Najvyšší súd
3 Sžf 10/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana
Rumanu a členov senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Gabriely Gerdovej, v právnej veci
žalobcu: V. A. – A., Š. zastúpeného JUDr. O. K., advokátom so sídlom S. proti žalovanému:
Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Mierová č. 23, Bratislava, za účasti J.
P., B., v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.
7670/04/253/04/1204/CD11268/04/414/04/1204 zo dňa 27.08.2004, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 2/04-62 zo dňa 01.10.2008 takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.
2S 2/04-62 zo dňa 01.10.2008 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.7670/04/253/04/1204/CD11268/
04/414/04/1204 zo dňa 27.08.2004, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1976 Zb.
o správnom konaní v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Colného úradu
Bratislava zn. ATR-CD-17476/2002-252 zo dňa 16.12.2003, ktorým colný úrad po zápise
do účtovných dokladov pod ev.č. 0520103300025 podľa § 407 ods. 3 v spojení s § 410 ods. 4
zákona č. 238/2001 Z.z. Colný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 238/2001 Z.z.“) oznámil obidvom účastníkom konania celkovú sumu colného dlhu
129 411,-- Sk za tovar (cigarety opatrené ukrajinskými kolkami zn. HB v množstve 52800 ks; zn. L. v množstve 52800 ks; zn. C. v množstve 6000 ks; t.j. celkom 111600 ks cigariet), ktorý
bol odňatý spod colného dohľadu.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že v prejednávanej veci colné orgány
zistili, že cigarety opatrené ukrajinskými kolkami, zadržané žalobcovi pri ich nadobudnutí,
boli nezákonne dovezené neznámymi osobami. Z uvedeného podľa žalobcu plynie, že colný
dlh vznikol nezákonným dovozom tovaru na colné územie, čo vylučuje neskorší vznik
colného dlhu nezákonným odňatím spod colného dohľadu. Súd je naďalej toho názoru,
že pokiaľ colné orgány usúdili, že nemajú dostatok dôkazov na preukázanie, že žalobca vedel
alebo mal vedieť v čase nadobudnutia tovaru, že bol nezákonne dovezený, nekonali v rozpore
so zákonom, keď vzhľadom na zistené okolnosti mali za preukázanú vedomosť žalobcu
o tom, že tovar nebol preclený a vyrubili žalobcovi colný dlh podľa § 397 ods. 6 Colného
zákona, pričom za právny dôvod jeho vzniku považovali nezákonné odňatie tovaru spod
colného dohľadu.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie,
v ktorom namietal, že nemôže byť sporné, že vždy ak sa preukáže, bez ohľadu na to,
kedy sa zistí, že zahraničný tovar nebol pri jeho prestupe cez štátnu hranicu predložený
pohraničnému colnému úradu na vykonanie colného konania, ide o nezákonný dovoz a preto
skutočnosťou‚ s ktorou je spojený vznik colného dlhu, je nezákonný dovoz, pretože ide
o skutočnosť v ktorej sa tovar prvýkrát nachádzal v situácií s ktorou je možné spojiť vznik
colného dlhu a solidárnymi dlžníkmi môžu by len osoby, ktorých konanie súviselo
so skutočnosťou, s ktorou je vznik colného dlhu spojený. Právne posúdenie veci súdom,
z hľadiska dôvodu vzniku colného dlhu, okamihu vzniku colného dlhu, dlžníkov nemá oporu
v zákonných ustanoveniach na ktoré v odôvodnení rozsudku poukazuje a ktoré vychádza
z právneho názoru žalovaného. V konaní na colnom úrade, ani v odvolacom konaní nebolo
preukázané, že tovar ktorý nadobudol žalobca bol prepustený do niektorého z colných
režimov (napr. režimu tranzitu), alebo že mal postavenie dočasne uskladneného tovaru
a preto je vylúčené, aby colný dlh vznikol z dôvodu jeho odňatia s pod colného dohľadu.
Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a napadnuté rozhodnutie žalovaného
zrušil.
Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 30.12.2008 k odvolaniu žalobcu uviedol, že s právnym
názorom žalobcu nie je možné sa stotožniť pretože, v danom prípade bez všetkých
pochybnosti ku vzniku colného dlhu došlo (žalobca v prechádzajúcich podaniach popieral
akýkoľvek spôsob vzniku colného dlhu). Uvedený názor žalovaný odôvodňuje tým,
že preukázateľne išlo o zahraničný tovar (cigarety boli označené ruskými a ukrajinskými
kontrolnými známkami, pričom žalobca colnej kontrole nepreukázal relevantným spôsobom
colné prerokovanie predmetného tovaru, ktorý podlieha dovozným platbám).
Podľa § 64 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 238/2001 Z.z. vstupom tovaru je jeho dovoz
na colné územie. Tovar prepravený na colné územie podlieha colnému dohľadu od jeho
vstupu na colné územie a môže byť podrobený colnej kontrole alebo inej činnosti, ktorou sa vykonáva colný dohľad v súlade s týmto zákonom alebo podľa osobitného predpisu
tovar prepravený na colné územie zotrváva pod colným dohľadom, po dobu, ktorá je potrebná
na určenie jeho colného statusu, a ak ide o zahraničný tovar, po dobu, kým sa nezmení colný
status tovaru (§ 2 písm. g/ zákona č. 238/2001 Z.z.).
Na základe § 13 ods. 3 zákona č. 238/2001 Z. z osoba, u ktorej sa vykonáva colný
dohľad, je povinná na výzvu colného orgánu predložiť doklad osvedčujúci, že tovar bol riadne
dovezený alebo doklad o kúpe, dodací list od výrobcu alebo iný dôkazný prostriedok,
z ktorého je zrejmé, že tovar pochádza od osôb oprávnených podnikať na colnom území.
Podľa platnej právnej úpravy (§ 64 ods. 1 a 2 zákona č. 238/2001 Z.z.) tento tovar
sa nachádzal pod colným dohľadom, a to až do okamihu zmeny jeho colného statusu
(t.j. do času, kedy sa zo zahraničného tovaru stane slovenský tovar, v dôsledku podania
colného vyhlásenia na jeho prepustenie do príslušného colného režimu, resp. pridelenie iného
colne schváleného určenia – napr. spätný vývoz tovaru a pod.). Žalobca je osobou,
ktorá zahraničný tovar nachádzajúci sa pod colným dohľadom získala a držala, pričom si táto
osoba nesplnila povinnosť uvedenú v § 68 ods. 1 zákona č. 238/2001 Z.z. (predloženie
predmetného tovaru na účel colného konania), s predmetným tovarom nakladala tak,
ako keby bol prepustený do režimu voľný obeh.
Na základe uvedeného podľa názoru žalovaného nie je možné sa stotožniť s tvrdením
žalobcu, že colný dlh vznikol podľa § 397 ods. 5 zákona č. 238/2001 Z.z. (nezákonný dovoz),
a nie podľa § 397 ods. 6 zákona 238/2001 Z.z.(nezákonné odňatie tovaru spod colného
dohľadu). V danej súvislosti žalovaný uvádza, že platná právna úprava v § 397 presne
špecifikuje jednotlivé spôsoby vzniku colného dlhu. A to vo vzájomnej súvislosti a vzťahu
ku konkrétnym osobám majúcim postavenie dlžníka colného dlhu.
Vzhľadom na to, že žalobca predmetný tovar získal a držal, pričom vedel alebo mal
vedieť v čase nadobudnutia alebo prijatia tovaru, že bol odňatý spod colného dohľadu
(preukázateľne išlo o zahraničný tovar, ktorý je zo zákona pod colným dohľadom, vo vzťahu
ku ktorému absentoval doklad o colnom prerokovaní tovaru), je osobou podľa zákona
kvalifikovanou za dlžníka colného dlhu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
vec podľa § 246c, § 214 ods. 1 O.s.p bez pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p.
a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 250ja ods. 3 O.s.p., v spojení s § 219
ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods.2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.
Skutkový stav nebol medzi účastníkmi konania sporný, preto súd z neho tak, ako bol
zistený colnými orgánmi vychádzal.
Najvyšší súd zistil, že spor o zákonnosť medzi účastníkmi konania spočíval
vo vyriešení právnej otázky, či v danom prípade došlo k vzniku colného dlhu nezákonným
dovozom tovaru, alebo odňatím tovaru spod colného dohľadu.
Najvyšší súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že pokiaľ colné
orgány usúdili, že nemajú dostatok dôkazov na preukázanie, že žalobca vedel alebo mal
vedieť v čase nadobudnutia tovaru, že bol nezákonne dovezený, nekonali v rozpore
so zákonom, keď vzhľadom na zistené okolnosti mali za preukázanú vedomosť žalobcu
o tom, že tovar nebol preclený a vyrubili žalobcovi colný dlh podľa § 397 ods. 6 Colného
zákona, pričom za právny dôvod jeho vzniku považovali nezákonné odňatie tovaru
spod colného dohľadu. V danom prípade skorší vznik colného dlhu nebol preukázaný.
Najvyšší súd poukazuje na ust. § 403 ods.3 zák.č. 238/2001 Z.z. Colný zákon v znení
neskorších predpisov, podľa ktorého ak sa dodatočne preukáže, že colný dlh vznikol pred
okamihom vzniku colného dlhu podľa odseku 2, suma dovozných platieb alebo suma
vývozných platieb sa určí podľa pravidiel na ich vymeriavanie vzťahujúcich sa na tovar
v okamihu, keď bol preukázaný skorší vznik colného dlhu. V danom prípade skorší vznik
colného dlhu nebol preukázaný.
O trovách konania najvyšší súd rozhodol podľa § 246c ods. 1, prvá veta O.s.p.
v spojení § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca nemal vo veci úspech
nemal, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave, dňa 18. februára 2010
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková