Najvyšší súd

3Sž/8/2015

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: O2 Slovakia, s.r.o.,

IČO: 35 848 863, Einsteinova 24, Bratislava, právne zastúpený: Allen & Overy Bratislava,

s.r.o., advokátska kancelária, Eurovea Central 1, Pribinova 4, Bratislava, proti žalovanému:

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, Továrenská 7,

Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 197/PÚ/2015

zo dňa 09. júla 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.08.2015 sa žalobca domáha preskúmania

zákonnosti rozhodnutia žalovaného o rozklade č. 197/PÚ/2015 zo dňa 09.07.2015 v spojení

s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného č. 661/OTR/2015 zo dňa 25.03.2015. Žalovaný

napadnutým druhostupňovým rozhodnutím podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.

o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) v spojení

s § 43 ods. 1 Správneho poriadku zmenil rozkladom napadnuté rozhodnutie o predbežnom

opatrení č. 661/OTR/2015 zo dňa 25.03.2015 tak, že výrokom žalobcovi uložil povinnosť:

„Spoločnosť O2 je podľa § 77 zákona o elektronických komunikáciách v spojení s § 43 ods. 1

Správneho poriadku povinná na žiadosť spoločnosti SWAN začať tejto poskytovať národný

roaming na siete spoločnosti O2 používajúce frekvencie z frekvenčných pásiem 900MHz

a 1800MHz takým spôsobom, aby koncoví užívatelia spoločnosti SWAN mali zabezpečený

rovnaký rozsah a rovnakú kvalitu elektronických komunikačných služieb poskytovaných

na frekvenčných pásmach 900MHz a 1800 MHz ako koncoví užívatelia spoločnosti O2,

a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“

Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 11.08.2015 sa žalobca domáhal

preskúmania zákonnosti toho istého rozhodnutia, ako v žalobe doručenej Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky dňa 13.08.2015.

V oboch právnych veciach ide o tých istých účastníkov a ten istý predmet konania.

O návrhu osobne doručenom na Krajskom súde v Bratislave dňa 11.08.2015 sa vedie konanie

(na krajskom súde vedené pod sp. zn. 2S/178/2015), ktoré ešte nebolo právoplatne skončené.

Vec bola postúpená Najvyššiemu súdu SR uznesením č. k. 2S/178/2015-99 zo dňa

27.08.2015.

Najvyšší súd pred začatím konania o veci preskúmal podmienky, za ktorých môže

konať (§ 103 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“) a dospel k záveru, že vo veci

nie je možné konať pre prekážku veci začatej (litispendencia).

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené

v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 83 O.s.p. začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde

iné konanie.

Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý

nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Najvyšší súd SR vychádzal z toho, že žalobca podal na Krajskom súde v Bratislave

a Najvyššom súde SR dva identické návrhy na začatie konania proti žalovanému. Skorší bol

podaný dňa 11.08.2015 na Krajskom súde v Bratislave a je vedený pod sp. zn. 2S/178/2015

a neskorší bol podaný na Najvyššom súde SR a je vedený pod sp. zn. 3Sž/8/2015. Podanie

návrhu na začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie.

Podanie návrhu na začatie konania na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 2S/178/2015 bráni

tomu, aby sa na súde viedlo konanie o tej istej veci. Z toho dôvodu Najvyšší súd SR konanie

vo veci vedené pod sp. zn. 3Sž/8/2015 zastavil.

O trovách konania Najvyšší súd SR rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak,

že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, pretože

konanie bolo zastavené.

Vzhľadom na ustanovenie § 11 ods. 3 veta posledná zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov v spojení s čl. 2

ods. 2 Ústavy SR nebolo možné rozhodnúť o vrátení zaplateného súdneho poplatku.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 01. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 6. októbra 2015

  JUDr. Jozef M I L U Č K Ý, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Emília Čičková