Najvyšší súd 3 Sž/103/2007 Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu  

JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Tatiany Hanečkovej a JUDr. Jany  

Zemkovej PhD. v právnej veci navrhovateľky: M, zastúpená: A, proti odporkyni: R,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. RP/45/2007 zo dňa 11.09.2007,

takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie odporkyne

č. RP/45/2007 zo dňa 11.09.2007,   p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania   n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

Odporkyňa vydala dňa 11.09.2007 rozhodnutie č. RP/45/2007 v konaní  

č. 172-PgO/O-2404/2007, ktorým navrhovateľke za porušenie povinnosti ustanovenej  

v § 20 ods. 5 zák.č. 308/2000 o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona  

č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon  

č. 308/2000 Z.z.) tým, že dňa 03.02.2007 o cca 20.13 hod. navrhovateľka odvysielala

program „Deuce Bigalow: Dobrý striptér“, pri ktorom navrhovateľka neuplatnila Jednotný

systém označovania programov v súlade s podmienkami, ktoré podľa ustanovenia § 20

ods. 6 určila rada, za čo jej bola uložená sankcia – pokuta určená podľa § 64 ods. 1

písm. d/ v spojení s § 67 ods. 3 písm. d/ zák.č. 308/2000 Z.z. vo výške 100 000 Sk. 3 Sž/103/2007

Proti uvedenému rozhodnutiu podala včas odvolanie – opravný prostriedok

navrhovateľka, uvádzajúc, že pri preskúmavaní uloženej pokuty je podľa nej rozho-

dujúcou skutočnosťou posúdenie inkriminovaných scén v programe a ich súlad  

so zákonom a to so zreteľom na vekovú vhodnosť obsiahnutú v Jednotnom systéme

označovania programov vydaný radou (ďalej len JSO). Navrhovateľka je názoru,  

že ako vysielateľka si svoju zákonnú povinnosť splnila a program podľa pravidiel

určených v JSO riadne označila ako nevhodný pre maloletých vo veku do 12 rokov.

Rozhodnutie odporkyne, že predmetný program by mal byť označený ako nevhodný  

pre maloletých do 15 rokov vychádza z nesprávnych skutkových zistení, najmä z nes-

právneho hodnotenia charakteru programu a o týchto zistení odvodenej potenciálnej

spôsobilosti programu ohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých,  

alebo narušiť ich duševné zdravie alebo emocionálny stav.

Dominantný prvok uvedeného programu – celková obscénnosť – nepramenila

len z použitia samotných obscénnych výrazov, ale i z celkového kontextu programu,

pričom obscénnosť je záležitosťou názoru. Jedná sa o právne neurčitý a právnym

poriadkom nedefinovaný pojem. Určenie, či je vyjadrovanie obscénne, je závislé  

od subjektívnych postojov konkrétnych fyzických osôb, ktoré svojim konaním tvoria

rozhodnutia správneho orgánu. Predmetný program bol komediálneho žánru,

jeho úlohou nebolo vyvolať pohoršenie, ani negatívne vplývať na maloletého diváka

a jeho vývoj, pričom použité výrazy nemožno vytrhnúť z kontextu tohto zábavného

programu.

Podľa názoru navrhovateľky program ako celok neprekročil únosné hranice

a jeho zaradenie do kategórie nevhodných pre maloletých do 12 rokov bol v súlade  

so zákonom. S poukazom na uvedené, keďže je názoru, že navrhovateľka

zabezpečením základnej informácie o vhodnosti, resp. nevhodnosti programu

vysielaného v zmysle zákona, si splnila zákonnú povinnosť, požiadala najvyšší súd,  

aby preskúmavané rozhodnutie odporkyne zo dňa 11.09.2007 zrušil.

V písomnom vyjadrení k podanému opravnému prostriedku odporkyňa uviedla,  

že preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v zákonom stanovenej subjektívnej

aj objektívnej lehote. Monitoring určitého komunikátu môže byť iniciovaný doručením

sťažnosti, alebo môže byť vykonávaný v rámci pravidelného kontrolného monitoringu.

Správne konanie, predmetom ktorého je možné porušenie zákona č. 308/2000 Z.z.,  

sa začína na podnet rady, a na účely skúmania začiatku plynutia lehoty nie je relevantný

časový okamih doručenia sťažnosti, nakoľko jej obsah nemusí nevyhnutne odôvodňovať

začatie správneho konania. To, či v určitom prípade exitujú dôvodné predpoklady,  

že mohlo dôjsť k porušeniu zákona posudzuje rada na svojom zasadnutí  

po oboznámení sa s obsahom daného komunikátu. Oznámenie tretej osoby nemá teda

pre správny orgán záväzný charakter; nemá ani charakter návrhu na začatie správneho

konania, pretože ten môže podať iba účastník konania. Časový okamih vedomosti

správneho orgánu je až v deň vypracovania monitorovacej správy tak, ako to vyplýva 3 Sž/103/2007

z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Poukazujúc na § 14a ods. 8 zákona  

č. 308/2000 Z.z. sa rada oboznamuje s obsahom sťažností a prerokúva sťažnosť

na svojom zasadnutí najneskôr do 90 dní od doručenia sťažnosti.

S prihliadnutím na výskyt obscénnych výrazov, na sexuálny náboj príbehu,  

ktorý v spojitosti s vyjadrovaním protagonistov podporil celkové obscénne vyznenie

programu, odporkyňa skonštatovala, že označenie programu ako program nevhodný

pre maloletých do 12 rokov, nebolo v tomto prípade adekvátne a dospela k záveru,  

že podľa článku VI. JSO mal byť program označený ako program nevhodný  

pre maloletých do 15 rokov. S poukazom na uvedené odporkyňa navrhla Najvyššiemu

súdu SR, aby napadnuté rozhodnutie č. RP/45/2007 zo dňa 11.09.2007 potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd príslušný na rozhodnutie o opravnom

prostriedku podľa § 64 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z. preskúmal vec na pojednávaní

v rozsahu dôvodov obsiahnutých v podanom opravnom prostriedku a v súlade s § 250q

ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že opraný prostriedok nebol podaný dôvodne.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu, ako aj z vyjadrení účastníkov

konania vyplýva, že navrhovateľka odvysielala dňa 03.02.2007 so začiatkom  

o cca 20.13 hod. program „Deuce Bigalow: Dobrý striptér“ s označením ako program

nevhodný pre maloletých do 12 rokov. Program bol odporkyňou monitorovaný  

na základe podanej sťažnosti zo dňa 23.02.2007. Monitorovacia správa, ktorá je

súčasťou administratívneho spisu bola vypracovaná pracovníkmi odporkyne dňa

07.05.2007.

Podľa § 14a ods. 8 zák.č. 308/2000 Z.z. sa rada oboznamuje s obsahom

sťažností a prerokúva sťažnosť na svojom zasadnutí najneskôr do 90 dní od doručenia

sťažnosti. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že s monitorovacou

správou bola rada oboznámená na svojom zasadnutí dňa 22.05.2007. Dňa 28.05.2007

bolo vydané oznámenie o začatí správneho konania, ktoré bolo navrhovateľke doručené

dňa 06.06.2007.

Podľa § 64 ods. 3 zák.č. 308/2000 Z.z. rada o uložení sankcie rozhodne  

do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa o porušení povinnosti podľa ods. 1 dozvedela,

najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď bola povinnosť porušená.

Podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zák.č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej  

týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá aj pokutu.

Senát najvyššieho súdu je názoru, ktorý bol prezentovaný už vo viacerých

rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, že pre posúdenie včasnosti vydania rozhodnutí

podľa zákona č. 308/2000 Z.z., teda pre posúdenie, či je rozhodnutie vydané v zákonnej

subjektívnej aj objektívnej lehote, je rozhodujúci časový okamih vedomosti správneho 3 Sž/103/2007

orgánu o porušení povinnosti vyplývajúcej zo zákona č. 308/2000 Z.z., za ktorý senát

považuje deň vypracovania monitorovacej správy, resp. správy o šetrení sťažnosti.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že preskúmavané rozhodnutie bolo

vydané v subjektívnej lehote šiestich mesiacov a aj v objektívnej jednoročnej lehote,

pretože posudzovaný program bol odvysielaný dňa 03.02.2007, monitorovacia správa

bola vypracovaná dňa 07.05.2007 (v lehote 90 dní podľa § 14a ods. 8 zákona  

č. 308/2000 Z.z). a rozhodnutie bolo vydané dňa 11.09.2007, v šesťmesačnej

subjektívnej lehote, ktorá začala plynúť dňom 07.05.20007.

Podľa § 67 ods. 3 písm. d/ citovaného zákona rada uloží pokutu vysielateľovi

televíznej programovej služby od 20 000 Sk do 2 000 000 Sk, ak nezabezpečil

klasifikáciu a označenie programov (§ 20 ods. 5) alebo neuplatnil toto označenie v rámci

ním vysielanej programovej služby.

Podľa § 20 ods. 5 citovaného zákona na základe klasifikácie programov  

podľa vekovej vhodnosti je vysielateľ televíznej programovej služby povinný zaviesť

a uplatňovať Jednotný systém označovania programov adresovaný rodičom a vychová-

vateľom maloletých.

Podľa § 20 ods. 6 citovaného zákona rada určí Jednotný systém označovania

programov a podmienky jeho uplatňovania. Jednotný systém označovania programov

informuje o vekovej vhodnosti programov a iných zložiek programovej služby pre vekovú

skupinu do 7, 12, 15 a 18 rokov a upravuje časové obmedzenia vysielania programov

nevhodných pre maloletých do 15 rokov a programov a programových zložiek

nevhodných a neprístupných pre maloletých. Tento systém rada zverejní prostred-

níctvom svojej internetovej stránky, na svojej úradnej tabuli v mieste svojho sídla

a doručil ho dotknutým vysielateľom.

Z článku VII. písm. f/ JSO zo dňa 13.09.2005 je upravené označovanie

programov nevhodných pre maloletých do 12 rokov okrem iného tak, že ide o programy

obsahujúce zobrazenie nahoty, ktorá nie je bežná na verejnosti alebo v rodine,  

je prezentovaná spôsobom, ktorý provokuje záujem o sexuálne vzťahy, čo by mohlo

viesť k predčasnému prebudeniu sexuálnych pudov maloletých detí.

Z článku VI. ods. 1 JSO zo dňa 13.09.2005 vyplýva, že vysielateľ označí

programy ako nevhodné pre maloletých do 15 rokov, ak obsahujú najmä:

b/ sexuálne alebo erotické scény,

c/ obscénne vyjadrovanie.

Z obsahu monitorovacej správy programu „Deuce Bigalow: Dobrý striptér“

vyplýva, že v programe boli použité aj nasledujúce dialógy:

„Topas. A jak sem naň vydědlal? Jenom sem trochu šlapal. Vidíš ten řetez? Správne,

minijo. Víš jak sem na ně vydělal?

3 Sž/103/2007

Šlapáním.

Na burze. Ale prachy na burzu sem vydělal šlapáním a zastupováním šlapek,  

jako seš ty.

Jo, na tohle ti ryby nevydělají. Víš Antoan se umí pěkne naštvat. Jednou mi tu spadl

na koberec malej vaigl. Musel sem ho sebrat vlastní řití.“

„Vím, na co teď myslíš, že tohle to tady sú ty největší dudy, jaké kdo kdy spatřil.

Nejsem žádná průměrná žena. Mám ráda sex a nebojím se to připustit.... Odpusti

mi to, před hodinou sem jedla. Už si někdy zaparkoval jízdní kolo v hangáru? Strkals

někdy párátko do jícnu sopky?“

„Všechna čest. Jabbu ješte nikto neuspokojil. Ty máš schopnost udělat ženskú,  

ze které se normálnímu chlapovi zvedne kufr.“

„... blbe, sráči, sráči blbej... Ty zmrde, zmrd, prd.... pŕŕŕd, kokot,... (nezrozumiteľné)

... ty krávo... Pičus! Pičus!“

„... všude plavou hovna. Príšernej bodrel.“

„Víš proč to udělala? Záujíma tě, proč mi zahejbá? To kvůli mýmu péru.

Nu ták, to chcete říct, že vám žena zahýbá, protože ho máte malýho?

Ne malýho, tenkýho! Mám tenký péro...!

Mám nejtenší penis na světe! Podívej, vždyť je jako stéblo, koukni.“

Z obsahu monitorovaného programu vyplýva, že predmetný program obsahoval

len niekoľko vulgárnych výrazov, avšak veľké množstvo obscénnych vyjadrení,  

ktoré sú vyššie citované. Obscénne vyjadrovanie sa v programe vyskytovalo,

čo je s poukazom na uvedenú citáciu časti vybraných dialógov nesporné, program mal

aj sexuálny podtón.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dospel k záveru, že predmetný

program mal byť označený piktogramom program nevhodný pre maloletých do 15 rokov

a to aj s poukazom na obsah dialógov, ktorých obsah sa javí senátu ako nemravný,

priečiaci sa dobrým mravom, porušujúci pravidlá slušného správania sa. Vyššie

uvedené úryvky možno charakterizovať ako vulgárne, ordinárne a hrubé. Predmetný

program aj z dôvodu, že obsahoval obscénne vyjadrovanie, navrhovateľka označila

v rozpore s ustanovením § 20 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z..

Porušenie zákonnej povinnosti – zabezpečiť klasifikáciu a označenie programov

v súlade s JSO, umožňuje rade uložiť vysielateľovi televíznej programovej služby pokutu

v rozpätí od 20 000 Sk do 2 000 000 Sk. V tomto prípade bola navrhovateľke uložená

pokuta vo výške 100 000 Sk, čo je suma na úrovni dolnej hranice zákonného rozpätia.

Uloženú sankciu odporkyňa v napadnutom rozhodnutí zdôvodnila závažnosťou 3 Sž/103/2007

správneho deliktu ako aj trvaním správneho deliktu, ktoré vyhodnotila v kontexte celého

obsahu programu, ktorý bol ako celok nevhodný pre maloletých do 15 rokov. Prihliadla

aj na skutočnosť, že navrhovateľka je multiregionálnym vysielateľom.

Najvyšší súd SR potvrdil napadnuté rozhodnutie odporkyne v súlade s § 250q

ods. 2 O.s.p. z vyššie uvedených dôvodov, nakoľko nebola zistená nezákonnosť

preskúmavaného rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250k

ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že neúspešnej navrhovateľke nepriznal nárok na náhradu

trov konania.

P O U Č E N I E :   Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 17. januára 2008

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková