Najvyšší súd

3 Sžf 106/2009

Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a JUDr. Veroniky Poláčkovej v právnej

veci žalobcu: Ing. L. P., K., zastúpená advokátkou: JUDr. D. M., N., proti žalovanému:

Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, v konaní

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/227/1132-19284/2008/990241-r  

zo dňa 18.02.2008, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave  

č.k. 14S/25/2008-49 zo dňa 07.05.2009, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave  

č.k. 14S/25/2008-49 zo dňa 07. mája 2009   p o t v r d z u j e.

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave č.k. 14S/25/2008-49 zo dňa 07.05.2009

rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného č. I/227/1132-19284/2008/990241-r a platobný

výmer Obce Koplotovce zo dňa 10.12.2007 č. 307/2007 podľa § 250j ods. 2 písm. c/ OSP

a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd uviedol, že napadnuté rozhodnutie

bolo potrebné postupom podľa § 250j ods. 2 písm. c/ OSP zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, nakoľko obsah pripojeného administratívneho spisu a výsledky vykonaného

dokazovania sú nedostačujúce pre posúdenie veci. Povinnosťou daňového orgánu bolo

vykonať v nevyhnutnom rozsahu dokazovanie na osvedčenie skutočnosti, či údaje uvedené

daňovníkom v daňovom priznaní sú správne a zodpovedajú skutočnému stavu, t.j., či stavba

kaštieľa vo výmere 595 m2 je označená v daňovom priznaní ako stavba na bývanie, je

používaná výlučne na bývanie daňovníka resp. jeho rodiny alebo aj na podnikanie. Správny

orgán tiež pochybil, keď pri zaraďovaní nehnuteľností uvedených na liste vlastníctva  

ako kaštieľ na účely predmetu dane sa striktne pridržiaval doslovného znenia § 10 ods. 1

písm. a/ zákona č. 582/2004 Z.z., o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne

odpady a drobné stavebné odpady (ďalej zákon o miestnych daniach), ktorý v súvislosti

s pojmom stavba na bývanie odkazuje v poznámke pod čiarou na ustanovenie § 43b ods. 1

písm. a/ a b/ zákona č. 50/1976 Zb. V prípade, ak nehnuteľnosť označená ako kaštieľ spĺňa

všetky ostatné, resp. by spĺňala všetky ostatné kritériá pre uznanie za stavbu na bývanie, je

potrebné ju do tejto kategórie zaradiť. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté

rozhodnutie zrušil a vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Proti rozsudku Krajského súdu v Trnave podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie,

v ktorom uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho

posúdenia veci ako aj to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam. V odvolaní ďalej uviedol, že žalobkyňa podala daňové

priznanie k dani z nehnuteľnosti na rok 2007, ktoré riadne vyplnila a sama daň aj vypočítala.

V daňovom priznaní v časti stavby slúžiacej na jeden účel žalobkyňa uviedla kaštieľ –

stavba na bývanie o výmere 595 m2, sýpka – ostatná stavba o výmere 190 m2 a stavba  

na podnikanie 32 m2. Výšku dane z nehnuteľnosti deklarovala v sume 6 380,-- Sk. Správca

dane platobným výmerom č. 307/2007 zo dňa 10.12.2007 vyrubil žalobkyni podľa § 20

zákona o miestnych daniach a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách

v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon

č.511/1992 Zb.) daň z nehnuteľnosti na rok 2007 v celkovej sume 16 350,-- Sk. Výšku

vyrubenej dane zo stavieb v sume 15 700,-- Sk správca dane odôvodnil s poukazom na LV  

č. X., v ktorom je stavba zapísaná ako kaštieľ. Keďže kaštieľ nie je rodinným domom,   teda

nie je stavbou na bývanie, zaradil stavbu kaštieľa medzi ostatné stavby podľa § 10 zákona

o miestnych daniach. Do skupiny stavieb na bývanie podľa § 10 ods. 1 písm. a/ zákona

o miestnych daniach sa zaraďujú iba rodinné domy, bytové domy a ostatné stavby tvoriace

príslušenstvo hlavnej stavby. Rodinný dom je podľa definície v § 43b ods. 3 zákona č.

50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej

len stavebný zákon) budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným

vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac 3 byty, dve nadzemné podlažia

a podkrovie. Bytovým domom podľa § 43b ods. 2 citovaného zákona sa rozumie budova,

v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie, ktorá pozostáva  

zo 4 a viacerých bytov zo spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie. Podľa názoru

žalovaného kaštieľ ako stavba jednoznačne spĺňa kritériá predmetu dane definovanú

v ustanovení § 10 ods. 2 zákona o miestnych daniach. Žalovaný nepopiera ani skutočnosť,  

že kaštieľ slúži na trvalé bývanie žalobkyne a jej rodiny. Kritérium účelu využitia danej stavby však nebolo pri zaradení kaštieľa do predmetu dane zo stavieb jednoznačne

aplikovateľné a to z dôvodu, že zákon o miestnych daniach do skupiny stavieb na bývanie

zaraďuje výlučne rodinné domy a bytové domy. S prihliadnutím na taxatívne určenie stavieb

na bývanie podľa 10 ods. 1 písm. a/ zákona o miestnych daniach v nadväznosti na § 43b  

ods. 1 písm. a/ a b/ stavebného zákona žiadne iné druhy stavieb na bývanie na účely dane  

nie je možné do tejto skupiny zaradiť.

Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní

žalovaného (§ 212 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 OSP), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja

ods. 2 prvá veta OSP) a podľa § 250ja ods. 3 druhá veta OSP v spojení s § 219 ods. 1, 2 OSP

napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd z obsahu pripojeného súdneho a administratívneho spisu zistil, že Obec

Koplotovce (ďalej len správca dane) vydal dňa 10.12.2007, platobný výmer č. 307/2007,

ktorým bola vyrubená dňa zo stavieb na rok 2007 v zmysle § 10 ods. 1 písm. g/ zákona

o miestnych daniach v sume 15 700,-- Sk. V odôvodnení prvostupňový správny orgán

uviedol, že na základe LV č. X. je ako druh stavby uvedená stavba „kaštieľ“. Na predmetnom

LV nie je stavba zapísaná ako rodinný dom, t.j. stavba na bývanie. Z uvedeného dôvodu preto

správca dane v zmysle zákona o miestnych daniach zaradil stavbu kaštieľa medzi ostatné

stavby.

Žalovaný rozhodnutím zo dňa 18.02.2008 č. I/227/1132-19284/2008/990241-r podľa

§ 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. napadnuté rozhodnutie Obce Koplotovce zo dňa

10.12.2007 potvrdil. Uviedol, že platobným výmerom 307/2007 zo dňa 10.12.2007 vyrubil

správca dane podľa § 20 zákona o miestnych daniach a zákona č. 511/1992 Zb. daň

z nehnuteľností na rok 2007 v celkovej sume 16 350,-- Sk, pričom v časti II daň z pozemkov

boli predmetom dane zastavané plochy a nádvoria (§ 6 ods. 1 písm. f/ zákona o miestnych

daniach) vo výmere 6495 m2. V časti III boli predmetom dane ostatné stavby podľa § 10  

ods. 1 písm. g/ zákona o miestnych daniach vo výmere 785 m2. Výšku vyrubenej dane  

zo stavieb správca dane odôvodnil odvolaním sa na LV č. X., v ktorom je stavba zapísaná ako

kaštieľ. Keďže kaštieľ nie je rodinným domom, teda nie je stavbou na bývanie, zaradil stavbu

kaštieľa medzi ostatné stavby podľa § 10 zákona o miestnych daniach. Predmetom dane

zo stavieb podľa zákona o miestnych daniach sú iba tie stavby, ktoré vymedzuje § 10 ods. 2

zákona o miestnych daniach, teda nie všetky stavby definované stavebným zákonom. Podľa

citovaného ustanovenia, predmetom dane sú stavby, ktoré majú jedno alebo viac nadzemných

alebo podzemných podlaží, spojené so zemou pevným základom. Na daňovú povinnosť nemá

vplyv skutočnosť, že sa stavba prestala užívať. Pre správne zaradenie stavieb do predmetu

dane je podstatné, na aký účel sa konkrétna stavba skutočne využíva.

Na základe podanej žaloby Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 14S/25/2008-49  

zo dňa 07.05.2009 zrušil rozhodnutie žalovaného Daňového riaditeľstva SR, Banská Bystrica

zo dňa 18.02.2008, č. I/227/1132-19284/2008/990241-r a platobný výmer Obce Koplotovce

zo dňa 10.12.2007, č. 307/2007 podľa § 250j ods. 2 písm. c/ OSP z dôvodu nedostatočne

zisteného skutkového stavu veci.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta-

tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu zistený skutkový stav správcom dane a žalovaným

je nedostačujúci na posúdenie veci. Správny orgán pred vydaním rozhodnutia je povinný

zistiť skutkový stav vecí.

Žalobkyňa v odvolaní správne poukázala na to, že stavby nemožno zdaňovať podľa

toho ako sú zapísané v katastri nehnuteľností, pretože ustanovenia zákona o miestnych

daniach sa neodvolávajú na zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise

vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam a ani nevyžadujú povinné preukazovanie

vlastníckych vzťahov k stavbám. Tento názor je v súlade aj so základnou zásadou daňového

konania podľa ust. § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. podľa ktorej „pri uplatňovaní

daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho

úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane“.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa § 224 ods. 1 OSP

v spojení s § 250k ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP tak, že žalobkyni

úspešnej v odvolacom konaní nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania vzhľadom

na to, že mu žiadne nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 21. januára 2010

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková