Najvyšší súd 3 Sž 39/2009-33 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Anny Elexovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD.
v právnej veci navrhovateľky: M., s.r.o., B., zastúpená: Advokátska kancelária B. – Ď., s.r.o., R.,
proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova č. 8, Bratislava, v konaní
o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. RP/14/2009 zo dňa
21.04.2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/14/2009 zo dňa
21. apríla 2009 z r u š u j e podľa § 250l ods. 2 OSP v spojení s § 250j ods. 3 OSP a vec
v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 364,31 € na účet
Advokátska kancelária B. – Ď., s.r.o., R., do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
O d ô v o d n e n i e
Navrhovateľka podala opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporkyne č. RP/14/2009
zo dňa 21.04.2009, ktorým odporkyňa uložila navrhovateľke sankciu – pokutu podľa § 67 ods. 5
písm. a/ v spojení s § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii
a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej
len zákon č. 308/2000 Z.z.) vo výške 3 500 €, za porušenie povinnosti ustanovenej v § 32 ods. 12
zákona č. 308/2000 Z.z. tým, keď navrhovateľka dňa 21.09.2008 v čase cca 12.20 hod. odvysielala v rámci programu autosalón informácie týkajúce sa služby S. S., ktoré naplnili
definíciu skrytej reklamy podľa § 32 ods. 13 zákon č. 308/2000 Z.z.
Navrhovateľka v podanom opravnom prostriedku uviedla, že je názoru, že odporkyňa
nesprávne právne posúdila zistený skutkový stav veci, čím prišlo k vydaniu nezákonného
rozhodnutia.
Navrhovateľka k jednotlivým znakom vyplývajúcim z ust. § 32 ods. 13 zákona
č. 308/2000 Z.z., ktoré charakterizujú pojem skrytá reklama, uviedol nasledovné:
A. Ešte pred samotným rozhodnutím, vydala rada materiál označený ako správa zo šetrenia
sťažnosti č. 3626/176-2008, ktorý zaslala navrhovateľke na vyjadrenie ako podklad
pre rozhodnutie, pričom odporkyňa neuviedla skutočnosti, ktoré sú uvedené v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia, pre ktoré konanie navrhovateľky by v tomto prípade malo
napĺňať znaky skutkovej podstaty skrytej reklamy, čím odporkyňa nekonala podľa § 3
ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. správny poriadok. Z uvedených dôvodov preto nebolo
umožnené navrhovateľke vyjadriť sa k tým skutočnostiam, ktoré správny orgán
v napadnutom rozhodnutí považuje za podstatné pre naplnenie jedného zo znakov
skutkovej podstaty skrytej reklamy s tým, že v čase, kedy správny orgán umožnil v súlade
s ustanovením § 3 ods. 2 správneho poriadku vyjadriť sa navrhovateľke k podkladom
pre rozhodnutie, tieto skutočnosti ako dôvod, pre ktorý je možné považovať konanie
odvolateľky za konanie spĺňajúce prvý znak skutkovej podstaty skrytej reklamy,
nepovažovala. Naopak, v čase pred vydaním rozhodnutia a v čase, kedy správny orgán
umožnil odvolateľke vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie, správny orgán považoval
za rozhodnú skutočnosť, uvedenie leasingových produktov S. S., a.s., pričom
v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v programe síce nebol bližšie špecifikovaný
konkrétny produkt spoločnosti L. S. S., a.s., avšak na naplnenie skutkového stavu v tomto
prípade sa presná a úplná identifikácia poskytovaných služieb nevyžaduje. Navrhovateľka
zdôraznila, že v predmetnom programe nebola odvysielaná žiadna slovná alebo obrazová
informácia o konkrétnom produkte L. S. S., a.s., a keďže nebol konkretizovaný žiaden
produkt, potom divák v skutočnosti nedostal žiadnu konkrétnu informáciu o konkrétnom
produkte uvedenej spoločnosti, ale len všeobecnú informáciu o tej skutočnosti, že popri
iných bankových a iných finančných inštitúciách poskytuje službu leasingu aj spoločnosť
L. S. S., a.s.,
B. Informácia podľa písmena A. musí plniť reklamný účel s tým, že musí existovať zámer
vysielateľa, v tomto prípade navrhovateľky, využiť túto informáciu na reklamný účel.
Navrhovateľka uviedla, že nenamieta, ani nenamietala odkaz pojmu reklamný účel,
ale namieta aplikáciu tohto pojmu, nie však samostatne ale v spojitosti s ďalším pojmom
obsiahnutým v § 32 ods. 13 zákona č.308/2000 Z.z. a to s pojmom zámerné využitie
informácie a zároveň aplikáciu celej právnej normy obsiahnutej v tomto ustanovení na
analyzovaný skutkový prípad. Navrhovateľka uviedla, že v prípade ust. § 32 ods. 13
zákona č. 308/2000 Z.z. nejde o žiadne vytvorenie domnienky, či už vyvrátiteľnej,
alebo nevyvrátiteľnej, pretože zo znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že ide
o demonštratívny výpočet skutočností, po ktorých nastaní je možné považovať konanie konajúcej osoby za zámerné. Navrhovateľka zdôraznila, že v tomto prípade odvysielaný
program bol síce pripravený redakčne dopredu, avšak inou treťou osobou, nie
vysielateľom, ktorý nezasahoval do usporiadania obsahu programu, ktorý bol a je
vyrábaný ako kompletný samostatný program na kľúč. Táto skutočnosť je zásadným
rozdielom v danej veci.
C. K existencii možnosti uvedenia verejnosti do omylu o podstate tejto informácie
navrhovateľka uviedla, že hoc divák v programe venovanom problematike motorizmu,
resp. automobilového priemyslu, nemôže dôvodne očakávať všeobecné informácie
o možnostiach financovania motorových vozidiel, k tomu navrhovateľka uviedla,
že v predmetnom programe nebola odvysielaná žiadna informácia, ktorú správny orgán
namietal pred vydaním napadnutého rozhodnutia a ku ktorej umožnil odvolateľovi
vyjadriť sa.
Poukazujúc na uvedené navrhovateľka navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
zrušil napadnuté rozhodnutie rady RP/14/2009 zo dňa 21.04.2009.
K podanému opravnému prostriedku sa dňa 15.07.2009 vyjadrila odporkyňa uvádzajúc,
že argumentáciu navrhovateľky obsiahnutú v opravnom prostriedku považuje za chybnú,
vychádzajúcu zo zrejmého nepochopenia priebehu správneho konania. Podkladom
pre rozhodnutie rady v tomto prípade bol okrem samotného audiovizuálneho záznamu programu,
ktorý tvorí súčasť administratívneho spisu, aj textový prepis/popis posudzovaného programu.
Samotná správa o šetrení sťažnosti č. 3626/176-2008, ktorá bola navrhovateľovi zaslaná
na základe jeho žiadosti podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám,
však podklad pre rozhodnutie v správnom konaní nepredstavuje, pretože ide o pracovný materiál
Kancelárie Rady vypracovaný na základe sťažnosti doručenej proti vysielaniu programu A. zo
dňa 21.09.2008. samotná sťažnosť svojou povahou len indikuje možné porušenie zákona č.
308/2000 Z.z.
Odporkyňa uviedla, že navrhovateľka bola riadne oboznámená s predmetom správneho
konania, mala možnosť vyjadriť sa podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku k podkladu
rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, pričom navrhovateľka
toto právo aj zrealizovala v rozsahu, v akom uznala sama za vhodné. Správa o šetrení sťažnosti je
informáciou, na ktorú sa vzťahuje pôsobnosť zákona o slobodnom prístupe k informáciám
a preto bola odporcovi zaslaná na základe tohto zákona. Odporkyňa vykonala dôkazy
a vyhodnotila podklady pre rozhodnutie podľa vlastnej úvahy.
V tomto prípade bola odvysielaná obrazová informácia o spoločnosti L. S. S., a.s., slovná
informácia o spoločnosti S. S., a.s., slovná informácia o činnostiach poskytovateľa služieb,
v tomto prípade o poskytovaní leasingových služieb, slovná informácia o činnostiach
poskytovateľa služieb, v tomto prípade o poskytovaní leasingových služieb spoločnosti L. S. S.,
a.s. Odporkyňa ako správny orgán vykonávajúci obsahovú reguláciu reklamy a telenákupu
v televíznom a rozhlasovom vysielaní považuje naplnenie prvého kritéria za preukázané. Predmetné informácie boli odvysielané v programe A. dňa 21.09.2008 o cca 12.20 hod.
Pojem reklamný účel nie je v zákone definovaný a teda spadá do kategórie neurčitých
pojmov. Pre neurčité pojmy platí zásada, že je vo výlučnej kompetencii správneho orgánu
v procese aplikácie, aby vymedzil ich obsah. Rada za naplnenie reklamného účelu považuje
spôsob spracovania programu, ktorý bol jednoznačne propagačný – reklamný. Program
obsahoval vizuálnu prezentáciu výrobku sprevádzanú komentármi v pozitívnom svetle
vyzdvihujúcimi kvality a prednosti tohto výrobku – služby.
Odporkyňa odmieta argumentáciu navrhovateľky ku kritériu zámernosti využívania
informácie na reklamný účel a to najmä z dôvodu, že hoci kritérium zámernosti použitia
informácie na reklamné účely je jedným z pojmových znakov skrytej reklamy, samotný pojem
zámernosť nemožno v žiadnom prípade priamo stotožňovať s pojmom priamy úmysel ako jednej
z foriem zavinenia, aplikovaný v administratívno-právnych, občiansko-právnych, či trestno-
právnych deliktuálnych normách. Keďže neexistuje legálne vymedzenie pojmu zámernosť, je
zrejmé, že interpretácia tohto pojmu spadá do oblasti právneho posúdenia správneho orgánu,
ktorý k pojmu priraďuje konkrétny význam a obsah. Ustanovenie § 32 ods. 12 zákona
č. 308/2000 Z.z. pritom iba demonštratívnym spôsobom vymedzuje prípady, kedy sa informácia
bude považovať za zámernú, t.j. iba vtedy, ak sa uskutočňuje za odplatu, alebo za inú
protihodnotu, čím však nie je vylúčenie iných podporných kritérií, preukazujúcich zámernosť
použitia informácie na reklamné účely.
Odporkyňa poukázala na doterajšiu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR,
z ktorého vyvodila, že ak sú v programe početne zastúpené slovné, zvukovo-obrazové alebo iné
prvky, ktoré majú výrazný propagačný rozmer, už viac nemožno hovoriť o ich mimovoľnom
výskyte, ale naopak o ich zámernom zaradení do programu a zámernom použití na reklamné
účely. Tento záver je v rozhodovacej praxi odporkyne aplikovaný stabilne, je potvrdený
viacerými rozhodnutiami a navrhovateľke je dobre známy.
Pri skrytej reklame je možnosť uvedenia diváka do omylu obsiahnutá v samotnej podstate
informácie využívanej na reklamný účel. Táto informácia sa vyskytne v rámci programu,
v ktorom divák nemôže odôvodnene predpokladať, že sa v ňom takéto informácie budú
nachádzať. Divák síce očakáva informácie určitého druhu, neočakáva však, že v programe
sa vyskytnú aj informácie zamerané výlučne na propagáciu. Jedným zo základných princípov
regulácie televízneho vysielania je aj princíp oddelenosti a identifikovateľnosti reklamných
informácií od ostatného redakčného obsahu a divák túto úroveň regulácie odôvodnene očakáva.
Poukazujúc na uvedené, keďže zodpovednosť za správne delikty sa zakladá zásadne bez ohľadu
na zavinenie a zákon č. 308/2000 Z.z., ani zákon č. 71/1967 Zb. neobsahuje tzv. liberačné
dôvody, ktoré by umožnili zbaviť sa zodpovednosti za správny delikt, dospela odporkyňa
k záveru, že jej rozhodnutie bolo vydané zákonne a preto navrhla Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky, aby rozhodnutie č. RP/14/2009, ktoré vydala dňa 21.04.2009, potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný podľa § 246 ods. 2 písm. a/
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) v spojení s § 64 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z.
preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne a dospel k záveru, že podanému opravnému
prostriedku je možné vyhovieť podľa § 250l ods.2 OSP v spojení s § 250j ods.3 OSP.
Z obsahu pripojeného administratívneho spisu senát najvyššieho súdu zistil,
že navrhovateľka dňa 21.09.2008 so začiatkom o cca 12.20 hod. odvysielala v rámci programu
autosalón informácie týkajúce sa aj služby S. S., a.s., ktoré naplnili definíciu skrytej reklamy.
Predmetný program obsahoval aj tieto obrazovo-zvukové zábery:
„Autá na leasing“ (uvedené v pravom dolnom rohu obrazovky)
„V týchto dňoch sa objavila správa, že počet predaných automobilov v Európe
za tento rok klesol o 4%. Nepochybne aj takto sa prejavuje ekonomická kríza. Ale u nás trh
s autami dokonca rastie. Podľa oficiálnych štatistik združenia automobilového priemyslu, predali
na Slovensku za prvých 8 mesiacov takmer 65 tisíc osobných a malých úžitkových automobilov,
čo je medziročný nárast o viac než 20%. Jasné, že tento vývoj burcuje aj leasingové spoločnosti
na našom trhu.“
Redaktor: „Trh s autami je momentálne vo veľkom boome. Pociťujete to aj vy?“
A. R., L. S. S.: „Áno, samozrejme, preto sme tu, pretože naozaj ten boom s autami
pociťujeme všade. Je to asi aj preto, že ľudia sa trošku boja eura a chcú vyprázdniť kasičky, takže
autá kupujú. Kupujú ich našťastie aj na leasing alebo splátkový predaj, teda všetky produkty,
ktoré my používame a teda banka a leasing prišiel aj na nitriansky autosalón.“
Redaktor: „Záujem je?"
A. R., L. S. S.: „Rozbieha sa to a pripravili sme atraktívnu súťaž, takže verím, že
pritiahneme veľa záujemcov o pekné autá.“
„Kúpa auta na leasing je dnes už bežnou záležitosťou a väčšina podnikateľov práve
týmto spôsobom rieši problém prepravy osôb alebo tovaru. Zmluvné pravidlá sú jasné
a jednoduché.“
Redaktor: „Aká je momentálna sieť vašich zastúpení na Slovensku?“
B. B., L. S. S.: „Naši klienti môžu dnes uzatvárať leasingové zmluvy s našou
spoločnosťou buď prostredníctvom pobočkovej siete S. S., alebo prostredníctvom našich
zmluvných autopredajcov. Tá sieť autopredajcov dnes nie je viazaná na značku a je regionálne
rozložená po celom Slovensku.“
Redaktor: „Niektoré automobilové značky už majú pre klientov aj svoj špecializovaný
finančný produkt a značkový leasing. Väčšina klientov však stále navštevuje osvedčené bankové
inštitúcie. Na tomto trhu je niekoľko silných hráčov a L. S. S. patrí medzi nich. Jeho manažéri
majú v týchto dňoch zavádzať do praxe aj zmeny súvisiace s prechodom na euro tak, aby klienti
nepocítili rozdiel, žiadnu ujmu. Hneď v nasledujúcom mesiaci po vyhlásení konverzného kurzu
dostali výpisy v korunách aj eurách. Od januára bude na prvom mieste euro. To je všetko
zabehnuté, pripravené, takže zostal priestor aj na prípravu ďalších akcií pre potenciálnych
záujemcov o leasovanie nových automobilov.“
Redaktor: „Áut na našich cestách pribúda utešene, ale samozrejme treba dbať
aj na bezpečnosť na tých cestách a je celkom dobré, že aj vy sa k tomu hlásite.“
B. B., L. S. S.: „Áno určite, my sme na toto mysleli a pre našich klientov sme pripravili
akciu pre zvýšenie bezpečnosti na cestách v zimnom období. To znamená, za zvýhodnených
leasingových podmienok poskytujeme sadu zimných pneumatík.“
Skutkový stav medzi účastníkmi konania nebol sporný, sporným zostalo právne posúdenie
veci, teda či odvysielané informácie naplnili kritériá skrytej reklamy podľa ust. § 32 ods. 13
zákona č. 308/2000 Z.z. ako aj či postup, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia
odporkyne bol v súlade so zákonom č. 308/2000 Z.z., a s ustanoveniami správneho poriadku.
Podľa § 32 ods. 13 zákona č. 308/2000 Z.z. skrytá reklama a skrytý telenákup na účely
tohto zákona je slovná alebo obrazová informácia o tovare, službe, obchodnom mene, ochrannej
známke, prípadne o činnostiach výrobcu tovarov, alebo poskytovateľa služieb v programe,
ak vysielateľ túto informáciu v rámci programu zámerne využíva na reklamné účely, čím môže
uviesť verejnosť do omylu o podstate tejto informácie. Táto informácia sa považuje za zámernú
najmä vtedy, ak sa uskutočňuje za odplatu, alebo za inú protihodnotu.
Podľa § 32 ods. 12 zákona č. 308/2000 Z.z. vysielanie skrytej reklamy a skrytého
telenákupu sa zakazuje.
Podľa § 64 ods. 1 zák.č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom
alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie:
a) upozornenie na porušenie zákona,
b) odvysielanie oznamu o porušení zákona,
c) pozastavenie vysielania programu alebo jeho časti,
d) pokutu,
e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.
Podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zák.č. 308/2000 Z.z. rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej
programovej služby od 100 000,-- Sk do 5 000 000,-- Sk a vysielateľovi rozhlasovej programovej
služby do 15 000,-- Sk do 1 500 000,-- Sk, ak porušil podmienky na vysielanie reklamy
a telenákupu. (zákon v znení účinnom ku dňu, keď sa skutok stal).
Podľa § 250j ods. 3 OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu
orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
ak rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisu správneho orgánu alebo z dôvodu,
že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví,
ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi
žaloby v týchto prípadoch súd nie je viazaný.
Podľa § 250l ods. 2 OSP, pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane
ustanovenie z druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Podľa § 250q ods. 2 OSP o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom,
ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.
Senát najvyššieho súdu preskúmal samotné rozhodnutie odporkyne, pričom dospel
k záveru, že výrok napadnutého rozhodnutia neobsahuje opis skutku, ktorým malo prísť
k porušeniu právnej povinnosti vysielateľky. Samotné rozhodnutie vymedzuje skutok,
ktorým malo prísť k porušeniu povinnosti upravenej v § 32 ods. 12 zákona č. 308/2000 Z.z. tak,
že navrhovateľka dňa 21.09.2008 o cca 12.20 hod. odvysielala v rámci programu A. informácie
týkajúce sa služby S. S., ktoré naplnili definíciu skrytej reklamy podľa § 32 ods. 3 zákona č.
308/2000 Z.z. Súd konštatuje, že takto vymedzený skutok, je nedostatočný, keďže výrok
rozhodnutia správneho orgánu musí predovšetkým obsahovať podrobný popis skutku v rozsahu
miesto, čas a spôsob spáchania deliktu, spolu s uvedením takých skutočností, aby popísaný skutok
nebol zameniteľný s iným. Z uvedeného senát vyvodil záver, že v napadnutom rozhodnutí
odporkyne absentuje skutková veta, keďže vymedzenie skutku je nedostatočné. Vo vymedzení
skutku obsiahnutom vo výroku napadnutého rozhodnutia je uvedené, že v predmetnom programe
mali byť odvysielané informácie týkajúce sa služby S. S. Z obsahu odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia odporkyne senát najvyššieho súdu zistil, že za uvedené informácie považovala
odporkyňa informácie o spoločnosti L. S. S., a.s., teda že mal byť odvysielaný najmä názov
spoločnosti a informácia o tom, že uvedená spoločnosť poskytuje leasingové služby. Z obsahu
výroku napadnutého rozhodnutia však takáto skutočnosť nevyplýva. Vo výroku sa uvádza,
že odvysielané boli informácie, ktoré poskytuje S. S. a nie spoločnosť L. S. S., a.s. Rovnako
z výroku nevyplýva, aká služba, resp. aké obchodné meno alebo ochranná známka, prípadne aké
činnosti poskytovateľa služieb boli obsahom skrytej reklamy.
Uvedený rozpor medzi výrokom rozhodnutia a jeho odôvodnením považuje senát
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky za také pochybenie rady, ktoré ma za následok zrušenie
preskúmavaného rozhodnutia odporkyne a to z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia
pre nezrozumiteľnosť a to podľa § 250j ods. 3 OSP. Súd rozhodnutie správneho orgánu zrušil,
keďže rozsahom a dôvodmi opravného prostriedku v takomto prípade nie je viazaný (§ 250j
ods. 3 OSP).
Úlohou odporkyne bude v ďalšom konaní uvedené nedostatky odstrániť, zamerať
sa najmä na posúdenie programu v tom smere, či obsahuje také obrazové a slovné prostriedky,
ktoré majú len informačný charakter, keďže príspevok neobsahoval konkrétne informácie
o poskytovaných službách, alebo či odvysielané informácie boli zámerne manipulované,
podkreslené inými prostriedkami tak, aby bolo možné konštatovať a rozhodnúť, že vysielateľ
televíznej programovej služby porušil svoju povinnosť a že prišlo k odvysielaniu skrytej reklamy,
za ktorú je možné vysielateľa sankcionovať.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP
a priznal úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania za tri úkony právnej služby: za prevzatie prípravu veci zo dňa 28.05.2009, opravný prostriedok zo dňa 11.06.2009, účasť na pojednávaní
05.11.2009 a to vo výške 1x 53,49 € (za úkon zrealizovaný dňa 28.05.2009 t.j. pred
nadobudnutím účinnosti novely citovanej vyhlášky č. 655/2004 Z.z., vo výške 1/13 výpočtového
základu podľa § 11 ods. 1 cit. vyhlášky) a 2x 115,90 € podľa § 11 ods. 3 vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej
len vyhláška), režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky vo výške 1/100 výpočtového
základu, t.j. vo výške 3x 6,95 €, celkom 306,14 € + 19% DPH = 364,31 €.
Povinnosť platiť súdny poplatok za podaný opravný prostriedok navrhovateľke nevznikla,
keďže bola v konaní úspešná (§ 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch)
a preto súd nepriznal navrhovateľke požadovanú náhradu trov konania v tejto časti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 05. novembra 2009
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková