorá začína plynúť odo dňa doručenia písomného vyjadrenia kontrolovanej osoby

kontrolovanému orgánu, alebo odo dňa podpisu zápisnice o prerokovaní protokolu

o následnej kontrole. Ak kontrolovaná osoba nedoručí písomné vyjadrenie colnému orgánu

v lehote uvedenej vo výzve, alebo kontrolovaná osoba odmietne podpísať alebo prevziať

protokol o následnej kontrole, alebo sa nezúčastní na prerokovaní protokolu o následnej

kontrole v deň určený vo výzve, za deň začatia plynutia lehoty na vydanie lehoty na vydanie

rozhodnutia colného orgánu o dodatočnom vymeraní colného dlhu sa považuje deň, ktorý je

vo výzve určený, do ktorého sa má o výsledku uvedenému v protokole kontrolovaná osoba

písomne vyjadriť, alebo v ktorom sa malo uskutočniť prerokovanie protokolu o následnej

kontrole.

Podľa § 12 ods. 13 zákona č. 199/2004 Z.z. následnú kontrolu možno vykonať

v lehote 3 rokov od konca roku, v ktorom vznikla povinnosť zaplatiť clo, alebo bolo tovaru

pridelené colné schválené určenie, pričom rozhodujúca je skutočnosť, ktorá nastala neskôr.

Podľa názoru odvolacieho súdu v tomto prípade je nesporné, že bola vykonaná

následná kontrola v súlade s ust. § 12 zákona č. 199/2004 Z.z. V tomto prípade bol žalobcovi

vymeraný colný dlh pozostávajúci z 2 položiek a to dovoznej platby cla vo výške 411 448,-- Sk a dovoznej platby DPH 73 208,-- Sk a to na podklade zistení, že v colných vyhláseniach

vyššie špecifikovaných v napadnutom rozhodnutí žalobca ako účastník konania uviedol

nesprávne údaje o nomenklatúrnom zatriedení tovaru, keď ho zatriedil do podpoložky KN

25010051 a zároveň uviedol nesprávne údaje o nákladoch na dopravu tovaru na miesto, kde

tovar vstupuje na územie spoločenstva a následne do ods. 47 JCD uviedol nesprávne údaje

o colnej hodnote dovážaného tovaru. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdeniami žalovaného, že do

jeho kompetencie patrí vykonanie následnej kontroly na dodatočné vymeranie colného dlhu,

má povinnosť preveriť správnosť informácií uvedených vo vyhlásení a pravosť priložených

dokladov ako aj súlad so všetkými povinnosťami, ktoré sa týkajú prepustenia príslušného

tovaru do príslušného režimu. Rovnako súhlasí s tým, že podanie žiadosti o povolenie použiť

colný režim s hospodárskym dopadom / konečnou spotrebou sa vyžaduje len u tovarov, ktoré

sú sadzobne zvýhodnené z dôvodu ich konečného použitia. V tomto prípade vydal žalovaný

povolenie len na základe údajov, ktoré v predmetnom povolení uviedol žalobca. Žalovaný

nepotvrdil zatriedenie dovážaného tovaru žalobcom do podpoložky KN 25010051, ale povolil

žalobcovi použiť colný režim z hospodárskym dopadom / konečnou spotrebou pre tovar soľ

zatriedenú do podpoložky KN 25010051, keďže práve na soľ zatriedenú do tejto podpoložky

sa vyžaduje z dôvodu sadzobného zvýhodnenia vydanie povolenia podľa článkov 219 – 300

vykonávacieho nariadenia.

Poukazujúc na ust. § 85 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z.z. v spojení s § 3 ods. 4 zákona č.

71/1967 Zb. vychádzajúc zo zásady materiálnej pravdy upravenej v § 3 ods. 4 ako jedna

z hlavných zásad správneho konania, ktorá sa aplikuje aj pre colné konanie, musia

rozhodnutia správnych orgánov vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Súd uvádza, že

v zmysle citovanej zásady bolo povinnosťou colných orgánov pri rozhodovaní o žiadosti

žalobcu na povolenie colného režimu preveriť údaje, ktoré poskytol žalobca v žiadosti, a ktoré

priložil ako prílohy a s vedomím možnosti vykonať následnú colnú kontrolu v budúcnosti

dovážaného tovaru nemal povinnosť odobrať vzorky, prípadne iným spôsobom nemusel

kontrolovať sadzobné zatriedenie tovaru navrhovaného na dovoz. Takýto postup colného

orgánu považuje za pochybný v rozpore so zásadou materiálnej pravdy a takýto postup

možno považovať za vadu, ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ

žalovaný v rámci následnej kontroly, ktorú u žalobcu vykonal dospel k záveru, že je potrebné

dodatočné vymeranie colného dlhu na podklade zistených skutočností, pričom jednou, ktorá

zakladá dôvod na dodatočné vymeranie colného dlhu je aj skutočnosť, že podľa vysvetliviek

Kombinovanej nomenklatúry Európskeho spoločenstva zverejneného neoficiálne na

internetovej stránke žalovaného, ktoré boli v zmysle článku 254 ods. 2 Zmluvy o Európskom

spoločenstve v Úradnom vestníku Európskej únie v slovenskom jazyku v súlade s článkom 10

ods. 1 nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 zo dňa 23.07.1987 o colné a štatistické

nomenklatúry a Spoločnosť v colnom sadzobníku publikované v slovenskom jazyku až na

28.02.2006 pod č. C50. Keďže túto skutočnosť namietal žalobca v podanej žalobe, Najvyšší

súd SR poukazujúc na judikatúru Európskeho súdneho dvora, najmä na rozsudok sp.zn. C-

161-01 zo dňa 11.12.2007 konštatuje, že námietka žalobcu týkajúca sa neznalosti

relevantných oficiálnych textov komunitárnych colných predpisov, ktoré pri svojom

rozhodovaní o právach a povinnostiach žalobcu v colnom konaní aplikovali ex post a najmä na skutočnosť, že uvedené predpisy boli do slovenského právneho poriadku transponované na

základe komunitárnych právnych aktov, musí Najvyšší súd SR v zmysle článku 10 Zmluvy

o Európskom spoločenstve v spojení s článkom 7 ods. 2 Ústavy SR námietku zohľadniť ako

dôvodnú, a uviesť, že pokiaľ v tomto prípade boli jednotlivé dovozy tovarov realizované

v období od 09.08.2004 do 11.03.2005, teda v období, ktoré predchádzalo publikovaniu

Kombinovanej nomenklatúry Európskeho spoločenstva v Úradnom vestníku v jazyku štátu

jednotlivca a preto nebolo možné od žalobcu očakávať splnenie takejto povinnosti a zároveň

za dôvod na zrušenie na potvrdenie napadnutého rozsudku Krajského súdu v Banskej

Bystrici, ktorý zrušil rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutie Colného úradu Banská

Bystrica zo dňa 04.04.2007, keďže právne účinky nadobúda verzia zverejnená podľa článku

254 ods. 2 zmluvy o Európskom spoločenstve v úradnom vestníku Európskej únie v jazyku

štátu jednotlivca a to aj napriek tomu, že jednotlivci majú možnosť čoraz častejšie

oboznamovať sa s elektronickou verziou textov takýchto právnych predpisov aj

prostredníctvom internetu. Avšak možnosť oboznámiť sa s predmetnými Vysvetlivkami

Kombinovanej nomenklatúry na internete vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu

považuje súd za právne bezvýznamné, keďže tam zverejnený text správnych predpisov

nenadobúda právne účinky vo vzťahu k žalobcovi.

S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP s tým, že pokiaľ sa týka dodatočného vymerania colného

dlhu z titulu nesprávne uvedených údajov o nákladoch na dopravu tovaru na miesto,

uvedených v ods. 44 colného vyhlásenia bude colný úrad ako aj žalovaný ďalej konať

a v prípade zistených pochybností vydá nové rozhodnutie.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa § 224 ods. 1 OSP

v spojení s § 250k ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP tak, že žalobcovi

úspešnému v odvolacom konaní priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon

právnej služby a to vo výške 60,44 €, písomné podanie na súd, vyjadrenie k podanému

odvolaniu zo dňa 14.01.2009 vo výške 1/13 výpočtového základu t.j. 53,49 € podľa § 11 ods.

1 zákona č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom v čase realizácie úkonu t.j. vyhláška Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb § 16 ods. citovanej vyhlášky, režijný paušál vo výške 1/100 výpočtového

základu, t.j. 6,95 €.

P o u č e n i e   Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 29. októbra 2009

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková