Najvyšší súd   3 Sž 66/2009-25 Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Veroniky Poláčkovej

v právnej veci navrhovateľky: M. – S., s.r.o., B., zastúpená: A. Z. Z., s.r.o., T., proti odporkyni:

Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova č. 8, Bratislava, o opravnom prostriedku

navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. RP/38/2009 zo dňa 08.09.2009, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/38/2009 zo dňa  

08. septembra 2009   m e n í   v časti výroku o výške uloženej pokuty tak, že navrhovateľka  

je povinná zaplatiť pokutu vo výške 20 000 €, vo zvyšku napadnuté rozhodnutie odporkyne  

p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke náhradu trov konania   n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

Odporkyňa rozhodnutím č. RP/38/2009 zo dňa 08.09.2009 uložila navrhovateľke  

za porušenie povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní

a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších

predpisov (ďalej len zákon č. 308/2000 Z.z.) tým, že navrhovateľka v programe Dnes dňa

30.03.2009 o cca 19.25 hod. odvysielala príspevok Dobodaná žena v nemocnici, ktorý obsahom

a spôsobom svojho spracovania zasiahol do ľudskej dôstojnosti, dobrej povesti a dobrého mena

osoby, o zranení ktorej príspevok informoval, za čo bola uložená navrhovateľke sankcia – pokuta podľa § 64 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 67 ods. 5 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške

33 000 €.

Rada vydané rozhodnutie zdôvodnila tým, že verejný záujem na odvysielaní informácií

obsiahnutých v predmetnom príspevku spôsobom, akým boli odvysielané, nie je zjavný.

Sprostredkovanie takýchto informácií zasiahlo do ľudskej dôstojnosti a dobrého mena, dobrej

povesti ako aj práva na súkromie ženy, o zranení ktorej príspevok informoval. Rada zdôraznila,

že v príspevku odznelo meno obce B., v ktorej zranená žena žije, odznel tiež presne vek zranenej

ženy, ako aj fakt, že má dvoch synov. Vizuálnu časť príspevku tvorilo okrem iného celkovo desať

záberov rôznej dĺžky a z rôznych uhlov na dom zranenej ženy. Celkové trvanie príspevku bez

zahlásenia moderátorom je cca 1 minúta 33 sekúnd. Na viacerých záberoch bolo jasne viditeľné

popisné číslo domu, rada preto na podklade skutočností, ktoré odzneli v príspevku vo verbálnej

alebo vizuálnej forme dospela k záveru, že ženu, o zranení ktorej informoval, bolo možné

jednoznačne identifikovať pre svoje širšie okolie. Odporkyňa v rozhodnutí poukázala na

rozhodnutia, ktoré boli vydané pre porušenie povinnosti navrhovateľky upravenej v ustanovení §

19 ods. 1 citovaného zákona. Zároveň zdôvodnila výšku pokuty uloženej navrhovateľke.

Proti rozhodnutiu odporkyne podala včas opravný prostriedok navrhovateľka uvádzajúc,

že jednoznačne odmieta, že by nejakým spôsobom negatívne zasahovala do povesti zranenej

osoby. Práve naopak, je presvedčená, že aj keď ide o príbeh jedného človeka, odvysielanie

reportáže bolo navyše aj vo verejnom záujme. Prípadom podozrení z týrania blízkej a zverenej

osoby totiž prikladajú zvýšenú pozornosť aj štátne orgány. O snahe interpretovať celú situáciu  

čo najpresnejšie svedčí aj fakt, že navrhovateľka oslovila odborníka z odboru psychológie,  

aby sa pokúsil vzniknutú situáciu vo všeobecnosti objasniť z odborného pohľadu. Vzhľadom  

na novinársku etiku a ochranu osoby, o ktorej zraneniach navrhovateľka v reportáži informovala,

neuviedla v reportáži jej meno, neprišlo k jej identifikácii a vo všeobecnosti a v rozsahu širšej

verejnosti táto ani nemohla byť na základe odvysielaného identifikovateľná. Pokiaľ nie je možné

z obsahu odvysielaného príspevku jasne a presvedčivo bez akýchkoľvek pochybností určiť osobu,

ktorej sa príspevok dotýkal, nie je možné, hoci aj reštriktívnymi výkladmi určiť osobu, aktívne

legitimovanú na uplatnenie inštitútu ochrany osobnosti. Z obsahu príspevku jasne vyplýva,  

že v celom príspevku nebola ani raz uvedená konkrétna zmienka, ktorá by naznačovala, že práve

daná fyzická osoba je osobou, do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd malo byť

zasiahnuté.

Na základe platného ústavného práva Slovenskej republiky je každé pôsobenie štátneho

orgánu na ochranu základného práva a slobody mimo výslovne priznanej pôsobnosti neprípustné.

Orgány verejnej správy nemôžu na základe článku 2 ods. 2 Ústavy SR obmedzovať práva osôb

vo väčšej miere než im dovoľuje zákon a v jeho medziach a to ani prostredníctvom správnej

úvahy. Práve posudzovanie spôsobu spracovania programu a to aj z kvalitatívneho hľadiska, je

podľa názoru navrhovateľky takým konaním, ktoré je nad rámec oprávnení, ktoré odporcovi

ukladá zákon o vysielaní a retransmisii.

V odôvodnení rada argumentuje, že na základe správnej úvahy dospela k záveru,  

že do ľudskej dôstojnosti bolo zasiahnuté odvysielaním informácií nasledovného znenia:

- 49 ročná žena z obce B.,

- matka dvoch synov,

- vizuálny záber rodinného domu, pred ktorým stojí redaktor,

- vizuálny záber na neidentifikované osobné motorové vozidlo stojace pred domom,  

pred ktorým stojí redaktor.

Rada nedostatočne zistila skutkový stav a dospela k nesprávnemu právnemu posúdeniu

veci, na základe čoho vydala nezákonné a vecne nesprávne rozhodnutie. Podľa názoru

navrhovateľky v napadnutom rozhodnutí rady absentuje skutková veta (nie je vyšpecifikovaná)

a z tohto dôvodu považuje rozhodnutie odporkyne za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť,

keďže nie je možné ustáliť akým spôsobom, komu, čím konkrétne bolo zasiahnuté do ľudskej

dôstojnosti.

Odporkyňa na svojom zasadnutí dňa 08.09.2009 rozhodla rozhodnutím č. RP/38/2009

o uložení sankcie. Podkladom pre rozhodnutie rady podľa písomných vyjadrení bol písomný

prepis príspevku, Správa o šetrení sťažností č. 1640/72-2009 a písomné vyjadrenie navrhovateľky

zo dňa 21.07.2009. Ani v Správe o šetrení sťažnosti, ani v Oznámení o začatí správneho konania,

ani Rozhodnutí č. RP/38/2009 nie je uvedené, či rada ako kolektívny orgán verejnej správy

zložený z deviatich členov, a rozhodujúci verejným hlasovaním hlasovala na podklade všetkých

dostupných dôkazov získaných Kanceláriou Rady v správnom konaní, či sa oboznámil  

so všetkými dôkazmi osobne a samostatne. Odporkyňa musí dbať nad dodržiavaním zákonov

a sama koná len v súlade s ustanoveniami platných právnych noriem.

Navrhovateľka má za to, že rada v tomto konkrétnom prípade posúdila vec právne

nesprávne, nakoľko skutková podstata, z ktorej vychádzala, nemá oporu v spisoch, pretože podľa

dostupných informácií nebol uskutočnený pred rozhodovaním a hlasovaním rady dôkaz –

premietnutie záznamu posudzovanej relácie, príspevku relácie D. zo dňa 30.03.2009. Písomná

analýza relácie uskutočnená pracovníkmi Kancelárie Rady, nemôže byť dostatočným podkladom

pre rozhodnutie, nemôže byť istým vodítkom, načrtnúť okruh právnych a skutkových problémov,

podriadiť ich pod konkrétne ustanovenia konkrétnych zákonov, a to predovšetkým kvôli

skutočnosti, že sa jedná o rozhodnutie Rady pre televízne a rozhlasové vysielanie a nie

rozhodnutie Kancelárie Rady pre televízne a rozhlasové vysielanie.

Pokiaľ sa týka výšky uloženej sankcie 33 000 €, má navrhovateľka za to,  

že táto v nadväznosti na vyššie uvedené argumenty je neprimerane vysoká, nemá oporu  

vo vykonanom dokazovaní, nespĺňa funkciu výchovnú ani preventívnu a vzhľadom  

na predchádzajúce výšky udelených sankcií za porušenie ustanovenia § 19 ods. 1 zákona  

č. 308/2000 Z.z. nevidí ani kontinualitu sankčného trestania správneho orgánu. Má za to,  

že odporkyňa udeľuje výšky finančných sankcií bez zjavného logického postupu v závislosti  

od kvantity a kvality posudzovaného porušovania.

Na základe všetkých vyššie uvedených argumentov a dôkazov má navrhovateľka za to,

že rozhodnutie č. RP/38/2009 zo dňa 08.09.2009 bolo vydané na základe nesprávne posúdeného

skutkového a právneho stavu, nemá oporu v spisoch, je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné

v celom svojom rozsahu. Preto žiada Najvyšší súd SR, aby po zvážení všetkých dostupných

dôkazných prostriedkov rozhodnutie odporkyne č. RP/38/2009 zo dňa 08.09.2009 vo veci

uloženia pokuty vo výške 33 000 € za porušenie § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. zamietol.

K podanému opravnému prostriedku sa písomne vyjadrila odporkyňa dňa 27.11.2009

uvádzajúc, že vzhľadom na objektívnu zodpovednosť právnických osôb sú proklamované snahy

vysielateľa irelevantné. Jedinou podstatnou skutočnosťou pri posudzovaní súladu napadnutého

príspevku s povinnosťami ustanovenými v zákone č. 308/2000 Z.z. je iba výsledok týchto snáh

a teda samotný príspevok. Použitie podmieňovacieho spôsobu pri informáciách z intímnej

a súkromnej sféry fyzickej osoby nemôže samo o sebe vylúčiť zásah do ľudskej dôstojnosti

a základných práv a slobôd fyzickej osoby. V príspevku odznelo meno obce B., v ktorej zranená

žena žije, odznel tiež presný vek zranenej ženy ako aj fakt, že má dvoch synov. Vizuálnu časť

príspevku tvorilo okrem iného celkovo desať záberov rôznej dĺžky a z rôznych uhlov na dom

zranenej ženy (celkové trvanie zahlásenia moderátorom je cca 1 min 33 sek.). Na viacerých

záberoch je jasne viditeľné (v niektorých záberoch priblížené a zaostrené) popisné číslo domu.

Z ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. je však zrejmé, že v prípade, ak dôjde

k zásahu do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných, odporkyňa ako správny orgán

dohliadajúci na dodržanie ustanovení zákona č. 308/2000 Z.z. koná bez ohľadu na skutočnosť,

akým spôsobom sa o možnom porušení dozvedela. Zo zákona č. 308/2000 Z.z. ako aj zo zákona

č. 71/1967 Zb. vyplýva, že odporkyňa koná z vlastného podnetu alebo na základe sťažnosti.

V príspevku odzneli tvrdenia redaktora o vážnych nezhodách v rodine zranenej ženy.

Z príspevku tiež vyznelo, že je možné, že zranenie bolo východiskom tejto ženy zo svojej

neľahkej situácie, pričom bolo poukázané na jej psychickú labilnosť. Odporkyňa v napadnutom

rozhodnutí skonštatovala, že práve tieto skutočnosti bez ohľadu na ich pravdivosť patria  

do súkromnej intímnej sféry jednotlivca. Odporkyňa dospela k záveru, že z celkového

spracovania príspevku nie je zrejmé, aký verejný záujem navrhovateľka odvysielaním daného

príspevku sledovala.

Vzhľadom na fakt, že navrhovateľka nešpecifikuje z akého dôvodu odporkyňa

nedostatočne zistila skutkový stav a dospela k nesprávnemu právnemu posúdeniu, považuje tento

argument za neopodstatnený a nepravdivý.

Ako už odporkyňa uviedla v jednej z predchádzajúcich častí tohto vyjadrenia, v rámci

správnej úvahy, ktorú v napadnutom rozhodnutí náležite odôvodnila dospela k záveru, že osoba,

do ktorej ľudskej dôstojnosti, dobrej povesti a dobrého mena bolo zasiahnuté bola jasne

identifikovateľná pre svoje širšie okolie. Je nepopierateľné, že dôsledky takéhoto zásahu  

sa prejavujú najintenzívnejšie práve v širšom okolí danej osoby. Z tohto dôvodu dospela odporkyňa k záveru, že daná osoba bola jasne identifikovateľná a odvysielaním príspevku teda

došlo k porušeniu ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z..

Navrhovateľka bola vyzvaná odporkyňou v oznámení o začatí správneho konania,  

aby zaslala svoje stanovisko a navrhla dôkazy, to znamená, že odporkyňa postupovala podľa § 33

ods. 2 správneho poriadku – dala navrhovateľke možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia

vyjadrila k jeho podkladu a spôsobu jeho zistenia. Navrhovateľka mala tiež právo požiadať

odporkyňu o nariadenie ústneho pojednávania v prípade, že sa chcela pred vydaním rozhodnutia

dodatočne vyjadriť k podkladom rozhodnutia, príp. k spôsobu ich zistenia. Navrhovateľka  

túto možnosť nevyužila.

Podkladom pre predmetné rozhodnutie odporkyne bol písomný prepis príspevku

Dobodaná žena odvysielaného v rámci programu dňa 30.03.2009, záznam vysielania

predmetného programu a písomné vyjadrenie navrhovateľky. Odporkyňa pri svojom rozhodovaní

nepoužila žiadne ďalšie podklady, nakoľko dospela k záveru, že skutkový stav veci bol

dostatočne a spoľahlivo zistený, a to vzhliadnutím záznamu vysielania dotknutého programu.

Tvrdenie navrhovateľky, že podľa jej dostupných informácií nebol pred rozhodovaním

a hlasovaním rady vykonaný dôkaz – premietnutie záznamu, je nepodložené, vychádza  

len z domnienok navrhovateľky navyše je zavádzajúce. Tak, ako už bolo uvedené, odporkyňa  

sa náležite a v miere dostatočnej pre rozhodnutie vo veci oboznámila so skutkovým stavom,  

a to na základe prepisu a popisu skutkového stavu vypracovaného Kanceláriou Rady,  

ako aj vzhliadnutím predmetného príspevku.

Odporkyňa nesúhlasí s tvrdením navrhovateľky, že predmetný správny spis neobsahuje

zmienku o vzhliadnutí dotknutého reklamného spotu odporcom. Členovia rady na zasadnutí dňa

23.06.2009 hlasovaním rozhodli o tom, že existuje dôvodné podozrenie z porušenia ustanovenia

§ 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. a začali správne konanie voči navrhovateľke. V napadnutom

rozhodnutí odporkyňa explicitne uviedla, že sa oboznámila so skutkovým stavom (str. 2).

Uznesenie odporkyne o začatí správneho konania predpokladá, že odporkyňa sa dôkladne

oboznámila s podkladmi pre začatie správneho konania, ktorými sú prepis a popis skutkového

stavu a záznam vysielania programu Dnes zo dňa 30.03.2009, nakoľko odporkyňa si je vedomá,

že správny orgán je povinný svedomite a zodpovedne zaoberať sa každou vecou, ktorá je

predmetom konania. Preto odporkyňa považovala uvedené podklady pre rozhodnutie  

za nesporné.

Ako bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí odporkyňa pri určovaní výšky pokuty

prihliadla na výraznú intenzitu zásahu do ľudskej dôstojnosti, dobrého mena a dobrej povesti

dotknutej osoby. Odporkyňa tiež prihliadla na vysoký počet právoplatných sankcií, ktoré boli

navrhovateľke udelené za závažné porušenia ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z.

(3x 1 000 000,-- Sk – cca 33 000 €, 1x 3 000 000,-- Sk – cca 100 000 € a 2x 500 000,-- Sk –  

cca 16 600 €).

Na základe vyššie uvedeného má odporkyňa za to, že ako príslušný správny orgán

v dostatočnej miere zistila skutkový stav veci, na ktorý správne aplikovala relevantné ustanovenie

zákona. Ďalej má za to, že jej rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47 zákona  

č. 71/1967 Zb., nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza

zo skutkového stavu zisteného v zmysle ustanovení zákona č. 71/1967 Zb., a že navrhovateľka

nebola na svojich právach ukrátená rozhodnutím, ani postupom správneho orgánu, a že napadnuté

rozhodnutie a postup je v súlade so zákonom a navrhuje, aby Najvyšší súd SR v súlade s § 250q

ods. 2 OSP vydal nasledujúci rozsudok:

Najvyšší súd SR rozhodnutie odporkyne č. RP/38/2009 zo dňa 08.09.2009 potvrdzuje.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia odporkyne na základe podaného opravného prostriedku, preskúmal rozhodnutie

odporkyne postupom podľa § 246 ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP)

v spojení s § 64 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z. z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku

a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu č. 205-PgO/O-2823/2009  

ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov a po vypočutí zástupcov účastníkov  

na pojednávaní súdu 11.03.2010 dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky je

čiastočne dôvodný.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. v znení účinnom ku dňu 31.03.2009 (ďalej  

len zákon č. 308/2000 Z.z.) programová služba a všetky jej zložky nesmú spôsobom svojho

spracovania a svojim obsahom zasahovať do ľudskej dôstojnosti a slobôd iných.

Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto

zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie :

a) upozornenie na porušenie zákona,

b) odvysielanie oznamu o porušení zákona,

c) pozastavenie vysielania programu alebo jeho časti,

d) pokutu,

e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.

Podľa § 67 ods. 5 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z.z. rada uloží pokutu vysielateľovi

televíznej programovej služby od 100 000,-- Sk do 5 000 000,-- Sk, ak vysiela programy  

a iné časti programovej služby, ktorých obsah je v rozpore s povinnosťami podľa § 19.

Najvyšší súd SR z obsahu administratívneho spisu a po oboznámení sa s obsahom

pripojeného zvukovo-obrazového záznamu zistil, že dňa 30.03.2009 o cca 19.25 hod. odvysielala

navrhovateľka program Dnes, v rámci ktorého so začiatkom o cca 19.31 hod. odvysielala

príspevok Dobodaná žena v nemocnici. Z obsahu odvysielaného príspevku bolo zistené,  

že v príspevku bola odvysielaná reportáž o zranení 49-ročnej ženy z obce B., ktorú

hospitalizovali do T. nemocnice s bodnými ranami a so silným krvácaním, v dôsledku bodnutia

kuchynským nožom do brucha.

V príspevku odznelo meno obce B., v ktorej zranená žena žije, odznel presný vek zranenej

ženy – 49 rokov, ako aj fakt, že má dvoch synov. Obsahom vizuálnej časti príspevku bolo

celkovo desať záberov rôznej dĺžky a z rôznych uhlov na dom zranenej ženy, pričom z obsahu

uvedených záberov bolo možné jednoznačne identifikovať číslo domu X., ako aj ŠPZ vozidla,

ktoré pred domom bolo zaparkované – ŠPZ: X. Celkové trvanie príspevku bolo zistené v dĺžke

viac ako 1 min. Na podklade uvedeného skutkového stavu veci dospel senát najvyššieho súdu

k záveru, ktorý je totožný so závermi správneho orgánu, že na podklade údajov a skutočností

obsiahnutých v predmetnom príspevku, ktoré odzneli vo verbálnej aj vizuálnej forme, bola žena,

o zranení ktorej príspevok informoval, jednoznačne identifikovateľná pre svoje širšie okolie.

Podľa článku 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na zachovanie

ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

V danom prípade z opisu predmetného príspevku vyplynulo, že navrhovateľka odvysielala

viaceré zábery (asi 10 záberov), ktoré detailne zobrazovali dom, v ktorom zranená 49-ročná žena

v obci B. žije. Na základe uvedených záberov bolo jednoznačne možné identifikovať tento dom,

najmä detailnými zábermi na číslo domu č. 643. Rovnako, podľa názoru súdu, bolo možné na

zaparkovanom vozidle, nachádzajúcom sa pred uvedeným domom rozlíšiť ŠPZ uvedeného

vozidla X.

Posudzovaná reportáž vo verbálnej aj vizuálnej forme, spolu s informáciou o zdravotnom

stave ženy a polemika o príčine vzniku zranenia, z ktorých reportér dedukoval záver, že mohlo

ísť o spáchanie pokusu samovraždy, podľa senátu vedie k záveru, že príspevok je potrebné

považovať za dehonestujúci a urážajúci, znevažujúci právo na súkromie. Súd konštatuje,  

že prítomnosť televíznej kamery pred domom poškodenej ženy bola nadbytočná a nežiaduca

najmä preto, že dotknutej osobe nebolo autorom príspevku umožnené, aby sa bránila (účinne)

a uplatnila tak právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, prípadne vyjadrila nesúhlas s obsahom

tvrdení.

Právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti zahŕňa aj právo na ochranu osobnej cti dobrej

povesti, pričom zahŕňa aj právo na súkromie bez nežiaducej širokej publicity v televíznom

programe. Súd sa stotožnil s argumentáciou navrhovateľky v tom smere, že je vo verejnom

záujme potrebné, poukazovať na násilie realizované na ženách v domácom prostredí.

Sporným zostáva, či zvolená forma ako aj samotné odvysielanie príspevku v takejto

podobe poškodenej žene pomohol alebo jej poškodil. Vo verejnom záujme je, aby bola verejnosť

informovaná predovšetkým o páchateľoch domáceho násilia a aby jeho obetiam bola poskytnutá

ochrana, čo však posudzovaný príspevok nerešpektoval.

Poukazujúc na uvedené možno podľa senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

konštatovať, že odporkyňa v preskúmavanom rozhodnutí zákonne rozhodla, keď považovala

zranenie ženy a využitie ľudskej tragédie pre účely výroby uvedenej reportáže, za hrubý a neodôvodnený zásah do ľudskej dôstojnosti zranenej ženy, ako aj do jej základných ľudských

a osobnostných práv.

Z obsahu administratívneho spisu senát najvyššieho súdu zistil, že v tomto prípade bolo

správne konanie začaté na podklade podanej sťažnosti č. 1640/72-2009, ktorá bola doručená rade

dňa 23.04.2009, sťažovateľom bola fyzická osoba. Po preverení obsahovej stránky sťažnosti bolo

radou začaté oznámením o začatí správneho konania č. 205-PgO/O-2823/2009 zo dňa 08.07.2009

správne konanie. Oznámenie bolo doručené navrhovateľke dňa 13.07.2009. K uvedenému

oznámeniu sa písomne odporkyňa dňa 21.07.2009 vyjadrila, zároveň bolo navrhovateľke

doručená na jej žiadosť zo dňa 13.07.2009 monitorovacia správa dňa 21.07.2009.

Navrhovateľka v podanom opravnom prostriedku namietala, že rada sa neoboznámila

s obsahom obrazovo-zvukového záznamu predmetného príspevku. Odporkyňa sa k uvedenej

námietke vyjadrila vo svojom písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku tak, že rada  

sa na svojom zasadnutí dňa 08.09.2009 oboznámila s obsahom obrazovo-zvukového nosiča

a rovnako sa s ním odporkyňa dôkladne oboznámila, ako so súčasťou podkladu pre začatie

správneho konania, keďže správny orgán si je vedomý svojej povinnosti svedomite a zodpovedne

zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom konania.

Súd sa oboznámil aj s obsahom zápisnice so zasadnutia rady zo dňa 08.09.2009, z obsahu

ktorého konštatuje, že uvedená zápisnica obsahuje len zápisnicu o hlasovaní rady, nie je v nej

uvedený záznam, že by sa rada oboznámila s obsahom zvukovo-obrazového záznamu príspevku.

Súd z uvedeného dôvodu vykonal na pojednávaní dňa 11.03.2010 dokazovanie,  

keď sa senát oboznámil s obsahom obrazovo-zvukového záznamu predmetného príspevku.

Za porušenie povinnosti vysielateľom televíznej programovej služby upravenej v § 19

ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. umožňuje zákon o vysielaní a retransmisii uložiť vysielateľovi

televíznej programovej služby pokutu vo výške v rozpätí od 100 000,-- Sk do 5 000 000,-- Sk.

V tomto prípade bola navrhovateľke uložená pokuta vo výške 33 000 €.

Najvyššiemu súdu SR z jeho rozhodovacej činnosti sú známe niektoré rozhodnutia rady,

najmä rozhodnutia č. RP/73/2007 zo dňa 18.12.2007, ktorým bola uložená pokuta navrhovateľke

vo výške 500 000,-- Sk, ďalej rozhodnutie č. RP/72/2007 zo dňa 18.12.2007, ktorým po zmene

rozhodnutia odporkyne bola rozsudkom Najvyššieho súdu SR uložená pokuta vo výške

2 000 000,-- Sk, ako aj rozhodnutie č. RP/17/2008 zo dňa 03.06.2008 vo výške 500 000,-- Sk,

ako aj rozhodnutie č. RP/55/2007 zo dňa 25.09.2007.

Poukazujúc na uvedené rozhodnutia rady, ktoré boli preskúmavané Najvyšším súdom SR,

ako aj prihliadnuc na odôvodnenie rozhodnutia odporkyne v časti výšky uloženej pokuty, dospel

senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k záveru, že v súlade s § 250q ods.2 OSP v spojení

s § 250l ods.2 OSP, §250j ods. 5 OSP a § 250i ods. 2 OSP uloženú pokutu 33 000 € zníži vzhľadom na fakt, že žena z príspevku je známa len určitému okruhu osôb (obec B. a jej okolie),

nie je osobu známou na celom území Slovenskej republiky.

Rovnako súd prihliadol na už uvedené iné prípady, v ktorých navrhovateľka porušila

povinnosť obsiahnutú v § 19 ods.1 citovaného zákona, a konštatuje, že porovnaním

posudzovaných skutkov dospel senát Najvyššieho súdu SR k záveru, že v tomto prípade ide

o menej závažný prípad zásahu do ľudskej dôstojnosti z hľadiska jeho intenzity pri porovnaní

napr. so skutkom oznámenia smrti blízkej osoby priamo autorom príspevku v priamom vstupe.

Pokuta stanovená súdom v dolnej hranici zákonného rozpätia vo výške 20 000 € je preto uložená

v súlade so zákonom, pričom výška uloženej sankcie je odôvodnená závažnosťou správneho

deliktu, za ktorý súd považuje obsah a formu spracovania príspevku, ktorý výrazným spôsobom,

zasiahol do ľudskej dôstojnosti 49-ročnej ženy, jej dobrej povesti a dobrého mena, osoby,

o zranení ktorej príspevok informoval. K zdôvodneniu trvania správneho deliktu ako je uvedené

v rozhodnutí odporkyne s týmto sa súd stotožnil.

Z uvedených dôvodov senát najvyššieho súdu vo zvyšnej časti napadnuté rozhodnutie

odporkyne č. RP/38/2009 zo dňa 08.09.2010 potvrdil ako zákonné.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250l ods. 2 OSP v spojení s § 250k  

ods. 1 OSP tak, že nepriznal navrhovateľke náhradu trov konania, keďže v konaní mala úspech

len čiastočný.  

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 11. marca 2010

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková