Najvyšší súd 3 Sž 66/2009-25 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Veroniky Poláčkovej
v právnej veci navrhovateľky: M. – S., s.r.o., B., zastúpená: A. Z. Z., s.r.o., T., proti odporkyni:
Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova č. 8, Bratislava, o opravnom prostriedku
navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. RP/38/2009 zo dňa 08.09.2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/38/2009 zo dňa
08. septembra 2009 m e n í v časti výroku o výške uloženej pokuty tak, že navrhovateľka
je povinná zaplatiť pokutu vo výške 20 000 €, vo zvyšku napadnuté rozhodnutie odporkyne
p o t v r d z u j e.
Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
Odporkyňa rozhodnutím č. RP/38/2009 zo dňa 08.09.2009 uložila navrhovateľke
za porušenie povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní
a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon č. 308/2000 Z.z.) tým, že navrhovateľka v programe Dnes dňa
30.03.2009 o cca 19.25 hod. odvysielala príspevok Dobodaná žena v nemocnici, ktorý obsahom
a spôsobom svojho spracovania zasiahol do ľudskej dôstojnosti, dobrej povesti a dobrého mena
osoby, o zranení ktorej príspevok informoval, za čo bola uložená navrhovateľke sankcia – pokuta podľa § 64 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 67 ods. 5 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške
33 000 €.
Rada vydané rozhodnutie zdôvodnila tým, že verejný záujem na odvysielaní informácií
obsiahnutých v predmetnom príspevku spôsobom, akým boli odvysielané, nie je zjavný.
Sprostredkovanie takýchto informácií zasiahlo do ľudskej dôstojnosti a dobrého mena, dobrej
povesti ako aj práva na súkromie ženy, o zranení ktorej príspevok informoval. Rada zdôraznila,
že v príspevku odznelo meno obce B., v ktorej zranená žena žije, odznel tiež presne vek zranenej
ženy, ako aj fakt, že má dvoch synov. Vizuálnu časť príspevku tvorilo okrem iného celkovo desať
záberov rôznej dĺžky a z rôznych uhlov na dom zranenej ženy. Celkové trvanie príspevku bez
zahlásenia moderátorom je cca 1 minúta 33 sekúnd. Na viacerých záberoch bolo jasne viditeľné
popisné číslo domu, rada preto na podklade skutočností, ktoré odzneli v príspevku vo verbálnej
alebo vizuálnej forme dospela k záveru, že ženu, o zranení ktorej informoval, bolo možné
jednoznačne identifikovať pre svoje širšie okolie. Odporkyňa v rozhodnutí poukázala na
rozhodnutia, ktoré boli vydané pre porušenie povinnosti navrhovateľky upravenej v ustanovení §
19 ods. 1 citovaného zákona. Zároveň zdôvodnila výšku pokuty uloženej navrhovateľke.
Proti rozhodnutiu odporkyne podala včas opravný prostriedok navrhovateľka uvádzajúc,
že jednoznačne odmieta, že by nejakým spôsobom negatívne zasahovala do povesti zranenej
osoby. Práve naopak, je presvedčená, že aj keď ide o príbeh jedného človeka, odvysielanie
reportáže bolo navyše aj vo verejnom záujme. Prípadom podozrení z týrania blízkej a zverenej
osoby totiž prikladajú zvýšenú pozornosť aj štátne orgány. O snahe interpretovať celú situáciu
čo najpresnejšie svedčí aj fakt, že navrhovateľka oslovila odborníka z odboru psychológie,
aby sa pokúsil vzniknutú situáciu vo všeobecnosti objasniť z odborného pohľadu. Vzhľadom
na novinársku etiku a ochranu osoby, o ktorej zraneniach navrhovateľka v reportáži informovala,
neuviedla v reportáži jej meno, neprišlo k jej identifikácii a vo všeobecnosti a v rozsahu širšej
verejnosti táto ani nemohla byť na základe odvysielaného identifikovateľná. Pokiaľ nie je možné
z obsahu odvysielaného príspevku jasne a presvedčivo bez akýchkoľvek pochybností určiť osobu,
ktorej sa príspevok dotýkal, nie je možné, hoci aj reštriktívnymi výkladmi určiť osobu, aktívne
legitimovanú na uplatnenie inštitútu ochrany osobnosti. Z obsahu príspevku jasne vyplýva,
že v celom príspevku nebola ani raz uvedená konkrétna zmienka, ktorá by naznačovala, že práve
daná fyzická osoba je osobou, do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd malo byť
zasiahnuté.
Na základe platného ústavného práva Slovenskej republiky je každé pôsobenie štátneho
orgánu na ochranu základného práva a slobody mimo výslovne priznanej pôsobnosti neprípustné.
Orgány verejnej správy nemôžu na základe článku 2 ods. 2 Ústavy SR obmedzovať práva osôb
vo väčšej miere než im dovoľuje zákon a v jeho medziach a to ani prostredníctvom správnej
úvahy. Práve posudzovanie spôsobu spracovania programu a to aj z kvalitatívneho hľadiska, je
podľa názoru navrhovateľky takým konaním, ktoré je nad rámec oprávnení, ktoré odporcovi
ukladá zákon o vysielaní a retransmisii.
V odôvodnení rada argumentuje, že na základe správnej úvahy dospela k záveru,
že do ľudskej dôstojnosti bolo zasiahnuté odvysielaním informácií nasledovného znenia:
- 49 ročná žena z obce B.,
- matka dvoch synov,
- vizuálny záber rodinného domu, pred ktorým stojí redaktor,
- vizuálny záber na neidentifikované osobné motorové vozidlo stojace pred domom,
pred ktorým stojí redaktor.
Rada nedostatočne zistila skutkový stav a dospela k nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci, na základe čoho vydala nezákonné a vecne nesprávne rozhodnutie. Podľa názoru
navrhovateľky v napadnutom rozhodnutí rady absentuje skutková veta (nie je vyšpecifikovaná)
a z tohto dôvodu považuje rozhodnutie odporkyne za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť,
keďže nie je možné ustáliť akým spôsobom, komu, čím konkrétne bolo zasiahnuté do ľudskej
dôstojnosti.
Odporkyňa na svojom zasadnutí dňa 08.09.2009 rozhodla rozhodnutím č. RP/38/2009
o uložení sankcie. Podkladom pre rozhodnutie rady podľa písomných vyjadrení bol písomný
prepis príspevku, Správa o šetrení sťažností č. 1640/72-2009 a písomné vyjadrenie navrhovateľky
zo dňa 21.07.2009. Ani v Správe o šetrení sťažnosti, ani v Oznámení o začatí správneho konania,
ani Rozhodnutí č. RP/38/2009 nie je uvedené, či rada ako kolektívny orgán verejnej správy
zložený z deviatich členov, a rozhodujúci verejným hlasovaním hlasovala na podklade všetkých
dostupných dôkazov získaných Kanceláriou Rady v správnom konaní, či sa oboznámil
so všetkými dôkazmi osobne a samostatne. Odporkyňa musí dbať nad dodržiavaním zákonov
a sama koná len v súlade s ustanoveniami platných právnych noriem.
Navrhovateľka má za to, že rada v tomto konkrétnom prípade posúdila vec právne
nesprávne, nakoľko skutková podstata, z ktorej vychádzala, nemá oporu v spisoch, pretože podľa
dostupných informácií nebol uskutočnený pred rozhodovaním a hlasovaním rady dôkaz –
premietnutie záznamu posudzovanej relácie, príspevku relácie D. zo dňa 30.03.2009. Písomná
analýza relácie uskutočnená pracovníkmi Kancelárie Rady, nemôže byť dostatočným podkladom
pre rozhodnutie, nemôže byť istým vodítkom, načrtnúť okruh právnych a skutkových problémov,
podriadiť ich pod konkrétne ustanovenia konkrétnych zákonov, a to predovšetkým kvôli
skutočnosti, že sa jedná o rozhodnutie Rady pre televízne a rozhlasové vysielanie a nie
rozhodnutie Kancelárie Rady pre televízne a rozhlasové vysielanie.
Pokiaľ sa týka výšky uloženej sankcie 33 000 €, má navrhovateľka za to,
že táto v nadväznosti na vyššie uvedené argumenty je neprimerane vysoká, nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní, nespĺňa funkciu výchovnú ani preventívnu a vzhľadom
na predchádzajúce výšky udelených sankcií za porušenie ustanovenia § 19 ods. 1 zákona
č. 308/2000 Z.z. nevidí ani kontinualitu sankčného trestania správneho orgánu. Má za to,
že odporkyňa udeľuje výšky finančných sankcií bez zjavného logického postupu v závislosti
od kvantity a kvality posudzovaného porušovania.
Na základe všetkých vyššie uvedených argumentov a dôkazov má navrhovateľka za to,
že rozhodnutie č. RP/38/2009 zo dňa 08.09.2009 bolo vydané na základe nesprávne posúdeného
skutkového a právneho stavu, nemá oporu v spisoch, je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné
v celom svojom rozsahu. Preto žiada Najvyšší súd SR, aby po zvážení všetkých dostupných
dôkazných prostriedkov rozhodnutie odporkyne č. RP/38/2009 zo dňa 08.09.2009 vo veci
uloženia pokuty vo výške 33 000 € za porušenie § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. zamietol.
K podanému opravnému prostriedku sa písomne vyjadrila odporkyňa dňa 27.11.2009
uvádzajúc, že vzhľadom na objektívnu zodpovednosť právnických osôb sú proklamované snahy
vysielateľa irelevantné. Jedinou podstatnou skutočnosťou pri posudzovaní súladu napadnutého
príspevku s povinnosťami ustanovenými v zákone č. 308/2000 Z.z. je iba výsledok týchto snáh
a teda samotný príspevok. Použitie podmieňovacieho spôsobu pri informáciách z intímnej
a súkromnej sféry fyzickej osoby nemôže samo o sebe vylúčiť zásah do ľudskej dôstojnosti
a základných práv a slobôd fyzickej osoby. V príspevku odznelo meno obce B., v ktorej zranená
žena žije, odznel tiež presný vek zranenej ženy ako aj fakt, že má dvoch synov. Vizuálnu časť
príspevku tvorilo okrem iného celkovo desať záberov rôznej dĺžky a z rôznych uhlov na dom
zranenej ženy (celkové trvanie zahlásenia moderátorom je cca 1 min 33 sek.). Na viacerých
záberoch je jasne viditeľné (v niektorých záberoch priblížené a zaostrené) popisné číslo domu.
Z ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. je však zrejmé, že v prípade, ak dôjde
k zásahu do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných, odporkyňa ako správny orgán
dohliadajúci na dodržanie ustanovení zákona č. 308/2000 Z.z. koná bez ohľadu na skutočnosť,
akým spôsobom sa o možnom porušení dozvedela. Zo zákona č. 308/2000 Z.z. ako aj zo zákona
č. 71/1967 Zb. vyplýva, že odporkyňa koná z vlastného podnetu alebo na základe sťažnosti.
V príspevku odzneli tvrdenia redaktora o vážnych nezhodách v rodine zranenej ženy.
Z príspevku tiež vyznelo, že je možné, že zranenie bolo východiskom tejto ženy zo svojej
neľahkej situácie, pričom bolo poukázané na jej psychickú labilnosť. Odporkyňa v napadnutom
rozhodnutí skonštatovala, že práve tieto skutočnosti bez ohľadu na ich pravdivosť patria
do súkromnej intímnej sféry jednotlivca. Odporkyňa dospela k záveru, že z celkového
spracovania príspevku nie je zrejmé, aký verejný záujem navrhovateľka odvysielaním daného
príspevku sledovala.
Vzhľadom na fakt, že navrhovateľka nešpecifikuje z akého dôvodu odporkyňa
nedostatočne zistila skutkový stav a dospela k nesprávnemu právnemu posúdeniu, považuje tento
argument za neopodstatnený a nepravdivý.
Ako už odporkyňa uviedla v jednej z predchádzajúcich častí tohto vyjadrenia, v rámci
správnej úvahy, ktorú v napadnutom rozhodnutí náležite odôvodnila dospela k záveru, že osoba,
do ktorej ľudskej dôstojnosti, dobrej povesti a dobrého mena bolo zasiahnuté bola jasne
identifikovateľná pre svoje širšie okolie. Je nepopierateľné, že dôsledky takéhoto zásahu
sa prejavujú najintenzívnejšie práve v širšom okolí danej osoby. Z tohto dôvodu dospela odporkyňa k záveru, že daná osoba bola jasne identifikovateľná a odvysielaním príspevku teda
došlo k porušeniu ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z..
Navrhovateľka bola vyzvaná odporkyňou v oznámení o začatí správneho konania,
aby zaslala svoje stanovisko a navrhla dôkazy, to znamená, že odporkyňa postupovala podľa § 33
ods. 2 správneho poriadku – dala navrhovateľke možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia
vyjadrila k jeho podkladu a spôsobu jeho zistenia. Navrhovateľka mala tiež právo požiadať
odporkyňu o nariadenie ústneho pojednávania v prípade, že sa chcela pred vydaním rozhodnutia
dodatočne vyjadriť k podkladom rozhodnutia, príp. k spôsobu ich zistenia. Navrhovateľka
túto možnosť nevyužila.
Podkladom pre predmetné rozhodnutie odporkyne bol písomný prepis príspevku
Dobodaná žena odvysielaného v rámci programu dňa 30.03.2009, záznam vysielania
predmetného programu a písomné vyjadrenie navrhovateľky. Odporkyňa pri svojom rozhodovaní
nepoužila žiadne ďalšie podklady, nakoľko dospela k záveru, že skutkový stav veci bol
dostatočne a spoľahlivo zistený, a to vzhliadnutím záznamu vysielania dotknutého programu.
Tvrdenie navrhovateľky, že podľa jej dostupných informácií nebol pred rozhodovaním
a hlasovaním rady vykonaný dôkaz – premietnutie záznamu, je nepodložené, vychádza
len z domnienok navrhovateľky navyše je zavádzajúce. Tak, ako už bolo uvedené, odporkyňa
sa náležite a v miere dostatočnej pre rozhodnutie vo veci oboznámila so skutkovým stavom,
a to na základe prepisu a popisu skutkového stavu vypracovaného Kanceláriou Rady,
ako aj vzhliadnutím predmetného príspevku.
Odporkyňa nesúhlasí s tvrdením navrhovateľky, že predmetný správny spis neobsahuje
zmienku o vzhliadnutí dotknutého reklamného spotu odporcom. Členovia rady na zasadnutí dňa
23.06.2009 hlasovaním rozhodli o tom, že existuje dôvodné podozrenie z porušenia ustanovenia
§ 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. a začali správne konanie voči navrhovateľke. V napadnutom
rozhodnutí odporkyňa explicitne uviedla, že sa oboznámila so skutkovým stavom (str. 2).
Uznesenie odporkyne o začatí správneho konania predpokladá, že odporkyňa sa dôkladne
oboznámila s podkladmi pre začatie správneho konania, ktorými sú prepis a popis skutkového
stavu a záznam vysielania programu Dnes zo dňa 30.03.2009, nakoľko odporkyňa si je vedomá,
že správny orgán je povinný svedomite a zodpovedne zaoberať sa každou vecou, ktorá je
predmetom konania. Preto odporkyňa považovala uvedené podklady pre rozhodnutie
za nesporné.
Ako bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí odporkyňa pri určovaní výšky pokuty
prihliadla na výraznú intenzitu zásahu do ľudskej dôstojnosti, dobrého mena a dobrej povesti
dotknutej osoby. Odporkyňa tiež prihliadla na vysoký počet právoplatných sankcií, ktoré boli
navrhovateľke udelené za závažné porušenia ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z.
(3x 1 000 000,-- Sk – cca 33 000 €, 1x 3 000 000,-- Sk – cca 100 000 € a 2x 500 000,-- Sk –
cca 16 600 €).
Na základe vyššie uvedeného má odporkyňa za to, že ako príslušný správny orgán
v dostatočnej miere zistila skutkový stav veci, na ktorý správne aplikovala relevantné ustanovenie
zákona. Ďalej má za to, že jej rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47 zákona
č. 71/1967 Zb., nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza
zo skutkového stavu zisteného v zmysle ustanovení zákona č. 71/1967 Zb., a že navrhovateľka
nebola na svojich právach ukrátená rozhodnutím, ani postupom správneho orgánu, a že napadnuté
rozhodnutie a postup je v súlade so zákonom a navrhuje, aby Najvyšší súd SR v súlade s § 250q
ods. 2 OSP vydal nasledujúci rozsudok:
Najvyšší súd SR rozhodnutie odporkyne č. RP/38/2009 zo dňa 08.09.2009 potvrdzuje.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporkyne na základe podaného opravného prostriedku, preskúmal rozhodnutie
odporkyne postupom podľa § 246 ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP)
v spojení s § 64 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z. z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku
a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu č. 205-PgO/O-2823/2009
ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov a po vypočutí zástupcov účastníkov
na pojednávaní súdu 11.03.2010 dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky je
čiastočne dôvodný.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. v znení účinnom ku dňu 31.03.2009 (ďalej
len zákon č. 308/2000 Z.z.) programová služba a všetky jej zložky nesmú spôsobom svojho
spracovania a svojim obsahom zasahovať do ľudskej dôstojnosti a slobôd iných.
Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto
zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie :
a) upozornenie na porušenie zákona,
b) odvysielanie oznamu o porušení zákona,
c) pozastavenie vysielania programu alebo jeho časti,
d) pokutu,
e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.
Podľa § 67 ods. 5 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z.z. rada uloží pokutu vysielateľovi
televíznej programovej služby od 100 000,-- Sk do 5 000 000,-- Sk, ak vysiela programy
a iné časti programovej služby, ktorých obsah je v rozpore s povinnosťami podľa § 19.
Najvyšší súd SR z obsahu administratívneho spisu a po oboznámení sa s obsahom
pripojeného zvukovo-obrazového záznamu zistil, že dňa 30.03.2009 o cca 19.25 hod. odvysielala
navrhovateľka program Dnes, v rámci ktorého so začiatkom o cca 19.31 hod. odvysielala
príspevok Dobodaná žena v nemocnici. Z obsahu odvysielaného príspevku bolo zistené,
že v príspevku bola odvysielaná reportáž o zranení 49-ročnej ženy z obce B., ktorú
hospitalizovali do T. nemocnice s bodnými ranami a so silným krvácaním, v dôsledku bodnutia
kuchynským nožom do brucha.
V príspevku odznelo meno obce B., v ktorej zranená žena žije, odznel presný vek zranenej
ženy – 49 rokov, ako aj fakt, že má dvoch synov. Obsahom vizuálnej časti príspevku bolo
celkovo desať záberov rôznej dĺžky a z rôznych uhlov na dom zranenej ženy, pričom z obsahu
uvedených záberov bolo možné jednoznačne identifikovať číslo domu X., ako aj ŠPZ vozidla,
ktoré pred domom bolo zaparkované – ŠPZ: X. Celkové trvanie príspevku bolo zistené v dĺžke
viac ako 1 min. Na podklade uvedeného skutkového stavu veci dospel senát najvyššieho súdu
k záveru, ktorý je totožný so závermi správneho orgánu, že na podklade údajov a skutočností
obsiahnutých v predmetnom príspevku, ktoré odzneli vo verbálnej aj vizuálnej forme, bola žena,
o zranení ktorej príspevok informoval, jednoznačne identifikovateľná pre svoje širšie okolie.
Podľa článku 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na zachovanie
ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
V danom prípade z opisu predmetného príspevku vyplynulo, že navrhovateľka odvysielala
viaceré zábery (asi 10 záberov), ktoré detailne zobrazovali dom, v ktorom zranená 49-ročná žena
v obci B. žije. Na základe uvedených záberov bolo jednoznačne možné identifikovať tento dom,
najmä detailnými zábermi na číslo domu č. 643. Rovnako, podľa názoru súdu, bolo možné na
zaparkovanom vozidle, nachádzajúcom sa pred uvedeným domom rozlíšiť ŠPZ uvedeného
vozidla X.
Posudzovaná reportáž vo verbálnej aj vizuálnej forme, spolu s informáciou o zdravotnom
stave ženy a polemika o príčine vzniku zranenia, z ktorých reportér dedukoval záver, že mohlo
ísť o spáchanie pokusu samovraždy, podľa senátu vedie k záveru, že príspevok je potrebné
považovať za dehonestujúci a urážajúci, znevažujúci právo na súkromie. Súd konštatuje,
že prítomnosť televíznej kamery pred domom poškodenej ženy bola nadbytočná a nežiaduca
najmä preto, že dotknutej osobe nebolo autorom príspevku umožnené, aby sa bránila (účinne)
a uplatnila tak právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, prípadne vyjadrila nesúhlas s obsahom
tvrdení.
Právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti zahŕňa aj právo na ochranu osobnej cti dobrej
povesti, pričom zahŕňa aj právo na súkromie bez nežiaducej širokej publicity v televíznom
programe. Súd sa stotožnil s argumentáciou navrhovateľky v tom smere, že je vo verejnom
záujme potrebné, poukazovať na násilie realizované na ženách v domácom prostredí.
Sporným zostáva, či zvolená forma ako aj samotné odvysielanie príspevku v takejto
podobe poškodenej žene pomohol alebo jej poškodil. Vo verejnom záujme je, aby bola verejnosť
informovaná predovšetkým o páchateľoch domáceho násilia a aby jeho obetiam bola poskytnutá
ochrana, čo však posudzovaný príspevok nerešpektoval.
Poukazujúc na uvedené možno podľa senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
konštatovať, že odporkyňa v preskúmavanom rozhodnutí zákonne rozhodla, keď považovala
zranenie ženy a využitie ľudskej tragédie pre účely výroby uvedenej reportáže, za hrubý a neodôvodnený zásah do ľudskej dôstojnosti zranenej ženy, ako aj do jej základných ľudských
a osobnostných práv.
Z obsahu administratívneho spisu senát najvyššieho súdu zistil, že v tomto prípade bolo
správne konanie začaté na podklade podanej sťažnosti č. 1640/72-2009, ktorá bola doručená rade
dňa 23.04.2009, sťažovateľom bola fyzická osoba. Po preverení obsahovej stránky sťažnosti bolo
radou začaté oznámením o začatí správneho konania č. 205-PgO/O-2823/2009 zo dňa 08.07.2009
správne konanie. Oznámenie bolo doručené navrhovateľke dňa 13.07.2009. K uvedenému
oznámeniu sa písomne odporkyňa dňa 21.07.2009 vyjadrila, zároveň bolo navrhovateľke
doručená na jej žiadosť zo dňa 13.07.2009 monitorovacia správa dňa 21.07.2009.
Navrhovateľka v podanom opravnom prostriedku namietala, že rada sa neoboznámila
s obsahom obrazovo-zvukového záznamu predmetného príspevku. Odporkyňa sa k uvedenej
námietke vyjadrila vo svojom písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku tak, že rada
sa na svojom zasadnutí dňa 08.09.2009 oboznámila s obsahom obrazovo-zvukového nosiča
a rovnako sa s ním odporkyňa dôkladne oboznámila, ako so súčasťou podkladu pre začatie
správneho konania, keďže správny orgán si je vedomý svojej povinnosti svedomite a zodpovedne
zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom konania.
Súd sa oboznámil aj s obsahom zápisnice so zasadnutia rady zo dňa 08.09.2009, z obsahu
ktorého konštatuje, že uvedená zápisnica obsahuje len zápisnicu o hlasovaní rady, nie je v nej
uvedený záznam, že by sa rada oboznámila s obsahom zvukovo-obrazového záznamu príspevku.
Súd z uvedeného dôvodu vykonal na pojednávaní dňa 11.03.2010 dokazovanie,
keď sa senát oboznámil s obsahom obrazovo-zvukového záznamu predmetného príspevku.
Za porušenie povinnosti vysielateľom televíznej programovej služby upravenej v § 19
ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. umožňuje zákon o vysielaní a retransmisii uložiť vysielateľovi
televíznej programovej služby pokutu vo výške v rozpätí od 100 000,-- Sk do 5 000 000,-- Sk.
V tomto prípade bola navrhovateľke uložená pokuta vo výške 33 000 €.
Najvyššiemu súdu SR z jeho rozhodovacej činnosti sú známe niektoré rozhodnutia rady,
najmä rozhodnutia č. RP/73/2007 zo dňa 18.12.2007, ktorým bola uložená pokuta navrhovateľke
vo výške 500 000,-- Sk, ďalej rozhodnutie č. RP/72/2007 zo dňa 18.12.2007, ktorým po zmene
rozhodnutia odporkyne bola rozsudkom Najvyššieho súdu SR uložená pokuta vo výške
2 000 000,-- Sk, ako aj rozhodnutie č. RP/17/2008 zo dňa 03.06.2008 vo výške 500 000,-- Sk,
ako aj rozhodnutie č. RP/55/2007 zo dňa 25.09.2007.
Poukazujúc na uvedené rozhodnutia rady, ktoré boli preskúmavané Najvyšším súdom SR,
ako aj prihliadnuc na odôvodnenie rozhodnutia odporkyne v časti výšky uloženej pokuty, dospel
senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k záveru, že v súlade s § 250q ods.2 OSP v spojení
s § 250l ods.2 OSP, §250j ods. 5 OSP a § 250i ods. 2 OSP uloženú pokutu 33 000 € zníži vzhľadom na fakt, že žena z príspevku je známa len určitému okruhu osôb (obec B. a jej okolie),
nie je osobu známou na celom území Slovenskej republiky.
Rovnako súd prihliadol na už uvedené iné prípady, v ktorých navrhovateľka porušila
povinnosť obsiahnutú v § 19 ods.1 citovaného zákona, a konštatuje, že porovnaním
posudzovaných skutkov dospel senát Najvyššieho súdu SR k záveru, že v tomto prípade ide
o menej závažný prípad zásahu do ľudskej dôstojnosti z hľadiska jeho intenzity pri porovnaní
napr. so skutkom oznámenia smrti blízkej osoby priamo autorom príspevku v priamom vstupe.
Pokuta stanovená súdom v dolnej hranici zákonného rozpätia vo výške 20 000 € je preto uložená
v súlade so zákonom, pričom výška uloženej sankcie je odôvodnená závažnosťou správneho
deliktu, za ktorý súd považuje obsah a formu spracovania príspevku, ktorý výrazným spôsobom,
zasiahol do ľudskej dôstojnosti 49-ročnej ženy, jej dobrej povesti a dobrého mena, osoby,
o zranení ktorej príspevok informoval. K zdôvodneniu trvania správneho deliktu ako je uvedené
v rozhodnutí odporkyne s týmto sa súd stotožnil.
Z uvedených dôvodov senát najvyššieho súdu vo zvyšnej časti napadnuté rozhodnutie
odporkyne č. RP/38/2009 zo dňa 08.09.2010 potvrdil ako zákonné.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250l ods. 2 OSP v spojení s § 250k
ods. 1 OSP tak, že nepriznal navrhovateľke náhradu trov konania, keďže v konaní mala úspech
len čiastočný.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 11. marca 2010
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková