Najvyšší súd 3 Sž/124/2007 Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľky: S. T., proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. RP/64/2007 zo dňa 23.10.2007, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/64/2007   zo dňa 23.10.2007   p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania   n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

Odporkyňa rozhodnutím č. RP/64/2007 zo dňa 23.10.2007 uložila navrhovateľke za porušenie povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 308/2000 Z.z.) tým, že dňa 15.04.2007 navrhovateľka odvysielala o cca 18.25 hod. upútavku na program R., v ktorej došlo k zásahu do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných, za čo jej odporkyňa podľa § 64 ods. písm. d/ v spojení s § 67 ods. 5 písm. e/ zák.č. 308/2000 Z.z. uložila sankciu – pokutu vo výške 100 000 Sk.

Odporkyňa svoje rozhodnutie zdôvodnila tým, že posudzujúc predmet správneho konania považuje za problematické zobrazenie pani M. M. počas verbálnej prezentácie naznačujúcej možné podvodné konanie. Uvedeným zobrazením prišlo k porušeniu § 19 3 Sž/124/2007

ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., keďže nejde o verejne činnú osobu a aj s prihliadnutím na skutočnosť, že propagovaná reportáž, na ktorú sa predmetná upútavka vzťahovala, nemala kritický a ani žiadny iný kontext vo vzťahu k osobe M. M. Zobrazenie M. M. v predmetnej upútavke v kritickom kontexte, ktorý upútavka obsahovala, bolo neadekvátne v takej miere, že toto konanie zo strany navrhovateľky je nutné kvalifikovať ako zásah do jej základných práv a slobôd, a to práva na ochranu mena a práva na zachovanie osobnej cti, čím zároveň navrhovateľka difamujúcim spôsobom zasiahla do ľudskej dôstojnosti uvedenej dotknutej osoby. Odporkyňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že pri určovaní výšky sankcie aplikovala správne uváženie, pričom zhodnotila, že výška uloženej pokuty 100 000 Sk bude mať dostatočný preventívny charakter, na ktorý pri rozhodovaní kládla dôraz, pričom zhodnotila tak kvalitatívne, no najmä kvantitatívne hľadisko porušenej povinnosti (išlo o krátky záber na dotknutú osobu).

Proti predmetnému rozhodnutiu odporkyne podala včas opravný prostriedok navrhovateľka, ktorá žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté rozhodnutie Rady dôvodiac tým, že predmetná upútavka nezasahovala do základných práv a slobôd dotknutých osôb. Je potrebné rozlišovať medzi neoprávneným zásahom do osobnostných práv a zverejnením negatívnych informácií týkajúcich sa konkrétnej fyzickej osoby, čo je možné kvalifikovať ako kritiku. Zákonná ochrana osobnosti je zakotvená v právnom poriadku Slovenskej republiky pre prípad, ak sú informácie o dotknutej osobe nepravdivé alebo pravdu skresľujúce. Poukazujúc na slobodu prejavu realizovanú cez primeranú a vecnú kritiku a to aj fakt, že v napadnutej reportáži boli použité pravdivé, nevyvrátené informácie, zobrazenie M. G., nemohlo byť ani v upútavke, avizujúcej obsah samotnej zásahom do jej osobnostných práv.

Pokiaľ ide o zobrazenie osoby V. M., toto bolo podmienené tvrdeniami M. Š., bývalého sekretára denníka N.D., V. M. je verejne činnou osobu a teda navrhovateľka postupovala v intenciách práva na slobodu prejavu, v ktorom realizovala kritiku vo vzťahu k verejne činnej osobe. Pri takejto osobe sú hranice prípustnej kritiky širšie, ako vo vzťahu k súkromnej osobe.

V prípade zobrazenia M. M. je možné konštatovať, že napadnutá reportáž, na ktorú sa upútavka vzťahovala, nemala voči jej osobe kritický kontext a nevyskytovali sa v nej žiadne informácie o jej osobe. Záber na pani M. nebol priamym záberom, jej tvár bola zobrazená len v časti profilu. Záber bol odvysielaný na časovej ploche cca 1,5 sekundy, pričom dominantom záberu bola osoba V. M. Z tohto dôvodu sa navrhovateľka domnievala, že zobrazenie M. M. v upútavke nebolo v rozpore s § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. a malo len ilustračný charakter a jeho zámerom v žiadnom prípade nemala byť difamácia pani M.

Navrhovateľka ďalej namietala neprimeranú extenzívnosť pokiaľ ide o použitú úvahu odporkyne, keďže je názoru, že navrhovateľka objektívne nezasiahla do ľudskej dôstojnosti základných práv a slobôd dotknutej osoby. Rovnako je názoru, že odvysielaním záberu na časovej ploche 1,5 sekundy, ktorý mal len ilustračný 3 Sž/124/2007

charakter a nezobrazoval osobu M. M. akokoľvek dehonestujúcim spôsobom, pričom ani zvuková zložka komunikátu, nemala voči jej osobe kritický kontext, dokonca neobsahovala žiadne informácie o jej osobe, navrhovateľka nezasiahla do jej ľudskej dôstojnosti, základných ľudských práv a slobôd.

S poukazom na uvedené skutočnosti navrhovateľka požiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/24/2007 zo dňa 23.10.2007 zrušil a vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie.

K podanému opravnému prostriedku sa písomne vyjadrila odporkyňa tak,   že v odvysielanej predmetnej upútavke považuje odporkyňa za problematickú najmä vizuálnu zložku, ktorú okrem iného tvorili zábery na V. M. s manželkou a ich dcéru M.G. Verbálna zložka upútavky neobsahovala žiadne mená majiteľov vydavateľstva denníka N.D. V kontexte s vizuálom upútavky divák mohol dôvodne predpokladať, že do údajne trestnej činnosti v súvislosti s denníkom N.D. sú priamo zainteresovaní členovia rodiny M. Vzhľadom na túto skutočnosť považuje argumentáciu obsiahnutú v opravnom prostriedku, týkajúcu sa zobrazenia V. M. a M. G., rod. M. v predmetnej upútavke za bezpredmetnú. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplynulo, že odporkyňa konštatovala porušenie § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. v súvislosti so zásahom do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd vo vzťahu k osobe M. M. V jej prípade bolo preukázané, že nebola de iure vlastníkom spoločnosti R., a.s., ktorá bola vydavateľom denníka N.D., a zainteresovanosť M. M. vo veci prevodu akcií spoločnosti R., a.s. nepreukázala ani súvisiaca reportáž v programe R. Odporkyňa ďalej uviedla, že vzhľadom na objektívnu zodpovednosť navrhovateľky za predmetný správny delikt považuje argument navrhovateľky, že záber, na ktorom sa vyskytla M. M. odvysielaná na časovej ploche 1,5 sekundy, za právne irelevantný. Uvedenú skutočnosť zohľadnila odporkyňa pri ukladaní druhu sankcie, avšak sama o sebe nie je dôvodom na zastavenie správneho konania. Konania zo strany navrhovateľky kvalifikovala ako zásah do základných práv a slobôd len vo vzťahu k M. M. Odporkyňa v danej veci aplikovala správne uváženie, pričom konštatovala, že obsah príspevku objektívne zasiahol do ľudskej dôstojnosti základných práv a slobôd dotknutej osoby. Uvedený záver považuje odporkyňa za skutkovo vymedzený a dostatočne podrobne odôvodnený v napadnutom rozhodnutí.

Na základe uvedených skutočností považuje odporkyňa navrhovaný petit navrhovateľky za neopodstatnený, pretože dostatočne zistila skutkový stav veci,   na ktorý správne aplikovala relevantné ustanovenia zákona. Rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47 zák.č. 71/1967 Zb., nevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu zisteného v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. a na základe uvedeného odporkyňa navrhla, aby Najvyšší   súd SR rozhodnutie odporkyne č. RP/64/2007 zo dňa 23.10.2007 potvrdil.

Podľa § 19 ods. 1 zák.č. 308/2000 Z.z. programová služba a všetky jej zložky nesmú spôsobom svojho spracovania a svojim obsahom zasahovať do ľudskej dôstojnosti a slobôd iných.

3 Sž/124/2007

Podľa § 67 ods. 5 písm. e/ zák.č. 308/2000 Z.z. rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby od 100 000 Sk do 5 000 000 Sk, ak vysiela programy a iné časti programovej služby, ktorých obsah je v rozpore s povinnosťami § 19.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne, na základe podaného opravného prostriedku preskúmal rozhodnutie odporkyne podľa § 246 ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) v spojení s § 64 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z. z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu č. 366-PgO/O-4419/2007 a písomnými podaniami účastníkov ako aj po vypočutí zástupcov účastníkov konania na pojednávaní, dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

V zmysle svojej ustálenej judikatúry Najvyšší súd SR ako súd odvolací preskúmaval, či rozhodnutie odporkyne nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či jej závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a či podklady   pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom. Po preskúmaní spisového materiálu sa najvyšší súd stotožnil s názorom odporkyne, že obsah upútavky objektívne zasiahol do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd dotknutej osoby M. M. a to v súvislosti s jej zobrazením v upútavke na program R., a to najmä s prihliadnutím na kritický kontext verbálnej zložky upútavky naznačujúcej možné protiprávne konanie, ktoré rovnako podľa názoru súdu mohlo objektívne spôsobiť značnú spoločenskú difamáciu. Rovnako sa súd stotožnil, že zobrazenie osoby M. M. nijako nesúviselo z obsahom reportáže, na ktorú sa predmetná upútavka vzťahovala.

Podľa článku 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo   na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej, či dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Rozhodnutie odporkyne bolo vydané v súlade so zákonom, obsahuje predpísané zákonné náležitosti, pričom odporkyňa sa v rozhodnutí vysporiadala so všetkými námietkami navrhovateľky vznesenými počas správneho konania, svoje rozhodnutie   aj podrobne odôvodnila.

Najvyšší súd SR po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia konštatuje, že závery odporkyne zodpovedajú zásadám logického myslenia, stotožnil sa s názorom odporkyne, že je potrebné rozlišovať medzi neoprávneným zásahom do osobnostných práv na jednej strane a oprávnenou kritikou na strane druhej, pričom rozdiel medzi uvedeným formami je potrebné vidieť v miere pravdivosti, vecnosti, objektívnosti a v cieli, ktorý je konkrétnym prejavom sledovaný. Zákonná ochrana je daná zásadne v prípadoch, ak sú vytýkané prejavy nepravdivé, alebo pravdu skresľujúce. Nemožno priznať právo na ochranu občanovi, ktorý konal protispoločensky a zverejnenie takýchto skutočností je kritikou oprávnenou. Oprávnená kritika vychádza z pravdivých premís 3 Sž/124/2007

a zároveň z nich podľa zásad logického myslenia vyvodzuje správnu konklúziu. Konkrétnou kritikou je kritika, ktorá sa opiera o určité konkrétne skutočnosti, ktoré musia byť notoricky známe, uvedené v hodnotení uskutočňovanom určitým subjektom. Neoprávneným zásahom môžu byť za určitých okolností aj informácie pravdivé,   ktoré však patria do intímnej sféry osoby v širšom slova zmysle.

Záver odporkyne vyslovený v napadnutom rozhodnutí, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. senát najvyššieho súdu považuje za záver zodpovedajúci zásadám logického myslenia správneho uváženia, čoho následkom bolo pri splnení ostatných zákonných podmienok uloženie pokuty, pričom odporkyňa zohľadnila preventívny charakter uloženej sankcie, kde zohľadnila   aj to, že v danom prípade išlo len o krátky záber na dotknutú osobu.

Nezákonnosť rozhodnutia odporkyne, ktorú namietala navrhovateľka v podanom opravnom prostriedku nebola zistená. Napadnuté rozhodnutie obsahovalo všetky požadované náležitosti, bolo bez formálnych a logických nedostatkov náležite odôvodnené a vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. S poukazom na uvedené senát Najvyššieho súdu SR rozhodnutie odporkyne potvrdil (§ 250q   ods. 2 O.s.p.)

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že nepriznal navrhovateľke právo na náhradu trov konania,   keďže v konaní nemala úspech.

POUČENIE:   Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 24. apríla 2008

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková