ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu: Daniel Pollák, Hodonínska 2, 040 11 Košice, právne zastúpený: Mgr. Dalibor Tverďák, advokát, so sídlom Čajakova 1, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 1100902/1031639/2012/BK zo dňa 08. apríla 2013, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/142/2013- 78 zo dňa 09. júla 2014, jednomyseľne
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/142/2013-78 zo dňa 09. júla 2014 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti a zrušenie rozhodnutia žalovaného č. 1100902/1031639/2012/BK zo dňa 08. apríla 2013 a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Uvedeným rozhodnutím žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Colného úradu Košice - platobný výmer zn. 30/9005631/1937839/2012 zo dňa 16.04.2012, ktorým Colný úrad Košice uznal fyzickú osobu, podnikateľa Daniel Pollák, Hodonínska 2, 040 11 Košice, IČO: 41 508 131, DIČ: 102 580 5506 (ďalej len „daňový subjekt“) zodpovedným zo správneho deliktu podľa § 70 ods. 1 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov (ďalej len „zákon č. 530/2011 Z.z.“), ktorého sa dopustil tým, že nevedel v súlade s cit. zákonom preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu v spotrebiteľských baleniach (ďalej v texte aj „SBL“) s obchodným názvom (v rozhodnutí presne špecifikovanom) u neho zisteného, ktorý sa u neho nachádza alebo u neho nachádzal a to bez ohľadu na to, či nakladal s liehom ako vlastným, a podľa § 70 ods. 2 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z.z. uložil mu pokutu vo výške 1 659 eur, ktorú je povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účetcolného úradu.
Krajský súd po oboznámení sa s administratívnymi spismi daňových orgánov k žalobným námietkam týkajúcim sa porušenia princípu rovnosti daňových subjektov v odôvodnení rozsudku uviedol, že vychádzajúc z administratívneho spisu a z konania vedeného ne Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6S/11657/2010 je zrejmé, že rozsudkom KS v Košiciach č. k. 6S/11657/2010 zo dňa 07. apríla 2011 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/86/2013 zo dňa 27. mája 2014 bolo predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie colného úradu o určení základu spotrebnej dane z liehu žalobcovi za zdaňovacie obdobie 24.08.2009 v množstve 26,872 hl 100% alkoholu pri teplote 20°C a o vyrubení mu spotrebnej dane z liehu za zdaňovacie obdobie 24.08.2009 vo výške 25 243,02 eur. Z rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva, že za kľúčovú považoval skutočnosť, že z obsahu rozhodnutí i z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že v rámci obchodného styku nebol v priamom kontakte s Tiborom Štefánikom, ale bol v obchodnom styku s osobou, ktorú on považoval za obchodného zástupcu Tibora Štefánika a potvrdil, že je pravdou, že túto osobu neidentifikoval a vedel by ju identifikovať iba v prípade, že by ju videl. Nežiadal, aby mu táto osoba preukázala identitu a ani si jej identifikačné údaje nezaznamenal, len od nej prevzal dodávku tovaru. Najvyšší súd ako zásadné pochybenie zo strany žalobcu vnímal skutočnosť, že nakúpil spotrebiteľské balenia liehu od osoby, ktorej totožnosť si neoveril a dodnes túto osobu nevie identifikovať. Následne takto nadobudnuté spotrebiteľské balenia liehu boli uvádzané do obehu v jednotlivých prevádzkach pohostinstiev. Najvyšší súd poukázal na to, že daňové predpisy vyžadujú, aby dodávateľský reťazec pri obchodovaní s touto komoditou bol transparentný a aby každý dodávateľ zúčastňujúci sa v reťazci na dodaní tovaru bol spôsobilý identifikovať svojho dodávateľa. Táto skutočnosť má význam nielen daňový, ale aj ochrany zdravia konečných spotrebiteľov. Žalobca tým, že prevzal dodávku SBL od osoby, ktorej identitu si neoveril, sa dostal do dôkaznej núdze ohľadne preukázania spôsobu nadobudnutia SBL.
Za neopodstatnenú považoval krajský súd námietku žalobcu vo vzťahu k nedostatočnej identifikácii s poukazom na § 30 ods. 2 pís. c/ zákona č. 511/1992 Zb., ako aj poučovacej povinnosti žalovaného o tom, že jeho zodpovednosť za správny delikt je objektívna, t.j. bez ohľadu na zavinenie. K tomu uviedol, že v prípade správnych deliktov podľa zákona č. 530/2011 Z.z. sa pre ich naplnenie nevyžaduje zavinenie. Cit. zákon neobsahuje zákonné ustanovenie, ktoré definuje správny delikt ako zavinené konanie, ktorým sa porušuje alebo ohrozuje právom chránený záujem. Pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa uvedeného zákona je postačujúce konanie, ktoré má znaky skutku opísaného v konkrétnej skutkovej podstate, toto konanie bolo subjektu preukázané, pričom colný úrad ďalej neskúma subjektívnu stránku konania, keďže to nie je znakom správneho deliktu podľa zákona č. 530/2011 Z.z. Zodpovednosť je založená na objektívnom princípe, teda bez ohľadu na zavinenie konajúceho subjektu (úmyselné alebo nedbanlivostné). V prípade žalobcu platí teda objektívna zodpovednosť za správny delikt, čo znamená, že ide o zodpovednosť za vzniknutú škodu bez ohľadu na zavinenie a bez možnosti zbavenia sa zodpovednosti.
Pokiaľ ide o používanie terminológie odlišnej od znenia zákona krajský súd citoval ust. § 70 ods. 1 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z.z., § 2 ods. 1 písm. a/ a § 51 ods. 1 zákona č. 530/2011 Z.z. a uviedol, že zákonné náležitosti výrok napadnutého rozhodnutia spĺňa. V danom prípade žalovaný len presne špecifikoval tovar, o ktorý išlo s jemu príslušným názvom, čo však neznamená, že na daný tovar sa uvedené ustanovenie nevzťahuje. Takáto špecifikácia nerobí výrok rozhodnutia neurčitým.
Rovnako za neopodstatnenú vyhodnotil krajský súd aj ďalšiu námietku žalobcu týkajúcu sa nejasnosti a neurčitosti dôvodu jeho zodpovednosti za správny delikt. V danom prípade žalobca nepreukázal ani pôvod, ani spôsob nadobudnutia liehu, keďže nepreukázal žiadnymi dôkazmi od koho nadobudol lieh - osobu dodávateľa, ani právny titul nadobudnutia liehu v súlade so zákonom. Preto ak žalobca vierohodnými a overiteľnými dôkazmi nepreukázal pôvod, ani spôsob nadobudnutia liehu v spotrebiteľských baleniach, má za to, že nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu.
Neobstojí a nemá oporu v ust. § 70 ods. 1 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z.z. podľa krajského súdu aninámietka žalobcu, že alkoholický nápoj nebol zistený u neho, ale u iných fyzických osôb, resp. právnickej osoby, ktorým tento alkoholický nápoj predal. V prípade, ak by bola relevantná len skutočnosť zistenia liehu, ďalšia časť vety ktorá na ňu nadväzuje a to, že lieh „sa u nej nachádza alebo nachádzal“, by nemala právne opodstatnenie.
Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu Colného úradu Košice zruší, vec mu vráti na ďalšie konanie a prizná náhradu trov konania, alternatívne rozsudok krajského súdu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.
V dôvodoch rozsiahleho odvolania namietal, že keď na jednej strane účtovné doklady predložené daňovým subjektom Tibor Štefánik - NOBA - SMOKER, miesto podnikania Kasárenské 345, 911 05 Trenčín, IČO: 32 286 066 (ďalej aj „Tibor Štefánik“) sú hodnoverné v celom rozsahu a účtovné doklady žalobcu sú zas v celom rozsahu nehodnoverné (všetky doklady boli predložené správcovi dane v rámci vykonanej riadnej a opakovanej daňovej kontroly), žalovaný žiadnym spôsobom nevyhodnocoval tú skutočnosť, že listinné dôkazy predložené žalobcom majú presne tú istú vypovedaciu hodnotu ako listinné dôkazy predložené iným daňovým subjektom. Porušenie princípu rovnosti daňových subjektov, keď tvrdenie jedného je jednostranne vyhodnocované ako pravdivé a tvrdenie druhého je vyhodnocované ako zásadne nepravdivé, má za následok takú vadu konania, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.
Ďalej uviedol, že riadne preukázal tak pôvod, ako aj spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja riadne zaúčtovanými daňovými dokladmi (príjmové pokladničné doklady, doklady z registračnej pokladnice) vystavenými daňovým subjektom Tibor Štefánik, teda osobou, ktorá v čase ich vystavenia existovala a voči správcovi dane si splnil oznamovaciu povinnosť uloženú v 44 ods. 18 zákona o spotrebnej dani z liehu platného v rozhodnom zdaňovacom období. Po preverení týchto dokladov u daňového subjektu Tibor Štefánik bola colným úradom spochybnená vierohodnosť a pravdivosť dokladov avšak ich spochybnenie neznamená vyvrátenie. Predložené účtovné doklady preukazujú tak pôvod, ako aj spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja. Opakovane zotrval na svojom tvrdení, že predmetný alkoholický nápoj nadobudol od daňového subjektu Tibor Štefánik, na preukázanie čoho navrhol vykonať dokazovanie, ktoré správne orgány neakceptovali. Správca dane pritom nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov, t.j. môže a musí vykonať dokazovanie aj nad rámec dôkazov navrhovaných daňovým subjektom. Výsledkom nevykonania návrhov na doplnenie dokazovania je to, že zistenie skutkového stavu žalovaným je nedostačujúce na posúdenie veci.
V ďalšej časti odvolania namietal zrejmú nesprávnosť vo výroku napadnutého rozhodnutia, keďže fyzická osoba - podnikateľ Daniel Pollák neexistuje. Žalobca podnikal a podniká pod obchodným menom Daniel Pollák - BOBBY, pričom uvedená skutočnosť nie je sporná (pozn. žalobca ako prílohu návrhu na začatie konania priložil aj výpis zo živnostenského registra). Právna úvaha súdu o tom, že fyzické osoby, podnikatelia, majú byť v rozhodnutí správcu dane identifikované prostredníctvom mena a priezviska a to bez ohľadu na ich obchodné meno, nemá a ani nemôže mať oporu v zákone. S odkazom na ustanovenie § 45 ods. 2 zák. č. 455/1991 Zb. meno a priezvisko fyzickej osoby podnikateľa na jednej strane (viď § 45 ods. 2 písm. a/ zák. č. 455/1991 Zb.) a jej obchodné meno (viď § 45 ods. 2 písm. b/ zák. č. 455/1991 Zb.), sú dve samostatné veci. S poukazom na uvedené súd dospel k absurdnému záveru, že fyzická osoba podnikateľ podnikajúca pod obchodným menom XY, nebude identifikovaná svojim obchodným menom, ale len menom a priezviskom, pod ktorým nepodniká. Aj keby sme pripustili (čo však zásadne rozporujeme), že tento výklad súdu je aplikovateľný, vo výroku napádaného rozhodnutia sa nehovorí o fyzickej osobe ale o podnikateľovi, teda je zrejmé, že podnikateľ podniká pod obchodným menom. Navyše správneho deliktu sa môže dopustiť len podnikateľ.
Nedostatočné splnenie poučovacej povinnosti zo strany správneho orgánu vo vzťahu k žalobcovi má za následok existenciu vady konania, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že zodpovednosť za porušenie ustanovenia § 70 ods. 1 písm. g/ zák. č. 530/2011 Z.z. vzniká bez ohľadu na zavinenie, pričom sa neskúma, či k porušeniu došlo na základeúmyslu daňového subjektu, alebo jeho nedbanlivosťou, alebo zavinením tretej osoby, pričom daňový subjekt za istých okolností môže zodpovedať za situáciu ktorú priamo nespôsobil, pretože pre naplnenie objektívnej zodpovednosti s nevyžaduje preukázanie zavinenia na strane zodpovednej osoby.
Krajský súd neidentifikoval zákonné ustanovenie, z ktorého by vyplývala objektívna zodpovednosť daňového subjektu za správny delikt podľa § 70 ods. 1 písm. g/ zák. č. 530/2011 Z.z.. Z uvedeného dôvodu s poukazom na článok 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, je záver krajského súdu o objektívnej zodpovednosti žalobcu nesprávny a bez zákonného podkladu.
Z výroku rozhodnutia vyplýva, že žalobca bol uznaný za vinného zo správneho deliktu podľa § 70 ods. 1 písm. g/ zák. č. 530/2011 Z.z., keďže nevedel preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia liehu v spotrebiteľských baleniach s príslušným obchodným názvom. Zo znenia tohto ustanovenia však vyplýva, že predmetného správneho deliktu sa dopustí ten subjekt, ktorý nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza, alebo ktorý sa u nej nachádzal. Význam termínov alkoholický nápoj a lieh v spotrebiteľských baleniach je odlišný. Z uvedených definícií je zrejmé, že termíny alkoholický nápoj a spotrebiteľské balenie liehu nie sú pojmy totožné, keďže v opačnom prípade by zákonodarca nemal dôvod tieto pojmy samostatne definovať. Žalovaný teda používa terminológiu odlišnú od znenia zákona a napriek tomu, že odkazuje na konkrétne zákonné ustanovenie, zároveň uvádza iný dôvod vzniku zodpovednosti ako je v predmetnom zákonnom ustanovení, čím zakladá zmätočnosť a nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia.
Z hľadiska určitosti, jasnosti a presnosti výroku rozhodnutia, ktoré je mimochodom exekučným titulom, je nutné ustáliť, ktorý z týchto výrokov je pravdivý, t.j. ktorý dôvod vzniku zodpovednosti za správny delikt vo vzťahu k žalobcovi nastal. Nie je predsa možné, aby si daňový subjekt (prípadne súd preskúmavajúci takéto rozhodnutie) mal v prípade alternatívy sám vybrať, ktorý z týchto dôvodov nastal, keďže tým je založený stav právnej neistoty. Rozhodnutie správneho orgánu musí vždy jasným a určitým spôsobom definovať dôvod (prípadne dôvody) vzniku zodpovednosti daňového subjektu za správny delikt.
Ak bol žalovaný toho názoru, že žalobca nepreukázal ani pôvod a ani spôsob nadobudnutia „liehu“, mal to jednoznačne vyjadriť vo výroku svojho rozhodnutia logickou spojkou A. V opačnom prípade je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
Žalobca citoval § 70 ods. 1 písm. g zákona č. 530/2011 Z.z., poukázal na zákonom stanovené podmienky pre naplnenie skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu: a/ subjektom tohto deliktu je podnikateľ, b/ neschopnosť podnikateľa preukázať pôvod nadobudnutia alkoholického nápoja u nej zisteného alebo neschopnosť podnikateľa preukázať spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja u nej zisteného, c/ ktorý sa u nej nachádza, alebo ktorý sa u nej nachádzal a konštatoval, že uvedené podmienky pod písm. a/ - c/ musia byť splnené kumulatívne, t.j. absencia splnenia ktorejkoľvek z vyššie uvedených podmienok má za následok neexistenciu zodpovednosti za uvedený správny delikt. V predmetnej veci podmienka uvedená pod písm. b/ nie je u žalobcu splnená.
Z výroku rozhodnutia vyplýva, že alkoholický nápoj nebol zistený u žalobcu, ale bol zistený dňa 18.11.2007 u fyzickej osoby - podnikateľa Ing. Milan Mardzin, dňa 16.12.2007 u právnickej osoby RERO, s.r.o., a u fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie Ivana Sláviková a dňa 25.12.2007 u právnickej osoby Chanel K, s.r.o. Z uvedeného vyplýva, že nie je naplnená skutková podstata správneho deliktu podľa § 70 ods. 1 písm. g/ zák. č. 530/2011 Z.z. a to z dôvodu absencie pojmového znaku správneho deliktu. Preto výklad ustanovenia § 70 ods. 1 písm. g/ zák. č. 530/2011 Z.z. krajským súdom je v zrejmom rozpore s jeho obsahovým znením.
Záverom uviedol, že povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy a to ako hmotno-právne, tak aj procesno-právne, ktoré boli uverejnené v Zbierke zákonov. Záujmu zachovania právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 Ústavy SR nezodpovedá taký stav, ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a zvlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona, ako aj iným ako zákonom ustanoveným postupom.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný správny orgán, ktorý navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť. Zdôraznil, že žalobca bol Colným úradom Košice (ďalej len „colný úrad“) právoplatným rozhodnutím zn. 30/9005631/1937839/2012 zo dňa 16.04.2012 uznaný zodpovedným zo správneho deliktu podľa § 70 ods. 1 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 530/2011 Z.z.“), ktorého sa dopustil tým, že nevedel v súlade so zákonom č. 530/2011 Z.z. preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu v spotrebiteľských baleniach.
Na základe rovnakých skutočností a vo vzťahu k tým istým spotrebiteľským baleniam liehu, t.j. že žalobca nevedel v súlade so zákonom č. 530/2011 Z.z. preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu v spotrebiteľských baleniach mu colný úrad platobným výmerom zn. 37849/2009-5638/96Pv zo dňa 03.09.2009, ktorý bol potvrdený právnym predchodcom žalovaného Colným riaditeľstvom Slovenskej republiky rozhodnutím zn. 1476/2010 zo dňa 09.04.2010, vyrubil spotrebnú daň z liehu. Uvedené rozhodnutia boli predmetom preskúmania súdom a následne po podaní odvolania zo strany žalobcu aj Najvyšším súdom SR, ktorý svojim rozsudkom zn. 3Sžf/86/2013 zo dňa 27.05.2014 potvrdil rozsudok súdu, ktorým tento zamietol žalobu žalobcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. l O.s.p., § 246c ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia vyvesené na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk., www.supcourt.sk, najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).
Úlohou krajského súdu bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (upravujúcej „Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov„) preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým ako druhostupňový správny orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie Colného úradu Košice o uložení pokuty žalobcovi vo výške 1 659 eur za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa 70 ods. 1 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z.z. vzhľadom na skutočnosť, že nevedel preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu v spotrebiteľských baleniach.
Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku.
Z predloženého súdneho a administratívneho spisu najvyšší súd zistil skutkový stav tak, ako ho podrobne popísal krajský súd, preto pre účastníkov konania známe fakty a skutočnosti nebude nadbytočne opakovať. Odôvodnenie rozsudku je podrobné, výstižné a presvedčivé (§ 157 ods. 2 O.s.p.), reagujúce na všetky námietky žalobcu, preto len na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia najvyšší súd uvádza nasledovné.
Colný úrad Košice vykonal dňa 18.11.2007 v rámci daňového dozoru miestne zisťovanie u fyzickej osoby - podnikateľa Ing. Milan Mardzin, v prevádzke Hostinec Čermeľ, Košice a zistil, že sa v chladiacej vitríne za predajným pultom a v skrinke pod predajným regálom za predajným pultom nachádzali spotrebiteľské balenia liehu s obchodným názvom, ktoré colný úrad špecifikoval. Ing. Milan Mardzin o nadobudnutí zabezpečených SBL predložil doklady vystavené daňovým subjektom.
V rámci daňového dozoru vykonal colný úrad miestne zisťovanie dňa 16.12.2007 aj u fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie Ivana Slávikova, v prevádzke Pohostinstvo u Kozla, Košice, a tiež v prevádzke Pohostinstvo RERO, s.r.o., Košice. V obidvoch prevádzkach (Pohostinstvo u Kozla a PohostinstvoRERO) sa v čase kontroly nachádzali SBL, presne colným úradom špecifikované, ku ktorým počas miestneho zisťovania prítomné osoby nevedeli preukázať ich pôvod a spôsob nadobudnutia. Dňa 10.1.2008 predložila Ivana Sláviková správcovi dane faktúru a dodací list, ktoré boli vystavené daňovým subjektom. Splnomocnený zástupca spoločnosti RERO, s.r.o., M. R. predložila dňa 21.12.2007 daňové doklady, ktorými bolo preukázané, že uvedené SBL boli zakúpené od daňového subjektu.
Aj pri miestnom zisťovaní dňa 25.12.2007 u právnickej osoby Chanel K, s.r.o. Košice v dvoch prevádzkach - Bar Pavúk a Promile Pub sa v sklade a predajných priestoroch nachádzali SBL, presne colným úradom špecifikované, ktorých pôvod a spôsob nadobudnutia konateľ spoločnosti Daniel Kuruc počas miestnych zisťovaní nevedel preukázať, preto ich colný úrad rozhodnutím z 26.12.2007 zabezpečil. Daňové doklady vystavené daňovým subjektom (dodávateľom Daniel Pollák) zo dňa 12.01.2006 a zo dňa 19.01.2007 boli predložené colnému úradu a čo do množstva a ceny bol nimi preukázaný spôsob nadobudnutia uvedených SBL.
Vo všetkých týchto prípadoch bol dodávateľom SBL žalobca, čo potvrdzujú doklady o nadobudnutí SBL predložené kontrolovanými subjektmi.
Na základe uvedených zistení bola rozhodnutím Colného úradu Košice č. 30/9005631/1/937839/2012 zo dňa 16.04.2012 uložená daňovému subjektu (žalobcovi) sankcia, pokuta za správny delikt vo výške 1 659 eur.
V dôsledku podaného odvolania žalobcom, žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 1100902/1031639/2012/BK zo dňa 08. apríla 2013 rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil.
V tejto súvislosti najvyšší súd dáva do pozornosti, že tomuto konaniu predchádzalo konanie na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6S/11657/2010 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného vydaného na základe daňovej kontroly a opakovanej daňovej kontroly, o výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol a Dodatok k protokolu, vykonanej u žalobcu Colným úradom Košice pre dôvodné podozrenie, že nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia spotrebiteľského balenia liehu (SBL) v súlade so zákonom. Na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou Colný úrad Košice platobným výmerom č. 37849/2009-5638/96PV zo dňa 03.09.2009 určil daňovému subjektu Daniel Pollák - BOBBY, Hodonínska 2, 040 11 Košice, IČO: 41 508 131, DIČ: 1025805506, základ spotrebnej dane z liehu za zdaňovacie obdobie 24.08.2009, v množstve 26.872 hl 100% alkoholu pri teplote 20° C (hl a.) a vyrubil spotrebnú daň z liehu za zdaňovacie obdobie 24.08.2009 vo výške 25.243,02 €. Odvolaním napadnuté rozhodnutie Colného úradu v Košiciach žalovaný rozhodnutím č. 1476/2010 zo dňa 09.04.2010 zamietol a rozhodnutie potvrdil. Ako bolo vyššie uvedené, toto rozhodnutie bolo predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6S/11657/2010, ktorý rozsudkom zo dňa 07.04.2011 žalobu žalobcu zamietol. Odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 3Sžf/86/2013 zo dňa 27.05.2014 potvrdil.
Podľa § 70 ods. 1 písm. g/ zákona č. 530/2011 Z.z. správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia alkoholického nápoja u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza alebo ktorý sa u nej nachádzal, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s alkoholickým nápojom ako s vlastným.
Colný úrad uloží pokutu vo výške 50% dane pripadajúcej na množstvo zisteného alkoholického nápoja, za správny delikt podľa odseku 1 písm. g), najmenej však 331 eur pri alkoholickom nápoji, ktorým je pivo a víno, alebo najmenej 1 659 eur pri alkoholickom nápoji, ktorým je lieh, a takýto alkoholický nápoj zabezpečí (§ 70 ods. 2 písm. g/ citovaného zákona).
Senát odvolacieho súdu sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom krajského súdu, ktorý sa s posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a ústavne konformným spôsobom interpretoval a aplikoval na danú vec príslušné právne normy. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdnehokonania, resp. právo na úspech v konaní (napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08). Systém trestania za správne delikty obsiahnuté v daňových predpisoch je založený na princípe objektívnej zodpovednosti. Odvolacie námietky žalobcu sú v podstate opakovaním námietok uvedených v žalobe, s ktorými sa krajský súd podrobne a jednotlivo zaoberal a vysporiadal v odôvodnení rozsudku a dostatočne zrozumiteľným spôsobom objasnil svoje úvahy pri právnom posúdení veci a jeho úvahy sú dostatočne logicky podložené.
V prejednávanom prípade colné orgány preukázali, že daňový subjekt - žalobca - porušil záväzné právne normy, nakoľko nevedel preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia SBL, ktorý sa u neho nachádza alebo nachádzal, a ktoré uvádzali na trh iné osoby, to bez ohľadu na to, či nakladal s liehom ako vlastným. Uvedená otázka už bola colnými orgánmi zodpovedaná v predchádzajúcom konaní, v ktorom bola žalobcovi vyrubená spotrebná daň z liehu. Ustanovenie § 245 ods. 1 O.s.p. neumožňuje už súdu v tomto štádiu konania posudzovať zákonnosť tohto prv urobeného rozhodnutia. Tvrdenia žalobcu nemali a nemôžu mať vplyv na zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že správne orgány oboch stupňov postupovali v danej veci zákonným spôsobom, pre svoje rozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových podkladov a zistený skutkový stav náležite vyhodnotili a transparentným spôsobom odôvodnili. Ich postup a rozhodnutie ako aj rozsudok krajského súdu je správny a odôvodnený tak, že poskytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia.
Nakoľko žalobca neuplatnil žiadne námietky vo vzťahu k výške uloženej pokuty, ktorá je vyrubená na dolnej hranici, najvyšší súd jej výšku z tohto hľadiska nepreskúmaval.
Ohľadom zvyšných námietok žalobcu odvolací súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie žalovaného má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia a vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu. Výrok rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt je zrozumiteľný a určitý, obsahuje popis skutku (skutkovej podstaty správneho deliktu) a správny (daňový) delikt je natoľko identifikovateľný, že nemôže dôjsť k jeho zámene s iným. Na podklade uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/142/2013-78 zo dňa 09. júla 2014 ako vecne správny a v súlade so zákonom podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c veta prvá O.s.p. a § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil a v podrobnostiach na tam uvedené dôvody odkazuje.
O trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. l O.s.p. v spojení s § 224 ods. l O.s.p. a § 246c ods. l veta prvá O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a žalovanému správnemu orgánu právo na náhradu trov konania zo zákona neprináleží.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.