Najvyšší súd
3 Sž 48/2009
-20 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana
Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci
žalobcu: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky so sídlom Kutuzovova č. 8, Bratislava
proti žalovaným: 1/ Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky, so sídlom
Továrenská č. 7, Bratislava, 2/ predseda Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Telekomunikačného úradu Slovenskej
republiky č. 45/01/2009 zo dňa 15.05.2009 takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobu z a m i e t a .
Konanie proti žalovanému 2/ z a s t a v u j e.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Žalobca dňa 16.07.2009 podal žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky č. 45/01/2009 zo dňa 15.05.2009,
ktorým predseda Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky ako príslušný správny
orgán podľa § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej len správny poriadok) a § 72 ods. 3 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o elektronických
komunikáciách) podľa § 59 ods. 1 a 2 v spojení s § 61 ods. 3 správneho poriadku zamietol
rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky č. 9910501041 zo dňa 29.01.2009.
Žalobca v podanej žalobe namietal, že žalovaný pri vydaní prvostupňového
rozhodnutia č. 9910501041 zo dňa 29.01.2009, v zmysle ktorého bolo vydané povolenie
na prevádzkovanie rádiového zariadenia, postupoval podľa § 12 ods. 1 zák.č. 610/2003 Z.z.
Podľa názoru žalobcu mal však žalovaný postupovať podľa § 12 ods. 2 zák.č. 610/2003 Z.z.,
ako dôvody uvádza § 49 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z., § 49 ods. 1 zák.č. 610/2003 Z.z.
a § 12 ods. 2 zák.č. 610/2003 Z.z. Žalovaný mal odpovedať na žiadosť žalobcu zo dňa
16.01.2009 len neformálnym oznámením o pridelení frekvencie pre účel uvedený v žiadosti
žalobcu.
Ďalej namietal, že malo byť aplikované ustanovenie § 33 ods. 3 zákona č. 610/2003 Z.z.
Žalovaný v rozhodnutí o rozklade účelovo poukazuje len na primárne civilné využitie
frekvencie pre pozemnú pohyblivú službu, ale neuvádza možnosť jej sekundárneho,,mil“
využitia pre pevnú a pohyblivú službu,,mil“ (obranné systémy).
Ak Ministerstvo obrany Slovenskej republiky požiadalo o pridelenie frekvencie
za účelom jej využitia pri vojskovom cvičení na vojenskom letisku, jednoznačne i vzhľadom
na uvedenú náplň – opis činnosti ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy podľa
§ 12 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej
správy v znení neskorších predpisov pridelenú frekvenciu mohol žalobca využívať
a aj využíval len na účely obrany resp. bezpečnosti štátu tak, ako to predpokladá ustanovenie
§ 33 ods. 3 zákona č. 610/2003 Z.z.
Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozhodnutie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky č. 9910501041 zo dňa
29.01.2009 a rozhodnutie o rozklade Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky
č. 45/01/2009 zo dňa 15.05.2009 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s tým,
aby žalovanému 1/ uložil povinnosť vrátiť žalobcovi jednorazovú úhradu za pridelenie
frekvencie vo výške 34,85 €.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky žalobu zamietol. Tvrdenie, že žalovaný mal v uvedenom prípade postupovať podľa
§ 12 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách a neformálnym spôsobom odpovedať
na žiadosť žalobcu, je nesprávne. Pretože frekvencie v národnej tabuľke frekvenčného spektra
boli na primárnej báze vymedzené pre pohyblivú službu civ. a až na sekundárnej báze
pre pevnú a pohyblivú sieť mil. Frekvencia X. MHz. pre príslušnú službu (pevná, pohyblivá
a pod.) so statusom primárnej bázy má z hľadiska jej využitia a kvality úplne inú hodnotu ako
frekvencia X. MHz. pre príslušnú službu so statusom sekundárnej bázy. Rádiokomunikačná
služba zabezpečovaná na frekvencii primárnej báze nemôže byť rušená žiadnymi inými
službami a má právo požadovať ochranu pred škodlivým rušením. Naopak stanice pracujúce
na frekvencii na sekundárnej báze nesmú spôsobovať škodlivé rušenie staniciam na primárnej
báze, ktorým už frekvencie boli alebo ešte neskôr budú pridelené, ďalej obdobne nesmú požadovať ochranu pred škodlivým rušením stanicami pracujúcimi na frekvencii na primárnej
báze. Žalobca si bol plne vedomý, že žiada o frekvencie pre službu so statusom primárnej
bázy, ktoré sú vymedzené pre pohyblivú službu civ. Ak by žalobca využíval frekvencie na
sekundárnej báze, ktoré sú vymedzené na účely obrany štátu, bezpečnosti štátu, ochrany
verejného poriadku, života, verejného zdravia a majetku, aplikoval by sa § 12 ods. 2 zákona
o elektronických komunikáciách. V uvedenom prípade by žalobca nepotreboval individuálne
povolenie na využívanie frekvencií a takisto by podľa § 33 ods. 3 zákona o elektronických
komunikáciách nebol povinný platiť jednorazovú úhradu za využívanie frekvencií.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2,
písm. a/ O.s.p. v spojení s § 72 ods. 4 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného
v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol,
pretože dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia a postup žalovaného správneho orgánu
v medziach žaloby sú v súlade so zákonom.
Žalobca z dôvodu zabezpečenia spojenia v rámci vykonávania vojskových skúšok
zariadenia TMPS v priestore vojenského letiska P. v termíne 01.04.2009 – 31.05.2009 podal
dňa 22.01.2009 na Telekomunikačnom úrade Slovenskej republiky žiadosť o pridelenie jednej
frekvencie vo frekvenčnom rozsahu X. – X. MHz a súčasne o vydanie povolenia na zriadenie
a prevádzkovanie rádiových zariadení pozemnej služby.
Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky podľa § 12 ods. 1, § 30 ods. 1 písm. c/,
§ 32 ods. 1 a § 32 ods. 19 zákona o elektronických komunikáciách žiadosti žalobcu vyhovel
v celom rozsahu a vydal žalobcovi individuálne povolenie na používanie frekvencie X. MHz
a povolenie na prevádzkovanie rádiového zariadenia (pohyblivé zariadenia prenosné v počte
5ks) a súčasne uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť úhradu za povolenie za pridelené
frekvencie 34,85 €.
Hore uvedený skutkový stav medzi účastníkmi konania nebol sporný. Žalobca
namietal procesný postup žalovaného a nesprávnu aplikáciu ustanovení zákona
o elektronických komunikáciách. Tvrdil, že žalovaný nemal postupovať pri vydaní
rozhodnutia podľa § 12 ods. 1 ale podľa § 12 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách
Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 610/2003 poskytovať siete, služby alebo siete a služby
možno len na základe všeobecného povolenia. Ak na poskytovanie siete, služby alebo siete
a služby je potrebné udeliť individuálne právo na používanie čísel alebo frekvencií, úrad vydá
podniku individuálne povolenie na používanie čísel podľa § 31 alebo individuálne povolenie
na používanie frekvencií podľa § 32.
Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 610/2003 povolenie podľa odseku 1 nie je potrebné
na osobitné siete s výnimkou sietí alebo ich častí, ktoré sú zriadené rádiovými zariadeniami
na frekvenciách, ktoré neboli na tento účel vymedzené v národnej tabuľke frekvenčného spektra.
Najvyšší súd dospel k záveru, že vyriešeniu sporu o výklad a aplikáciu predmetných
ustanovení prechádza zistenie právnej povahy frekvenčného pásma X.- X. MHz podľa
Národnej tabuľky frekvenčného spektra, v rámci ktorého bola žalobcovi pridelená frekvencia
č. X. MHz.
Najvyšší súd konštatuje, že pre procesný postup žalovaného je právne významné,
že frekvenčné pásmo je v Národnej tabuľke frekvenčného spektra uvedené ako prednostná
služba (Primary Service) určená na civilné využitie (použitá skratka civ.) a až ako podružná
služba (Secondary Service) je určená na účely obrany štátu (skratka mil.). Skutočnosť,
že toto frekvenčné pásmo má tento dvojitý režim využitia objektívne vyžaduje (ratio legis)
vydanie individuálneho povolenia t.j. rozhodnutia s konštitutívnymi účinkami. Podľa
národnej tabuľky frekvenčného spektra totiž stanice podružnej služby nesmú spôsobovať
škodlivé rušenie staniciam na primárnej báze, ktorým už frekvencie boli alebo ešte neskôr
budú pridelené. Vyžaduje sa preto posúdenie žiadosti žalovaným a rozhodnutie žalovaného.
Individuálne povolenie žalobca nepotrebuje, ak využíva frekvencie v rámci frekvenčného
spektra určeného podľa Národnej tabuľky frekvenčného spektra výlučne, alebo v prednostnej
službe ako mil. Tu konflikt s inou prednostnou službou nevzniká. Najvyšší súd
preto konštatuje, že procesný postup žalovaného v ktorom vydal individuálne povolenie
žalobcovi je v súlade s ust. § 12 ods. 1, § 32 ods. 1, ods. 19 zákona o elektronických
komunikáciách.
Možno preto zovšeobecniť, že na prevádzkovanie rádiového zariadenia na frekvencii,
vo frekvenčnom pásme, ktoré je podľa Národnej tabuľky frekvenčného spektra určené
v prednostnej službe na civilné využitie (PRIMARY SERVICE), potrebuje Ministerstvo
obrany SR individuálne povolenie Telekomunikačného úradu SR podľa § 12 ods. 1, § 32
ods. 1 a § 32 ods. 19 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách.
Žalobca ako ďalší dôvod nezákonnosti rozhodnutia žalovaného nadväzne tvrdil,
že nemalo byť uplatnené ustanovenie § 33 ods. 3 zákona o elektrických komunikáciách
o úhrade za právo používať pridelené frekvencie.
Najvyšší súd konštatuje, že výrok o úhrade sumy 34,85 € za pridelené frekvencie
a volacie značky je vo formálnom súlade s výrokom o pridelení frekvencie a identifikačných
znakov žalobcovi. Frekvencia a identifikačné znaky boli žalobcovi pridelené individuálnym
povolením, t.j. rozhodnutím s konštitutívnymi účinkami.
Podľa § 33 ods. 1, prvá a druhá veta zákona o elektronických komunikáciách úhrada
za právo používať frekvencie zohľadňuje zaručenie efektívneho a bezporuchového použitia
frekvencií. Úhrada za právo používať frekvencie je jednorazová úhrada za vymedzenie
alebo pridelenie frekvencie.
Najvyšší súd konštatuje, že nárok na úhradu žalobcovi vznikol, pretože k prideleniu
frekvencii došlo a úhrada má zohľadňovať efektívne a bezporuchové použitie frekvencií,
v danom prípade vo frekvenčnom spektre, ktoré je v prednostnej službe určené na civilné
využitie. Pridelením frekvencie individuálnym povolením žalovaný teda zaručoval
Ministerstvu obrany SR efektívne a bezporuchové použitie v primárne civilnom frekvenčnom
spektre, ktoré môžu využívať i iní užívatelia frekvencií.
Žalovaný vydal individuálne povolenie žalobcovi v oblasti frekvenčného spektra X. –
X. MHz, ktorého využitie v zmysle § 49 ods. 5 zák.č. 610/2003 Z.z. neplánuje Ministerstvo
obrany SR. Keby išlo o frekvenčné spektrum, v ktorom Ministerstvo obrany SR plánuje jeho
využitie, žalobca by individuálne povolenie žalovaného nepotreboval a postupoval by
v zmysle § 12 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách.
Najvyšší súd v medziach žaloby nezistil, že by napadnuté rozhodnutie bolo z dôvodov
tvrdených žalobcom v rozpore so zákonom, preto žalobu zamietol.
Najvyšší súd poukazuje na to, že žalobca v žalobných dôvodoch netvrdil,
že by predmetné individuálne povolenie malo charakter dočasného individuálneho povolenia
v zmysle § 32 ods. 26 zákona o elektronických komunikáciách. Napadnuté rozhodnutie
nebolo vydané podľa ust. § 32 ods. 26 zákona o elektronických komunikáciách.
Žalovaný 2/ ako správny orgán vykonáva svoju pôsobnosť iba v rámci organizácie
žalovaného 1/ a účinky rozhodnutí žalovaného 2/ v oblasti verejnej správy sa viažu
na žalovaného 1/. Pasívne procesne legitimovaným subjektom a účastníkom konania je
preto žalovaný 1/. Súd preto pre neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky – pasívnej
procesnej legitimácie žalovaného 2/, konanie proti nemu zastavil podľa § 246c O.s.p., prvá
veta O.s.p. v spojení s § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca úspech v konaní
nemal, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 17. septembra 2009
JUDr. Ivan R u m a n a,v.r.
predseda senátu
za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková