Najvyšší súd

3 Sž 59/2008

  Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci

navrhovateľa: S., s.r.o., P., proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Kolárska č. 6,

Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. RP/16/2008 zo dňa 20.05.2008,

takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie odporkyne č. RP/16/2008  

zo dňa 20.05.2008   p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke sa právo náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Navrhovateľ opravným prostriedkom doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

dňa 04.07.2008 žiadal preskúmať rozhodnutie odporkyne č. RP/16/2008 zo dňa 20.05.2008,

ktorým odporkyňa uložila navrhovateľovi podľa 64 ods. 1 písm. d/ zák.č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení

neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 308/2000 Z.z.) sankciu – pokutu určenú podľa § 67  

ods. 2 písm. b/ zák.č. 308/2000 Z.z. vo výške 5 000,-- Sk, pretože navrhovateľ porušil povinnosť

ustanovenú v § 16 písm. e/ zák.č. 308/2000 Z.z. tým, že neposkytla Rade na vyžiadanie súvislý

záznam z vysielania zo dňa 06.01.2007.

Navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku namietal nesprávne právne posúdenie

veci, poukázal na články 1 ods. 1 a 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, zdôraznil vnútornú

rozporuplnosť záverov, na základe ktorých odporkyňa určila, že pre nesúvislosť doručeného

záznamu vysielania je navrhovateľ zodpovedný za správny delikt bez prihliadnutia  

na skutočnosť, že navrhovateľ zaslal časť chýbajúceho záznamu dva týždne po doručení

oznámenia o začatí správneho konania. Navrhovateľ je názoru, že nedošlo k porušeniu povinnosti

poskytnúť požadovaný záznam vysielania (§ 5 ods. 1 písm. m/ zák.č. 308/2000 Z.z.),  

za ktoré odporkyňa uložila navrhovateľovi pokutu, keďže povinnosť poskytnúť záznam

vysielania požadovaný Radou bol navrhovateľom preukázateľne splnený a neobstojí tvrdenie

odporkyne, že v danom prípade musí byť kumulatívne splnená povinnosť uchovávať súvislé

záznamy vysielania v lehote 30 dní odo dňa vysielania a zároveň ich poskytnúť na vyžiadanie

Rade.

Interpretačný prístup odporkyne v danom prípade nie je reálnym naplnením obsahu

základného práva na ochranu tak, ako ho ústavný súd vymedzil vo svojej stabilizovanej

judikatúre.

Navrhovateľ je názoru, že odporkyňa síce v odôvodnení rozhodnutia demonštratívne

odkazuje na príslušné ustanovenie právnych noriem, pri ich výklade a aplikácii použila ľubovôľu

a nezabezpečila tak účel a zmysel použitej právnej normy so zreteľom na jej miesto v určitom

systéme alebo podsystéme právnych noriem, teda sama povinnosť racionálnej argumentácie  

pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia nerešpektovala.

S poukazom na uvedené navrhol navrhovateľ, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

K podanému opravnému prostriedku sa písomne vyjadrila odporkyňa, ktorá uviedla,  

že v tomto prípade správny delikt bol spôsobený opomenutím zákonnej povinnosti a následným konaním nie je možné odstrániť vznik deliktuálnej spôsobilosti. Doručenie chýbajúcej časti

záznamu vysielania navrhovateľom až po začatí správneho konania v tejto veci, nemôže spôsobiť

zánik deliktuálnej spôsobilosti navrhovateľa. Ani na jednom z predložených DVD nosičov,  

na ktorých má byť požadovaný súvislý záznam vysielania zo dňa 06.01.2007 sa nenachádzala

časť záznamu vysielania navrhovateľa v časovom rozpätí od 11.32 hod. do 12.45 hod. Na základe

písomnej výzvy súvislý záznam zo dňa 06.01.2007 nebol doručený odporkyni. Uvedeným

konaním porušil navrhovateľ povinnosť, ktorú mu na základe svojho zákonného oprávnenia

odporkyňa uložila. Doručenie chýbajúcej časti záznamu až po začatí správneho konania, malo

za následok skončenie trvania protiprávneho stavu, avšak toto nemalo vplyv na skutočnosť,  

že nezaslaním súvislého záznamu došlo k spáchaniu správneho deliktu. Skutočnosť,  

že navrhovateľ dňa 16.04.2007 doplnil chýbajúcu časť záznamu vysielania zo dňa 06.01.2007,

nič nemení na skutočnosti, že si navrhovateľ nesplnil svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 16

písm. e/ zákona č. 308/2000 Z.z.

S poukazom na uvedené požiadala odporkyňa súd, aby rozhodnutie č. RP/48/2007 zo dňa

11.09.2007 potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd príslušný na rozhodnutie o opravnom

prostriedku podľa § 64 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z. v spojení s § 246 ods. 2 písm. a/

Občianskeho súdneho poriadku /ďalej len OSP/, preskúmal vec v rozsahu námietok navrhovateľa

obsiahnutých v podanom opravnom prostriedku a v súlade s § 250q ods. 1 OSP dospel k záveru,

že opravný prostriedok nie je dôvodný.

Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že uvedenou vecou sa zaoberal Najvyšší súd

SR v rozsudku 3 Sž 102/2007 zo dňa 17.01.2008. V predmetnej veci rozhodol tak, že zrušil

rozhodnutie odporkyne č. RP/48/2007 zo dňa 11.09.2007, pretože nebol dostatočne zistený

skutkový stav, najmä nebol predložený kompletný administratívny spis, v predmetnom

administratívnom spise chýbal nosič DVD, ktorý mal predložiť navrhovateľ na výzvu

odporkyne.

Skutkové zistenia v danej veci zostali nezmenené, v tomto prípade požiadala odporkyňa

navrhovateľku dňa 08.01.2007 o zaslanie súvislého záznamu vysielania programovej služby

Central TV zo dňa 05. a 06.01. 2007 a to v lehote 5 dní od doručenia žiadosti. Prípis bol doručený

navrhovateľovi dňa 16.01.2007. Záznam vysielania v tomto prípade predložil navrhovateľ odporkyni dňa 24.01.2007. Skutočnosť, že uvedený záznam nebol predložený ako záznam

súvislý, vyplýva zo samotného Oznámenia o začatí správneho konania vo veci možného

porušenia ust. § 16 písm. e/ zák.č. 308/2000 Z.z. zo dňa 27.03.2007, ktoré bolo doručené

navrhovateľovi dňa 02.04.2007. Dňa 13.04.2007 zaslal navrhovateľ časť chýbajúceho záznamu

vysielania zo dňa 06.01.2007 odporkyni, teda doplnil aj časť záznamu, ktorú Rada

vyšpecifikovala ako chýbajúcu.

V tomto súdnom konaní predložila odporkyňa súdu spolu s administratívnym spisom  

aj záznamy z vysielania navrhovateľa zo dňa 06.01.2007 na nosiči DVD.

Podľa § 16 písm. e/ zák. č. 308/2000 Z.z. je vysielateľ povinný uchovávať súvislé

záznamy počas 30 dní odo dňa ich vysielania v zodpovedajúcej kvalite; na vyžiadanie Rady

poskytne vysielateľ záznam vysielania na zvyčajnom technickom nosiči, ktorého druh určí Rada

po dohode s vysielateľom.

Podľa § 5 ods. 1 písm. m/ zák.č. 308/2000 Z.z. do pôsobnosti rady v oblasti výkonu

štátnej správy patrí aj žiadať záznamy vysielania od vysielateľov v prípade potreby.

Podľa § 67 ods. 2 písm. b/ rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby

od 5 000,-- Sk do 200 000,-- Sk, ak neposkytol rade požadovaný záznam vysielania (§ 5 ods. 1

písm. m/).

Z obsahu administratívneho spisu ako aj zo súdneho spisu vyplynulo, že odporkyňa

požiadala navrhovateľa prípisom zo dňa 08.01.2007 o zaslanie súvislého záznamu vysielania

programovej služby Central TV zo dňa 05. a 06. januára 2007 do 5 dní od doručenia žiadosti.

V tomto prípade je nesporné, že navrhovateľ predložil odporkyni záznam dňa 24.01.2007,  

avšak záznam zo dňa 06.01.2007 nebol súvislý, keďže chýbal záznam v čase od 11.32 hod.  

do 12.45 hod. Navrhovateľ v tomto prípade porušil povinnosť, ktorú mu uložila v súlade  

s § 5 ods. 1 písm. m/ rada, keď nepredložil rade súvislý záznam. Urobil tak až dodatočne,  

po doručení oznámenia o začatí správneho konania a to dňa 13.04.2007. Keďže v prípise

o vyžiadaní záznamov požadovala odporkyňa zaslanie súvislého záznamu, pričom navrhovateľka

súvislý záznam v lehote 5 dní rade nepredložila, čo vyplýva aj z predložených DVD nosičov,

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že sankcia – pokuta, ktorá bola v tomto

prípade uložená v súlade s § 67 ods. 2 písm. b/citovaného zákona, na dolnej hranici zákonného rozpätia, bola uložená zákonne. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky

napadnuté rozhodnutie odporkyne potvrdil.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 veta

prvá O.s.p. tak, že navrhovateľke, ktorá nemala vo veci úspech nepriznal právo na náhradu trov

konania.

P O U Č E N I E :   Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 19. novembra 2008

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková