Najvyšší súd
3 Sž 17/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana
Rumanu a členiek senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci
navrhovateľa: C., s.r.o., so sídlom G., IČO: X., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. P. K.,
s.r.o., so sídlom K., IČO: X., proti odporcovi: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom
Dobrovičova č. 8, Bratislava o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. RP/28/2010
zo dňa 22.06.2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporcu č. RP/28/2010 zo dňa 22.06.2010
podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. z r u š u j e a vec vracia
odporcovi na ďalšie konanie.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 460,25 EUR
do tridsiatich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa
Advokátska kancelária JUDr. P. K., s.r.o., so sídlom v B.
O d ô v o d n e n i e
Odporca rozhodnutím č. RP/28/2010 zo dňa 22.06.2010 ako orgán príslušný podľa
§ 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g/ a h/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii
a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov postupom
podľa § 71 zákona č. 308/2000 Z.z. rozhodol, že účastník správneho konania č. 111-PLO/O- 1800/2010 spoločnosť C., s.r.o. porušil povinnosť ustanovenú v § 31a ods. 4 zákona
č. 308/2000 Z.z. tým, že dňa 18.01.2010 o cca 16:42:55 – 16:51:44 hod. odvysielal v rámci
programu,,S.“ príspevok,,Z. p.“ obsahujúci informácie o spoločnosti D. S., a.s., ktoré naplnili
definíciu skrytej mediálnej komerčnej komunikácie podľa § 31a ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z.,
za čo mu uložil podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu – pokutu, určenú
podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške 4 000 EUR.
Proti rozhodnutiu odporcu podal opravný prostriedok navrhovateľ, v ktorom uviedol,
že má za to, že v danom prípade nedošlo ku kumulatívnemu splneniu kritérií, aby mohla byť
naplnená legálna definícia skrytej mediálnej komerčnej komunikácie. Nesúhlasí so záverom
odporcu, že v programe zámerne využil informácie propagačného charakteru na spropagovanie
obchodného mena a aktivít spoločnosti D. S., a.s. Podstata príspevku spočívala v tom, že
Európska investičná banka poskytla spoločnosti D. S., a.s. úver s tým, že tieto finančné
prostriedky budú ďalej poskytnuté najmä pre verejný sektor (obce, mestá, VÚC a ich dcérske
spoločnosti). V priamom kontexte s touto informáciou sa ďalej poukázalo na aktivity spoločnosti
D. S., a.s., ktoré boli vo vzťahu k informovaniu verejnosti dôvodné a legitímne, pretože sa týkali
celospoločenských záujmov, najmä verejnej správy, životného prostredia a verejnoprospešných
podnikov (energetika, dopravná infraštruktúra). Citácie z príspevku na ktoré poukazuje odporca
v bode Ad. 1 rozhodnutia, smerovali k naplneniu spomínanej podstaty a účelu príspevku tak, aby
divák aj na základe konkrétnych skutočností, faktov, objektívnych a pravdivých informácií
pochopil dostatočne jeho obsah a relevantné súvislosti si tak dokázal jasne a zrozumiteľne
predstaviť. Príspevok obsahoval skutočnosti spravodajského charakteru, svojim spracovaním
nesmeroval k propagácii. Z hľadiska obsahu a výrazových prostriedkov bol zrejmý jeho
informačný a výpovedný charakter, nevykazoval znaky zámerného manipulovania a využívania
výrazových prostriedkov štandardne sa vyskytujúcich v reklamnej praxi, ktorá v záujme
propagácie používa výnimočnosť, jedinečnosť, expresívnosť, nátlakovosť, výzvu a potrebu niečo
získať, vlastniť a pod. Odvysielané informácie neboli v žiadnom prípade zámerne využité na
propagačné účely a ani neuvádzali verejnosť do omylu o podstate týchto informácií (podstatou
bolo informovať o poskytnutí úveru a s tým spojenými aktivitami a to aj bolo počas celého
príspevku dodržané).
Odporca vo výroku napadnutého rozhodnutia uviedol, že informácie v príspevku naplnili
definíciu skrytej mediálnej komerčnej komunikácie, ale z jeho odôvodnenia vyplýva len to,
čo v rámci programu považuje z hľadiska obsahu za skrytú mediálnu komerčnú komunikáciu.
Riadna argumentácia z akých dôvodov považuje informácie v príspevku za naplnenie definície
skrytej mediálnej komerčnej komunikácie však v rozhodnutí absentuje (najmä v časti Ad. l, Ad.
3). Taktiež odôvodnenie zámernosti využívania informácie na propagačné účely, ako
aj uvádzania verejnosti do omylu o podstate tejto informácie vyznieva z rozhodnutia veľmi
všeobecne a paušálne. Pokiaľ má odporca pri rozhodovaní posudzovať spôsobilosť programov
napĺňať definíciu skrytej mediálnej komerčnej komunikácie a tým naplniť propagačný účel
a uviesť verejnosť do omylu o podstate takej informácie, potom musí jednoznačne
a zrozumiteľne uviesť o aké skutočnosti, súvislosti a zistenia sa opiera a čím sú podložené. Taktiež by mal v konkrétnom prípade špecifikovať hranicu medzi informáciami spravodajského
charakteru a skrytou mediálnou komerčnou komunikáciou.
Navrhovateľ navrhol, aby najvyšší súd zrušil rozhodnutie odporcu č. RP/28/2010 zo dňa
22.06.2010 a vec vrátil na ďalšie konanie.
Odporca vo vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa uviedol, že nesúhlasí
s argumentáciou navrhovateľa, že informovanie v spravodajskom programe o komerčných
aktivitách súkromnej obchodnej spoločnosti, ktoré takúto spoločnosť predstavuje vo výlučne
pozitívnom svetle, prezentuje jej úspechy, aktivity, plány do budúcnosti, pričom používa
superlatívy, možno označiť ako informovanie spravodajského charakteru týkajúce
sa celospoločenských záujmov. Nakoľko v predmetnom príspevku člen predstavenstva
spoločnosti D. S., a.s. na časovej ploche cca 8 minút prezentoval svoju spoločnosť, pričom
vyzdvihoval jej kvality, odporca je toho názoru, že v uvedenom príspevku propagačný charakter
výrazne prevyšoval nad charakterom informačným resp. spravodajským a súkromnoprávny resp.
komerčný záujem uvedenej spoločnosti prevládal nad verejným záujmom informovať verejnosť.
Túto skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že navrhovateľ nazval predmetný príspevok Zlepšenie
podnikania, pričom tento názov bol v dolnej časti obrazovky zobrazený počas celého príspevku,
čo v divákovi mohlo vyvolať dojem, že zlepšenie podnikania sa spája práve so spoločnosťou
D. S., a.s. Na základe týchto dôvodov je odporca po posúdení príspevku ako celku toho názoru,
že v ňom odvysielané informácie propagovali obchodné meno a aktivity spoločnosti D. S., a.s.
Vo všetkých piatich kritériách vyplývajúcich z definície skrytej mediálnej komerčnej
komunikácie podľa § 3la ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. odporca uviedol, prečo považoval tieto
kritéria za naplnené v súvislosti s konkrétnym skutkovým stavom - odvysielaním príspevku
Zlepšenie podnikania v rámci programu Správy a preto nemožno súhlasiť s navrhovateľom,
že odôvodnenie splnenia jednotlivých kritérií vyznieva veľmi všeobecne a paušálne, pretože
sa jednoznačne vzťahuje na konkrétny skutkový stav. Odporca nesúhlasí ani s tvrdením
navrhovateľa, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nebola špecifikovaná hranica medzi
informáciami spravodajského charakteru a skrytou reklamou. Odkazuje pritom na stranu
7 napadnutého rozhodnutia, kde z uvedeného je podľa názoru odporcu dostatočne zrejmé, prečo
príspevok nebol iba spravodajskou informáciou, ale mal prevažne propagačný charakter. Odporca
v rozhodnutí taktiež uviedol, že nakoľko informácie prezentované v rámci predmetného
príspevku napĺňali všetky kritériá v zmysle § 31a ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., pričom
podrobne zdôvodnil každé jedno z uvedených kritérií, tak naplnili definíciu skrytej mediálnej
komerčnej komunikácie.
Odporca navrhol, aby najvyšší súd rozhodnutie odporcu č. RP/28/2010 zo dňa 22.06.2010
potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporcu podľa § 246 ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
O.s.p.) v spojení s § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z.z., na základe podaného opravného prostriedku preskúmal rozhodnutie odporcu a po oboznámení sa s obsahom pripojeného
administratívneho spisu odporcu č. 111-PLO/O-1800/2010 a vypočutí zástupcov účastníkov
konania na pojednávaní dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.
Z obsahu spisového materiálu, ktorý bol predložený súdu vyplýva, že v tejto veci bolo
začaté správne konanie oznámením o začatí správneho konania č. 111-PLO/O-1800/2010 zo dňa
23.03.2010, ktoré bolo doručené navrhovateľovi dňa 19.04.2010. V spise sa nachádza správa
o prešetrení sťažností č. 876/141-2010 zo dňa 16.03.2010, opätovná výzva na vyjadrenie
sa k podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní zo dňa 03.05.2010, ktorá bola
navrhovateľovi doručená dňa 10.05.2010, stanovisko navrhovateľa k správnemu konaniu zo dňa
18.05.2010, doručené odporcovi dňa 24.05.2010, pracovný materiál Kancelárie Rady zo dňa
04.06.2010 spolu s popisom/prepisom dotknutého programu.
Obsah odvysielaného príspevku nebol medzi účastníkmi konania sporný. Sporným zostalo
právne posúdenie veci, či odvysielané informácie naplnili kritéria definície skrytej mediálnej
komerčnej komunikácie podľa § 31a ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z.
Podľa § 31a ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. skrytá mediálna komerčná komunikácia
je zvuková, obrazová alebo zvukovo-obrazová informácia, ktorá priamo alebo nepriamo
propaguje tovar, služby, ochrannú známku, obchodné meno alebo aktivity fyzickej osoby alebo
právnickej osoby vykonávajúcej hospodársku činnosť, ak vysielateľ alebo poskytovateľ
audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie túto informáciu v rámci programu zámerne
využíva na propagačné účely a mohla by vzhľadom na svoju povahu uviesť verejnosť do omylu
o podstate tejto informácie. Táto informácia sa považuje za zámernú najmä vtedy, ak sa
uskutočňuje za odplatu alebo za inú protihodnotu.
Podľa § 31 a ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. skrytá mediálna komerčná komunikácia
je zakázaná.
Pri právnej kvalifikácii daného skutku vychádzal senát najvyššieho súdu z ustanovenia
§ 31a ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., skúmal či boli kumulatívne splnené podmienky na to, aby
mohol byť navrhovateľ postihnutý za správny delikt spočívajúcu v porušení zákazu skrytej
mediálnej komerčnej komunikácie, pričom dospel k záveru, že podmienka propagačného účelu
informácie nebola naplnená.
Odporca v napadnutom rozhodnutí uviedol, že propagačný účel zákon č. 308/2000 Z.z.
nedefinuje a možno ho stotožniť s reklamným účelom. Zákonom č. 498/2009 Z.z. sa inštitút
skrytej reklamy zmenil na inštitút skrytej mediálnej komerčnej komunikácie a reklamný účel
sa zmenil na propagačný účel. To znamená, že sa zmenil len názov inštitútu, pričom zmysel
predmetného ustanovenia ostáva rovnaký. Jediná zmena ktorá touto novelou nastala, bolo
rozšírenie povinného subjektu a to aj na poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby
na požiadanie. Pojem reklamný účel nie je v zákone definovaný a teda spadá do kategórie neurčitých pojmov. Pre neurčité pojmy platí zásada, že je vo výlučnej kompetencii správneho
orgánu v procese aplikácie, aby vymedzil ich obsah.
Podľa názoru odporcu, informácie ktoré odzneli v rámci predmetného príspevku
Zlepšenie podnikania obsahovali výlučne pozitívne kvalitatívne hodnotenie pôsobenia
spoločnosti D.S., a.s., ktoré prezentoval člen jej predstavenstva na časovej ploche cca 9 minút,
pričom niekoľkokrát túto spoločnosť prezentoval v superlatívoch (,,...čím sa D. stáva zďaleka
najvýznamnejšou protistranou, finančnou inštitúciou slovenskou pre EIB.“,,,Čo sa týka
samosprávnych krajov, tam sme veľmi výrazným lídrom...“). Hoci v predmetnom programe
nedošlo k priamej propagácií konkrétneho produktu, po zhodnotení kvalitatívnej a kvantitatívnej
stránky odvysielaných informácií, dospel odporca k záveru, že tieto informácie prezentovali
imidž spoločnosti D. S., a.s. v pozitívnom svetle, v dôsledku čoho došlo k propagácií obchodného
mena a aktivít tejto spoločnosti. Názor, že sa jedná o propagačný účel podporuje aj fakt, že názov
predmetného príspevku bol Zlepšenie podnikania, čo v divákovi mohlo vyvolať dojem, že
zlepšenie podnikania sa spája so spoločnosťou D. S., a.s.
Odporca nespochybňuje fakt, že niektoré z uvedených informácii boli prezentované
za účelom informovať verejnosť. V programe okrem týchto informácii zazneli aj informácie,
ktoré mali propagačný charakter. Po posúdení príspevku z hľadiska celkového kontextu bol
odporca toho názoru, že jeho propagačný charakter prevažoval nad charakterom informačným.
Ak bolo úmyslom navrhovateľa priniesť divákovi informácie z predmetnej oblasti bankovníctva,
mohol ich priniesť bez toho, aby umožnil hosťovi programu propagovať obchodné meno
a aktivity spoločnosti výlučne v pozitívnom kontexte a taktiež mohol odvysielať informácie
o iných spoločnostiach s obdobným predmetom podnikania.
Pojem propagačný účel je pružným právnym pojmom, ktorý musí byť správnym
orgánom interpretovaný. Najvyšší súd dodáva, že pružné právne pojmy nie je možné presne
právne definovať, ich obsah sa môže meniť, býva podmienený okolnosťami prípadu, na ktorý
sa aplikuje právna norma. Preto orgán aplikujúci právo musí posúdiť všetky okolnosti daného
prípadu, teda každý prípad posudzovať individuálne a ak dospeje k záveru, že na skutkový stav
je potrebné takúto normu, ktorá obsahuje neurčitý právny pojem aplikovať, svoje rozhodnutie
musí odôvodniť, pričom následne správny súd preskúmava iba či takéto rozhodnutie nevybočilo
z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.
Senát najvyššieho súdu sa oboznámil s prepisom odvysielaného príspevku, avšak
sa nestotožnil s názorom odporcu, že z hľadiska celkového kontextu propagačný charakter
príspevku prevažoval nad charakterom informačným. Podľa názoru najvyššieho súdu celkový
dojem ktorý v priemernom divákovi posudzovaný príspevok mohol zanechať, bolo získanie
informácií o úveroch poskytovaných Európskou investičnou bankou D. S., a.s. pre verejný sektor,
rozvoj infraštruktúry a podnikania na Slovensku. Najvyšší súd nesúhlasí s názorom odporcu, že
informácie ktoré odzneli v rámci predmetného príspevku obsahovali výlučne pozitívne
kvalitatívne hodnotenie pôsobenia spoločnosti D. S., a.s. Aj keď pozitívne hodnotenia spoločnosti
D. S., a.s. v príspevku odzneli, avšak iba v minimálnom rozsahu v porovnaní s informáciami, ktoré tvorili podstatu príspevku, teda informácie o možnosti získania úveru na rozvoj
infraštruktúry, pre verejný sektor, mestá, obce, župy, pre ich dcérske spoločnosti, takisto
vodárenské spoločnosti, energetické spoločnosti, financovanie projektov malých a stredných
podnikateľov. Skutočnosť, že predmetný program bol označený ako Zlepšenie podnikania
neviedlo k tomu, že zlepšenie podnikania sa spája s D. S., a.s. ako uviedol odporca, ale
s informáciou, že peniaze na rozvoj podnikania na Slovensku poskytla Európska investičná
banka a tieto peniaze boli poskytnuté práve D. S., a.s. V danom prípade je potrebné prihliadnuť aj
na tú skutočnosť, že príspevok bol odvysielaný v rámci programu správy v spravodajskej
televízii, ktorá vysiela spravodajstvo počas celého dňa, z čoho vyplýva, že tieto informácie
podáva v širších súvislostiach. Pri výklade je dôležitý i tento kontext. Spravodajská televízia
môže v rámci svojich príspevkov postupovať viac monotematicky tak, ako bolo to v tomto
prípade. Najvyšší súd konštatuje, že úplne inak by tento typ príspevku vyznel v rámci hlavnej
spravodajskej relácii dňa v prime time.
Podstata skrytej mediálnej komerčnej komunikácie spočíva v odvysielaní v rámci
programu informácií, ktoré majú propagačný účel, tzn. že adresátovi sa skryto odporúča napr.
poskytnutie služby, propaguje sa obchodné meno alebo aktivity spoločnosti, teda ide
o prezentáciu majúcu za cieľ komerčne pôsobiť na divákov. Podľa názoru senátu najvyššieho
súdu v odvysielanom príspevku informácie s cieľom propagovať neodzneli, preto najvyšší súd
rozhodnutie odporcu zrušil podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 veta
prvá O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal náhradu trov konania,
ktoré tvoria trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby: prevzatie a príprava
zastúpenia, opravný prostriedok zo dňa 29.07.2010, t.j. 2x 120,17 € + 19% DPH = 286 € a účasť
na pojednávaní pred súdom dňa 08.02.2011, t.j. 1x 123,50 € + 20% DPH = 148,2 € (§ 14 ods. 1
písm. a/, b/, c/ vo výške podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov) a režijný paušál (§ 16
ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) 2x vo výške 7,21 € + 19% DPH = 17,16 € a 1x režijný paušál
vo výške 7,41 € + 20% DPH = 8,89 €, celkom 286 + 148,2 + 17,16 + 8,89 = 460,25 €.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 8. februára 2011
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Emília Čičková