Najvyšší súd
3 Szd 8/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Anny Elexovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD.,
v právnej veci žalobcu M., n.o., IČO: X., so sídlom v K., zastúpeného advokátkou JUDr. E.
K., AK so sídlom v H., proti žalovanému Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 5, o preskúmanie zákonnosti postupu
a rozhodnutia predsedu žalovaného č. ZS 603/00011/2008/R zo dňa 27. novembra 2008,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S 2/2009-49
zo dňa 31. marca 2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 24S 2/2009-49 zo dňa 31. marca 2009 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného
č. ZS 603/00011/2008/R zo dňa 27. novembra 2008 v spojení s rozhodnutím Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Banská Bystrica, č. ZS 603/00011/2008
zo dňa 07. júla 2008 m e n í tak, že poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti M., n.o., IČO
X., so sídlom v K., u k l a d á pokutu vo výške 5 000 € (päťtisíc eur) určenú podľa § 50
ods. 2 písm. a/ v spojení s § 64 ods. 2 písm. b/ zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných
poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004
Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na základe záverov výkonu dohľadu v zmysle
zákona č. 581/2004 Z.z., pretože pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi P. M.
v dňoch 09.07.2007 – 13.07.2007 ošetrujúcimi zdravotníckymi pracovníkmi M., so sídlom
v K., pri operácii žlčníka laparoskopickou metódou pri početných zrastoch v operačnom poli
nekonvertovali chirurgický zákrok na klasický, čím došlo k poškodeniu a následnému
prederaveniu dvanástnika, následkom čoho bolo vážne poškodenie zdravia pacienta.
Vo zvyšku žaloby, týkajúcej sa preskúmania rozhodnutia žalovaného o opatrení
na odstránenie zistených nedostatkov žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil podľa ustanovenia
§ 250j ods. 2 písm. a/, písm. b/ a písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku rozhodnutie
predsedu žalovaného č. ZS 603/00011/2008/R zo dňa 27. novembra 2008 ako aj prvostupňové
rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Banská Bystrica
(ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. ZS 603/00011/2008 zo dňa 07. júla 2008 a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. ZS 603/00011/2008/R zo dňa
27. novembra 2008 zamietol rozklad žalobcu a zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu č. ZS 603/00011/2008 zo dňa 07. júla 2008 tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške
200 000,-- Sk (6 638,78 €) a zároveň mu uložil prijať opatrenie na odstránenie zistených
nedostatkov – povinnosť, aby minimálne jeden člen operačného tímu absolvoval školenie
v laparoskopickej chirurgii na akreditovanom pracovisku v trvaní najmenej jeden mesiac
na základe ustanovenia § 23 ods. 1 písm. e/ zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných
poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 581/2004 Z.z.) a podľa § 59 ods. 2
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny
poriadok). Žalobca podľa rozhodnutia žalovaného porušil ustanovenie § 4 ods. 3 zákona
č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len zákon č. 576/2004 Z.z.) tým, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi P. M.
v dňoch 09. júla 2007 – 13. júla 2007 ošetrujúci zdravotnícki pracovníci žalobcu pri operácii
žlčníka laparoskopickou metódou pri početných zrastoch v operačnom poli nekonvertovali
chirurgický zákrok na klasický, čím došlo k poškodeniu a následnému prederaveniu
dvanástnika, následkom čoho bolo vážne poškodenie zdravia pacienta a komplikácie privodili
jeho smrť.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že je nesporné, že pacient bol
laparoskopicky operovaný zamestnancami žalobcu ako poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti. Rovnako je nesporné, že pri operácii – cholecystektómiu pre lithiasis – boli
zistené početné zrasty, pričom operácia bola vykonaná laparoskopickým spôsobom. V konaní
nebolo sporné ani to, že po operácii boli zistené komplikácie a pacient bol u žalobcu
reoperovaný. Pri reoperácii sa zistilo prederavenie dvanástnika pacienta.
Z dodatočných vyjadrení účastníkov konania na pojednávaní krajský súd zistil,
že aj pri existencii zrastov je možné viesť operáciu laparoskopickým spôsobom. V konaní
bola sporná tá skutočnosť, či k poškodeniu a následnému prederaveniu dvanástnika došlo
v dôsledku nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti pri laparoskopickej operácii,
alebo z iného dôvodu, ktorý nezavinil žalobca. Táto skutočnosť nebola správnymi orgánmi
jednoznačne zistená. Dôkazom toho je aj konštatovanie v prvostupňovom rozhodnutí,
ktoré odvolací správny orgán potvrdil, podľa ktorého úrad vychádzal v konaní zo stanovísk
konzultantov z odboru chirurgie. Podľa stanoviska dvoch konzultantov žalobca porušil
povinnosť poskytovať starostlivosť riadne a podľa iných dvoch táto povinnosť nebola
porušená. V odôvodnení nie sú konzultanti uvedení, a preto tento dôkaz nie je možné
verifikovať. Prvostupňový správny orgán však nezdôvodnil, prečo sa priklonil práve
k stanoviskám tých konzultantov, ktorí sa mali vysloviť, že žalobca porušil povinnosť
poskytnúť zdravotnú starostlivosť riadne.
Krajský súd konštatoval, že porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť
správne podľa rozhodnutí správnych orgánov spočíva v tom, že laparoskopická operácia
nebola konvertovaná na klasickú. Z vyššie uvedených zistení a z výpovedí účastníkov však
vyplýva, že vykonávanie operácie laparoskopickým spôsobom aj pri existencii zrastov je
možné, a preto samo o sebe nie je porušením povinností poskytnúť zdravotnú starostlivosť
správne tak, ako to vyžaduje § 4 zákona o zdravotnej starostlivosti. Z týchto dôvodov,
ak operatér poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nekonvertoval laparoskopickú operáciu
na klasickú, nie je to porušením povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne.
Z tohto pohľadu je potom právne irelevantné, akým spôsobom sa operácia vykoná. Aj pokiaľ
sa operácia vykoná laparoskopickým spôsobom, nemusí to mať za následok poškodenie
dvanástnika a jeho následné prederavenie. Právne relevantná je tá skutočnosť, či poskytovateľ
zdravotnej starostlivosti poskytol zdravotnú starostlivosť správne. Rozhodnutie odvolacieho
orgánu však konštatuje porušenie povinnosti v tom, že operácia nemala byť vykonaná
laparoskopickým spôsobom a mala byť konvertovaná na klasický spôsob. Táto skutočnosť
však sama o sebe nespôsobila komplikácie a tie následky, ktoré sú uvedené v rozhodnutí
odvolacieho orgánu ako aj prvostupňového správneho orgánu a ku ktorým aj v skutočnosti
došlo. Pokiaľ sa v rozhodnutí konštatovalo, že porušenie zdravotnej starostlivosti spočíva
v tom, že operácia ktorá bola vykonaná laparoskopickým spôsobom sa nekovertovala
na klasickú, ide o neprávne právne posúdenie. Z týchto dôvodov súd zrušil napadnuté
rozhodnutie v časti o uložení pokuty. Vzhľadom na to, že súd zrušil odvolacie rozhodnutie
bolo potrebné zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie (§ 250j ods. 2 O.s.p).
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie. Navrhoval, aby najvyšší súd
rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietne. Žalovaný sa nestotožňuje s právnym
názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici a tvrdí, že správne právne posúdil § 4 ods. 3
zák.č. 576/2004 Z.z. Žalobca neposkytol zdravotnú starostlivosť pacientovi P. M. správne. Žalovaný zotrval na stanovisku, že prvotnou príčinou, ktorá viedla k zhoršovaniu
zdravotného stavu pacienta, bola operačná komplikácia. Ak sa žalobca rozhodol dokončiť
operáciu laparoskopicky bez konvertovania, mala byť na záver urobená podrobná a dôkladná
revízia, pri ktorej sa mohlo termické poškodenie duodéna vedúce k nekróze a neskoršej
perforácii odhaliť. Podrobná revízia dutiny brušnej nie je v zdravotnej dokumentácii
zaznamenaná, a preto je tvrdenie žalobcu o revízii dutiny brušnej zavádzajúce. Žalobca
sa pri konvertovaní laparoskopickej operácie na klasickú mohol s väčším prehľadom
v operovaných štruktúrach vyhnúť problémom a ich následkom, pretože buď by nebolo došlo
k perforácii dvanástnika alebo by sa bola komplikácia hneď rozpoznala. Žalobca mal
aj pri laparoskopickom dokončení operácie bezprostrednú možnosť rozpoznania komplikácie
dôkladnou záverečnou revíziou dutiny brušnej a aj včasným pooperačným rozpoznaním
komplikácie mohol predísť vážnym komplikáciám perforácie dvanástnika, čo sa v danom
prípade nestalo.
Žalobca vo vyjadrení zo dňa 27.05.2009 k odvolaniu žalovaného navrhoval,
aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Zotrval
na svojom stanovisku, že samotné nekonvertovanie laparoskopickej operácie na klasickú
nie je porušením § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. Stotožnil sa s výrokom rozsudku
krajského súdu. Rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu jednoznačne konštatuje
porušenie povinností v tom, že operácia nemala byť vykonaná laparoskopickým spôsobom
a mala byť konvertovaná na klasický spôsob. Pre tieto tvrdenia žalovaného neexistujú podľa
žalobcu relevantné dôkazy a takéto tvrdenia nie sú akceptované ani odbornou chirurgickou
obcou. Tvrdenie, že po operácii žlčníka nebola urobená revízia sa opiera o nález v operačnom
protokole. To, že revízia nie je opísaná však nie je dôkazom, že nebola vykonaná. Vzhľadom
k závažnosti prípadu malo byť dokazovanie doplnené o výpoveď operatéra, resp. členov
operačného tímu. Termické poškodenie duodéna nie je nikde v zdravotnej dokumentácii
uvedené a zaznamenané a správny orgán na túto skutočnosť pri svojom rozhodovaní
nepoukázal. Vo svojom rozhodnutí správny orgán žalobcovi nevytýkal iné nedostatky.
Ani samotnú perforáciu neoznačil za pochybenie. Pitevná správa neuvádza, kedy k perforácii
došlo.
Žalobca sa stotožňuje s právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici
pri konštatovaní, že sa druhostupňový správny orgán nevysporiadal s námietkou žalobcu
v rozklade, ktorou poukazoval na pitevný protokol. Tvrdenie žalovaného, že v prípade
krvácania toto malo priamu súvislosť s pooperačným stavom pacienta, je značne zavádzajúce.
V pitevnej správe sa uvádza, že došlo k poškodeniu dvanástnika, ale je tam uvedené aj to,
že táto komplikácia (perforácia ) bola liečená operáciou a reoperáciou. Pri zrastoch, aké mal
pacient sa táto komplikácia môže vyskytnúť aj erudovanému chirurgovi, avšak keď sa včas
rozpozná a lieči – reoperuje – nie je možné takýto postup označiť za non lege artis.
Je pravdou, že kanylácia hrudnej dutiny sa vykonávala pre komplikáciu, ktorá mohla mať
súvis s ťažkým pooperačným priebehom, avšak priamou príčinou tohto masívneho krvácania,
ktoré v konečnom dôsledku urýchlilo smrť pacienta bolo pitevnou správou popísané jatrogénne poškodenie vetiev pľúcnej artérie pri zavádzaní kanyly personálom zvolenskej
nemocnice.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že skutkový stav zistený správnymi
orgánmi (po úprave skutku súdom) vo veci je dostatočný na rozhodnutie, a preto rozhodnutie
krajského súdu ako aj žalovaného v zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. v spojení s § 250j
ods. 5 O.s.p. vo výroku o uloženej pokute zmenil, pričom súčasne upravil skutok zistený
žalovaným tak, že z neho vypustil slovné spojenie „a komplikácie privodili jeho smrť“.
Najvyšší súd zistil, že spor medzi účastníkmi konania spočíval v skutkovej stránke
veci a následne v právnej kvalifikácii zisteného skutku ako porušenia povinnosti ustanovenej
§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 576/2004 Z.z.).
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách
súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 576/2004 Z.z.). poskytovateľ je povinný
poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá
správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby
so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu
osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ustálil skutok nasledovne: „... pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti pacientovi P. M. v dňoch 9. júla 2007 – 13. júla 2007 ošetrujúci
zdravotnícki pracovníci žalobcu pri operácii žlčníka laparoskopickou metódou pri početných
zrastoch v operačnom poli nekonvertovali chirurgický zákrok na klasický, čím došlo
k poškodeniu a následnému prederaveniu dvanástorníka, následkom čoho bolo vážne
poškodenie zdravia pacienta a komplikácie privodili jeho smrť“.
Prvou a základnou spornou skutkovou otázkou bolo, či nekonvertovanie
laparoskopickej operácie na klasickú pri zistení početných zrastov v operačnom poli
„v danom prípade, u daného pacienta a za daných okolností“ (nie vo všeobecnosti) možno
posúdiť ako porušenie povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (v danom prípade
žalobcu) poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Najvyšší súd poukazuje na to, že ide
o odbornú otázku na ktorú sa vzťahuje správna úvaha žalobcu (§ 245 ods. 2 O.s.p.),
ako odborného orgánu vykonávajúceho dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
Túto odbornú otázku vysvetlil pracovník žalovaného MUDr. Ľ. K., samostatný odborný
referent – špecialista na oddelení dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou na pojednávaní dňa
31.03.2009 pred krajským súdom tak, že „... expresis verbis nie je stanovené, že pri
rozpoznaní zrastov je nevyhnutná konverzia laparoskopickej operácie na klasickú, avšak podľa jeho názoru v operácii môže pokračovať len skúsený operatér a po vykonaní operácie
týmto spôsobom musí byť vykonaná cielená revízia dotknutej časti brušnej dutiny. Vykonanie
revízie nebolo vyznačené v operačnom protokole“.
Pracovník žalovaného MUDr. Ľ. K. na pojednávaní pred najvyšším súdom dňa
26.11.2009 uviedol, že „... pre pokračovanie po zistení sťažených podmienok by bolo
riešením konvertovať operáciu na klasický typ s otvorením dutiny brušnej a získaním širokého
prehľadu o operovaných útrobách. Druhou možnosťou vhodnou pre skúseného chirurga je
za zvýšenej pozornosti pokračovať v laparoskopickom vedení operácie a urobiť pred
uzavretím brušnej dutiny záverečnú revíziu. Podľa operačného protokolu táto záverečná
revízia urobená nebola, rovnako nebolo urobené identifikovanie termického poškodenia
dvanástnika. V prípade buď konvertovania na klasickú alebo pri dôkladnej záverečnej revízii
pred uzavretím laparoskopických portov do dutiny brušnej by bolo bývalo zistené termické
poškodenie dvanástnika“.
Najvyšší súd zistil, že nie je spornou skutočnosť, že vykonanie revízie nebolo
vyznačené v operačnom protokole. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej
starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 576/2004 Z.z.),
neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je vedenie zdravotnej
dokumentácie (§ 2 ods. 6). Vedenie zdravotnej dokumentácie je súčasťou poskytovania
zdravotnej starostlivosti. Riadne vedenie zdravotnej dokumentácie umožňuje kontrolu
zdravotnej starostlivosti a „chráni“ poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pred tvrdením,
že určité úkony urobené neboli.
Najvyšší súd zdôrazňuje, že ide o odborné právne otázky pre ktorých je úrad
ako orgán dohľadu kompetentný vysloviť svoj odborný právny názor v rámci správnej úvahy.
Podľa § 245 ods.2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe
zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie
nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť
správneho rozhodnutia.
Súd na základe obsahu spisu a následného odborného vysvetlenia špecialistu
žalovaného si vytvoril úsudok, že záver žalovaného, že v danom prípade mala byť operácia
konvertovaná na klasickú. Potvrdením tohto záveru je samotná skutočnosť, že bola
uskutočnená reoperácia pacienta (klasickým spôsobom), ktorá odhalila práve tie veci,
ktoré mohli byť zistené konvertovaním operácie na klasickú už pri laparoskopickej operácii,
t.j. veci ktoré mohli byť odhalené „otvorením dutiny brušnej a získaním širokého prehľadu
v operovaných útrobách pacienta“.
Správna úvaha žalovaného je zrozumiteľne vysvetlená i pre neodborníka. Súd prvého
stupňa správne na pojednávaní zisťoval dopytom u žalobcu a zistil, že zrasty neboli známe
pred operáciou a boli rozpoznané až pri samotnej operácii.
Samotný žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že „... pri zrastoch,
aké mal pacient sa táto komplikácia môže vyskytnúť aj erudovanému chirurgovi,
avšak keď sa včas rozpozná a lieči – reoperuje – nie je možné takýto postup označiť za non
lege artis“.
Z uvedeného si súd ustálil, že zistenie zrastov v operačnom až počas laparoskopicky
vykonávanej operácie bolo novou skutočnosťou, s ktorou operatér v rámci prípravy operácie
nepočítal. Táto okolnosť preto vyžadovala určitú odbornú reakciu a zvýšenú opatrnosť
zo strany operatéra, ktorá sa v danom prípade mala prejaviť buď v konvertovaní
chirurgického zákroku na klasický, alebo následnej podrobnej revízii dutiny brušnej
so zvýšenou pooperačnou pozornosťou a bdelosťou na včasné rozpoznanie potenciálnych
rizík vyplývajúcich z dokončenia operácie laparoskopickým spôsobom. Keďže žalovaný
revíziu dutiny brušnej nezaznamenal do operačného protokolu logicky z tohto vyplýva, že mal
konvertovať na klasickú. Zaznamenanie revízie do protokolu by totiž signalizovalo určite
jemu i ďalšiemu zdravotníckemu personálu dbať na zvýšenú pozornosť.
Pokiaľ ide o následok v podobe smrti pacienta, súd konštatuje, že táto skutočnosť
nie je z obsahu administratívneho spisu jednoznačne preukázaná podľa skutkového stavu
ku dňu napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1, prvá veta O.s.p.). Súd preto pristúpil k úprave
skutku a vypustil skutkovú časť vety „... komplikácie privodili jeho smrť“. Žalobca totiž tvrdí,
že príčinou smrti pacienta bola aj šok z vykrvácania, pretože mal v pľúcach 2,5 litra krvi.
Určenie miery príčinnej súvislosti by v tejto časti vyžadovalo doplnenie dokazovania,
nad rámec tohto konania, pretože je nesporné, že k poskytnutiu zdravotnej starostlivosti
nedošlo v tomto prípade správne. Súd preto ustálil skutok v rozsahu, ktorý podľa jeho názoru
nesporne vyplýval z administratívneho spisu a uložil primeranú sankciu.
Podľa § 250i ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak správny orgán podľa
osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občiansko-
právnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol
o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom
zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,
opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa
tretej časti druhej hlavy.
Podľa § 250i ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku pri preskúmavaní zákonnosti
a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom,
ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 250j ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku vo veciach uvedených v § 250i
ods. 2 môže súd rozhodnúť rozsudkom o náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej
sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej
veci alebo o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok
súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom
súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku
rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov,
ktoré vznikli v konaní pred správnym orgánom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uložil žalobcovi v súlade s § 250j ods. 5
Občianskeho súdneho poriadku a § 64 ods. 2 písm. b/ zákona č. 581/2004 Z.z. pokutu
vo výške 5 000 €, keď mal súd preukázaný skutok v upravenej podobe tak ako je uvedený
vo výroku rozsudku. Najvyšší súd v súvislosti s doteraz nepreukázanou časťou skutku znížil
pokutu oproti napadnutému rozhodnutiu žalovaného z 200 000,-- Sk na 5 000 €. Najvyšší súd
v zmysle § 250i ods.1, prvá veta O.s.p. vychádzal zo skutkového stavu podľa obsahu
administratívneho spisu, v čase napadnutého rozhodnutia.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia
§ 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 5 O.s.p. a § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p.
a neúspešnému žalobcovi nepriznal ich náhradu, žalovanému v tomto konaní trovy nevznikli
a ich náhradu neuplatnil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 26. novembra 2009
JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.
predseda senátu
za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková