Najvyšší súd   3 Sž 33/2009-25 Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Anny Elexovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD.

v právnej veci navrhovateľky: M., s.r.o., B., zastúpená: Advokátska kancelária B. – Ď., s.r.o., R.,

proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova č. 8, Bratislava, v konaní

o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. RP/10/2009 zo dňa

07.04.2009, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/10/2009 zo dňa  

07. apríla 2009   p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke právo na náhradu trov konania   n e p r i z n á v a.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť na účet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 66 €

do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

O d ô v o d n e n i e

Navrhovateľka podala opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporkyne č. RP/10/2009

zo dňa 07.04.2009, ktorým odporkyňa uložila navrhovateľke sankciu – pokutu podľa § 67 ods. 5

písm. f/ v spojení s § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii

a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej  

len zákon č. 308/2000 Z.z.) vo výške 3 500 €, pretože navrhovateľka mala porušiť povinnosť ustanovenú v § 19 ods. 1 citovaného zákona, keď dňa 17.10.2008 o cca 17.32 hod. odvysielala

v rámci programu P. N. príspevok „Lúzer týždňa“, ktorý spôsobom svojho spracovania zasiahol

do základných práv v ňom prezentovanej osoby.

Navrhovateľka v podanom opravnom prostriedku uviedla, že opravný prostriedok podáva

z nasledujúcich dôvodov:

1. V konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia. Za uvedenú vadu považuje navrhovateľka postup odporkyne,

keď vysielateľke nezákonným postupom odňala možnosť vyjadriť sa ku všetkým

podkladom rozhodnutia, čo malo za následok nezákonné rozhodnutie spôsobené

procesným pochybením správneho orgánu, keď neumožnila žalobcovi uplatniť všetky

jeho procesné práva v správnom konaní. Najmä nebolo jej umožnené oboznámiť

sa s podkladmi rozhodnutia, na základe ktorých dospela rada k svojmu rozhodnutiu,

a s ktorými sa oboznámila pred vydaním rozhodnutia dňa 07.04.2009. Najmä prišlo

k porušeniu tohto postupu, keď odporkyňa umožnila navrhovateľke oboznámiť

sa len s prepisom súvislého záznamu vysielania predmetného príspevku,  

ale nie zo zvukovo-obrazovým záznamom. Poskytnutý prepis príspevku považuje

navrhovateľka za subjektívny opis použitých záberov, ktorý môže mať podstatne  

iné parametre vnímateľnosti ako obrazovo-zvukový záznam. Poukázala na zásadu

súčinnosti správneho orgánu s účastníkmi konania (§ 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.

o správnom konaní, správny poriadok), z ktorej vyplýva, že je povinnosťou správneho

orgánu dať vždy možnosť účastníkovi konania zúčastniť sa na konaní a realizovať svoje

zákonné práva a záujmy v konaní. Odvolateľka považuje za nevyhnutné, aby správny

orgán poskytol účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia pred

jeho vydaním. V tejto súvislosti poukázala aj na § 33 ods. 2 správneho poriadku.

2. Zistenie skutkového stavu považuje za nedostatočné na posúdenie veci a potom  

aj rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Navrhovateľka uviedla, že vo vzťahu k pravdivej kritike a jej prípustnosti poukazuje  

na judikát RČ 15/1996. Kritiku konania fyzickej osoby, opierajúcu sa o okolnosti,

o ktorých je oznamovaný pravdivý údaj (ak nejde o tvrdenie, ktoré sa dotýka intímnej

sféry života fyzickej osoby života), nemožno spravidla považovať za odporujúce

ustanoveniu § 11 OZ a to aj keď bolo v kritike použité zodpovedajúce ironizovanie,

odsudzovanie a zavrhovanie kritizovaného konania fyzickej osoby. Odvysielané údaje sú

výsledkom redakčnej práce autora príspevku, vysielateľ navrhoval dôkazy na preukázanie

pravdivosti odvysielaných údajov, ale rada nepreukázala nepravdivosť odvysielaného

údaju a nevykonala všetky dôkazy, ktoré boli potrebné pre zistenie spoľahlivého stavu

veci. Z tohto dôvodu považuje napadnuté rozhodnutie navrhovateľka za nezákonné,

keďže vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Rovnako

navrhovateľka namietala, že z napadnutého rozhodnutie nie je zrejmé, ktorú z dvoch

skutkových podstát ustanovenia § 19 ods. 1 citovaného zákona, vysielateľka svojim

konaním naplnila, nie je teda možné určiť skutok, ktorým nastalo porušenie zákona

o vysielaní a retransmisii a v nadväznosti na nedostatočné objasnenie skutkového

priebehu, rada nesprávne vec posúdila.

3. Navrhovateľka ďalej namietala, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné  

pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Zdôrazňuje opätovne, že rada neurčila

dostatočne skutok, ktorým malo dôjsť k porušeniu právnej povinnosti v zmysle zákona  

č. 308/2000 Z.z., poukazujúc na súdnu prax v Českej republike ako aj na právnu prax

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uviedla, že v napadnutom rozhodnutí absentuje

skutková veta, nie je vyšpecifikovaná.

S poukazom na uvedené navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté

rozhodnutie rady č. RP/10/2009 zo dňa 07.04.2009 a priznal navrhovateľke náhradu trov konania.

K podanému opravnému prostriedku sa dňa 15.06.2009 písomne vyjadrila odporkyňa

uvádzajúc:

K bodu 1. opravného prostriedku, v oznámení o začatí správneho konania bol dostatočne

špecifikovaný dôvod začatia správneho konania, pričom z jeho obsahu zreteľne a jasne

vyplynulo, že odvysielaním predmetného príspevku pod názvom „Lúzer týždňa“ v rámci

programu P. N., mohlo dôjsť k zásahu do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd

v príspevku zobrazenej osoby (§ 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z.), ako aj k nezabezpečeniu

všestrannosti informácie a názorovej plurality v rámci vysielanej programovej služby (§ 16 písm.

a/ citovaného zákona). Zdôraznil, že navrhovateľ využil svoje procesné právo nazerať do

administratívneho spisu, a to dňa 11.03.2009, keď požiadal o zaslanie materiálu k správnemu

konaniu. Uvedené podklady boli navrhovateľovi zaslané dňa 12.03.2009. Z uvedeného je teda

zrejmé, že navrhovateľka svoje procesné práva využila v rozsahu v akom sama uznala za

potrebné.

K tvrdeniu, že od vysielania príspevku do rozhodnutia rady o začatí správneho konania,

uplynula 30-dňová lehota, počas ktorej je vysielateľ povinný archivovať záznamy z vysielania,

a navrhovateľka už v tomto prípade nedisponovala obrazovo-zvukovým záznamom predmetného

programu, tak odporkyňa tieto tvrdenia navrhovateľky považuje za absurdné a hrubo zavádzajúce

z dôvodu, že

a) rada sa oboznámila so skutkovým stavom, záznam posudzovaného programu videla

a prepis čítala na svojom zasadnutí dňa 07.04.2009. táto skutočnosť je výslovne uvedená

v rozhodnutí,

b) prepis príspevku je jedným, nie jediným podkladom pre rozhodnutie, s ktorým sa rada

oboznamuje,

c) prepis príspevku nie je subjektívnym vyjadrením pracovníkov Kancelárie rady a nemôže

obsahovať ani teoreticky subjektívne vyjadrenia, nakoľko ide o prostý textový prepis

zvukovej zložky a popis obrazovej zložky. Navrhovateľ naviac údajné subjektívne

vyjadrenia nešpecifikuje, argumentuje akýmsi „svedectvom z druhej ruky“, čo odporca

zásadne odmieta a tieto tvrdenia považuje za umelo vykonštruované, majúce za cieľ

dehonestovať prácu pracovníkov Kancelárie rady.

d) navrhovateľka počas správneho konania ani raz nenamietala skutočnosť, že jej nebol

poskytnutý audiovizuálny záznam posudzovaného príspevku, hoci tak mohla urobiť kedykoľvek. Túto skutočnosť mala možnosť namietať nielen v písomnom vyjadrení,  

ale najmä v konaní pred správnym orgánom, pričom navrhovateľka svoje ostatné

procesné práva využila v rozsahu, v akom uznala sama za vhodné. Odporkyňa preto

považuje túto námietku za bezpredmetnú.

Odporkyňa zdôraznila, že v oznámení o začatí správneho konania vyzvala navrhovateľku,

aby zaslala svoje stanovisko k veci a navrhla dôkazy, teda odporkyňa postupovala podľa § 33

ods. 2 správneho poriadku, ak dala navrhovateľke možnosť, aby sa pred vydaním meritórneho

rozhodnutia vyjadrila k jeho podkladu. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka svoje

vyjadrenie k správnemu konaniu zaslala a tiež dala návrh na predvolanie svedkov, je nutné

odmietnuť tvrdenia navrhovateľky, že jej odporkyňa svojim postupom odoprela možnosť vyjadriť

sa k podkladu rozhodnutia.

K tvrdeniu navrhovateľky, že nedisponovala s obrazovo-zvukovým záznamom

predmetného programu, považuje odporkyňa za nedôveryhodné, keďže navrhovateľka zo svojej

sedemročnej praxe pozná postup rady v prípadoch, keď si vyžiada záznam vysielania, že je

odôvodnené domnievať sa, že existuje možnosť začatia správneho konania.

K bodu 2 opravného prostriedku odporkyňa uviedla, že ak by rada akceptovala tvrdenia

navrhovateľky, že má dokazovať pravdivosť tvrdení obsiahnutých v spornom programe, musela

by predvolať ako svedka nielen osoby navrhnuté účastníkom konania, ale aj dotknutú osobu.

Vtedy by došlo k skúmaniu nie skutkového stavu, teda čo bolo odvysielané, ale k skúmaniu

okolností, ktoré boli podnetom pre odvysielanie príspevku. Zdôraznila, že rada vykonáva

reguláciu nad vysielaním, reguluje obsah, ktorý bol sprostredkovaný divákovi. Rada sa preto

nezaoberala, či tvrdenia obsiahnuté v príspevku sú pravdivé alebo nie. Odporkyňa nepovažovala

za potrebné vypočuť svedkov, keďže tieto by nezmenili subjektívne názory, ktoré boli

odvysielané v predmetnom príspevku a ktorými bolo zasiahnuté do základných práv dotknutej

osoby, napr. „Ten mladší žiaľ nezdedil otcovu genialitu ani ľudský formát. Ostal mu po ňom  

len majetok a meno, ktoré bude musieť ešte dlho a usilovne devalvovať, aby celkom stratilo

hodnotu.“

Rada považuje odvysielané tvrdenia za hanlivé tvrdenia voči konkrétnej osobe z dôrazom

na to, že iné fakty, na základe ktorých dospela navrhovateľka k týmto osobným názorom,

v príspevku odvysielané neboli.

K bodu 3 opravného prostriedku odporkyňa uviedla, že neposudzuje jednotlivé časti

príspevku izolovane, ale príspevok ako celok. Príspevok ako celok svojim spracovaním

a obsahom môže porušiť záujem chránený zákonom č. 308/2000 Z.z. a to najmä vtedy,  

ak sú odvysielané iné zvukovo-obrazové prvky, ktoré v konečnom dôsledku spôsobujú,  

že program ako celok je nutné kvalifikovať ako program, ktorý je v súlade so zákonom  

č. 308/2000 Z.z. Rada je názoru, že výroková časť rozhodnutia obsahuje presne vymedzený

skutok, pretože je v ňom uvedený čas spáchania deliktu, teda odvysielanie príspevku „Lúzer týždňa“ v programe P. N. ako aj kvalifikácia správneho deliktu, teda že prišlo k porušeniu

ustanovenia povinnosti upravenej v § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z.

S poukazom na uvedené navrhla odporkyňa Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky,  

aby rozhodnutie, ktoré vydala 07.04.2009, pod č. RP/10/2009 potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie podľa § 246 ods. 2

písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) v spojení s § 64 ods. 5 zákona  

č. 308/2000 Z.z. a postupom podľa § 250l ods. 1 OSP preskúma opravným prostriedkom

napadnuté rozhodnutie odporkyne v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku

a podľa § 250q ods. 2 rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie odporkyne potvrdil.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z v znení účinnom v čase, keď sa skutok stal,

ďalej len zákon č. 308/2000 Z.z., programová služba a všetky jej zložky nesmú spôsobom svojho

spracovania, svojim obsahom zasahovať do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných.

Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto

zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie :

a) upozornenie na porušenie zákona,

b) odvysielanie oznamu o porušení zákona,

c) pozastavenie vysielania programu alebo jeho časti,

d) pokutu,

e) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.

Podľa § 67 ods. 5 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z.z. rada uloží pokutu vysielateľovi

televíznej programovej služby od 100 000,-- Sk do 5 000 000,-- Sk, ak vysiela v programe  

aj iné časti programovej služby, ktorých obsah je v rozpore s povinnosťami podľa § 19.

Súd sa oboznámil s obsahom pripojeného administratívneho spisu č.6 Pg0/0-213/2009,

ako aj s obsahom písomných podaní účastníkov založených v spise. Vo veci nariadil

pojednávanie, na ktorom vypočul právnych zástupcov účastníkov konania a na podklade

uvedeného zistil tieto skutočnosti:

V administratívnom spise sa nachádza prepis príspevku „Lúzer týždňa“, ktorý bol

odvysielaný dňa 17.10.2008 v relácii P. N. so začiatkom cca o 17:32 hod. Z obsahu spisu súd

zistil, že počas celého príspevku bolo na lište v dolnej časti obrazovky odvysielané „LÚZER

TÝŽDŇA.“ Moderátorka uviedla: „Nešikovní synovia geniálnych otcov sa v dejinách neraz

pričinili aj o pády veľkých a prekvitajúcich ríš. J. B. M. mladší sa do dejín hudby zapíše len ako

človek, ktorému sa podarilo zničiť jednu z najlepších cigánskych kapiel sveta.“ Nasledoval vstup

redaktora: „Nie je J. B. M. ako J. B. M.. Ten mladší žiaľ nezdedil otcovu genialitu ani ľudský

formát. Ostal mu po ňom len majetok a meno, ktoré bude musieť ešte dlho a usilovne devalvovať,

aby celkom stratilo hodnotu. Pred rokom úspešne rozbil otcovu legendárnu kapelu a vyhnal z nej

väčšinu hudobníkov. Ale až včera na pohrebe legendárneho primáša konečne dostal príležitosť prejaviť sa ako šéf rodinného klanu. Hudobníkom, ktorých do kapely prijímal jeho otec, zakázal

prísť na pohreb a vzdať úctu mužovi, ktorého považovali za svojho učiteľa a priateľa. No, čo už,

kráľ cigánskych primášov je mŕtvy. Nech žije kráľ rómskych fidlikantov.“

K procesným námietkam navrhovateľky uplatneným v opravnom prostriedku senát

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádza, že sa nestotožnil s tvrdeniami navrhovateľky

o ich závažnosti vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporkyne, keďže nešlo

o zásadné pochybenia, ktoré by mali vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia  

a preto na ne súd neprihliadol (§250i ods.3 OSP). Skutočnosť, že navrhovateľka nedisponovala

po začatí správneho konania so záznamom programu nenamietala v správnom konaní.

Navrhovateľka požiadala e-mailom dňa 11.03.2009 radu o poskytnutie podkladov ku dvom

konaniam rady a to aj 6-Pg0/0-213/2009. Pracovné materiály jej boli odporkyňou zaslané už dňa

12.03.2009. Obrazovo-zvukový záznam navrhovateľka nežiadala, a to ani dodatočne.

Podľa názoru súdu skutkový stav bol zistený radou dostatočne a vec bola správne právne

posúdená.

Senát konštatuje, že uvedený príspevok nad rámec informácie nevyhnutnej na pochopenie

obsahu, implikoval slovné invektívy, kritické a hanlivé vyjadrenia moderátorky na osobu J. B. M.

mladšieho, keď bol vykreslený ako neúspešný syn slávneho a úspešného otca, lúzer a kráľ

rómskych fidlikantov. Počas celého príspevku bol v spodnej časti obrazovky odvysielaný nápis

Lúzer týždňa. Uvedeným postupom zasiahla navrhovateľka nesporne do chránených základných

práv a slobôd uvedenej osoby, ktoré garantuje Ústava Slovenskej republiky ako aj medzinárodné

dohovory, ktorými je Slovenská republiky v oblasti dodržiavania základných ľudských práv

a slobôd viazaná.

Senát sa rovnako stotožnil aj s argumentáciou odporkyne, že dodržiavanie a ochrana

základných ľudských práv a slobôd je jedným z hlavných znakov moderného právneho štátu

a miera ich ochrany je jedným z indikátorov stupňa vyspelosti demokracie, pričom slovenský

právny poriadok v plnom rozsahu akceptuje ochranu základných ľudských práv a slobôd.

Výšku uloženej pokuty 3500 € považuje senát najvyššieho súdu za náležite zdôvodnenú,

sankcia bola uložená v dolnej hranici zákonného rozpätia, pričom je súdu z jeho rozhodovacej

činnosti známy prípad, keď navrhovateľka bola sankcionovaná v inom prípade, rovnako  

za porušenie povinnosti vyplývajúcej jej z ustanovenia § 19 zákona č. 308/2000 Z.z. (napr. vec  

3 Sž 15/2008) a preto dospel k záveru, že je potrebné v súlade s § 250q ods. 2 OSP napadnuté

rozhodnutie odporkyne v celom rozsahu potvrdiť.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250l ods. 2 OSP v spojení s § 250k ods. 1 veta

prvá OSP tak, že navrhovateľke, ktorá nemala v konaní úspech, nepriznal náhradu trov konania.

O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok za podaný opravný prostriedok  

vo výške 66 € rozhodol súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, z dikcie ktorého vyplýva, že poplatníkom je tiež ten,

kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

Výška poplatku bola určená podľa položky č. 10 písm. c/ Prílohy zákona č. 71/1992 Zb.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 05. novembra 2009

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková