Najvyšší súd
3 Sž/5/2014
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci navrhovateľa: MAC TV s.r.o., so sídlom Brečtanová 1, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária Bugala – Ďurček, s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 102, Bratislava, proti odporcovi: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8, Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. RP/093/2013 zo dňa 17. decembra 2013, jednomyseľne
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporcu č. RP/093/2013 zo dňa 17.12.2013 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi u k l a d á povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 500 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vedený v Štátnej pokladnici, Bratislava.
Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozhodnutím č. RP/093/2013 zo dňa 17.12.2013 odporca rozhodol, že navrhovateľ ako vysielateľ porušil
povinnosť ustanovenú v § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.“) tým, že „dňa 09.07.2013 o cca 19.30 hod.“ odvysielal v rámci programovej služby JOJ v programe Noviny príspevok informujúci o obsahu programu Šport, ktorý obsahoval aj obrazové informácie zachytávajúce surovú čelnú zrážku dvoch koní na dostihoch v Nemecku, teda napĺňajúce kritérium „reálne násilie s jeho následkami“, pred ktorý nezaradil slovné upozornenie „Nasledujúce zábery nie sú vhodné pre maloletých divákov“, čím došlo k nesprávnemu uplatneniu § 6 ods. 6 Jednotného systému označovania, za čo mu Rada uložila podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu – pokutu, určenú podľa § 67 ods. 3 písm. c) zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške 700 €.
Proti tomuto rozhodnutiu Rady podal vysielateľ v súlade s ustanovením § 250l a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) v zákonnej lehote opravný prostriedok, domáhajúc sa zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. V merite veci namietal, že odvysielanú udalosť „zrážku dvoch konaní“ nie je možné hodnotiť ako reálne násilie.
Odporca vo vyjadrení zo dňa 03.06.2014 navrhoval, aby najvyšší súd napadnuté rozhodnutie odporkyne potvrdil. Pokiaľ ide o pojem “násilie“, Rada tento pojem vykladá ako akékoľvek pôsobenie fyzických síl s deformujúcim účinkom. Poukazoval no to, že vysielateľ pri opakovanom odvysielaní v programe Šport, ktorý nasledoval po monitorovanom programe Noviny, divákov na nevhodnosť identického obrazového materiálu pre maloletých upozornil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa § 246 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z.z. preskúmal procesný postup a napadnuté rozhodnutie odporcu na pojednávaní za prítomnosti zástupcov účastníkov konania.
Podľa § 20 ods.4 zák. č. 308/2000 Z.z. Vysielateľ programovej služby je povinný zohľadniť vekovú vhodnosť programov a iných zložiek programovej služby pre maloletých a zabezpečiť ich časové zaradenie v súlade s podmienkami ustanovenými osobitným predpisom. 28a)
Podľa § 6 ods. 6 vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 589/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania v spravodajských programoch a publicistických programoch, ktoré sú klasifikované ako vhodné pre všetky vekové skupiny maloletých, odvysielaniu obrazového materiálu tvoriaceho súčasť týchto programov, ktorý zobrazuje osobné tragédie, reálne násilie s jeho následkami a obeťami vrátane zobrazení následkov na obetiach v dôsledku živelných pohrôm, dopravných alebo leteckých nešťastí, najmä obrazy zranení, krvi, telesných znetvorení a utrpenia, obrazy zranených alebo umierajúcich detí, alebo zobrazenie detí ako obetí alebo ako svedkov kriminálnych činov, predchádza slovné upozornenie: "Nasledujúce zábery nie sú vhodné pre maloletých divákov."
Uvedené ustanovenie § 6 ods. 6 obsahuje demonštratívne vymedzenie správneho deliktu pojmom „najmä“. Je právomocou Rady ako kolektívneho orgánu vytvárať správnu úvahu a posudzovať, či odvysielaná udalosť je porovnateľná s demonštratívne vymedzenými udalosťami v § 6 ods. 6 a či došlo k spáchaniu správneho deliktu. Pri tomto procese nemôže byť narušená právna istota vysielateľa pri aplikácii uvedených ustanovení. Senát najvyššieho súdu v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. nezistil vybočenie správnej úvahy z medzí a hľadísk ustanovených § 6 ods. 6 Vyhlášky. Správna úvaha nie je mechanickou subsumpciou skutkového stavu, ale pri vyhodnocovaní záberov nevhodných pre maloletých divákov má výrazne materiálny charakter so zameraním na účel právnej regulácie. Rada správnou úvahou nastavuje obsahovo - hodnotové ponímanie práva, právo interpretuje pre vysielateľa. V danom prípade vysielateľ svojim následným správaním vo vysielaní už zaradil upozornenie o nevhodnosti záverov pre maloletých divákov, čím potvrdil, že obrazové informácie zachytávajúce surovú čelnú zrážku dvoch koní vyžadovali pred odvysielaním upozornenie. Senát hodnotí v zhode s Radou uvedenú udalosť ako správny delikt, ktorý objektívne vznikol, za ktorý bola vysielateľovi uložená primeraná sankcia. Senát procesné porušenie, majúce vplyv na zákonnosť rozhodnutia nezistil.
O trovách konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal úspech v konaní nepriznal právo na náhradu trov konania.
O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok za podaný opravný prostriedok súd rozhodol podľa § 2 ods. 4 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 3. februára 2015
JUDr. Ivan R U M A N A, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková