Najvyšší súd
3 Sž 6/2010
-27 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana
Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej
veci navrhovateľky: M. T., s.r.o., B., zastúpená: A. K. B. – Ď., s.r.o., D., proti odporkyni:
Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova č. 8, Bratislava, o opravnom prostriedku
navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. RP/3/2010 zo dňa 12.01.2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/3/2010 zo dňa
12. januára 2010 z r u š u j e podľa § 250l ods. 2 OSP v spojení s § 250j ods. 2
písm. e/ OSP a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.
Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
I.
Napadnutým rozhodnutím č. RP/3/2010 zo dňa 12.01.2010 odporkyňa (ďalej aj rada)
rozhodla podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g/ a h/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní
a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon č. 308/2000 Z.z.) postupom podľa § 71 zákona č. 308/2000 Z.z.,
že navrhovateľka ako účastníčka správneho konania č. 307-PLO/O-4353/2009 porušila:
3 Sž 6/2010
I. Povinnosť ustanovenú v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že dňa 26.09.2009
o cca 11.10 hod. odvysielal program W., ktorý by mohol ohroziť morálny vývin
maloletých, za čo mu bola uložená podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d/ v spojení s
§ 67 ods. 5 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankcia – pokuta vo výške 3 320 €.
II. Za porušenie povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. tým,
že dňa 29.09.2009 o cca 11.10 hod. odvysielala program W., označením ktorého ako
nevhodného pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov došlo k nesprávnemu
uplatneniu jednotného systému označovania, za čo uložil navrhovateľke podľa § 64
ods. 1 písm. d/ v spojení s§ 67 ods. 3 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu –
pokutu vo výške 670 €.
V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa použila zákon č. 308/2000 Z.z. v znení účinnom
od 15.12.2009.
II.
Proti rozhodnutiu odporkyne podala včas opravný prostriedok navrhovateľka
namietajúc, že z odôvodnenia rozhodnutia odporkyne je zjavné, že odporkyňa použila novú
právnu úpravu a to aj napriek tej skutočnosti, že program W. bol odvysielaný
pred dňom nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy zákona o vysielaní a retransmisii.
Z tohto dôvodu poukazuje na neexistenciu prechodných ustanovení zákona č. 308/2000 Z.z.
v novej právnej úprave, umožňujúcich použitie novej právnej úpravy aj na konania a skutky
subjektov, ku ktorým došlo pred dňom nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy.
Uvedeným postupom rada porušila základný princíp právneho štátu zakotvený v článku 1
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len Ústava SR) a preto je napadnuté rozhodnutie
nezákonné.
Rovnako navrhovateľka namietala použitie ustanovenia § 67 ods. 3 písm. c/ zákona
č. 308/2000 Z.z. novej právnej úpravy, podľa ktorého rada uloží pokutu vysielateľovi
televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 663 €
do 66 837 €, ak nezabezpečil klasifikáciu a označenie programov alebo iných zložiek
programovej služby (§ 20 ods. 4) v súlade s podmienkami ustanovenými osobitným
predpisom. Poukázal aj na znenie § 67 ods. 3 písm. c/ citovaného zákona v znení
do 14.12.2009.
V dôsledku uvedenej skutočnosti, teda pre nedostatok uvedenia presvedčivých
dôvodov použitia novej právnej úpravy zákona o vysielaní a retransmisii je podľa názoru
odvolateľa napadnuté rozhodnutie ako celok individuálnym správnym aktom, ktorý
v žiadnom prípade nemôže na jeho adresáta a teda odvolateľa pôsobiť presvedčujúco.
Na podklade uvedeného navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté
rozhodnutie odporkyne č. RP/3/2010 zo dňa 12.01.2010 zrušil a priznal odvolateľovi náhradu
trov konania.
3 Sž 6/2010
III.
K podanému opravnému prostriedku sa písomne vyjadrila odporkyňa dňa 22.03.2010
uvádzajúc, že posudzovaný program bol odvysielaný dňa 26.09.2009, pričom odporkyňa
nespochybňuje, že dňa 12.01.2010, teda v čase vydania rozhodnutia RP/3/2010, postupovala
podľa právneho predpisu platného a účinného v čase rozhodovania, t.j. postupovala podľa
zákona č. 308/2000 Z.z. v znení zákona 498/2009 Z.z. účinného od 15.12.2009.
Odporkyňa zdôrazňuje, že navrhovateľka bola v oznámení č. 5461/2009 zo dňa
17.12.2009, teda bezprostredne po tom, čo nadobudol účinnosť zákon č. 498/2009 Z.z.
upovedomená o tom, že odporkyňa bude postupovať v správnom konaní č. 307-PLO/O-
4353/2009 podľa účinných právnych predpisov, teda podľa zákona č. 308/2000 Z.z. v znení
zákona č. 498/2009 Z.z. Navrhovateľka bola súčasne vyzvaná, aby sa k tejto skutočnosti
vyjadrila, čo však navrhovateľka v priebehu správneho konania neurobila a uvedený postup
nenamietala. Z tohto dôvodu považuje odporkyňa uvedenú argumentáciu za zjavne účelovú.
Odporkyňa poukázala ďalej na znenie článku 1 ods. 1 Ústavy SR, ako aj na zákaz
spätného retroaktívneho pôsobenia správnych predpisov, resp. ich ustanovení. Uviedla,
že zákon č. 498/2009 Z.z. neobsahuje intertemporálne, prechodné ustanovenie, ktoré
by explicitne riešilo otázku správnych konaní vo veci zistenia stavu v dodržiavaní právnych
predpisov, ktoré sa začali pred 15.12.2009. Aplikáciou novej právnej úpravy tak dochádza
k uplatneniu tzv. nepravej retroaktivity, teda k aplikácii nového právneho predpisu
na následky vyplývajúce zo situácií vzniknutých v dobe účinnosti predchádzajúcich právnej
úpravy. Základ retroaktivity právnych noriem je zdôvodnený požiadavkou právnej istoty
a ochrany legitímneho očakávania fyzických a právnických osôb, pričom novelou zákona
č. 308/2000 Z.z. neprišlo k ohrozeniu právnej istoty a legitímneho očakávania navrhovateľa.
Zákon č. 498/2009 Z.z. neobsahoval ustanovenia, ktoré by rade uložili povinnosť aplikovať
na právne vzťahy vzniknuté za účinnosti dovtedajších právnych predpisov, dovtedajšie právne
predpisy. Preto rada dňa 12.01.2010 bola povinná konať výlučne na základe vtedy účinného
právneho predpisu a teda nemohla aplikovať zákon č. 308/2000 Z.z. v znení účinnom
do 14.12.2009.
Poukazujúc na uvedené skutočnosti, keďže odporkyňa má za to že v dostatočnej miere
zistila skutkový stav, na ktorý správne aplikovala relevantné ustanovenia zákona navrhla,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie č. RP/3/2010, ktoré vydala dňa
12.01.2010, potvrdil.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporkyne na základe podaného opravného prostriedku, preskúmal rozhodnutie 3 Sž 6/2010
odporkyne postupom podľa § 246 ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len OSP) v spojení s § 64 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z., na pojednávaní súdu dňa
13.05.2010 z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s ústnymi
vyjadreniami zástupcov účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu č. 307-
PLO/O-4353/2009 dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky je dôvodný.
Z obsahu spisového materiálu, ktorý bol predložený súdu vyplýva, že v tejto veci bolo
začaté správne konanie oznámením o začatí správneho konania č. 307-PLO/O-4353/2009
zo dňa 26.10.2009, ktoré bolo doručené advokátovi navrhovateľky dňa 13.11.2009. V spise
sa nachádza prepis/popis programu W. zo dňa 26.09.2009, ďalej opätovná výzva
na vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní zo dňa 24.11.2009, ktorá bola
doručená advokátovi navrhovateľky dňa 02.12.2009, ďalej vyjadrenie navrhovateľky
k začatému správnemu konaniu, ako aj oznámenie o zmene zákona č. 308/2000 Z.z.,
ktoré adresovala odporkyňa dňa 17.12.2009 navrhovateľke, oznámenie bolo doručené dňa
21.12.2009.
Na podklade uvedeného bolo súdom zistené, že navrhovateľka dňa 26.09.2009
o 11.10 hod. odvysielala program W. Obsah odvysielaného programu nebol medzi účastníkmi
sporný. Sporným zostalo právne posúdenie veci - najmä vyriešenie spornej otázky aké znenie
zákona č. 308/2000 Z.z. je potrebné v danom prípade aplikovať, či znenie zákona účinné
v čase spáchania skutku alebo v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V tomto prípade
odvysielaním uvedeného programu mala byť porušená povinnosť vysielateľa televíznej
programovej služby – § 20 ods. 3 a § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z.
Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z obsahu napadnutého rozhodnutia rady
zistil, že odporkyňa aplikovala na zistený skutkový stav zákon č. 308/2000 Z.z. v znení
zákona č. 498/2009 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 15.12.2009.
Podľa § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. v znení účinnom ku dňu 26.09.2009
programy alebo iné zložky programovej služby, ktoré by mohli ohroziť fyzický, psychický
alebo morálny vývin maloletých alebo narušiť ich duševné zdravie a emocionálny stav,
sa nesmú vysielať v čase od 6.00 hod. do 22.00 hod.
Podľa § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. v znení účinnom ku dňu 26.09.2009
na základe klasifikácie programov podľa vekovej vhodnosti je vysielateľ programovej služby
povinný na ochranu maloletých zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania
ustanovený podľa osobitného predpisu 28a) (ďalej len „jednotný systém označovania“).
Podľa § 67 ods. 3 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z.z. v znení účinnom ku dňu
26.09.2009 rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby od 663 €
do 66 387 € a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 99 € do 19 916 €,
ak nezabezpečil klasifikáciu a označenie programov (§ 20 ods. 4) alebo neuplatnil toto
označenie v rámci ním vysielanej programovej služby.
3 Sž 6/2010
Podľa § 67 ods. 5 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. v znení účinnom ku dňu
26.09.2009 rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby od 3 319 € do
165 969 € a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497 € do 49 790 €, ak vysiela
programy a iné zložky programovej služby, ktoré by mohli ohroziť fyzický, psychický alebo
morálny vývin maloletých alebo narušiť ich duševné zdravie alebo emocionálny stav v čase
od 6.00 hod. do 22.00 hod. (§ 20 ods. 3).
Zákon č. 308/2000 Z.z. v znení účinnom ku dňu 12.01.2010 obsahuje nasledovnú
úpravu:
Podľa § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. programy alebo iné zložky programovej
služby, ktoré by mohli ohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých
alebo narušiť ich duševné zdravie a emocionálny stav, sa nesmú vysielať v čase od 6.00 hod.
do 22.00 hod.
Podľa § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. na základe klasifikácie programov podľa
vekovej vhodnosti sú vysielateľ televíznej programovej služby a poskytovateľ audiovizuálnej
mediálnej služby na požiadanie povinní na ochranu maloletých zaviesť a uplatňovať jednotný
systém označovania ustanovený podľa osobitného predpisu28a) (ďalej len „jednotný systém
označovania“).
Podľa § 67 ods. 3 písm. c/ zákona č. 308/2000 Z.z. rada uloží pokutu vysielateľovi
televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 663 €
do 66 387 € a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 99 € do 19 916 €,
ak nezabezpečil klasifikáciu a označenie programov alebo iných zložiek programovej služby
(§ 20 ods. 4) alebo nezabezpečil časové zaradenie programov alebo iných zložiek
programovej služby v súlade s podmienkami ustanovenými osobitným predpisom 28a) (§ 20
ods. 5).
Podľa § 67 ods. 5 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. rada uloží pokutu vysielateľovi
televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3 319 €
do 165 969 € a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497 € do 49 790 €, ak vysiela
programy a iné zložky programovej služby, ktoré by mohli ohroziť fyzický, psychický alebo
morálny vývin maloletých alebo narušiť ich duševné zdravie alebo emocionálny stav v čase
od 6.00 hod. do 22.00 hod. (§ 20 ods. 3).
Podľa článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len Ústava SR) výklad
a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych
predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
3 Sž 6/2010
Súd je v konaní podľa článku 46 ods.2 Ústavy SR pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutí orgánov verejnej správy zodpovedný za to, že preskúma zákonnosť uloženej
sankcie na základe princípov materiálneho právneho štátu.
Podľa článku 50 ods. 6 trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona
účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa
priaznivejšie.
Na rozdiel od retroaktivity súvisiacej s trestným konaním, ktorú Ústava SR výslovne
upravuje článkom 50 ods. 6, ochrana pred retroaktivitou právnych účinkov v ostatných
veciach podľa právneho názoru ústavného súdu je implikovaná v princípe právneho štátu
ustanoveného článkom 1 ods. 1 Ústavy SR (Ján Drgonec: Ústava Slovenskej republiky,
komentár, druhé vydanie, Heuréka 2007).
Poukazujúc na uvedené, prihliadnuc aj na čl. 6 a 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd v znení Protokolu č.11, dospel senát najvyššieho súdu k záveru,
že v tomto prípade je potrebné rozhodnutie odporkyne zrušiť (§ 250l ods. 2 OSP v spojení
s § 250j ods. 2 písm. e/ OSP), keďže na posúdenie správneho deliktu, ktorý je vymedzený
vo výroku rozhodnutia odporkyne použila rada zákon, ktorý v čase, keď sa skutok stal nebol
účinným.
V ďalšom konaní bude preto úlohou odporkyne na zistený skutkový stav aplikovať
zákon č. 308/2000 Z.z. v znení účinnom v čase, kedy sa posudzovaný skutok stal, t.j. ku dňu
26.09.2009.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250l ods. 2 OSP v spojení s § 250k ods. 1
veta prvá OSP tak, že vo vyhlásenom rozsudku priznal navrhovateľke náhradu trov konania.
Navrhovateľka si uplatnila náhradu trov konania v podanom opravnom prostriedku,
ale bez špecifikácie a bez ich vyčíslenia.
Najvyšší súd vo vyhlásenom rozsudku síce priznal navrhovateľke právo na náhradu
trov konania, ale navrhovateľka vôbec, teda ani v lehote tri dni od vyhlásenia rozsudku
(§246c ods. 1veta prvá OSP v spojení s § 151 ods. 1 OSP) trovy právneho zastúpenia
nevyčíslila a nedoručila vyčíslenie trov súdu.
Z obsahu súdneho spisu súd zistil, že ku dňu vyhlásenia rozsudku iné trovy okrem trov
právneho zastúpenia navrhovateľke nevznikli (§ 151 ods. 2 OSP), súd jej preto nepriznal
náhradu trov konania, keďže v tomto prípade nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady
trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, t.j. vo výroku vyhláseného rozsudku.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok (§ 250ja ods. 6 OSP). 3 Sž 6/2010
V Bratislave dňa 13. mája 2010
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková