Najvyšší súd

3 Sž 69/2008

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa JUDr. S. S., PhD.,

bytom Š., proti odporcom 1/ Súdna rada Slovenskej republiky, Ž., 2/ Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky, Ž. o preskúmanie zákonnosti postupov a rozhodnutí

odporcov č. 17997/2008-10 z 10.06.2008 a č. 317 z 02.07.2008 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky vec postupuje Krajskému súdu v Bratislave.

O d ô v o d n e n i e

Dňa 14.08.2008 bol tunajšiemu súdu doručený návrh, v ktorom sa navrhovateľ

domáha preskúmania zákonnosti postupov a rozhodnutí odporcu 1/ č. 317 z 02.07.2008,

ktorým odporca 1/ uznesením konštatoval, že návrh na zrušenie rozhodnutia ministra

spravodlivosti Slovenskej republiky, nezískal dostatočný počet hlasov, a odporcu 2/  

č. 17997/2008-10 z 10.06.2008, ktorým odporca 2/ rozhodol o dočasnom pozastavení výkonu

funkcie sudcu.

Súdna rada ako orgán sudcovskej legitimity, vykonáva pôsobnosť ustanovenú Ústavou

Slovenskej republiky (čl. 141a ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky) ako aj ďalšiu pôsobnosť,

ak tak ustanoví zákon (čl. 141a ods. 4 písm. g/ Ústavy Slovenskej republiky). V zákone  

č. 185/2002 Z.z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov je v § 4 (s nadpisom „Ďalšia pôsobnosť súdnej rady“) v ods. 3 upravené, že ďalšiu

pôsobnosť súdnej rady ustanovuje osobitný zákon. Predmetné ustanovenie zároveň príkladmo

odkazuje na zákon č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých

zákonov.

Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. o dočasnom pozastavení výkonu funkcie

sudcu rozhoduje

a) súdna rada, ak ide o predsedu najvyššieho súdu, podpredsedu najvyššieho súdu a sudcu

najvyššieho súdu,

b) minister v ostatných prípadoch.

Podľa § 22 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z. z. rozhodnutie podľa odseku 2 písm. b/

môže súdna rada na návrh dotknutého sudcu zrušiť do 30 dní od oznámenia

rozhodnutia.

  Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vykonáva správu súdov  

ako ústredný orgán štátnej správy pre súdy. (§ 34 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z., § 13

ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej

správy).

Podľa § 250 ods. 4 je pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom

konaní žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. V tomto prípade

ide o rozhodnutie ministra spravodlivosti ako štatutárneho orgánu Ministerstva spravodlivosti,

teda ústredného orgánu štátnej správy pre súdy a preto jeho rozhodnutie je rozhodnutím

v poslednom stupni. Súdna rada ako orgán sudcovskej legitimity je len oprávnená jeho

rozhodnutie zrušiť na návrh dotknutého sudcu.

Podľa § 246 ods. l Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) na preskúmavanie

rozhodnutí a postupov sú príslušné krajské súdy, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa § 246 ods. 2 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky je vecne príslušný

a) na preskúmavanie rozhodnutí a postupu ústredných orgánov štátnej správy a iných orgánov

s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, ak to ustanoví zákon,

b) na konanie podľa štvrtej a piatej hlavy tejto časti, ak je žalovaným ústredný orgán štátnej

správy alebo iný orgán s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky (t.j. na konanie

proti nečinnosti orgánu verejnej správy a konanie o ochrane pred nezákonným zásahom

orgánu verejnej správy).

Predmetná vec do takto vymedzenej vecnej príslušnosti Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky nepatrí. V žalovanej veci síce ide o preskúmanie rozhodnutia ústredného orgánu

štátnej správy (Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky), avšak osobitný zákon

príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na preskúmanie jeho postupu a rozhodnutí

neustanovil, a vo veci nejde o konanie proti nečinnosti a ani o konanie o ochrane  

pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.

Miestne príslušným na predmetné konanie je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo

správny orgán, ktorého rozhodnutie a postup sa preskúmava, ak nie je ustanovené inak  

(§ 246a ods. 1 veta prvá O.s.p.)

Podľa § 250d ods. 2 O.s.p. ak predseda senátu zistí, že súd nie je vecne  

alebo miestne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému súdu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol

v zmysle § 250d ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246 ods. l O.s.p. a § 246a ods. l veta prvá O.s.p.

tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a vec postúpil na ďalšie konanie vecne

príslušnému Krajskému súdu v Bratislave

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

v Bratislave, dňa 19. septembra 2008

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

  predseda senátu

za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková