Najvyšší súd
3 Szd 6/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, a.s., proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ZS 63/00001/2008/R zo dňa 21.07.2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/175/2008-52 zo dňa 04.02.2009 takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/175/2008-52 zo dňa 04. februára 2009 vo výroku II. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom krajského súdu bolo zrušené rozhodnutie žalovaného uvedené v záhlaví a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania v sume 198,93 eura, pozostávajúca z trov právneho zastúpenia.
Krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného z dôvodu uplynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty na uloženie sankcie.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie v časti II. týkajúcej sa náhrady trov konania z dôvodu, že mu nebola priznaná náhrada trov v plnej výške, ako bola uplatnená, a to v sume 727,47 eura. Nesúhlasil s názorom prvostupňového súdu, že úkony právnej pomoci vykonané v správnom súdnictve je nutné hodnotiť ako hodnotu veci alebo práva, ktoré nie je možné vyjadriť v peniazoch a preto bola náhrada trov vyčíslená podľa § 11 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. Žalobca zároveň poukázal na inú vec, v ktorej rozhodol rovnaký senát krajského súdu iným spôsobom a kde priznal náhradu trov právneho zastúpenia odvodenú od hodnoty sporu (od uloženej výšky sankcie). Podľa názoru žalobcu rozdielnym posudzovaním v zhodných prípadoch je narušený princíp právnej istoty.
Najvyšší súd, ako súd odvolací preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podaného odvolania a dospel k názoru, že napadnutý výrok rozsudku o trovách konania je vecne správny a preto ho podľa § 219 ods. 1, 2 stotožňujúc sa s dôvodmi uvedenými krajským súdom, ktoré vychádzajú aj z postupne judikovanej praxe najvyššieho súdu, potvrdil. Podľa názoru odvolacieho súdu hodnota predmetu konania v danom prípade nespočívala len a výlučne vo výške uloženej sankcie, ale v preskúmaní zákonnosti rozhodnutia o správnom delikte.
Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania žalobcovi neprináleží náhrada trov odvolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. mája 2009
JUDr. Ida H a n z e l o v á, v.r.
predsedníčka senátu za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková